Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoZm/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Rebublic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha4- Michle, IČ: 649 48 242 podnikajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovanej v 1.rade: Ing. C. D., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., žalovanému v 2.rade: X. D., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, o zaplatenie 25.534,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 07.10.2016, č.k. 7CbZm/72/2014-104, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.03.2014 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu 25.534,84 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa 20.02.2013 až do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: 000342/SB/2012 zo dňa 10.05.2012 poskytol spoločnosti INFINITY R&E, s.r.o., IČO: 44 310 617, so sídlom: Vrádište č. 122, 908 49 Vrádište kontokorentný úver vo výške úverového limitu 25 000,00 eur s konečnou splatnosťou dňa 10.05.2012. Žalobca a žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzavreli Dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky č.: 000342/SB/2012 zo dňa 10.05.2012, na základe ktorej dlžník a žalovaní odovzdali žalobcovi vlastnú zabezpečovaciu blankozmenku vystavenú dlžníkom na rad žalobcu ako domiciláta v priestoroch pobočky v Myjave. Vzhľadom ku skutočnosti, že dlžník nevyrovnal úverový limit v lehote splatnosti t.j. k 20.12.2012. Žalobca v zmysle Zmluvy o úvere a príslušných obchodných podmienok preúčtoval celý zostatok úveru s príslušenstvom na úverový účet. Žalobca vyzval dlžníka, aby zostatok svojho záväzku uhradil v poskytnutej lehote. Dlžník zostatok pohľadávky neuhradil a žalobca oznámil žalovaným, že v súlade s Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky, že vyplnil blankozmenku o zmenkovú sumu 25.534,84 eur a dátum splatnosti zmenky 19.02.2013, čím sa blankozmenka stala plnohodnotnou zmenkou. Žalobca stanovil odo dňa 20.02.2013 sadzbu úrokov na 6 % p.a..

2. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 28.11.2014 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 7CbZm/72/2014-27, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému podali žalovaní

námietky. Žalovaní námietky odôvodnili tým, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36R/2/2013 zo dňa 01.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 49/2013 zo dňa 11.03.2013, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi INFINITY R&E. Žalobca v reštrukturalizácii dlžníka INFINITY R&E prihlásil svoju pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere vo výške 25.943,72 eur. Pohľadávka žalobcu bola v reštrukturalizácii dlžníka INFINITY R&E zistená v rozsahu 25.943,72 eur. Podľa reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R&E prihlásená pohľadávka žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere bola ako nezabezpečená pohľadávka zaradená do skupiny NEZABEZPEČENÍ 2 (Nezabezpečení veritelia 2). Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36R/2/2013 zo dňa 10.09.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 179/2013 zo dňa 17.09.2013, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka INFINITY R&E, a zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka INFINITY R&E. Zverejnením uznesenia Okresného súdu Trnava o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R&E a skončení reštrukturalizácie č.k. 36R/2/2013 zo dňa 10.09.2013 (dňom zverejnenia je podľa ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. 18.09.2013) došlo k zmene záväzku spoločnosti INFINITY R&E voči žalobcovi zo zmluvy o kontokorentnom úvere, teda záväzku zabezpečeného predmetnou zmenkou, a to tak, že výška tohto záväzku je 3.372,68 eur (13% zo zistenej výšky prihlásenej pohľadávky žalobcu 25.943,72 eur), a že z tejto sumy je do 30.04.2014 splatných 168,63 eur (0,65 % zo sumy 25.943,72 eur), do 30.04.2015 je splatných 674,54 eur (2,60 % zo sumy 25.943,72 eur), do 30.04.2016 je splatných 1.011,81 eur (3,90 % zo sumy 25.943,72 eur), do 30.04.2017 je splatných 1.011,81 eur (3,90 % zo sumy 25.943,72 eur) a do 30.04.2018 je splatných 505,90 eur (1,95 % zo sumy 25.943,72 eur). Žalovaná v 1. rade