Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoKR/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Komerční banka, a.s., Na příkopě 33, 114 07 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 317 054, zastúpený: Balcar, Polanský & Spol. s.r.o, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 909 331, proti žalovaným: 1. JUDr. Ján Bodnár, správca konkurznej podstaty úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO:31 712 673, zastúpený: Mgr. Bc. Marek Figura, Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 42 332 486, 2. B.. E. L., U.. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Róbert Selvek , Harčarova 1087/2, 040 18 Košice, IČO: 42 241 359, o určenie právneho dôvodu, výšky, poradia pohľadávky, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.:XCbi/XX/XXXX-XXX zo 14. marca 2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2 v rozsahu 100%.

Náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 sporovým stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto :

„ Súd určuje, že žalobca - Komerční banka, a. s., so sídlom Na Příkopě 33, čp. 969, 114 07 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 317 054, je veriteľom inej, vykonateľnej pohľadávky proti úpadcovi SH TRADE, s.r.o., Košice, so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov oddiel: Sro, vložka č. 24051/P vo výške 261 954 eura z Rámcovej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok bez spätného postihu na postupcu č. 02/08/KE zo dňa 13.2.2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou Midikov, s.r.o. ako postupcom a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Komerční banka Bratislava, a.s. ako postupníkom, v znení neskorších dodatkov, a to Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve zo dňa 21.4.2008, Dodatku č. 2 k Rámcovej zmluve zo dňa 22.1.2009, Dodatku č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa 5.3.2009, Dodatku č. 4 k Rámcovej zmluve zo dňa 14.4.2009 a na základe Návrhu na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2009, prihlásenej do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/ XX/XXXX prihláškou č. 1 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 16 a v tomto rozsahu sa pohľadávka č. 1 zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. 16 považuje za zistenú, vymáhateľnú a nespornú čo do právneho dôvodu, výšky a poradia.

Súd určuje, že právnym dôvodom pohľadávky žalobcu vo výške 261 954 eura prihlásenej do konkurzu vedenom na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 1

a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 16 je Rámcová zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok bez spätného postihu na postupcu č. 02/08/KE zo dňa 13.2.2008 uzatvorená medzi spoločnosťou Midikov, s.r.o. ako postupcom a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Komerční banka Bratislava, a.s. ako postupníkom, v znení neskorších dodatkov, a to Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve zo dňa 21.4.2008, Dodatku č. 2 k Rámcovej zmluve zo dňa 22.1.2009, Dodatku č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa 5.3.2009, Dodatku č. 4 k Rámcovej zmluve zo dňa 14.4.2009 a Návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2009, ktorý bol prijatý dňa 22.12.2009.

Súd určuje, že výška pohľadávky žalobcu zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 16 prihlásenej do konkurzu vedenom na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/ XX/XXXX prihláškou č. 1 je 261 954 eura.

Súd určuje, že žalobca je veriteľom inej vykonateľnej pohľadávky proti úpadcovi SH TRADE, s. r. o., Košice, so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673, zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov oddiel: Sro, vložka č. 24051/P vo výške 843 885,29 eura z Rámcovej zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. 07/09/KE zo dňa 8.4.2009 v znení jej neskorších dodatkov, a to Dodatku č. 1 zo dňa 24.6.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 12.11.2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Komerční banka Bratislava, a.s. ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom a žiadosti úpadcu o čerpanie revolvingového úveru, registračné číslo žiadosti 12/07/KE, zo dňa 22.2.2010, potvrdenej schválením tejto žiadosti Komerční bankou Bratislava, a.s., zo dňa 22.2.2010, prihlásenej do konkurzu vedného na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 a v tomto rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú, vymáhateľnú a nespornú čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva.

Súd určuje, že právnym dôvodom pohľadávky žalobcu vo výške 843 885,29 eura prihlásenej do konkurzu vedenom na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 je Rámcová zmluva o poskytovaní finančných služieb č. 07/09/KE zo dňa 8.4.2009 v znení jej neskorších dodatkov, a to Dodatku č. 1 zo dňa 24.6.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 12.11.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Komerční banka Bratislava, a.s. ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom a žiadosť úpadcu o čerpanie revolvingového úveru, registračné číslo žiadosti 12/07/KE, zo dňa 22.2.2010, potvrdená schválením tejto žiadosti Komerční bankou Bratislava, a.s., zo dňa 22.2.2010.

Súd určuje, že výška pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu vedenom na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 je 843 885,29 eura.

Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 843 885,29 eura, prihlásená do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 je zabezpečená vo výške 843 885,29 Eur záložným právom k pohľadávkam úpadcu v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/01 zo dňa 8.4.2009, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Komerční banka Bratislava, a.s. ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom, v znení Dodatku č. 1A zo dňa 24.6.2009 a Dodatku č. 2A zo dňa 6.7.2009 a Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/02 zo dňa 24.6.2009, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Komerční banka Bratislava, a.s. ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom; záložné prvá k pohľadávkam podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/01 zo dňa 8.4.20009 vzniklo jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (NCRzp) dňa 9.4.2009, sp. zn. NCRzp: XXXX/XXXX v znení zmeny zo dňa 25.6.2009, sp. zn. U.: XXXXX/XXXX, zmeny zo dňa 9.7.2009, sp. zn. U.: XXXXX/XXXX a zmeny zo dňa 22.6.2011, sp. zn. NCRzp: XXXXX/XXXX a záložné právo k pohľadávkam podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/02 zo dňa 24.6.2009 vzniklo jeho registráciou k pohľadávkam č. 07/09/KE/02 zo dňa 24.6.2009 vzniklo jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (NCRzp) dňa 25.6.2009, sp. zn. U.: XXXXX/ XXXX v znení zmeny zo dňa 20.6.2011, sp. zn. U.: XXXXX/XXXX a v tomto rozsahu sa táto pohľadávka a jej zabezpečenie, právny dôvod zabezpečenia, výška zabezpečenia, poradie zabezpečovacieho práva a predmet zabezpečovacieho práva považujú za zistené a nesporné.

