Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Pc/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v právnej veci navrhovateľa: R. R., F.. X.XX.XXXX, Q. T. O.. P. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 50 412 272, proti plnoletej osobe (dcéra navrhovateľa): R. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 37 804 171, v konaní o návrhu na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 11.10.2021 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na plnoletú osobu (dcéra navrhovateľa) na 50,- eur mesačne. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. zo dňa 21.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. zo dňa 20.11.2011 bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu dcéry sumou 200,- eur mesačne. Dňa 30.08.2017 podal návrh na zníženie výživného, avšak konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. skončilo tým, že jeho návrh bol zamietnutý. Poukázal na to, že došlo k zmene pomerov, ktoré takéto zníženie plne odôvodňujú. Pracoval ako stolár vo výrobnom družstve C. J. J. Q. P., pričom pracovný pomer trval od 04.09.2017 do 10.06.2020. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav je nezamestnaný, bol evidovaný na Úrade práce, od 22.09.2021 bol z evidencie vyradený, nakoľko je málo pravdepodobné, že by sa mohol v budúcnosti niekde zamestnať. Jeho jediný príjem je invalidný dôchodok v sume 239,80 eur, z ktorého musí hradiť dcére mesačne výživné v sume 200,- eur. To znamená, že mu na živobytie zostáva 39,80 eur. Čo sa týka dcéry, je plnoletá, študuje na J. H.S. K. R. F. a má za to, že dcéra by si občasnými brigádami mohla popri štúdiu privyrobiť. Jej rozvrh to určite dovoľuje, ako aj jej dobrý zdravotný stav. Preto má za to, že sa domáha zníženia výživného dôvodne.

2. Plnoletá osoba (dcéra navrhovateľa) k podanému návrhu sa vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 02.11.2021 ( č. l. 23), v ktorom uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Poukázala na to, že je študentkou (druhého) inžinierskeho stupňa vysokoškolského denného štúdia na J. H. K. R. F. s tým, že ukončené by malo byť v máji 2023. Poukázala na to, že výživné vo výške 200,- eur bolo navrhovateľovi určené pred 10 rokmi a od posledného určenia výživného došlo k podstatnej zmene pomerov aj na jej strane - štúdium na vysokej škole a samozrejme aj k podstatnému zvýšeniu životných nákladov. Suma výživného 200,- eur mesačne v žiadnom prípade nepostačuje plnoletej osobe na pokrytie pravidelných mesačných výdavkov spojených so štúdiom, bývaním, stravou, ošatením, hygienou, cestovaním. Len ubytovanie v Nitre z dôvodu štúdia na vysokej škole ju stojí 100,- eur mesačne, ďalšie pravidelné mesačné výdavky sú cestovné vlak, MHD Nitra, MHD Martin 10,- eur, oblečenie 20,- eur, strava 140,- eur, drogéria 65,- eur, skriptá 10,- eur, mobil 13,- eur. V roku 2021 mala nepravidelné (jednorazové)

výdavky na kúpu notebooku do školy v sume 630,34 eur, nákupu kontaktných šošoviek 48,- eur, liekov 30,- eur, platbu za komunálny odpad 15,55 eur a z usporených peňazí (je na vkladnej knižke, kde chodila časť výživného od otca) zaplatila vodičský preukaz, ktorý ju vyšiel na 1470,- eur. Zvýšené výdavky spojené s jej štúdiom na vysokej škole musí financovať z úspor z vkladnej knižky, resp. aj formou sociálneho štipendia, nakoľko má výživné od otca 200,- eur a od matky 50,- eur. Zároveň poukázala na to, že o zamestnanie prišiel navrhovateľ už 10.06.2020 je schopný cca 1,5 roka po strate zamestnania uhrádzať jej mesačné výživné vo výške 200,- eur. To znamená, že nie je možné danú stratu zamestnania považovať za takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by znamenala navrhované radikálne zníženie výživného.

3. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu, oboznámil sa s pripojeným spisom , v ktorom sa naposledy rozhodovalo o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a dospel k týmto skutkovým zisteniam:

4. Bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť bola určená vo vzťahu k plnoletej osobe rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -35 zo dňa 21.07.2010 (č. l. 18 pripojeného spisu) v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. (č. l. 15 pripojeného spisu), kde bol otec povinný platiť v tom čase na maloletú R. R. zvýšené výživné vo výške 200,- eur mesačne od 01.04.2010, z toho bežné výživné 120,- eur mesačne k rukám matky a 80,- eur mesačne na tvorbu úspor na osobitý účet maloletej zriadený matkou vždy každého 20. dňa v mesiaci vopred. Takýmto spôsobom platil navrhovateľ výživné roky riadne a včas. Bolo preukázané, že od marca 2017 sa stal navrhovateľ nezamestnaným, avšak následne po uvedenom dátume sa zamestnal vo výrobnom družstve C., J. J. Q. P. XXX a jeho pracovný pomer trval od 04.09.2017 do 10.06.2020, čo preukazuje potvrdenie o zamestnaní (č. l. 9 spisu). Podľa skutkových tvrdení a podľa listiny o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 22.09.2021, bolo preukázané, že navrhovateľ bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 22.09.2021. Podľa tvrdenia navrhovateľa bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že pani, ktorá ho mala na starosti mu povedala, že s jeho hendikepom je veľmi ťažké ho zamestnať a z toho dôvodu ho vyraďujú.

5. Navrhovateľ poberá invalidný dôchodok od 01.01.2021 v sume 239,80 eur mesačne s tým, že má pokles zárobku, alebo schopnosti pracovať o 50 %, avšak podľa navrhovateľ má reálny hendikep, ktorý mu znemožňuje vykonávať plnohodnotnú manuálnu prácu, vzhľadom na jeho vyučenie v odbore banský mechanik banských strojov (č. l. 7 spisu). Čo sa týka výdavkov, tak tieto súdu navrhovateľ neuvádzal, resp. súdu nepreukázal. Plnoletá osoba nesúhlasila so znížením výživného s tým, že poukázala na to, že došlo k zmene pomerov rovnako aj na jej strane, nakoľko je študentkou vysokej školy s tým, že k ukončeniu by malo dôjsť v školskom roku 2023. Poukázala na to, že výživné jej bolo určené v r. 2011, t. z. že uplynulo 12 rokov od prvého návrhu a došlo k výraznej zmene pomerov aj na strane plnoletého dieťaťa. Zvýšili sa zvýšené náklady a suma 200,- eur pre študujúcu plnoletú osobu na vysokej škole je spodnej hranici. Zároveň poukázala na to, že tvrdenia navrhovateľa, že má aj úspory. K tomu uviedla plnoletá osoba, že suma 200,- eur bola rozdelená s tým, že 120,- eur bolo bežné výživné a 80,- eur na tvorbu úspor. Takže to vychádza 200,- eur a je nutné už aj zo strany plnoletej osoby tieto úspory míňať, nakoľko z bežného výživného, ktoré poskytujú jej obaja rodičia, nie je možné financovať je bežný život, ani štúdium. Čo sa týka argumentov, že si mala uhradiť kurz autoškoly v hodnote 1400,- eur, v tomto smere poukázala plnoletá osoba na to, že je študentkou H.S. M. a vodičský preukaz si robila aj na iné skupiny ako skupiny B, nakoľko uvedené je potrebné z hľadiska jej prípravy na budúce povolanie a štúdium vysokej školy. Zároveň dokladovala plnoletá osoba aj svoje výdavky listinnými dôkazmi a to dokladovala, že platí mesačne na ubytovanie v Nitre 100,- eur, kde platila aj kauciu 100,- eur, čiže spolu 200,- eur (č. l. 28 spisu), náklady na cestovné 10,- eur, oblečenie 20,- eur, strava 140,- eur, drogéria 65,- eur, skriptá 10,- eur, faktúra mobil 13,- eur, to dokladala výpisom z faktúry (č. l. 29 spisu). Dokladala svoje výdavky na oblečenie (č. l. 30 spisu), faktúru, čo si musela zakúpiť notebook v sume 630,34 eur (č. l. 31 spisu). Čo sa týka navrhovateľa, aj napriek tomu, že na otázku súdu, svoje výdavky súdu nedokladoval, len skonštatoval, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, rovnako aj jeho partnerka a bývajú spolu v dome. Iné výdavky súdu nedokladoval, len výdavok pozostávajúci z platenia výživného na plnoletú osobu. Matke S. R. bola určená vyživovacia povinnosť s rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. zo dňa 29.03.2011 v sume 50,- eur. Je zrejmé, že v čase podania návrhu je navrhovateľ nezamestnaný.

6. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7. Podľa

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

9. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

12. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.

14. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore, atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie

rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností.

15. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa ( otca plnoletej dcéry) na zníženie výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb plnoletej dcéry, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov navrhovateľa a najmä skúmal, či došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Je pravdou, že príjem navrhovateľa oproti obdobiu, z ktorého vychádzal súd pri úprave výživného, poklesol, avšak rozhodujúcim spôsobom sa zmenili aj pomery oprávnenej osoby a to plnoletej dcéry, ktorá dospela. Je študentkou vysokej školy a v priebehu mesiaca študuje mimo miesta svojho trvalého bydliska. Výživné v sume 200,- eur od otca a 50,- eur od matky nemôže pokryť všetky jej potreby študentky v Nitre a týmto výživným môže plnoleté dieťa môže pokryť len tie úplne základné potreby. Navrhovateľ poberá invalidný dôchodok, nakoľko má zníženú schopnosť pracovať o 50 % v sume 239,80 eur. Súd má za to, že by si mohol nájsť prácu na kratší pracovný čas, a ktorá by zabezpečila jeho príjem vyšší ako je poberaný invalidný dôchodok. Na strane plnoletého dieťaťa sa zvýšili životné náklady, kedy jej výdavky predstavujú mesačne okolo 360 eur, mimo iných nepravidelných jednorazových výdavkov a suma 200,- eur je pre študujúcu plnoletú osobu na vysokej škole na spodnej hranici. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ prišiel o zamestnanie 10.06.2020 a návrh na zníženie výživného bol podaný 11.10.2021, čiže cca 1,5 roka po strate zamestnania a je schopný uhrádzať mesačné výživné vo výške 200,- eur. Z tohto dôvodu súd mal za to, že danú stratu zamestnania nie je možné považovať za takú podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by znamenala navrhované zníženie výživného. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.