ako konateľka spoločnosti INFINITY R&E dňa 08.12.2014 zaplatila žalobcovi sumu 168,63 eur, teda splatnú časť pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi INFINITY R&E v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R&E. Predmetná zmenka zabezpečuje výlučne záväzky dlžníka INFINITY R&E voči žalobcovi zo zmluvy o kontokorentnom úvere, príp. záväzky dlžníka INFINITY R&E voči žalobcovi v súvislosti so zmluvou o kontokorentnom úvere. Žiadne iné záväzky predmetná zmenka nezabezpečuje. Po účinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R&E voči žalobcovi ako účastníkovi tohto plánu - predmetná zmenka zabezpečuje záväzok dlžníka INFINITY R&E voči žalobcovi zo zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorého výška je 3.204,05 eur (po čiastočnej úhrade splátky 168,63 eur), a ktorý záväzok nie je splatný. Žalovaní uplatnili proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a to námietku zániku dôvodu zabezpečovacej zmenky v rozsahu zmenkovej sumy prevyšujúcej sumu 3.204,05 eur. Potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R&E došlo k zmene výšky zabezpečeného záväzku na sumu 3.372,68 eur a následne po úhrade splátky 168,63 eur došlo k zmene výšky zabezpečeného záväzku na sumu 3.204,05 eur. A tiež uplatnili námietku predčasného uplatnenia zabezpečovacej zmenky, keď potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R&E došlo k zmene splatnosti zabezpečeného záväzku, pričom zostávajúca nesplatená (neuspokojená) časť záväzku zabezpečeného zmenkou vo výške 3.204,05 eur nie je v súčasnosti splatná. Žalobca sa preto na základe tejto zmenky nemôže voči žalovaným domáhať zaplatenia peňažnej sumy skôr, ako nastane splatnosť záväzkov dlžníka INFINITY R&E voči žalobcovi zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaných uviedol, že sa nepochybne jedná o zabezpečovaciu zmenku, ktorá zabezpečuje záväzok dlžníka splniť svoju povinnosť voči veriteľovi (žalobcovi) vyplývajúcu zo zmluvy o úvere. Účelom zabezpečovacej zmenky je zabezpečenie iného kauzálneho právneho vzťahu, ktorého obsah je determinovaný dohodou. Žalovaní sú vo vzťahu k predloženej právne perfektnej zmenke avalistami, t.j. zmenkovými ručiteľmi. Inštitút avala (t.j. zmenkového ručiteľa) na zmenke je diametrálne odlišným od ručenia upraveného v ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, a aj s poukazom na túto zásadnú odlišnosť nie sú tvrdenia obsiahnuté v podaných námietkach žalovaných právne správne a relevantné. V súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zákon zmenkový a šekový) je zmenkový ručiteľ zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Rovnako je potrebné povedať, že záväzok zmenkového ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. Zmenková akcesorita ručiteľského záväzku sa teda, na rozdiel od bežného ručenia v zmysle Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, prejavuje v tom, že ručiteľský záväzok nie je vo všetkých aspektoch závislý od hlavného záväzku, a to v súlade s ust. § 32 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ručenie vzniká aj v situácii, ak „hlavný“ záväzok nevznikol, či je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. Rovnako aj subsidiarita ručiteľského záväzku zo zabezpečovacej zmenky vo vzťahu k záväzku zabezpečovanému je v prípade zmenky odlišná od ručiteľského záväzku v zmysle Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Hlavný dlžník je v záväzkovo-právnych vzťahoch podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka zaviazaný plniť ako prvý a ručiteľ je nútený plniť predmetný záväzok až v prípade nesplnenia záväzku hlavného dlžníka. V prípade zmenkového ručiteľa, t.j. avalistu, tento

