Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/143/2016

Potvrdené rozhodnutím 23Co/135/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava, adresa pre doručovanie: OTP Banka Slovensko, a.s., Odbor právny, Alžbetina 2, 040 41 Košice, proti žalovanej: P.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXXXX S., o zaplatenie 2.082,03 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/143/2016-49 zo dňa 26.04.2018 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava, adresa pre doručovanie: OTP Banka Slovensko, a.s., Odbor právny, Alžbetina 2, 040 41 Košice, proti žalovanej: P.. G. M., A.. XX.X.XXXX, Š. X, XXX XX W., o zaplatenie 2.082,03 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na istine 2.082,03 eura, na úrokoch 1.159,88 eura s 1 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.082,03 eura od 4.10.2016 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenie sumy 2.082,03 eura, úrokov za obdobie do 3.10.2016 vo výške 1.159,88 eura a odo dňa 4.10.2016 úroky vo výške 18,50 % eura ročne zo sumy 2.082,03 eura do zaplatenia, úroky z omeškania za obdobie do 3.10.2016 vo výške 39,89 eura a odo dňa 4.10.2016 úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy istiny 2.082,03 eura do zaplatenia, poplatky vo výške 50 eur, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.7.2013 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka Zmluvu o OTP EXPRES ÚVERE č. 5006 13 RSU. V zmysle čl. X. bod 2. Zmluvy o úvere žalovaná vyhlásila, že sa pred podpisom Zmluvy o úvere oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 1.11.2012, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a súhlasí s nimi. Žalobca v zmysle čl. I. bod 1. Zmluvy o úvere poskytol v prospech žalovanej spotrebiteľský úver v sume 2.174,-EUR a žalovaná sa zaviazala, že poskytnutý úver žalobcovi vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo, poplatky a splní všetky svoje ďalšie záväzky podľa Zmluvy o úvere za podmienok uvedených v Zmluve o úvere. Podľa čl. I bod 2. Zmluvy o úvere bol úver poskytovaný za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 18,50 % p.a V zmysle čl. IV. bod 6. Zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaná dohodli, v prípade omeškania žalovanej so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa Zmluvy o úvere, je žalobca oprávnený od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať žalovanému zo splatného, ale nesplateného úveru (alebo jeho časti) okrem úroku aj úrok z omeškania vo výške maximálne 5,00 % p.a. V zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaná dohodli na nasledovnej konečnej splatnosti úveru: 29.7.2016.

V zmysle čl. IV. bod 1. sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi istinu úveru spolu s úrokmi, poplatkom za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach nasledovne: Poradie splátky Výška splátky v eur Termín splátky 1. 79,15 € 29.8.2013 2.-35. 79,15€ 29. deň v mesiaci 36. 79,15 € 29.7.2016

Podľa čl. VII. bod 1. písm. a), i) Zmluvy o úvere sa za podstatné porušenie zmluvných povinností klienta (dlžníka) považuje ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, ak dlžník porušuje ďalšie podmienky a povinnosti uvedené v Zmluve o úvere alebo v súvisiacich zmluvách. Podľa čl. VII. bod 2. písm. e) Zmluvy o úvere v prípade podstatného porušenia zmluvných povinností bol žalobca oprávnený o.i. vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Podľa čl. VII. bod 5. Zmluvy o úvere bola žalovaná povinná vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi, poplatkami a s príslušenstvom najneskôr do desiatich kalendárnych dní od dňa doručenia oznámenia o vyhlásení úveru za splatný. Vzhľadom na to, že žalovaná porušovala podmienky splácania úveru dohodnuté v Zmluve o úvere, žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy. Keďže žalovaná aj naďalej porušovala podmienky Zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 26.3.2015 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaná bol povinná uhradiť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 4.5.2015. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu 3.10.2016 je nasledovná: Nesplatená istina úveru: 2.082,03 eura, nezaplatený úrok: 1.159,88 eura, nezaplatené úroky z omeškania: 39,89 eura, poplatky 50 eur. Pohľadávku z úveru žalobca eviduje na úverovom účte č. XXXXXXXX. Výška pohľadávky (a špecifikácia žalovanej sumy v rozdelení na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky ) vyplýva zo štatútu uvedeného úverového účtu, ktorý predstavuje potvrdenie o celkovej výške pohľadávky, ako aj jednotlivých zložiek, z ktorých pohľadávka pozostáva, ku dňu uvedenému v štatúte úverového účtu. Z pripojeného výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaná zrealizovala len 2 splátky úveru, pričom na istinu z toho bola zaúčtovaná čiastka vo výške 91,97 EUR ( výška poskytnutého úveru 2.174,-EUR

