Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-135-2018.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/135/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava, adresa pre doručovanie: OTP Banka Slovensko, a.s., Odbor právny, Alžbetina 2, 040 41 Košice, proti žalovanej: P.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXXXX S., o zaplatenie 2.082,03 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/143/2016-49 zo dňa 26.04.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.082,03 eura, ďalej 1.159,88 eura titulom úrokov, 1 %-tný úrok z omeškania ročne zo sumy 2.082,03 eura od 04.10.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.082,03 eura, úrokov za obdobie do 03.10.2016 vo výške 1.159,88 eura a od 04.10.2016 úrokov vo výške 18,5 % ročne zo sumy 2.082,03 eura do zaplatenia, úrokov z omeškania za obdobie do 03.10.2016 vo výške 39,89 eura a od 04.10.2016 úroky z omeškania vo výške 1 % ročne z istiny 2.082,03 eura do zaplatenia, poplatkov 50 eur, to všetko titulom zmluvy o úvere. Súd uviedol, že za dôvodný považoval nárok na zaplatenie istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia úveru, pričom k zosplatneniu úveru došlo listom z 20.11.2014. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 6Co/190/2014 a uviedol, že po zosplatnení úveru má veriteľ právo len na zaplatenie istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia, a preto súd ostatné nároky z titulu úrokov a úrokov z omeškania zamietol. Pokiaľ si žalobca uplatnil nezaplatené poplatky za upomienky vo výške 50 eur, súd považuje tieto poplatky za plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (a teda aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úverov vzniklo žalobcovi iba právo na jednorazové vrátenie požičanej istiny a úrokov z úveru splatných ku dňu zosplatnenia úveru. Uviedol, že so zreteľom na teleologický, systematický, jazykový, ale predovšetkým logický výklad je potrebné dospieť k záveru, že moment ukončenia trvania povinnosti dlžníka platiť úroky sa odvíja od skutočného vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi. Z podstaty úveru možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Poukázal v tomto smere na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Uviedol, že inštitút odstúpenia od zmluvy a inštitút vyhlásenia predčasnej splatnosti sú odlišné. Pri vyhlásení predčasnej splatnosti zmluvný vzťah nezanikol, ale naďalej trvá, mení sa iba jeho obsah, a to pokiaľ ide o zmluvnú podmienku dátumu splatnosti jednotlivých splátok úveru. Nemení sa však to, že dlžník užíva a disponuje prostriedkami, ktoré mu poskytol veriteľ na základe platnej, účinnej a trvajúcej zmluvy o úvere. Právny názor, podľa ktorého po predčasnom zosplatnení úveru súd neprizná banke nárok na úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti, vedie k absurdným dôsledkom, ktoré de facto znevýhodňujú väčšinu klientov, ktorí riadne platia svoje peňažné záväzky oproti dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti neplnia. Poukázal na to, že v čl. III. ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok si strany tohto sporu dohodli, že banka bude účtovať úroky zo skutočných denných zostatkov úveru od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru. Ide o dohodu o určení výšky ceny bez ohľadu na splatnosť úveru, ale s ohľadom na skutočné vrátenie peňažných prostriedkov. Zmluvná podmienka obsiahnutá v tomto ustanovení odráža zákonné ustanovenie, a to konkrétne ustanovenie Obchodného zákonníka § 497, resp. § 502 a už z tohto dôvodu nemôže ísť o nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Ak by sa súd nestotožňoval so záverom, že podľa § 497 a nasl. netrvá povinnosť dlžníka platiť úroky do okamihu skutočného vrátenia poskytnutých prostriedkov, tak je potrebné mať na zreteli, že predmetné ustanovenie VOP je dohodou o výške ceny úveru a teda je vyňaté z prieskumu neprijateľnosti. Súd neodôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi úrok z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 39,89 eura. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení úveru. Aj odvolací súd je toho názoru, že po zosplatnení úveru má žalobca nárok len na úrok z omeškania (viď uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98 zo dňa 01.07.2000). Na tomto závere nič nemení ani dojednanie v bode III.3 Všeobecných obchodných podmienok, pretože takéto dojednanie je v rozpore so zákonom, a teda je neplatné. Zároveň sa nejedná o dojednanie o hlavnom predmete plnenia, pretože predmetom tohto dojednania nie je dohoda o úroku, ale dohoda o tom, za aké obdobie sa dojednaný úrok bude platiť. Vecne správne je rozhodnutie aj vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 50 eur titulom poplatkov za upomienky, pretože žalovaná suma nemôže odrážať náklady na vyhotovenie a doručenie takejto upomienky a takto formulovaná zmluvná podmienka je neprijateľná. Žalobca nepreukázal svoj nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania (zo žaloby síce vyplýva, že žalovaná zaplatila len dve splátky úveru, žalobca však nepreukázal s akými splátkami a ako dlho bola v omeškaní). Judikatúra krajských súdov, na ktorú poukazuje žalobca v podanom odvolaní, nie je judikatúrou najvyšších súdnych autorít, na ktorú by mal odvolací súd prihliadať. Súdna prax je roztrieštená v otázke dokedy trvá povinnosť platiť úrok z úveru. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ako vrcholnej súdnej inštancie Slovenskej republiky. Dôvodom na zmenu takéhoto právneho názoru môže byť vydanie zjednocujúceho stanoviska dovolacieho súdu, avšak podľa vedomostí odvolacieho súdu takéto zjednocujúce stanovisko doposiaľ vydané nebolo.
5. Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).