nie je viazaný sekundárne za osobou, za ktorej záväzok sa zaručil, ale zdieľa postavenie hlavného dlžníka. Aval je v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona zmenkového a šekového zaviazaný zo zmenky rovnako ako dlžník, za ktorého záväzok ručí. Žalovaní ako zmeneční ručitelia uvedení na zmenke sú voči žalobcovi v postavení ručiteľov dlžníka (zmenečných ručiteľov - avalistov). Okamihom doplnenia blankozmenky o zmenkovú sumu a dátum zročnosti (teda okamihom kedy zmenka nadobudne právnu perfektnosť) sa žalovaní s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti stávajú spoludlžníkmi dlžníka (zaviazaní spoločne a nerozdielne) a žalobca má právo vymáhať svoju pohľadávku (vyplývajúcu zo zmenky) voči ktorejkoľvek zmenkovo zaviazanej osobe. Vzhľadom na charakter podaných námietok zo strany žalovaných, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zmenka predložená v konaní je zmenkou zabezpečovacou a nie zmenkou na plnenie a vzhľadom na existenciu kauzy je nepochybné, že námietky podané žalovanými možno charakterizovať ako námietky kauzálne. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového ten, ktorý je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť jej majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom. Použitím argumentum a contratio je možno konštatovať, že ten, kto je žalovaný zo zmenky, môže uplatniť námietky, ktoré sa zakladajú na osobnostných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu svoju zmenkovú pohľadávku. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4 Obo 184/2007 zo dňa 14.07.2009 konštatoval, že aval môže podľa § 17 zák. č. 191/1950 Zb. voči majiteľovi zmenky podať námietky, ktoré sa zakladajú len na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osobe, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj vzhľadom na fakt že žalobca ako majiteľ zmenky nemá žiadne mimozmenkové vzťahy (uzatvorené mimozmenkové dohody) so žalovanými, ktoré by ich oprávňovali podať voči žalobcovi kauzálne námietky tak ako boli podané, má žalobca za to, že jednoznačne preukázal, že žalovanými podané námietky nepatria, pretože tieto môžu patriť dlžníkovi - spoločnosti INFINITY R&E s.r.o., IČO: 44 310 617, avšak rozhodne nie zmenkovým ručiteľom (avalistom). Dňa 19.02.2013 pristúpil žalobca k vyplneniu zabezpečovacej blankozmenky o dátum zročnosti a zmenkovú sumu. Týmto okamihom sa zmenka stala právne perfektnou a stala sa spôsobilou listinou na základe ktorej mohol žalobca súdnou cestou vymáhať svoje nároky voči zmenkovo zaviazaným osobám (t.j. voči vystaviteľovi zmenky ako aj zmenkovým ručiteľom, ktorí boli zaviazaní spoločne a nerozdielne). Okamihom doplnenia zmenkovej sumy a dátumu zročnosti do zmenky, sa táto stala právne perfektnou a žalovaní sa z pôvodných zmenkových ručiteľov vystaviteľa zmenky, stali spoludlžníkmi vystaviteľa zmenky (t.j. okamihom vyplnenia zmenky mal žalobca zákonné právo vymáhať svoju pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy voči ktorejkoľvek osobe zaviazanej zo zmenky). Je potrebné zdôrazniť, že ku dňu vyplnenia blankozmenky (19.02.2013) nebol pôvodný dlh dlžníka reštrukturalizovaný (nebola zmenená lehota splatnosti žalobcovej pohľadávky ani výška žalobcovej pohľadávky), pretože uznesenie Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 36R/2/2013 zo dňa 10.09.2013, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, bolo v Obchodnom vestníku č. 179/2013 zverejnené až dňa 18.09.2013. Až týmto dňom sa, v súlade s ust. § 155 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán stal účinným voči všetkým účastníkom plánu - teda aj voči žalobcovi. Až dňom 18.09.2013 teda možno hovoriť o zmene pôvodného dlhu dlžníka na nový (reštrukturalizovaný) dlh dlžníka vo vzťahu k žalobcovi. Ustanovenie § 155 ods. 4 celkom jednoznačne uvádza, že reštrukturalizačným plánom (aj prípadne zmenené právo veriteľa voči dlžníkovi) zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka - teda aj zmenkovým ručiteľom, ktorými žalovaní bezpochyby sú.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 07.10.2016 č.k. 7CbZm/72/2014-104 rozhodol tak, že ponecháva zmenkový platobný rozkaz č.k. 7CbZm/72/2014-27 zo dňa 28.11.2014 v platnosti a žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 17 ods. 1, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1,2 prvej časti zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zákon zmenkový a šekový), § 75 druhej časti zákona zmenkového a šekového, § 155 ods. 4 ZKR, § 372y ods. 1, 2 O.s.p., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženou zmenkou, s oznámením o vyplnení blankozmenky, so Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 000342/SB/2012, s Dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000342A/SB/2012, s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/2/213 zo dňa 10.09.2013, so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu. Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vystavenú spoločnosťou INFINITY R&E, s.r.o., 908 49 Vrádište 122, IČO: 44 310 617, s dátumom a miestom vystavenia v Senica, dňa 10.05.2012. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 25.534,84 UniCredit Bank Slovakia, a.s., IČO: 00 681 709, Šancová 1/A, Bratislava a to do dňa

