Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Csp-74-2017.pdf
PDF · 133.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Š. XXXX/XX, Y. XXX XX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec 920 01, IČO: 42256593 a žalovaného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlo: Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., sídlo: Kubániho 16, Bratislava 811 04, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.693,84 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.693,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.693,84 Eur od 20.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou, doplnenou podaním zo dňa 15.1.2017 (č.l. 42), žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 1.693,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.693,84 Eur od 20.5.2017 do zaplatenia a trovy konania.
2. Uviedla, že dňa 31.10.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500034246. Predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. Celková výška úveru 1.170,- Eur, výška úrokovej sadzby70,02 % p.a., RPMN 69,72 %, výška mesačnej splátky 62,69 Eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom 2.632,98 Eur. Uviedla, že zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN, ktorá je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom. V bode 5 je uvedená iná RPMN ako v bode 6, čo bolo pre žalovanú ako spotrebiteľa nejasné a zmätočné, že Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Co/685/2014 z dňa 23.4.2015 potvrdil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ak je v zmluve výška RPMN uvedená nezrozumiteľným a nejasným spôsobom.
3. Tiež, že RPMN uvedená v zmluve nezodpovedá zákonným náležitostiam § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. Výška RPMN nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade aj Dohoda o poskytnutí služby). V zmluve uvedená RPMN tak žalovaného (zrejme správne malo byť žalobkyňu - spotrebiteľa) uviedla do omylu .
4. Uviedla, že Dohoda o poskytnutí služby je akcesorická zmluva nadväzujúca na úverovú zmluvu, je jej súčasťou (bod 8.). Do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru a pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej
hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 Zákona č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a 8 už Zákona č. 250/2007 Z z. Vzhľadom na uvedené sa zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
5. Ďalej uviedla, že nesprávne je uvedená výška úveru. Z údajov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere a listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyni bola poskytnutá len suma 1.001,83 Eur a nie schválená suma úveru vo výške 1.170,- Eur. Žalovaný tak poskytol úver znížený o 168,17,- Eur, ktorý predstavoval poplatok za Dohodu o poskytnutí služby. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. .
6. Žalobkyňa ďalej namietala neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, že žalovaný neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Namietala aj absenciu doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, že v zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru pevným dátumom. Nestačí, že je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko toto oznámenie nemôže byť platnou súčasťou zmluvy, keďže nie je dlžníkom podpísané a je vystavené až niekoľko dní po podpise zmluvy spotrebiteľom. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je uvedenie doby trvania zmluvy. V zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí.
8. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody o poskytnutí služby, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobkyňou spoločne zo zmluvnou dňa 31.10.2013 ako závislú na zmluve o úvere. Namietla rozpor s dobrými mravmi a rozpor zo Zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskom zákonníka. Na základe tejto dohody žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok, za čo zinkasoval odplatu 168,17 Eur (čo predstavovalo ďalšie 14 % navýšenie nákladov spotrebiteľa). Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená, v dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Táto dohoda súvisí so zabepečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré musel klient uhradiť vysokú odplatu), nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom veriteľa. Predmetnou dohodou sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré nežiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dané.
9. Poukázala na neplatnosť ust. o RMPN pri aplikácii § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola nepochybne uvedená v akceptácii odchylne ako v návrhu na uzavretie zmluvy. Odpoveď žalovaného na návrh podaný žalobkyňou bol tak novým návrhom, ktorý nebol prijatý. Z uvedených dôvodov potom ust. o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné ustanovenie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi stranami nedošlo. Neplatné ustanovenie o RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver tak treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov.
10. Namietala, že výška úrokovej sadzby nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby bola 11,45 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci október 2013. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako šesťnásobne prevyšuje úrokovú mieru úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon.
11. Na základe týchto skutočností považuje žalobkyňa zmluvu za neplatnú, eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak mala povinnosť platiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej výšky úveru 1.001,83 Eur, nakoľko žalovaný poskytol žalobcovi úver len v tejto výške v zmysle bodu 8.4 zmluvy. Žalobkyňa do dnešného dňa zaplatila na
účet žalovaného minimálne 2.695,67 Eur, teda o 1.693,84 Eur viac ako jej bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 1.693,84 Eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Uviedla citáciu ust. § 451 ods. 2 OZ.
12. Žalobkyňa požaduje preplatok z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.
13. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdí navrhla vykonať dokazovanie predložením výpisu splácania úveru zo strany žalobkyne.