Súd určuje, že výška zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa prihlásenej do konkurzu vedenom na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 je 843 885,29 eura.

Súd určuje, že predmetom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 843 885,29 eura, prihlásenej do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 sú podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/01 zo dňa 8.4.2009 v znení Dodatku č. 1A zo dňa 24.6.2009 a Dodatku č. 2A zo dňa 6.7.2009, tvoria všetky existujúce a všetky budúce obchodné pohľadávky úpadcu ako záložcu do lehoty splatnosti a najviac 30 dní po lehote splatnosti (ďalej len „záloh“ alebo „obchodná pohľadávka“), ktoré záložca ku dňu uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/01 zo dňa 8.4.2009, v znení Dodatku č. 1A zo dňa 24.6.2009 a Dodatku č. 2A zo dňa 6.7.2009 (ďalej len „Záložná zmluva“) eviduje vo svojom účtovníctve a ktoré záložca v budúcnosti počas trvania Záložnej zmluvy nadobudne voči vybraným odberateľom, najmä: OFZ, a.s., Istebné 027 53, IČO: 36 389 030, Huta CELZA - Ostrowiec Sp. Z.o.o. PL, Ul. Samsonowicza 2, 27-400 Ostrowiec, Poľsko, NIP: 527-23-12-319, Giga „Spólka z ograniczona odpowiedzialnościa, Ul. J.Sobieskiego 43, 32-522 Plaza, Poľsko, VAT: PL6282118476, IMPEXZLOM Sp.j., Ul. Samsonowicza 15, 27-400 Ostrowiec SW, Poľsko, NIP: 661-02-00-812, CMC Zawiercie S.A., ul. Pilsudskiego 82, 42-400 Zawiercie, Poľsko, NIP: 649-00-01-173, Mazak Limited, Willenhall Lane, Bloxwich Walsall, West Midlands, WS3 2XN, United Kingdom, Reg. Vat. No.“ SK4020119686, MAZAK SLOVAKIA, s.r.o., Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 800 011, nkt cables Vrchlabí k.s., člen skupiny NKT, Českých bratří 509, 543 14 Vrchlabí, Česká republika, IČO: 46 504 753, P.P.H., Bekaert Hlohovec, a.s., Mierová 2317, 920 28 Hlohovec, IČO: 36 234 052, ALKOR SP. J., Ofiar Katynia 17, 37-700 Przemysl, Poľsko, PL7951458765, PRAGOMETAL spol. s r.o., Pražská 600, 252 10 Mníšek pod Brdy, Česká republika, IČO: 41 190 157, CAMARO METALL AG, Hinterer Steisteg 5, P.O.Box 636, CH-6431 Schwyz, Holandsko a voči ďalším odberateľom podľa výberu záložného veriteľa (ďalej len „poddlžníkom“).

Súd určuje, že predmet zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 843 885,29 Eur, prihlásenej do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX prihláškou č. 2 a zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/02 zo dňa 24.6.2009 tvoria obchodné pohľadávky záložcu (ďalej len „záloh“ alebo „obchodná pohľadávka“), ktoré záložca ku dňu uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/09/KE/02 zo dňa 24.6.2009 ďalej len „Záložná zmluva 2), eviduje vo svojom účtovníctve a ktoré záložca v budúcnosti počas trvania Záložnej zmluvy 2 nadobudne voči svojmu odberateľovi: NPA Skawina Sp.z.o.o., ul. Pilsudskiego 23, 32-0550 Skawina, Poland, NIP: 6652520964, Poľsko (ďalej iba „poddlžníkom“), na základe Zmluvy č. SHT-Z-005/09 zo dňa 22.1.2009 na dodávku komodity: AIA8-slabs.Zn max 0,01.

Súd určuje, že záložné právo k pohľadávkam úpadcu vzniklo s nasledovnou identifikáciou: deň registrácie 9.4.2009, čas registrácie 10:05:40 s dodatkom „presný čas vzniku zabezpečovacieho práva; záložné právo k pohľadávkam: deň registrácie 25.6.2009, čas registrácie 16:36:09 s dodatkom „presný čas vzniku zabezpečovacieho práva“.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 4 045,64 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 3 615,78 eura a náhrady nákladov na cestovné vo výške 429,86 eura, a to do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že uznesením sp. zn. XK/XX/XXXX zo 7.4.2014 Okresný súd Prešov začal konkurzné konanie voči dlžníkovi SH TRADE s.r.o. Košice, so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2014 a zverejnené bolo v Obchodnom vestníku pod č. OV 72/2014 dňa 14.4.2014.

3. Žalobca si v rámci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásil prihláškami zo dňa 20.5.2014 dve pohľadávky a to pohľadávku č. 1 vo výške 261 954,- Eur a pohľadávku č. 2 vo výške 843 885,29 Eur. Vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty zapísala pohľadávku č. 1 v konečnom zozname pohľadávok pod č. 16 a pohľadávku č. 2 v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17. Listom z 2.7.2014 vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty úpadcu oznámila žalobcovi popretie pohľadávok čo do poradia, výšky, právneho dôvodu, zabezpečenia zabezpečovacím právom a sumy.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „žalovaný v 2. rade priznal v rámci reštrukturalizácie žalobcovi právo na uspokojenie vo výške 12,7 % prihlásených nezabezpečených pohľadávok, pričom ich výška a splatnosť jednotlivých splátok bola uvedená v splátkovom kalendári. Úpadca bol v zmysle reštrukturalizačného plánu povinný navrhovateľovi štvrťročne poukazovať platby z výnosov zo svojej činnosti v sume kvartálnej splátky vo výške 1 663,41 Eur najneskôr k dátumom 31.3., 30.6., 30.9 a 31.12 v rokoch 2012-2016. Podľa názoru žalovaného v 2. rade bola pohľadávka č. 1 vyporiadaná, avšak žalobca žiadne plnenie ku dňu 7.9.2012 od úpadcu za účelom splnenia kvartálnych splátok neprijal a navyše popretie pohľadávky č. 1 nebolo správcom konkurznej podstaty riadne odôvodnené a zmätočné. Odôvodnenie bolo iba rámcové a preto je nepreskúmateľné, hoci je zrejmé, že ide o nezabezpečenú pohľadávku. Právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade poukazovala na zánik pohľadávky č. 1, ako aj pohľadávky č. 2, a to započítaním ku dňu 7.9.2012, avšak žalobcovi neboli doručené oznámenia úpadcu o započítaní záväzkov ku dňu 7.9.2012.“