19.02.2013. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. V mene zmenečného ručiteľa I je na zmenke uvedená a podpísaná žalovaná v 1. rade a v mene zmenečného ručiteľa II uvedený a podpísaný žalovaný v 2. rade. Z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000342A/SB/2012 zo dňa 10.05.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou INFINITY R&E, s.r.o. Ako vystaviteľom zmenky, žalovanými ako zmenečnými ručiteľmi a žalobcom ako veriteľom vyplýva, že na zabezpečenie záväzku vystaviteľa ako dlžníka a pohľadávky veriteľa, vystaviteľ vystavil zmenku, ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenečným ručením zmenečného ručiteľa I a zmenečeného ručiteľa II veriteľovi ako prvému majiteľovi vydáva túto zmenku, ktorá je pri vydaní neúplná, a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa dojednania v tejto dohode ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. Veriteľ je oprávnený vyplniť zmenku ak zabezpečený záväzok nebude splnený riadne a včas, a to v chýbajúcich údajoch, ktorými sú údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť a údaj splatnosti zmenky. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/2/2013 zo dňa 10.09.2013 vyplýva, že súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka INFINITY R&E, s.r.o. v znení schválenom veriteľským výborom dlžníka dňa 01.08.2013 a prijatom schvaľovaciu schôdzou dňa 26.08.2013. Súd zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka. Uvedené znesenie bolo publikované v OV č. 179/2013 dňa 17.09.2013. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným pripojením a oboznámením reštrukturalizačného plánu vrátane príloh na preukázanie tej skutočnosti, či žalobcom prihlásená pohľadávka bola prihlásená ako zabezpečená alebo nezabezpečená, nakoľko žalobca nesporoval, že pohľadávka vo výške 25.943,72 eur bola do reštrukturalizačného konania prihlásená ako nezabezpečená pohľadávka. Predmetom konania je nárok žalobcu z vlastnej zmenky vystavenej dňa 10.05.2012 so splatnosťou dňa 19.02.2013 na zaplatenie zmenkovej sumy 25.534,84 eur s príslušenstvom, pričom vlastná zmenka bola pôvodne blankozmenkou vyplnenou samotným žalobcom a zabezpečovala splatenie úveru dlžníkom- spoločnosťou INFINITY R&E, s.r.o.. Dlžník a žalovaní ako zmeneční ručitelia, odovzdali žalobcovi vlastnú zabezpečovaciu zmenku vystavenú dlžníkom na rad žalobcu s doložkou bez protestu, tak ako bolo dojednané v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000342/SB/201 zo dňa 10.05.2012. Medzi stranami teda nebolo sporné, že zmenka bola vystavená ako neúplná bez údajov o dni splatnosti a o výške zmenkovej sumy a že chýbajúce údaje do nej doplnil v zmysle predmetnej dohody žalobca. Je teda zrejmé, že sa jedná o zabezpečovaciu zmenku, ktorá zabezpečuje záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy o kontokorentnom úvere, pričom žalovaní sú vo vzťahu k predloženej zmenke zmenkovými ručiteľmi. Žalovaní v podaných námietkach uviedli, že ako osoby zaviazané z predmetnej zmenky voči žalobcovi nie sú v postavení spoludlžníkov dlžníka INFINITY R&E s.r.o., ani v postavení ručiteľov. Súd má za to, že žalovaní ako zmeneční ručitelia uvedení na zmenke sú voči žalobcovi v postavení zmenečných ručiteľov, pričom okamihom doplnenia blankozmenky sa stávajú spoludlžníkmi dlžníka. Aval je v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona zmenkového a šekového zaviazaný zo zmenky rovnako ako dlžník, za ktorého ručí. Uvedená námietka žalovaných teda nie je vzhľadom na uvedené dôvodná. Žalovaní v námietkach v rámci svojej obrany namietli neexistenciu nároku žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy z dôvodu zániku dôvodu zabezpečovacej zmenky v rozsahu zmenkovej sumy prevyšujúcej sumu 3.204,05 eur a z dôvodu, že žalobca svoje právo uplatnil predčasne, pričom došlo k zmene splatnosti zabezpečeného záväzku a to s poukazom na potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka. Tieto námietky žalovaných predstavujú kauzálne námietky, ktoré im ako zmenkovým ručiteľom nepatria a to s poukazom na ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, okrem prípadu, ak by majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka, pričom takéto konanie žalobcu žalovaní v konaní ani netvrdili a v prejednávanom prípade ani preukázané nebolo. Na to aby zmenkový ručiteľ mohol mať proti majiteľovi zmenky kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, inak nemôže používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný. Zákon zmenkový a šekový neobsahuje podobnú právnu úpravu právnej úprave Občianskeho a Obchodného zákonníka, podľa ktorej môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré mal voči veriteľovi dlžník. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 184/2007 a sp.zn. 1Obdo V 47/2007. Žalovanými uvádzané námietky patria dlžníkovi-spoločnosti INFINITY R&E, s.r.o., nie však im ako zmenkovým ručiteľom. Žalovaní vo svojich námietkach poukázali na to, že žalobca sa nemôže voči nim domáhať ustanovenia § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré ustanovuje že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že potvrdený reštrukturalizačný plán nezbavuje veriteľa

práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka a teda v tomto prípade zostávajú nedotknuté práva žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovaným ako zmenkovým ručiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže námietky vznesené žalovanými nie sú dôvodné a žiadne iné dôvody, pre ktoré by bolo namieste zmenkový platobný rozkaz zrušiť, vo svojich námietkach neuviedli, ani nepreukázali, súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

4. O nároku na náhradu trov konania o námietkach, v konaní ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolatelia svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil celú prejednávanú vec, prišlo k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, súd nepoužil správny právny predpis na zistené právne závery, resp. súd vyvodil i nesprávne právne závery z vykonaného dokazovania, ako i procesných ustanovení. Žalovaní namietali, že súd v bodoch 17. a 18. odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, že na predmetné konanie aplikoval ustanovenia § 327y ods. 1 a ods. 2 O.s.p. s tým, že ak nie je ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Odvolatelia majú za to, že uvedené je v rozpore s ust. § 470 C.s.p., účinného od 1.7.2016, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd uzatvoril, že potvrdený reštrukturalizačný plán nezbavuje veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, a v tomto prípade zostávajú nedotknuté práva žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade, ako zmenkovým ručiteľom. Súd sa však žiadnym spôsobom nezaoberal námietkami žalovaných v tom smere, že žalobca v reštrukturalizácii dlžníka INFINITY R & E, s.r.o. (uznesenie OS Trnava, č. k. 36R 2/2013 zo dňa 1.3.2013) prihlásil svoju pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere zabezpečeného zmenkou vo výške 25.943,72 Eur ako pohľadávku nezabezpečenú, zaradenú do skupiny NEZABEZPEČENÍ VERITELIA 2, a to aj napriek tomu, že takúto pohľadávku má zabezpečenú práve zmenkou, z plnenia ktorej sa žalobca svojho nároku v tomto konaní domáha. Podľa záväznej časti schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R & E, s.r.o. kapitola V., zmena nezabezpečených pohľadávok 2 - vyplýva, že každý z nezabezpečených veriteľov uvedených v zozname pohľadávok, ktorý tvorí prílohu B9 plánu, sa ako účastník plánu týmto vzdáva časti každej svojej zistenej nezabezpečenej pohľadávky (práva na príslušné peňažné plnenie od dlžníka) vo výške 87 % jej hodnoty, konkrétne číselne vyznačenej v prílohe B9 plánu, pričom dlžník toto vzdanie sa časti každej zistenej nezabezpečenej pohľadávky v tomto rozsahu bez výhrad prijíma. V prípade potvrdenia tohto plánu súdom sa budú považovať zistené nezabezpečené pohľadávky (práva na príslušné peňažné plnenie od dlžníka) veriteľov uvedených v zozname pohľadávok, ktorý tvorí prílohu B9 plánu, za oprávnené a existujúce pri každej výške 13 % jej hodnoty, konkrétne číselne vyjadrenej v prílohe B9 plánu, s čím dlžník bez výhrad súhlasí. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Trnava o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka INFINITY R & E, s.r.o. a skončení reštrukturalizácie tohto dlžníka, prišlo k zmene záväzku spoločnosti INFINITY R & E, s.r.o. voči žalobcovi zo zmluvy o kontokorentnom úvere, teda záväzku zabezpečeného predmetnou zmenkou, a to tak, že výška tohto záväzku je 3.372,68 eur a z tejto sumy bolo do 30.4.2014 splatných 168,63 eur, ktoré okrem iného žalovaná v 1. rade a aj dňa 8.12.2014 žalobcovi riadne uhradila. Z uvedeného je tiež zrejmé vyvodenie záveru, že žalobca si voči žalovaným uplatnil v predmetnom konaní celú výšku prihlásenej pohľadávky, teda 25.943,72 eur, napriek tomu, že schválením reštrukturalizačného plánu sa jednoznačne výška tohto záväzku ponížila o sumu schválenú reštrukturalizačným plánom, ako i o jednotlivé sumy úhrad vo výške 168,63 eur, ktoré žalovaná v 1. rade realizovala ako konateľka spoločnosti INFINITY R & E v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Súd prvej inštancie sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal ani so skutočnosťou, že reštrukturalizačný plán bol schválený na obdobie 5. rokov, teda do 30.4.2018, z čoho je zrejmé, že žalobca predčasne uplatnil práva vyplývajúce zo zmenky voči žalovaným a tak, že žalobca si uplatnil tento nárok vo výške, ktorá zanikla práve schválením reštrukturalizačného plánu. Za

potrebné považujeme zdôrazniť i tú skutočnosť, že sám žalobca do reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku prihlásil ako nezabezpečenú napriek tomu, že z majetku dlžníka bolo množné pohľadávku žalobcu uhradiť, ak by táto z jeho strany bola prihlásená riadne, ako zabezpečená, keďže aj zabezpečená bola práve zmenkou, nakoľko majetok dlžníka INFINITY R&E, s.r.o. na úhradu predmetného dlhu postačoval.

Podľa názoru žalovaných, predmetný nárok zo zmenky voči žalovaným je potrebné posudzovať tak, že tento vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto bolo potrebné, aby sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov súd zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky. V zmysle ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2011 zákonodarca zakázal veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou, pričom abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov, v zák. č. 258/2011 Z. z., keď stanovil, že veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov, len ak zmenková suma v čase vyplnenia zmenky bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise. Jednoznačné stanovisko v tejto súvislosti zaujal NS SR dňa 20.1.02015 (Spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia NS SR č. 93, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015), z ktorého vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že súd je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Ak by súd aj prijal záver, že pri vymáhaní dlžnej sumy zo zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie práv nej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaných v 1. rade a v 2. rade nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolatelia uviedli v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolatelia uviedli, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

12. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odvolateľov, že súd nesprávne aplikoval ust. § 327y ods. 1 a ods. 2 O.s.p., keď mal aplikovať ust. § 470 C.s.p. účinné od 01.07.2016, nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p., konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a to vzhľadom k tomu, že C.s.p. vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze a jediným typom skráteného konania je s účinnosťou od 01.07.2016 platobný rozkaz.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky odvolateľov, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalobca v reštrukturalizácii dlžníka INFINITY R & E s.r.o. prihlásil svoju pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere zabezpečeného zmenkou vo výške 25.943,72 eur ako pohľadávku nezabezpečenú zaradenú do skupiny nezabezpečení veritelia 2. a to napriek tomu, že takúto pohľadávku má zabezpečenú práve zmenkou, z plnenia ktorej sa žalobca svojho nároku v tomto konaní domáha, a že žalobca si uplatnil voči žalovaným v predmetnom konaní celú výšku prihlásenej pohľadávky teda 25.943,72 eur napriek tomu, že schválením reštrukturalizačného plánu sa jednoznačne výška tohto záväzku ponížila o sumu schválenú reštrukturalizačným plánom ako i o jednotlivé sumy úhrad vo výške 168,63 eur, ktoré žalovaná v 1. rade realizovala ako konateľka dlžníka INFINITY R & E s.r.o., sú neopodstatnené, keď v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého podľa § 155 ods. 4 potvrdený reštrukturalizačný plán nezbavuje veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka a teda zostali nedotknuté práva žalobcu domáhať sa uspokojenia pôvodnej pohľadávky voči žalovaným ako zmenkovým ručiteľom. Z predmetného ustanovenia teda vyplýva, že právo žalobcu ako veriteľa vymáhať pohľadávku voči žalovaným ako zmenkovým ručiteľom v pôvodnej výške nezaniklo bez ohľadu na to, že na základe reštrukturalizačného plánu sa výška tohto záväzku ponížila o sumu schválenú reštrukturalizačným plánom ako aj o jednotlivé úhrady, ktoré realizovala žalovaná v 1. rade ako konateľka spoločnosti INFINITY R & E s.r.o. v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu. Zmenkoví ručitelia sú zo zákona zaviazaní na plnenie, keď zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom záväzkov zo zmenky, záväzok ručiteľov je akcesorický ku zmenke, a preto nezávislý od záväzku dlžníka vyplývajúceho z reštrukturalizačného plánu. Žalobca ako zmenkový veriteľ je zo zákona oprávnený vymáhať od žalovaných ako zmenkových ručiteľov sumu pohľadávky v pôvodnej výške a to bez ohľadu na prijatie a schválenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, nakoľko ručenie žalovaných ako avalistov existuje v rozsahu pôvodného záväzku.

14. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku žalovaných, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k preskúmaniu kauzy zmenky, pretože podľa názoru odvolateľov predmetný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená medzi dvomi právnickými osobami a to medzi akciovou spoločnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným, konajúcimi v rámci svojej obchodnej činnosti, a preto je potrebné konštatovať, že na predmetný zmluvný vzťah sa nevzťahuje zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z čl. 4.1 predmetnej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000342/SB/2012 vyplýva, že na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok banky a splnenia záväzkov klienta vrátiť poskytnutý úver, zaplatiť úroky a dojednané poplatky a náhrady ako aj na zabezpečenie ostatných peňažných záväzkov klienta vrátane záväzkov z porušenia tejto zmluvy záväzkov pri predčasnej splatnosti a záväzkov s odstúpenia od zmluvy alebo jej vypovedania príp. záväzkov súvisiacich s vyhlásením neplatnosti zmluvy sa spol. INFINITY R & E, s.r.o., IČO: 44 310 617 ako klient a zároveň dlžník zaviazal vystaviť a banke ako prvému majiteľovi podľa osobitnej dohody o vydania vyplnení blankozmenky vydať zmenku,

ktorá je pri vydaní neúplná, a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť i jej majiteľ, ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. Vystaviteľom zmenky bola spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá konala v rámci svojej obchodnej činnosti a teda nie spotrebiteľ v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako to namietali žalovaní. Vzhľadom k tomu, že vystaviteľ zmenky nie je spotrebiteľom a nakoľko nejde ani o zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, nebolo prípustné, aby súd prvej inštancie skúmal kauzu zmenky ako to namietali žalovaní. Nejde o spotrebiteľskú zmenku, nakoľko nevznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto sa nezohľadňuje kauza, z ktorej zmenka vznikla.

15. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátili právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).