- úhrady na istinu 91,97,-EUR = 2.082,03,-EUR ako žalovaná istina). Žalobca má ďalej voči žalovanej v zmysle Zmluvy o úvere okrem bežného úroku v aktuálnej výške 18,50 % p.a. aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny v súlade so Zmluvou o úvere, a to vo výške max. 5,00 % p.a., pričom rozhodnutím banky bola znížená sadzba úroku z omeškania na výšku 1,00% p.a. až do zaplatenia.

2. Žalovaná sa k doručenej žalobe spolu s prílohami dňa 20.1.2017 nevyjadrila.

3. Súd na pojednávaní konanom dňa 5.4.2018 vyslovil predbežný právny názor v rámci ktorého uviedol, že zo spisu nevyplýva skutočnosť, prečo nebol zosplatnený skôr, keď najstaršia splátka, ktorá nebola uhradená, bola splatná ešte dňa 29.10.2013, výzva pred zosplatnením bola zaslaná až po vyše roku a k zosplatneniu došlo nie do 15 dní od termínu úhrady uvedeného vo výzvu, ale až o ďalšie skoro 4 mesiace. Súd poukazuje na ustálenú prax o tom, že ak dôjde k zosplatneniu úveru, patria veriteľovi iba nároky na úroky z omeškania z nezaplatenej istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia. V danom prípade však veriteľ má dôvod na zosplatnenie úveru už po neuhradenej tretej splátke od splátky splatnej 29.3.2013, teda od 30.12.2013, a preto ak vyčkával so splatením taký dlhý čas, nemožno to považovať inak, než za konanie v snahe získať na úrokoch sumu, ktorá by mu inak nepatrila. Ak veriteľ uplatňuje úroky z omeškania do zosplatnenia, ktoré mohlo nastať od 30.12.2013 plus 15 dní, teda od januára 2014, rovnako tento nárok nie je dôvodný. Rovnako nie je zrejmé, aké upomienky, kedy a akým spôsobom boli zaslané, pokiaľ žalobca žiada poplatky za upomienky vo výške 2 x 25 eur, ktoré však vzhľadom na ich výšku súd považuje za neprimerané zmluvné podmienky.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.4.2018 k predbežnému právnemu názoru súdu uviedla, že zosplatnenie úveru je až poslednou krajnou možnosťou. Žalobca preto čakal aj vo veci tejto žalovanej, či nedôjde k zmene pomerov tak, aby úver, ktorý si zobrala mohla riadne splatiť. Zákon hovorí iba kedy musí zosplatniť, nehovorí, že vlastne pokiaľ nie sú uhradené tri splátky, nehovorí to tak musí urobiť, iba kedy môže.

Čo sa týka žalovanej, tak jej platobná disciplína nebola dobrá Čo sa týka úrokov, po zosplatnení poukázala na to, že podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je dlžník povinný platiť úroky dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Vo vzťahu k prvej vete § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, je potrebné poukázať na to, že moment vzniku povinnosti dlžníka platiť úroky je v zákone výslovne uvedený, pričom sa neodvíja od dohody medzi stranami, napr. dohodnutého dátumu čerpania, dohodnutého poskytnutia úveru, ale je naviazaný na moment faktického poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zmluva o úvere nezaniká, nezaniká ani záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, pričom spolu s týmto záväzkom v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa stáva iba záväzok splatný. Dlžník je teda od okamihu predčasnej splatnosti úveru povinný vrátiť istinu spolu s úrokmi, nakoľko tieto sa stali podľa § 503 ods. 1 splatnými spolu s istinou. Toto sa však nijako nedotýka toho, že výška úrokov ako ceny úveru sa bude odvíjať od skutočného vrátenia finančných prostriedkov veriteľovi. Má za to, že žalovaná stále disponuje finančnými prostriedkami žalobcu, a preto prináležia žalobcovi aj úroky po zosplantení úveru. Poukázala tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 18Co/311/2015 z 23.3.2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/178/2017.“