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 32, § 138 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR), § 580 ods. 5, § 151a, § 151i, § 151m,b ods. 2,3,4, §559 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. V nadväznosti na citované ustanovenia mal za to, že popretie pohľadávok zo strany správcu konkurznej podstaty a veriteľa ako žalovaného v 2. rade nebolo dôvodné, keďže v konaní nepreukázali zánik pohľadávok započítaním. Zánik sporných pohľadávok započítaním nebol preukázaný ani prejavom vôle a ani preukázaním doručenia oznámenia o započítaní pohľadávok úpadcovi (správne „žalobcovi“; poznámka odvolacieho súdu). Zdôraznil, že pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu boli predtým uplatnené v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. XR/XX/XXXX, kde sporné neboli a boli riadne priznané a následne aj schválené reštrukturalizačným plánom. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že poddlžník po oznámení a preukázaní záložného práva k pohľadávkam si plní naďalej svoje povinnosti voči veriteľovi - záložcovi, avšak po oznámení a preukázaní záložného práva dochádza k zmene platobného miesta. Podstatou doručenia oznámenia o vzniku záložného práva k pohľadávkam teda nie je zmena veriteľa, ale len zmena platobného miesta. Záložná zmluva medzi žalobcom a úpadcom ohľadne predmetu zálohu sa nemení. Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 Občianseho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie v nadväznosti na Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. .

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia ako aj odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 202 ods. 2, § 205 ods. 2 psím. a/,d/ a § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

9. Odňatie možnosti konať pred súdom videl žalovaný v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, teda nenaplnení ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Poukazom na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 6.10.2014 a jeho doplnenie zo dňa 29.1.2016 a 22.2.2016 uviedol, že argumenty uvedené v týchto vyjadreniach predstavujú právne relevantné dôvody obrany žalovaného v 2. rade voči žalobe a napriek tomu sa k nim súd prvej inštancie vôbec nevyjadril. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obranou žalovaného v 2. rade týkajúcou sa zániku záväzkov žalobcu započítaním a vplyvom reštrukturalizačného plánu na zabezpečenie uplatňované žalobcom. Do pozornosti dal oznámenie o započítaní záväzkov a pohľadávok, ktoré predložil spolu s vyjadrením zo dňa 6.10.2014, vrátane podacích lístkov preukazujúcich doručovanie predmetných zásielok na adresu žalobcu. Žalovaný v 2. rade namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu o tom, že uvedené zásielky neboli doručené žalobcovi konštatoval, že žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno a predložené doručenky nevzal do úvahy, čo bližšie nezdôvodnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovaného v 2. rade vykazuje znaky ľubovôle a vonkoncom nespĺňa požiadavku presvedčivosti, pričom absentuje právny rozbor obrany žalovaného v 2. rade.

10. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný v 2. rade uviedol, že schválením reštrukturalizačného plánu dlžníka SH TRADE s.r.o., Košice došlo k novácii vzájomných záväzkov, pričom záväzná časť plánu obsahuje presné vymedzenie ich vzájomných práv a záväzkov. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o platnosti pôvodných záväzkov, majúcich právny základ v právnych úkonoch realizovaných pred schválením reštrukturalizačného plánu. Zdôraznil, že schválený reštrukturalizačný plán nič nehovoril o tom, žeby trvalo alebo sa nanovo zriaďovalo akékoľvek záložné právo v prospech žalobcu a nevychádzal ani z existencie záložných práv k pohľadávkam, ale hovoril len o splnení novokonštituovaných záväzkoch a spôsobe ako sa zrealizujú. V súlade s uvedenou argumentáciou tak prihlásená nezabezpečená pohľadávka v sume 261 954 Eur sa mala uspokojiť v rozsahu 12,7 %, teda v sume 33 268,158 Eur. Z reštrukturalizačného plánu tak vznikol nový záväzok ničím nezabezpečený vo výške 33 268,158 Eur. Uvedená pohľadávka 33 268,158 Eur bola zo strane SH Trade s.r.o Košice riadne a v celom rozsahu uspokojená, keďže SH TRADE s.r.o., Košice mal voči žalobcovi nárok na vydanie finančných prostriedkov ku dňu 30.4.2012 v sumách 488 Eur ako zostatok na účte č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a vo výške 477 161,14 USD ako zostatok na účte č. XX-XXXXXXXXXX/ XXXX. Peniaze na účte spoločnosti sú totižto de jure pohľadávkou voči peňažnému ústavu, v ktorom je účet vedený. Po vyhlásení začatia reštrukturalizačného konania žalobca tak nesplnil svoju povinnosť vydať tieto prostriedky úpadcovi, hoci žalobca už nemal právo s touto sumou na účte nakladať; išlo jednoznačne o prostriedky patriace úpadcovi. Po schválení reštrukturalizačného plánu teda vznikla situácia, že oproti pohľadávkam úpadcu voči žalobcovi stáli pohľadávky žalobcu voči úpadcovi a neexistovalo žiadne ustanovenie platnej právnej úpravy, ktoré by bránilo uspokojeniu týchto pohľadávok vzájomným, či jednostranným započítaním. Novo- konštituovaná pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v sume 33 268, 158 Eur tak bola uspokojená jednostranným zápočtom z 30.4.2012 v rozsahu 1663,41 Eur, v dôsledku čoho došlo k uhradeniu splátky za prvý kvartál 2012 v zmysle reštrukturalizačného plánu, jednostranným zápočtom z 30.6.2012 v rozsahu sumy 1663,41 Eur, v dôsledku čoho došlo k uhradeniu splátky za druhý kvartál 2012 v zmysle reštrukturalizačného plánu a jednostranným zápočtom zo 7.9.2012 v rozsahu sumy 29 941,34 Eur, v dôsledku čoho došlo k uhradeniu ostatnej časti tejto pohľadávky. Tvrdenie žalobcu, že oznámenie o jednostranných zápočtoch nebolo doručené žalobcovi považoval odvolateľ za nepravdivé, keďže každý jeden jednostranný zápočet bol žalobcovi doručovaný poštovou prepravou do jeho sídla v Českej republike a súčasne zasielaný do jeho pobočky pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Trval na tom, že zánikom novokonštituovanej pohľadávky 33 268,16 Eur započítaním zanikla aj pôvodná pohľadávka v sume 261 954 Eur a o existencii pôvodnej pohľadávky nemožno hovoriť ani po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, keďže k zániku novokonštituovanej pohľadávky došlo dávno pred vyhlásením konkurzného konania.