15. Okresný súd Martin vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Csp/74/2017-46 zo dňa 7.2.2018.
16. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 54 a nasl.). K výške vyplatenej sumy z titulu úveru uviedol, že poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver a žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a pod.), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie, že naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Skutočnosť, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobné tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok úveru a predmetná odplata bola započítaná pri poskytnutí úveru, s čím žalobkyňa prejavila súhlas.
17. K namietanej RPMN predkladá rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Uviedol, že žalobkyňou namietaná dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver.
18. K nejasnosti a nezrozumiteľnosti o výške RPMN s ohľadom na obsah bodu 5 a 6 zmluvy uviedol, že ani Zákon č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ a zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere a nie napr. v čase podania žiadosti o úver. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení a táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú totiž význam údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať, čo však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.
19. Poukázal na to, že úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), že v zmysle ust. § 502 ods. 2 OBZ nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola k obdobiu uzatvorenia zmluvy (31.10.2013) upravená v zmysle § 53 ods. 6 OZ.
20. K ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že len ak ide o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Uvádzanie poradia započítania splátky na istinu, úrok a poplatky žiadny zákon nikdy nevyžadoval. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Trval na tom, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tzv. rozčleňovanie splátky je výklad založený na nesprávnom výklade zákona a nepresným prevzatím Smernice 2008/48/ES.
21. K absencii doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť
zmluvy o revolvingovom úvere (č.l. 7 ods. 7.1 písm. g/). Z ust. čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru; z čl. 9 ods. 9.1 vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú a že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Termín konečenj splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru zaslanom dlžníkovi aj totožne s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.
22. Žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby, nakoľko z tvrdenia žalobkyne nevyplýva dôvod neplatnosti a v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov. Žalobkyňa nespochybnila, že s dohodou sa oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne a dohodnutý poplatok bol výrazom jej slobodnej vôle. Tvrdenie, že platba podľa tejto dohody je neprijateľnou podmienkou, je nepreskúmateľné, lebo okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti ani dôkazy na ich preukázanie.
23. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poprela argumentáciu žalovaného v odpore. Zdôraznila, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru, že všetky ostatné náklady, vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu musia byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný poskytol úver znížený o sumu poplatku za dohodu o poskytnutí fiktívnej služby, a to v čase, keď nebolo zrejmé, či spotrebiteľ takúto službu využije. Nič nebránilo žalovanému, aby takúto službu ponúkol s časovým odstupom, po uzatvorení spotrebiteľského úveru a nijako nevysvetlil, z akého dôvodu úročil takto neposkytnuté plnenie. Trvala na tom, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy a z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy, že OZ nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy a teda aj namietaná konečná splatnosť úveru, rozdelenie splátky na úroky, istinu a ostatné poplatky obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a nebolo podpísané dlžníkom (žalobkyňou), nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nebolo ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami. K dohode o poskytnutí služby odkázal na obsah žaloby, že žalovaný poskytol úver znížený o sumu 168,17 Eur, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby, a to v čase, keď nebolo zrejmé, či spotrebiteľ takúto službu využije.
24. V súvislosti s výškou úroku uviedol, že vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 tretej vety OZ je aplikácia ust. § 502 OBZ pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej aplikácie občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. Uviedol citáciu ust.§ 53 ods. 6 OZ ,. § 3 ods. 1 OZ vo vzťahu k dohodnutej výške úroku.
25. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.
26. Súd dňa 26.4.2018 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov (ďalej len „PZ“). PZ žalobkyne podaním doručeným súdu 12.4.2018 a PZ žalovaného podaním doručeným súdu 13.4.2018 ospravedlnili svoju neúčasť a neúčasť žalobcu a žalovaného a súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.
27. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu a zistil: Zhodnými vyjadreniami strán sporu (obsah žaloby, odpor proti platobnému rozkazu), listinným dôkazom - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere (č.l. 13) mal súd preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500034246 dňa 31.10.2013. Podľa bodu 5 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.170,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98 Eur, predpokladaná RPMN na úver 70,02 %, RPMN úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %. V bode 6 (údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eurách) je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.170,-
Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98 Eur, RPMN na úver 69,72 %, RPMN úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %. Zmluvu podpísala žalobkyňa ako dlžník 28.10.2013, žalovaný podpísal zmluvu 31.10.2013. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.10.2013 sú uvedené údaje o schválenom úvere, č. úverovej zmluvy, výška úveru, splatnosť úveru (počet mesiacov), výška mesačnej splátky úveru, sú údaje totožné ako v úverovej zmluve, je nový údaj dátum splatnosti prvej splátky úveru 2.12.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 2.5.2017, je uvedená RPMN úveru 69,72 % a priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 46,06 % (č.l. 73).