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a to: zmluva o OTP Express úvere z 29.7.2013, Všeobecné obchodné podmienky, výzva pred zosplatnením zo dňa 20.11.2014, vyhlásenie predčasnej splatnosti 26.3.2015, výpis z účtu zo dňa 3.10.2016 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 29.7.2013 uzavreli strany sporu Zmluvu o poistenom OTP Express úveru, na základe článku I tejto zmluvy nazvanej Predmet zmluvy sa konštatuje, že na základe žiadosti dlžníka sa banka zaväzuje za podmienok dohodnutých v tejto zmluve poskytnúť v prospech Dlžníka bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 2.174 eur, na úverovom účte vedenom v banke a dlžník sa zaväzuje, že poskytnutý úver banke vráti, zaplatí úrok, príslušenstvom a poplatky podľa tejto zmluvy za nižšie uvedených podmienok. Podľa bodu 2 strany sporu sa dohodli, že úver je poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery (ZSSUR3) a hrubej marže 18,50 % ročne. Podľa bodu 3, ročná percentuálna miera nákladov Dlžníka je: 20,16 %. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že Banka a Dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Ak zmluva o úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase je výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery náklady z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostane nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o úvere. Ak zmluva o úvere umožňuje Dlžníkovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, celková výške spotrebiteľského úveru sa považuje za vyčerpanú okamžite a v plnej výške. Podľa bodu 4, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy: 2.849,40 eura. Podľa bodu 5, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy, zverejnená podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) za príslušný kalendárny štvrťrok (platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok): 20,44 %.

7. Podľa článku IV strany sporu dohodli, že splátka vo výške 79,15 eura zahŕňa splátku istiny, úroku, poplatok za zabezpečenie poistenia a poplatok za vedenie úverového účtu, pričom prvá splátka je splatná 29.8.2013, 2. - 35. splátka 29.deň v mesiaci a 36. splátka 29.7.2016, s tým že konečná splatnosť úveru je 29.7.2016.

8. Listom zo dňa 20.11.2014 nazvaným Posledná výzva pred zosplatnením žiada žalovaného o uhradenie dlžnej čistky, ktorá je k 20.11.2014 vo výške 1.084,21 eura do 15 dní od dourčenia výzvy,

zároveň ho v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňuje, že v prípade jeho nevyrovnania jeho záväzkov po lehote v stanovenom termíne vyhlási úver za predčasne splatný t.j. stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Výzva bola uložená na pošte 25.11.2014.

9. Listom zo dňa 26.3.2015 nazvaným Vyhlásenie úveru za predčasne splatný žalobca žalovaného upozornil na to, že k 24.3.2015 je výška jeho záväzku po lehote splatnosti 1.403,31 eura, preto vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru a žiada ho, aby v lehote do 10 dní od doručenia listu uhradil celý záväzok, ktorý k 24.3.2015 predstavuje sumu 2.713,16 eura pozostávajúcu z istiny 2.082,03 eura, úrokov 573,37 eura, úrokov z omeškania 7,76 eura a poplatkov 50 eur. List bol žalovanej uložený na pošte dňa 30.3.2015.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

11. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ pojednávajúcich o spotrebiteľských úveroch).

12. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 tretia veta sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne používajú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto rozsudkom (rozsudok NS SR z 21.apríla 2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014.

14. Na základe § 53 ods. 4 písm. k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

15. Podľa § 53 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Súd za dôvodný považuje nárok na zaplatenie istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia ako aj nárok na úroky z omeškania z týchto súm v zmysle ustanovenia § 517ods. 2 OZ.

17. Pokiaľ žalobca uplatňuje nezaplatené poplatky za upomienky vo výške 50 eur, súd považuje tieto poplatky za plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky,

18. Pokiaľ žalobca uplatnil odo dňa 4.10.2016 nárok na úroky vo výške 18,50 % eura ročne zo sumy 2.082,03 eura do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania za obdobie do 3.10.2016 vo výške 39,89 eura v tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikovanú prax súdov.

19. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, „splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva

veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“

19. Okrem rozhodnutia Krajského súdu v Prešove súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.2.2017 sp.zn. 13Co/540/2016.

20. Keďže teda po zosplatnení úveru má veriteľ právo len na zaplatenie istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia, ostatné nároky z titulu úrokov a úrokov z omeškania nie sú dôvodné a preto súd v tejto časti aj ohľadom neprijateľných poplatkov žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

22. Keďže žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech, preto mu priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100% .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .