Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0t-18-2013.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
0t/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému H. S., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2013 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z. č. XXX/X-XX, slobodného, bez pracovného pomeru,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 17.03.2013 v čase o 02.07hod. viedol osobné motorové vozidlo značky N. U., ev. č. TS XXX AN po jednosmernej komunikácií v meste R. na R. námestí, kde pri C. u R. predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín, pričom pri danej kontrole sa podrobil dychovej skúške na alkohol prístrojom ALCOTEST Dräger 7410, ev. č. ARMF-0109, zaznamenal v jeho dychu hodnotu 0,49 mg etanolu v litri vydýchnutého vzduchu, a takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Námestovo, sp. zn. 0T XX/XXXX zo dňa 03.03.2013, právoplatný dňa 03.03.2013, mu bol prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona uložený okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie alebo život ľudí, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti, č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona,
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/Trestného zákona a § 37 písm. m/, h/Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- /tisíc/ Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ dní nepodmienečne.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 70 /sedemdesiat/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 18.03.2013 na H. S. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupoval podľa § 333 ods.3 písm. c,d,f,g,h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítal.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona. Obžalovaný uviedol, uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v prokurátora Okresnej prokuratúry zo dňa 18.03.2013 č. Pv XXX/ XX-X, ktorý sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona a uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal ku spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vo svojom výsluchu uviedol, že je nezamestnaný, ale v najbližšej dobe by mal nastúpiť do práce k pánovi F. do C.. Býva so svojimi rodičmi, je slobodný a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Vozidlo, ktoré mal predtým predal s tým, že zároveň predložil súdu výpis zo svojho účtu, na ktorom sa nachádza 1.231,40 Eur, čo sú peniaze z predaja auta a príjem z brigády.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Certifikátu o overení, evidenčnej karty, Trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T XX/XXXX zo dňa 03.03.2013, odpisu z registra trestov, správy OO PZ Tvrdošín, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, zápisnice spísanú na Okresnom súde Námestovo dňa 18.03.2013, Trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T XX/XXXX zo dňa 18.03.2013, správy Obvodného úradu Námestovo, správy Mestského úradu Tvrdošín, a správy OR PZ Dolný Kubín.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona, sa dopustí ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie alebo život ľudí, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona sa dopustí ten, kto maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona. Okrem vlastného priznania je obžalovaný usvedčovaný aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli prečítané v rámci dokazovania.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/Trestného zákona hodnotil to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd hodnotil to, že bol už za trestný čin odsúdený(§ 37 písm. m/Trestného zákona) a spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/Trestného zákona).
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému úhrnný (nakoľko podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich) peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur, s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní nepodmienečne.
Vzhľadom na to, že u obžalovaného možno hovoriť o recidíve ohľadom porušovania trestu zákazu činnosti, súd mu ukladal trest zákazu činnosti podľa § 61 ods.1,2, 3 Trestného zákona, podľa ktorého (1) trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie potom súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 70 mesiacov. prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona,
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.