28. Z obsahu žaloby žalobkyne a odporu žalovanému súd zistil, že žalobkyni bola na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytnutá suma 1.001,83 Eur, schválená suma úveru podľa tejto zmluvy bola 1.170,- Eur. Z obsahu žaloby a odporu bolo zistené, že poskytnutý úver bol krátený o sumu 168,17 Eur, ktorý predstavuje poplatok z Dohody o poskytnutí služby, ktorá bola uzatvorená spolu so zmluvou o úvere, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru.
29. Žalobkyňa na predmetnú úverovú zmluvu zaplatila žalovanému spolu sumu 2.695,67 Eur. Plnenie v uvedenom rozsahu žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ani v priebehu celého sporu nepoprel. Poskytnutie úveru žalovaným žalobkyni v rozsahu 1.001,83 Eur žalobkyňa preukázala výpisom z účtu (č.l. 14) a úhrady v rozsahu 2.695,67 Eur výpismi z účtu (č.l. 15 a nasl.).
30. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a doplnenie niektorých zákonov (Zákon o spotrebiteľských úveroch ) účinného v čase podpísania Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkový výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítať na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spracovania l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých do 15-tich kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
35. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
38. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
39. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v ods. 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv a to s obdobnými právnymi účinkami.
40. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
41. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
42. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
43. Podľa § 53 ods. 4 OZ, zákon uvádza, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky pod písmenom a) až r). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva (použitím slova najmä), že za neprijateľné zmluvné podmienky sa okrem podmienok uvedených v § 53 ods. 4 považujú aj iné podmienky, ak spĺňajú kritéria ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
44. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 31.10.2013, ktorá sa spravuje režimom právnej úpravy podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania zmluvy, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu cenových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1).
45. Nesporne podľa Zmluvy o úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
46. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto súd súčasne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, z ktorého dôvodu na tento zmluvný vzťah bolo dôvodné aplikovať aj právnu úpravu ust. § 52 a nasl. OZ a zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvnými stranami boli na jednej strane žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 2 písm. a/ Zákona č. 250/20071 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je táto zmluva regulovaná osobitnou právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež ochrannými ustanoveniami OZ, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - predávajúcim a spotrebiteľom.
47. K argumentácii žalovaného v súvislosti s aplikáciou ust. § 502 OBZ súd uvádza, že napriek skutočnosti, že zmluvy o úvere sú upravené v ust. § 497 a nasl. OBZ a v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) OBZ účinného ku dňu podpísania Zmluvy o úvere sú absolútnym obchodnom, nemožno opomenúť fakt, že súčasne ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto normy obchodného práva sú pre právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave, majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
48. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm. h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. nakoľko v bode 5 ako účel čerpania úveru je uvedený nákup elektroniky. Uvedený opis tovaru je, podľa názoru súdu, veľmi všeobecný a nezodpovedá kritériám ust. § 9 ods. 2 písm. h/, nakoľko nie je zrejmé, aká elektronika, teda na aký tovar konkrétne sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Pre každé zmluvné dojednanie sa vyžaduje, aby bolo dostatočne určité v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, súd musí na túto neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu. Pre neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania preto bol súdom prijatý záver o absencii náležitosti zmluvy podľa uvedeného zákonného ustanovenia.
49. K ust. § 9 ods. 2, písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. súd vychádzal z právneho názoru, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí NS SR 3Cdo/146/2017, podľa ktorého eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
50. Súd sa stotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne v žalobe a v písomnom vyjadrení proti platobnému rozkazu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase vzniku zmluvy). Ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, táto bola nesprávne vypočítaná, lebo žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť v súvislosti s uzatvorením dohody o poskytnutí služby aj poplatok za tam dohodnutú službu vo výške 168,17 Eur a túto sumu žalovaný nezahrnul do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Uvedená skutočnosť je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. g/ a j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať aj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítať ich na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Keďže žalobkyňa so žalovaným uzatvorila Dohodu o poskytnutí služby, práve na základe úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013, keď v ten deň ako jej súčasť v čl. 8 sa podľa tejto dohody zaviazala, že za tam opísanú službu zaplatí žalovanému odmenu vo výške 168,17 Eur (bod 8.1 dohody). Keďže išlo o formulárovú zmluvu, lebo text dohody sa nedal vyňať z úverovej zmluvy, bolo dôvodné prijať záver, že predmetnú dohodu musela uzavrieť, aby získala spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Bolo preukázané zhodnými vyjadreniami strán, že odplata za poskytnutie dohodnutej služby bola odpočítaná z dohodnutého úveru vo výške 1.170,- Eur, keď žalobkyni reálne podľa výpisu z účtu aj zhodných vyjadrení strán bola poskytnutá na predmetný úver suma 1.001,83 Eur.
51. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané, že odplata opísaná v predch. odseku nebola zarátaná do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom išlo o údaj, ktorý bol veriteľovi známy v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže obe zmluvy boli uzatvorené spoločne. Súd poukazuje, že dohoda o poskytnutí služby je zmluvou, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a bez jej existencie by ani táto dohoda nevznikla a preto bolo dôvodné a zákonné v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. do celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť, zahrnúť aj odmenu v zmysle dohody o zabezpečení splátok. Ak táto čiastka nebola zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, potom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neboli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že je nesprávne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného je dôvodné vyhodnotiť zmluvu v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 129/2011 Z.z. , že poskytnutý spotrebiteľský úver podľa tejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
52. Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade, ak by neboli preukázané skutočnosti v ods. 51, bola dôvodná argumentácia žalovaného, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá veta OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN uvedená v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý podpísala žalobkyňa dňa 28.10.2013 v časti bodu 5, je v bode 6, kde sú obsiahnuté údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorý žalovaný schválil dňa 31.10.2013, uvedená RPMN odlišne. Potom v zmysle § 44 ods. 2 OZ nejde o prijatie návrhu v tejto časti. To by bolo v prípade, ak by bola žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru prijatá bez zmien. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto nemožno považovať za prijatie návrhu, ale nový návrh na uzavretie zmluvy minimálne v časti, ktorej sa táto zmena týka, tj. aj RPMN. V tejto časti potom zmluva nebola platne uzatvorená, z ktorého dôvodu by bola dôvodná aplikácia aj ust. § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2011 Z.z .
53. S ohľadom na tento záver súdom nebolo dôvodné zaoberať sa argumentáciou žalobkyne a žalovaného vo vzťahu k absencii ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
54. V súvislosti s prijatým právnym záverom súdom, že úver podľa spotrebiteľskej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, potom žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému sumu skutočne čerpanú podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034246. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané, že žalovaný poskytol na predmetnú úverovú zmluvu žalobkyni sumu 1.001,83 Eur. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané tiež, že žalobkyňa plnila žalovanému na tento úver sumu 2.695,67 Eur. V zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Z uvedeného dôvodu potom súd vychádzal zo zhodných vyjadrení, pokiaľ išlo o výšku plnenia na predmetný úver, sumy 1.001,83 Eur ,aj pokiaľ išlo o výšku, ktorú žalobkyňa žalovanému na predmetnú úverovú zmluvu plnila, 2.695,67 Eur. Súd vychádzal z tvrdení žalobkyne, ktoré protistrana výslovne nepoprela a považoval ich v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia za nesporné, preto nevykonal ani dokazovanie v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko toto by bolo neúčelné a nehospodárne s ohľadom na skutočnosti, ktoré mali byť preukázané navrhovaným dokazovaním, keď boli preukázaní inak, tj. postupom podľa § 151 ods. 1 CSP. V zmysle ust. 186, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
55. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 1.693,84 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ , podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením na strane žalovaného na úkor žalobkyne je majetkový prospech v uvedenom rozsahu, ktorý žalovaný získal plnením od žalobkyne v rozsahu úhrad vykonaných nad rámec skutočne čerpanej sumy úveru. Žalovaná suma 1.693,84 Eur je suma, ktorú získal žalovaný od žalobkyne bez právneho dôvodu, nakoľko žalobkyňa predpokladala právny dôvod plnenia z titulu úverovej zmluvy, avšak od počiatku tento právny dôvod nebol, lebo poskytnutý spotrebiteľský úver sa od počiatku považuje za bezúročný a bez poplatkov.
56. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia vzniká na základe zákona a nie je viazaná na splnenie žiadnych úkonov účastníkov zmluvného vzťahu, napr. ani výzvy podľa § 563 OZ. Žalovaný teda bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať dňom vzniku bezdôvodného obohatenia a preto omeškanie uplatnené doplneným návrhom od 20.5.2017 bolo dôvodné. Žalovaný preukázateľne prijal plnenie v rozsahu sumy 1.693,84 Eur od žalobkyne pre uvedeným dátumom.
57. Sadzbu úroku z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, uplatnená sadzba úroku z omeškania neodporovala uvedeným zákonným ustanoveniam.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.