Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2022 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný X. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., N. B. XXX/XX, okres Tvrdošín, živnostník, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 03.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2013, mu bol, za jazdu pod vplyvom alkoholu, okrem iného, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 (tridsať) mesiacov, ako aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 21.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2013, mu bol, za jazdu pod vplyvom alkoholu, okrem iného, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 70 (sedemdesiat) mesiacov, dňa 07.05.2021 v čase okolo 14:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA, ev. č. V.-XXXBN, po jednosmernej Ulici Námestie M. R. Štefánika v meste Trstená, a to smerom od cesty číslo I/59 na Ulicu Zápotočná, pričom pred budovou číslo 512/21 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstená,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , za použitia , , , na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa , súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 (štyri) rokov.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 27.10.2021 na X. J. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného priadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa , d, f, g, a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.

: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 27.10.2021 č. -5, ktorý sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa a podľa súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že má jednu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi, býva u rodičov v rodinnom dome a pracuje ako elektrikár v Nemecku s príjmom okolo 2.500,- eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 03.03.2013, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. -66 zo dňa 21.05.2013, odpisu RT, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, EKV, správy HNsP Trstená, správy Mesta Trstená, výpisu zo živnostenského registra, správy UPSVaR Námestovo, správy OO PZ Trstená, správy sociálnej poisťovne, správy Mesta Trstená, spisového materiálu Okresného súdu Námestovo sp. zn. , trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 03.03.2013, spisového materiálu Okresného súdu Námestovo sp. zn. a rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. -66 zo dňa 21.05.2013.

Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , sa dopustí ten, kto maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Vzhľadom na vyhlásenia viny obžalovaným sa súd otázkou viny bližšie nezaoberal.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle . Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu, okrem iného, určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa, pričom ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil v zmysle jeho priznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti a priťažujúcu okolnosť v zmysle vyhodnotil, že už bol za trestný čin odsúdený.

Z odpisu registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doteraz 7 krát súdom trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom uložené tresty nemali na obžalovaného žiaden výchovný vplyv a neviedli k jeho náprave.

Preto s poukazom na tieto skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

S poukazom na to, že obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu na základe trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 03.03.2013, súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa 61 ods. 1 trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd potom uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 rokov.

Súd je toho názoru, že takto uložené tresty splnia účel sledovaný zákonom a dopomôžu k náprave obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (, , )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (, )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( )

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli ( )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (, ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (, )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.