11. Vo vzťahu k zániku pohľadávky žalobcu v sume 843 885, 29 Eur žalovaný v 2. rade citoval časť reštrukturalizačného plánu týkajúceho sa zabezpečených pohľadávok, v nadväznosti na čo uviedol, že reštrukturalizačný plán predpokladá, že zabezpečenie veriteľov schválením plánu zaniká a úpadca bol povinný v čo najkratšom čase predmety pôvodne tvoriace predmet zabezpečenia predať a takto dosiahnutý výťažok poskytnúť príslušnému zabezpečenému veriteľovi. Žalobca bol zabezpečený formou zriadenia záložného práva k pohľadávkam úpadcu, pričom úpadca v zmysle reštrukturalizačného plánu tieto pohľadávky predal za najlepšiu jemu ponúknutú sumu, teda za sumu 54 516,74 USD. Po obdŕžaní tejto kúpnej ceny vznikol žalobcovi voči úpadcovi nárok na jej zaplatenie, teda na zaplatenie sumy 54 516,74 USD. Aj tento nárok žalobcu bol uspokojený a zanikol jednostranným započítaním z 10.7.2012 dávno pred vyhlásením konkurzného konania. Aj vo vzťahu k tomuto započítaniu považoval odvolateľ tvrdenie žalobcu o nedoručení oznámenia o jednostrannom zápočte za nepravdivé. Toto bolo doručované poštovou prepravou do sídla žalobcu v Českej republike a súčasne do jeho pobočky pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Zánikom novokonštituovanej pohľadávky 54 516,74 USD tak zanikla aj pôvodná pohľadávka v sume 2 626 834,73 USD, keďže k zániku novokonštituovanej pohľadávky došlo dávno pred vyhlásením konkurzného konania.

12. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že žalobca v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti uhradiť sumu 381 000 USD predstavujúcu nevyplatený zostatok na bežnom účte úpadcu, sa odvoláva na vznik náhradného záložného práva, ktoré podľa jeho názoru trvá aj po tom, čo peňažné prostriedky tvoriace predmet záložného práva boli vyplatené spoločnosti SH TRADE s.r.o., a to bez toho, aby mal zriadené záložné právo k pohľadávke z bežného účtu č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX.

13. Žalovaný v 2. rade sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že poddlžník po oznámení a preukázaní záložného práva k pohľadávkam si plní naďalej svoje povinnosti voči veriteľovi záložcovi,

avšak po oznámení a preukázaní záložného práva dochádza k zmene platobného miesta. Poukazom na ustanovenie § 151m,b ods. 3 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že Občiansky zákonník nepracuje s „účtami“ a ani s „platobnými miestami“ ale výslovne uvádza, že poddlžník je povinný plniť svoj splatný záväzok po tom, čo mu bol oznámený vznik záložného práva záložnému veriteľovi a len týmto spôsobom sa zbaví svojej povinnosti uhradiť splatnú pohľadávku. Z toho vyplýva, že poddlžník splní svoj záväzok spočívajúci v úhrade peňažných prostriedkov záložnému veriteľovi na jeho bankový účet, čo sa v danom prípade aj stalo. Nesúhlasil s názorom, že v takomto prípade nastane zmena platobného miesta a to z dôvodu, že len zmenou platobného miesta nevznikne oprávnenie záložného veriteľa uspokojiť sa z poukázaných peňažných prostriedkov. Mal za to, že v prípade zriadenia záložného práva k pohľadávkam dochádza k zmene osoby oprávnenej požadovať uhradenie dlžnej sumy od poddlžníka zo záložcu na záložného veriteľa, ktoré sú modifikované právom záložcu požadovať od záložného veriteľa písomné oznámenie o splnení peňažného záväzku poddlžníkov a vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku.

14. Poukazom na ustanovenie § 151m,b ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca je oprávnený prijaté plnenie držať u seba, čo v danom prípade znamenalo, že bude evidovať prijaté úhrady od poddlžníka na svojom účte, ktorým v tom čase bol účet XX-XXXXXXXXXX/XXXX. Takto prijaté úhrady sa považujú v zmysle Občianskeho zákonníka za náhradný predmet záložného práva, pretože záložné právo, ktoré predstavovali založené pohľadávky, ich vyplatením záložnému veriteľovi zaniklo a bolo nahradené peňažnými prostriedkami uhradenými poddlžníkom NPA SKAWINA v prospech záložného veriteľa. Žalobca ako záložný veriteľ tak pripísal peňažné prostriedky, ktoré mu boli poukazované poddlžníkom NPA SKAWINA na jeho účet v zmysle oznámenia o vzniku záložného práva v prospech účtu spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice, čo znamenalo, že náhradné záložné právo predstavujúce poukázané sumy peňažných prostriedkov poddlžníkom záložnému veriteľovi, ich vyplatením spoločnosti SH TRADE, s.r.o., Košice záložným veriteľom zaniklo. Zdôraznil, že žalobcovi zaniklo akékoľvek právo disponovať s peňažnými prostriedkami na účte č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX počnúc dňom 31.12.2010 v súlade s § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a bol povinný na požiadanie spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice umožniť disponovanie s peňažnými prostriedkami na uvedenom účte alebo vyplatiť zostatok na uvedenom bežnom účte podľa dispozície spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice, čo však neurobil. Žalobca však nepodnikol žiadne opatrenie a pohľadávky od poddlžníka aj naďalej inkasoval tak, ako keby nebolo začaté reštrukturalizačné konanie, v dôsledku čoho odvolateľ usúdil, že žalobca nikdy nemal v úmysle splniť svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 114 ods. 1 písm. c/ ZKR, pretože žalobca nikdy nezačal výkon záložného práva, teda v ňom ani nemohol pokračovať. K výkonu záložného práva mohol žalobca pristúpiť len v prípade, ak by poddlžník neplnil svoj záväzok. Poddlžník však svoj záväzok plnil, preto nebol žalobca oprávnený začať výkon záložného práva. V závere vyslovil názor, že žalobca sa vzdal konkludentným spôsobom záložného práva tým, že pripísal peňažné prostriedky v prospech účtu spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice poukazované od poddlžníka NPA SKAWINA v zmysle oznámenia o vzniku záložného práva, čo znamenalo, že náhradné záložné právo, predstavujúce poukázané sumy peňažných prostriedkov poddlžníkom záložnému veriteľovi, ich vyplatením spoločnosti SH TRADE, s.r.o. Košice záložným veriteľom zaniklo a spoločnosť SH TRADE, s.r.o. Košice bola oprávnená vykonať započítanie vzájomných pohľadávok. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súd prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním z 26.4.2016. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považoval za postačujúce, keďže obsahuje argumentáciu oboch žalovaných a tiež skutočností, ktoré mal za preukázané a ktoré boli sporné. Za podstatnú a jedinú obranu žalovaného v 2. rade považoval tvrdenie o zániku pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania úpadcu vykonaného dňa 30.4.2012, 7.9.2012, 30.6.2012 a 10.7.2012. Na túto obranu žalovaného v 2. rade dal súd prvej inštancie jasnú odpoveď, teda zodpovedal na otázku podstatnú pre prejednávanú vec. Súd prvej inštancie započítanie vyhodnotil ako neplatné, keďže žalovanými nebolo preukázané doručenie všetkých oznámení o započítaní do dispozičnej sféry žalobcu. Oznámenia o započítaní ku dňu 7.9.2012 ako aj ku dňu 30.6.2012 tak nemohli spôsobiť zánik pohľadávky žalobcu v zmysle tvrdenia žalovaného v 2. rade. Poukázal na to, že mu boli doručené len oznámenia úpadcu o započítaní ku dňu 30.4.2012, ktoré sa týkalo časti nezabezpečenej pohľadávky č. 1 a ku dňu 10.7.2012, ktoré sa týkalo zabezpečenej pohľadávky č. 2. Žalovaný v 2. rade súdu nepreukázal, že oznámenie o započítaní bolo žalobcovi doručené, keďže jediným dôkazom, ktorý má preukázať túto skutočnosť, je podací lístok pripojený k doplneniu vyjadrenia zo dňa 7.10.2014, ktorý však sám o sebe nie je dôkazom o doručení oznámenia. Pokiaľ teda žalovaný v 2. rade nepreukázal doručenie oznámenia o započítaní k 30.6.2012 a nepredložil

ani predmetné oznámenie v originály, tak záver súdu o neunesení dôkazného bremena v tomto smere považoval žalobca za správny a riadne odôvodnený. Vo vzťahu k doručeniu oznámenia o započítaní ku dňu 10.7.2012 žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na rozhodnutie Najvyššie súdu SR ako aj na nález Ústavného súdu SR. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil žalobca na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade predložil v konaní kópiu doručenky, ktorá však nespĺňa všetky požadované náležitosti pretože v nej nebola uvedená písomnosť, ktorá sa mala doručiť. Vzhľadom na absenciu predloženia originálu oznámenia o započítaní ku dňu 10.7.2012 a tzv. doručeniek a vzhľadom na neuvedenie označenia písomnosti na doručenkách bolo povinnosťou žalovaného v 2. rade preukázať, že došlo k doručeniu predmetného oznámenia, vo vzťahu k čomu však neuniesol dôkazné bremeno. Preto záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní doručenia o započítaní považoval žalobca za správny a riadne odôvodnený.

16. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že od samotného začiatku v konaniach tvrdí, že ako veriteľ úpadcu mal tak nezabezpečenú ako aj zabezpečenú pohľadávku riadne zistenú a boli prihlásené počas reštrukturalizačného konania úpadcu, pričom zabezpečená pohľadávka bola riadne zistená a prihlásená voči úpadcovi v celkovej výške 1 925 831,91 Eur, bola zabezpečená záložným právom na pohľadávky úpadcu, vrátane spoločnosti NPA SKAWINA. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného v 2. rade, že v zmysle reštrukturalizačného plánu došlo k zániku záložného práva k pohľadávkam úpadcu voči NPA SKAWINA, keďže toto jeho tvrdenie nezodpovedá ani zneniu reštrukturalizačného plánu, ani príslušným ustanoveniam o zániku záložného práva. Zdôraznil, že v dôsledku reštrukturalizácie nedochádza k zániku záložného práva, ale k účinkom začatia reštrukturalizácie v zmysle § 118 v spojení s § 114 ods. 1 písm. c/ ZKR. Poukazom na ustanovenie § 156 konštatoval, že po skončení reštrukturalizácie zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, vrátane obmedzenia začať alebo pokračovať vo výkone záložného práva a preto po prijatí plánu a jeho schválení súdom obmedzenie začať alebo pokračovať vo výkone záložného práva zaniká. Obnovuje sa tak právo žalobcu začať alebo pokračovať vo výkone záložného práva, pokiaľ pohľadávka, ktorá ho zabezpečuje nie je riadne uspokojená. Dôležité bolo podľa žalobcu posúdiť, či účelovo viazané peňažné prostriedky na bežnom účte úpadcu č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého sa vykonávalo započítanie, boli spôsobilé vyvolať zánik pohľadávok žalobcu. Uviedol, že v konaní dostatočne preukázal, že peňažné prostriedky vedené na bežnom účte úpadcu č. XX-XXXXXXXXXX/ XXXX, z ktorého boli vykonávané neplatné započítania, predstavujú výlučne plnenie od poddlžníka založené v prospech žalobcu, ktoré malo byť v zmysle plánu prevedené na účet žalobcu do 10 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti reštrukturalizačného plánu. Súdu bolo preukázané, že peňažné prostriedky od NPA SKAWINA boli v zmysle oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa 10.3.2010 pripísané na interný účet žalobcu a následne, v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania, boli povinne prevedené na bežný účet úpadcu. Uvedené skutočnosti vyplynuli z výpisov z bežného účtu úpadcu a výpisu z interného účtu žalobcu, čo bolo súdu predložené. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného v 2. rade o zániku záložného práva prevedením peňažných prostriedkov od poddlžníka z interného účtu žalobcu na bežný účet úpadcu. Takúto interpretáciu považoval za mylnú a rozpornú s príslušnými ustanoveniami o zániku záložného práva.

17. Poukazom na ustanovenie § 151m,b ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, žeby účet, na ktorý je poddlžník povinný plniť svoje dlhy, mal byť účet výlučne záložného veriteľa. Vyslovil názor, že je vždy vecou záložného veriteľa, aby poddlžníkovi oznámil, komu má po doručení oznámenia o vzniku záložného práva plniť. Takouto osobou môže byť záložca, záložný veriteľ alebo aj akákoľvek tretia osoba. Trval na tom, že v zmyslom doručenia oznámenia o vzniku záložného práva k pohľadávkam nie je zmena veriteľa, ale len zmena platobného miesta, ktoré ani za určitých okolností nemusí nastať. Doručením oznámenia o vzniku záložného práva sa nemení ani záložná zmluva medzi žalobcom a úpadcom ohľadom predmetu zálohu, čo znamená, že týmto nenastáva prechod práv k pohľadávke záložcu voči poddlžníkovi zo záložného veriteľa na záložcu. Odkazom na odbornú literatúru vyslovil záver, že záložné právo k pohľadávke nezakladá záložnému veriteľovi priamy nárok na plnenie zo zabezpečenej pohľadávky voči poddlžníkovi, keďže tu nejde o postúpenie pohľadávky zo strany záložcu záložnému veriteľovi. Náhradný predmet záložného práva nevzniká tým, že poddlžník plní na účet záložného veriteľa, ale náhradný predmet záložného práva je samotné plnenie pohľadávky od poddlžníka, bez ohľadu na to, kde sa toto plnenie nachádza. Náhradný predmet záložného práva sa tak neupína na osobu záložného veriteľa, ale na predmet pohľadávky, teda plnenie, čo znamená, že v prejednávanej veci sú predmetom pohľadávky peňažné prostriedky od NPA SKAWINA. Tento náhradný predmet záložného práva vzniká aj v prípade, ak by poddlžník plnil

priamo záložcovi alebo inej osobe. Aj v prípade, ak poddlžník plní priamo záložcovi alebo inej osobe, predstavujú prijaté peňažné prostriedky náhradný predmet záložného práva a záložca je v zmysle § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Prijaté peňažné plnenie od NPA SKAWINA tak predstavuje náhradný predmet záložného práva bez ohľadu na platobné miesto, kde sú tieto peňažné prostriedky poukázané, alebo bez ohľadu na platobné miesto, kam sú následne prevedené. Preto je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti započítania správny a dôvodný.

18. Žalobca trval na tom, že poukázaním peňažných prostriedkov od NPA SKAWINA v prospech bežného účtu úpadcu nezaniklo záložné právo k náhradnému predmetu záložného práva ich vrátením úpadcovi z dôvodu, že žalobca nemal zriadené záložné právo k pohľadávke na bežnom účte úpadcu. Pokiaľ prijaté peňažné plnenie predstavuje náhradný predmet záložného práva, záložné právo zaniká nie v dôsledku toho, že záložný veriteľ stratí oprávnenie mať prijaté plnenie u seba (ako to prezentuje žalovaný v 2. rade), ale záložné právo zanikne až zánikom zálohu v zmysle § 151m,b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka až použitím peňažných prostriedkov, napr. ich výberom z bežného účtu úpadcu alebo ich prevodom na iný účet. V prejednávanej veci sa však tak nestalo. Zdôraznil, že ustanovenie § 151md Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spôsoby zániku záložného práva, nepripúšťa zánik záložného práva okamihom, keď záložný veriteľ prestane mať plnenie u seba. V prípade ak záložný veriteľ nemá prijaté plnenie u seba, oslabuje sa tým len uhradzovacia funkcia záložného práva, avšak zabezpečovacia funkcia záložného práva zostáva zachovaná pokiaľ existuje náhradný predmet záložného práva. Žalobca trval na tom, že v prejednávanej veci nedošlo k zániku náhradného predmetu záložného práva, pretože tento náhradný predmet bol v čase započítania evidovaný na bežnom účte úpadcu, teda záložné právo trvalo aj naďalej.

19. Žalobca považoval za nesprávny aj názor žalovaného v 2. rade, že poukázaním peňažných prostriedkov z interného účtu žalobcu na bežný účet úpadcu došlo k zániku záložného práva odovzdaním veci záložcovi, teda vrátením veci záložcovi, bez potreby uzatvorenia osobitnej dohody. V prejednávanej veci však nemohlo dôjsť k zániku záložného práva vrátením zálohu, pretože náhradný predmet záložného práva nikdy nebol odovzdaný žalobcovi úpadcom ako záložcom alebo bol odovzdaný poddlžníkom. Zdôraznil, že plnenie od NPA SKAWINA previedol na bežný účet úpadcu v dôsledku splnenia zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 114 ods. 1 písm. c/ ZKR, avšak zároveň v úmysle zabrániť zániku záložného práva tieto peňažné prostriedky na bežnom účte úpadcu zablokoval.

20. Žalobca pre prípad, žeby sa odvolací súd nestotožnil s jeho doterajšou argumentáciou o neplatnosti započítania, vyslovil názor, že konaním úpadcu boli porušené dobré mravy, z ktorého dôvodu je takýto právny úkon absolútne neplatný. Poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka tiež vyslovil názor, že oznámenia o započítaní (pre prípad ich platnosti) je potrebné považovať za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto im nemožno priznať právnu ochranu. Správanie sa úpadcu, ktorý ako predkladateľ plánu vedel, že zabezpečené pohľadávky žalobcu sú v celom alebo minimálne podstatnom rozsahu už splnené a ktorých z predložených bankových výpisov vedel, že má na svojom účte plnenie od NPA SKAWINA, tým, že si peňažné prostriedky od NPA SKAWINA, ktoré mal poukázať do 10 dní odo dňa prijatia plánu na účet žalobcu ponechal a použil ich pre účely započítania toho istého záväzku, ktorý mal už skôr splniť, považoval za zneužitie práv úpadcu ako predkladateľa plánu a konanie v rozpore s dobrými mravmi.

21. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou odvolateľa, že reštrukturalizačný plán úpadcu predstavuje nováciu všetkých záväzkov medzi stranami a že v dôsledku jeho prijatia došlo k zániku záložného práva k pohľadávkam. Poukazom na bod 2.3 reštrukturalizačného plánu žalobca uviedol, že plán nesprávne predpokladal, že žalobca je zabezpečený pohľadávkami poddlžníka. Žalobca bol v čase prijatia reštrukturalizačného plánu zabezpečený náhradným predmetom záložného práva, ktorý sa nachádzal na bežnom účte úpadcu. Napriek tomu, že reštrukturalizačný plán náhradný predmet záložného práva neupravuje, vyslovil žalobca názor, že zabezpečenie sa vzťahuje nielen na samotné pohľadávky NPA SKAWINA, ale aj na prijaté plnenia z pohľadávok NPA SKAWINA. Po skončení reštrukturalizácie bolo potom povinnosťou úpadcu bez zbytočného odkladu, najneskôr do 10 dní, poukázať speňažené pohľadávky od NPA SKAWINA, čo však úpadca neuskutočnil, aj keď tieto prostriedky mal na bežnom účte. Ukončením reštrukturalizácie získal žalobca opäť právo mať náhradný predmet záložného práva u seba a úpadca bol v zmysle plánu, ako aj § 156 povinný tieto peňažné prostriedky poukázať žalobcovi, čo však neurobil a peňažné prostriedky používal pre účely

neplatných započítaní. Postup žalovaného v 2. rade považoval žalobca za postup, ktorým dochádza k ukracovaniu uspokojenia žalobcu čo je v rozpore s § 134 ods. 1 ZKR. Mal za to, že ak úpadca vedel, že okrem plnenia na bežnom účte účelovo viazaného v prospech žalobcu nie je žiadne iné zabezpečenie, potom bol povinný prostredníctvom správcu presunúť zabezpečenú pohľadávku do tretej skupiny nezabezpečených pohľadávok a plnenie na bežnom účte previesť do 10 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti plánu v prospech žalobcu. Keďže úpadca započítaniami nakladal s peňažným plnením od NPA SKAWINA ako plnením od poddlžníka prijatým na bežnom účte, je predmetné započítanie pohľadávky z tohto účtu, ktorá je zaťažená záložným právom v prospech žalobcu, potrebné považovať za neoprávnené nakladanie so zálohom v zmysle § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý záloh bol žalobca po skončení reštrukturalizácie opätovne oprávnený držať u seba. Takýto postup koliduje s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, preto je nutné ho považovať za neplatný. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní vopred.

23. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledkom ktorých bolo vyhovenie žalobe v celom rozsahu.

24. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade uvádza nasledovné.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v 2. rade týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie upriamuje odvolací súd pozornosť na časť odôvodnenia v znení „súdu nebolo preukázané, že popretie pohľadávok zo strany správcu konkurznej podstaty a veriteľa ako žalovaného v 2. rade bolo dôvodné a opodstatnené, nakoľko v predmetnom konaní nepreukázali zánik pohľadávok započítaním. Zánik sporných pohľadávok započítaním nebol preukázaný ani prejavom vôle a ani preukázaním doručenia oznámenia o započítaní pohľadávok úpadcovi (správne „žalobcovi“, poznámka odvolacieho súdu)“. Z uvedeného textu vyplýva, že za podstatné pre vyhovenie žaloby žalobcu bolo zistenie, či žalovanými tvrdené oznámenia o započítaní vo vzťahu k nezabezpečenej pohľadávke vo výške 261 954 Eur k 30.4.2012, k 30.6.2012 a k 7.9.2012 sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu a mohli tak spôsobiť zánik uvedenej pohľadávky žalobcu.

26. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

27. Súčasťou súdneho spisu je oznámenie úpadcu o započítaní záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.4.2012, ktorého prílohu tvorí špecifikácia pohľadávok a záväzkov, pričom predmetom zápočtu mala byť suma 1 663,41 Eur (číslo listu 84, 85 spisu). Doručenie tohto prejavu preukazoval žalovaný v 2. rade podacím lístkom potvrdeným poštou Košice 11 dňa 17.5.2012 pod podacím číslom PR845121941SK na adresu žalobcu so sídlom v Českej republike a doručenkou pre doručovanie v zahraničí potvrdzujúcou prevzatie písomnosti žalobcom dňa 22.5.2012, ako aj podacím lístkom potvrdeným poštou Košice 11 o prijatí zásielky pod RU844843877SK podanej dňa 15.5.2012 na adresu pobočky žalobcu so sídlom v Slovenskej republike. Doručenka do Českej republiky neobsahuje špecifikáciu doručovanej písomnosti.

28. Oznámením o započítaní záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.6.2012, ktorého prílohu tvorí špecifikácia pohľadávok a záväzkov (číslo listu 128, 129 spisu) započítal úpadca voči žalobcovi sumu 1 663,41 Eur. Na preukázanie doručenia tohto zápočtu predložil žalovaný v 2. rade podacie lístky svedčiace o podaní zásielok úpadcom na pošte Košice 11 dňa 8.8.2012 na adresu žalobcu so sídlom v Českej republike a tiež v Slovenskej republike. Doručenky k týmto podacím lístkom neboli predložená.

29. Oznámením o započítaní záväzkov a pohľadávok ku dňu 7.9.2012, ktorého prílohu tvorí špecifikácia záväzkov a pohľadávok započítal úpadca voči žalobcovi sumu 29 941,34 Eur (číslo listu 130, 131 spisu).

K preukázaniu doručenia tohto zápočtu predložil žalovaný v 2. rade podací lístok potvrdený poštou Košice 11 dňa 14.11.2012 s uvedením adresáta - žalobcu so sídlom v Českej republike. Zásielka pod č. RR847724689SK bola doručená žalobcovi dňa 20.11.2012 (číslo listu 132 spisu), čo preukazoval žalovaný v 2. rade doručenkou, ktorá neobsahuje označenie doručovanej písomnosti. Podacím lístkom potvrdeným poštou Košice 11 dňa 14.11.2012 bol podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade doručovaný zápočet úpadcu k 7.9.2012 na sumu 29 941,34 Eur žalobcovi so sídlom pobočky v Slovenskej republike. Písomnosť podaná na pošte dňa 14.11.2012 bola doručená žalobcovi so sídlom v Slovenskej republike

- Bratislava dňa 20.11.2012, na preukázanie čoho predložil žalovaný v 2. rade kópiu doručenky do vlastných rúk (číslo listu 133 spisu). Uvedená doručenka neobsahuje označenie doručovanej písomnosti.

30. S poukazom na uvedené správne konštatoval súd prvej inštancie, že úpadca nepreukázal doručenie započítania uvedených údajných pohľadávok do dispozičnej sféry žalobcu, keďže podacie lístky a doručenky neboli predložené v origináli, ale v kópiach a neobsahujú údaj, z ktorého by bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetom doručovania boli zápočty úpadcu. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalovaných, ktorí ho neuniesli. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciu žalobcu týkajúcou sa náležitosti doručenky potrebných pre ich posúdenie ako verejnej listiny v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR (aj NS ČR 2 Cdon 619/96, 30 Cdo 2537/2000, 21 Cdo 2371/2000, KS BA 4 Cob 118/96).

31. Vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke žalobcu vo výške 711 852,22 Eur žalovaný v 2. rade namietal, že aj táto pohľadávka zanikla započítaním v rozsahu sumy 54 516,74 USD, ktorá suma predstavovala kúpnu cenu pohľadávok úpadcu, ktoré boli zabezpečené v prospech žalobcu formou zriadenia záložného práva. Zápočet bol podľa žalovaného v 2. rade vykonaný oznámením o započítaní záväzkov a pohľadávok ku dňu 10.7.2012, ktorého prílohu tvorila špecifikácia záväzkov a pohľadávok (číslo listu 134, 135 spisu). Doručenie zápočtu žalobcovi preukazoval žalovaný v 2. rade predložením kópie podacieho lístku potvrdeného poštou Košice 11 dňa 14.11.2012 na adresu žalobcu so sídlom v Českej republike a kópiou doručenky potvrdzujúcou prevzatie písomnosti žalobcom dňa 20.11.2012 pod číslom zásielky RR847724675SK (číslo listu 136 spisu). Uvedená doručenka neobsahuje žiadnu špecifikáciu doručovanej písomnosti. Kópiou podacieho lístka z toho istého dňa preukazoval žalovaný v 2. rade doručenie započítania žalobcovi aj na pobočku so sídlom v Slovenskej republike, ku ktorému predložil kópiu doručenky do vlastných rúk potvrdenú pobočkou žalobcu v Slovenskej republike - Bratislava dňa 19.11.2012. Ani táto doručenka neobsahuje žiadnu špecifikáciu doručovanej písomnosti.

32. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie posúdil prejav úpadcu smerujúci k započítaniu ako neúčinný. Ani v tomto prípade nebolo preukázané, žeby bol tvrdený započítací prejav doručený do dispozičnej sféry žalobcu. Úpadca sa neriadil zásadou vigilantibus leges sunt scriptae (zákony sú napísané pre bdelých) ak nebol dôsledný pri tvrdenom doručovaní započítania do dispozičnej sféry žalobcu.

33. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že úlohou súdu je vyporiadať sa s argumentáciou a dôkazmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, čo v danom spore predstavovalo vyporiadanie sa s tvrdenými započítacími prejavmi úpadcu. Vyriešenie tejto otázky je postačujúcim pre posúdenie dôvodnosti žaloby a skutkové, či právne posudzovanie ďalšej argumentácie žalovaných, teda zákonnosť zápočtu, resp. záložného práva žalobcu by bolo, s poukazom na uvedené, bez právneho významu. Aj z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného v 2. rade. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

34. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi, úspešnom v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov tohto konania.

36. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody vhodné osobitného zreteľa.

37. Odvolací súd pristúpil k aplikácii vyššie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Vychádzal zo skutočnosti, že hoci účinok rozsudku sa vzťahuje na oboch žalovaných, z hľadiska nároku na náhradu trov konania však treba vychádzať z toho, že žalovaný v 1. rade tomuto rozsudku neodporoval a odvolanie nepodal. Bolo preto dôvodné týmto stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

38. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .