Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/A, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: JUDr. Alena Kaplanová, Nám. 1. Mája 14, 921 01 Piešťany, správca úpadcu A. H., narodená X.X.XXXX, bytom XXX XX R. XX, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.novembra 2016 č. k. 36Cbi/6/2016-59, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.2.2016 domáhal určenia, že jeho pohľadávka uplatnená v prihláške zo dňa 3.12.2015 do konkurzného konania na majetok úpadcu A. H. na Okresnom súde Trnava sp. zn. 25K/29/2015 spolu vo výške 5.407,80 eur je nesporná čo do pravosti a výšky. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5.11.2015 sp. zn. 25K/29/2015 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A. H. a do funkcie správcu ustanovil žalovanú. Žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 3.12.2015 uplatnil pohľadávku voči úpadcovi spolu vo výške 5.937,56 eur titulom právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013. Zároveň prihlášku pohľadávky zo dňa 3.12.2015 zaslal žalobca aj na Okresný súd Trnava. Podaním doručeným dňa 21.1.2016 správca poprel v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku žalobcu v časti sumy 5.407,80 eur z dôvodu nepreukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky a výšky pohľadávky. Žalobca má za to, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany správcu je nedôvodné v rozporom so zákonom.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 30. novembra 2016 č.k. 36Cbi/6/2016-59 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. 29 ods. 1, § 30 ods. 2, § 32 ods. 1,2, 5, 6, 9, 14, 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len Súd z výpisu pohľadávok zistil, že žalobca si v konkurznom konaní 25K/29/2015 voči dlžníkovi A. H. uplatnil pohľadávku spolu vo výške 5.937,56 eur z toho istina 3.891,08 eur, úroky z omeškania 1.276,31 eur, náklady uplatnenia 770,17 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol „právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - platobný rozkaz OS Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013 bol dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 4.082,36 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.061,64 eur od 13.7.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

76,20 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,28 eur od 2.3.2013 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.868,16 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, náhradu nákladov vo výške 4 eura, trovy súdneho konania vo výške 244,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 381,26 eur. Nakoľko si povinná svoj záväzok voči oprávnenému nesplnila ani len v časti písomným podaním podal veriteľ voči dlžníkovi návrh na vykonanie exekúcie. Počas prebiehajúceho exekučného konania uhradila povinná čiastočne trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 100 eur a čiastočne istinu platbou vo výške 191,28 eur zo dňa 15.7.2015. Náklady z uplatnenia pozostávajú trovy súdneho konania za zaplatený súdny poplatok 244,50 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, náhrada nákladov vo výške 4 eura, trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 281,26 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 223,91 eur. Predmetná pohľadávka bola dňa 4.1.2016 správkyňou popretá čo do právneho dôvodu v časti istiny a úroku z omeškania, nakoľko veriteľ neuviedol v prihláške právny dôvod vzniku pohľadávky a nepredložil listiny, na základe ktorých istina a úrok z omeškania vznikli. Istina nevznikla až právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V časti súdneho poplatku za vydanie poverenia a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní poprela pohľadávku čo do výšky z dôvodu nepreukázania vynaložených nákladov z uplatnenia. Súd z oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 18.1.2016 (č.l. 4 spisu) zistil, že žalovaná ako správkyňa úpadcu A. H. adresovala žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu oznámenie o popretí časti pohľadávky dňa 4.1.2016. Žalovaná poprela žalobcom ako veriteľom prihlásenú pohľadávku spolu vo výške 5.937,56 eur v časti 5.407,80 eur a to čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Právny dôvod vzniku pohľadávky poprela v časti istiny 3.891,08 eur a úroku z omeškania vo výške 1.276,31 eur z dôvodu, že veriteľ ohľadom istiny a úroku z omeškania neuviedol v prihláške právny dôvod vzniku pohľadávky a nepredložil listiny, na základe ktorých pohľadávka - istina a úrok z omeškania vznikli. Istina nevznikla až právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Tá vznikla na základe iného právneho dôvodu a musela existovať už v čase súdneho konania v ktorom bol vydaný platobný rozkaz OS Galanta č.k. 31Ro/689/2013. Ani úrok z omeškania nevznikol rozhodnutím súdu. Ďalej správkyňa uviedla, že okrem istiny 3.891,08 eur, úroku z omeškania vo výške 1.276,31 eur popiera aj výšku pohľadávky v sume 16,50 eur (súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi) a 223,91 eur (trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní) z dôvodu že veriteľ nepreukázal vynaloženie uvedených nákladov z uplatnenia. Celková popretá suma je vo výške 5.407,80 eur. Nepopretá zostala suma vo výške 529,76 eur ako časť nákladov z uplatnenia. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanému dňa 21.1.2016.

3. Skôr ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky, zisťoval, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 25K/29/2015-29 zo dňa 28.10.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 213/2015 zo dňa 5.11.2015, bol vyhlásený dňom 6.11.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 konkurz na majetok dlžníka A. H. a súčasne bola za správcu ustanovená žalovaná. Dňom 7.11.2015 začala v zmysle § 28 ods. 2 plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok. Žalobca zaslal prihlášku zo dňa 3.12.2015 správcovi, ktorá bola doručená správcovi dňa 7.12.2015, v zákonnej lehote. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie (plynúcej v zmysle § 32 ods. 3 pohľadávku dňa 4.1.2016 poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 21.1.2016. Dňa 22.1.2016 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou dňa 18.2.2016. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.

4. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky voči úpadcovi prihláškou č. 4. Celková výška žalobcom prihlásenej pohľadávky do konkurzu je 5.937,56 eur. Z toho istina 3.891,08 eur, úroky z omeškania 1.276,31 eur, náklady uplatnenia 770,17 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol „právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - platobný rozkaz OS Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013 bol dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 4.082,36 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.061,64 eur od 13.7.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,20 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,28 eur od 2.3.2013 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.868,16 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, náhradu nákladov vo výške 4 eura, trovy súdneho konania vo výške 244,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 381,26 eur. Nakoľko si povinná svoj záväzok voči oprávnenému nesplnila

ani len v časti, písomným podaním podal veriteľ voči dlžníkovi návrh na vykonanie exekúcie. Počas prebiehajúceho exekučného konania uhradila povinná čiastočne trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 100 eur a čiastočne istinu platbou vo výške 191,28 eur zo dňa 15.7.2015. Náklady z uplatnenia pozostávajú trovy súdneho konania za zaplatený súdny poplatok 244,50 eur a súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, náhrada nákladov vo výške 4 eura, trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 281,26 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 223,91 eur. Správca listom zo dňa 18.1.2016, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.1.2016, oznámil žalobcovi popretie časti pohľadávky prihlásenej žalobcom vo výške 5.407,80 eur, a to čo do právneho dôvodu a výšky. Správca popretie právneho dôvodu zdôvodnil tým, že veriteľ neuviedol v prihláške právny dôvod vzniku pohľadávky a nepredložil listiny, na základe ktorých istina a úrok z omeškania vznikli. Istina nevznikla až právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V časti súdneho poplatku za vydanie poverenia a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní poprela pohľadávku čo do výšky z dôvodu nepreukázania vynaložených nákladov z uplatnenia.

5. kladie zvýšené požiadavky na riadne uplatňovanie svojich práv jednotlivými účastníkmi konkurzného konania, medzi ktorých patria aj veritelia. Prihláška pohľadávky do konkurzu, na jej platné podanie a riadne uplatnenie si svojich nárokov, si vyžaduje v zmysle zákona, aby obsahovala všetky zákonné náležitosti. Medzi takéto zákonné náležitosti prihlášky patrí aj uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, pričom pre prípad popretia pohľadávky rovnako platí, že veriteľ si nemôže uplatňovať svoju pohľadávku z iného právneho dôvodu ako uviedol v prihláške (§ 32 ods. 15 . V danom prípade, si žalobca podal prihlášku pohľadávky, ktorej právny dôvod vzniku uviedol platobný rozkaz Okresného súdu Galanta. Takýto právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedený správne, vo vzťahu k časti prihlásenej pohľadávky a to nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v podobe priznaného nároku na náhradu trov konania, ktorý bol priznaný práve predmetným platobným rozkazom. V tejto časti 529,76 eur aj správca považoval prihlášku pohľadávky za dôvodnú a v tejto časti (zaplatený súdny poplatok vo výške 244,50 eur, náhrada nákladov vo výške 4 eurá, trovy právneho zastúpenia vo výške 381,26 eur, čo spolu predstavuje sumu 629,76 eur, z ktorej je nutné odpočítať ešte sumu 100 eur, ktorú dodatočne na týchto nákladoch úpadca uhradil, preto žalovaná uznala pohľadávku žalobcu iba vo výške 529,76 eur) pohľadávka nebola ani popretá a má sa tak za to, že je zistená. Avšak iný právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca v prihláške pohľadávky neuviedol a neuviedol ho ani v samotnej incidenčnej žalobe s tým, že zotrval na tom, že právnym dôvodom pohľadávky je judikované rozhodnutie súdu - platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 31Ro/689/2013. V rámci žaloby poukázal na to, že k vydaniu platobného rozkazu došlo na podklade faktúr za dodaný zemný plyn, ktoré sa tiež nachádzajú v spise OS Galanta a pripojil ich aj k incidenčnej žalobe. Súd len podotýka, že v zmysle § 32 odsek 15 sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. To znamená, že v uvedenom prípade, sa žalobca môže domáhať iba určenia, že je veriteľom pohľadávky, ktorá mu vznikla z platobného rozkazu Okresného súdu Galanta. Súd zdôraznil, že samotná prihláška pohľadávky, nakoľko veriteľ si ňou uplatňuje svoj nárok voči svojmu dlžníkovi, úpadcovi, má zvýšené nároky na jej presnosť a určitosť a tým aj kladie zvýšený dôraz aj na veriteľov, pri vyplňovaní prihlášok. Samotnú prihlášku, následne nie je možné zmeniť, doplniť či opraviť. Všetky údaje, ktoré sú uvedené v prihláške musia byť uvedené tak, aby dostatočne, po všetkých stránkach (právny dôvod, výška, príslušenstvo) identifikovali prihlásenú pohľadávku. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej, že žalobca neuviedol správne právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky (okrem časti pohľadávky - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako je vyššie zdôvodnené, u ktorých je platobný rozkaz právnym dôvodom, titulom ich vzniku) v časti istiny a úrokov z omeškania ak ako právny dôvod v tejto časti uviedol platobný rozkaz OS Galanta. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky v tejto časti (istiny, úroky z omeškania) nie je platobný rozkaz ani návrh na exekúciu, ale uzatvorená zmluva, v danom konkrétnom prípade Zmluva o dodávke a odbere zemného plynu uzatvorená s úpadcom. Práve na základe tejto zmluvy úpadcovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za dodaný zemný plyn od žalobcu a žalobcovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie tejto kúpnej ceny, ktorú si následne fakturoval vystavenými faktúrami a uplatnil ako dlh v súdnom konaní pred Okresným súdom Galanta, ktorý mu platobným rozkazom nárok, pohľadávku (v tej dobe už existujúcu) priznal. Ako súd uviedol, tak pre posúdenie vzniku pohľadávky žalobcu je zásadné preukázanie právneho dôvodu jej vzniku, ktorým je Zmluva o dodávke zemného plynu. Žalobca predmetnú zmluvu ako skutočný právny dôvod, titul vzniku svojej pohľadávky nepriložil ani k prihláške pohľadávky v konkurznom konaní, ani k žalobe v incidenčnom konaní. Je na počudovanie, že na Zmluvu o dodávke zemného plynu (ako právny dôvod vzniku pohľadávky) ani nepoukázal a už vôbec ju nepredložil ale na druhej strane zdôraznil vystavené faktúry, ktoré aj priložil k žalobe a uviedol, že na ich podklade došlo k vydaniu platobného rozkazu.

Samotné faktúry sú pritom pri posúdení právneho dôvodu vzniku pohľadávky a pri posúdení dôvodnosti v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky irelevantné a ide len o účtovný doklad, preto súd pochybuje, že výlučne iba na ich základe OS Galanta dospel k záveru o vzniku pohľadávky žalobcu, o právnom dôvode vzniku tohto nároku a dospel k záveru o dôvodnosti na súde uplatneného nároku, pohľadávky žalobcu. V zmysle zákonnej úpravy pohľadávky môžu popierať iba správca alebo iný veriteľ, to znamená, že je iba na rozhodnutí týchto osôb, po zvážení všetkých okolností tej ktorej prihlásenej pohľadávky, či jej nárok je sporný a je potrebné ho poprieť. Vzhľadom na obsah prihlášky (absenciu právneho dôvodu) preto správca postupoval v súlade so zákonom ak poňal pochybnosť o právnom dôvode a výške prihlásenej pohľadávky a dospel k záveru o jej spornosti a z uvedeného dôvodu ju čiastočne poprel. Podanie, ktorým bola v konkurze uplatnená pohľadávka, uplatňujúca sa prihláškou, nie je možné opraviť ani doplniť. Zákon však nevylučuje, aby takéto podanie veriteľ vzal späť a prihlášku podal opätovne a to aj počas plynutia základnej prihlasovacej lehoty. Z uvedené dôvodu má súd za to, že správca postupoval správne, korektne a s odbornou starostlivosťou ak žalobcovi pred popretím ozrejmil v čom vidí nedostatky prihlášky a uviedol mu, že ak ich žalobca v zmysle jeho právneho názoru odstráni (tým, že podá novú prihlášku), tak nebude daný ani dôvod popretia. Žalobca aj napriek poučeniu však nepostupoval v súlade s pokynom správcu, ktorý pohľadávku preto čiastočne poprel. Treba dodať, že samotná prihláška ani neobsahuje odkaz na žiadnu prílohu, ktorou by bola zmluvu, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom. Avšak aj keby tomu tak nebolo, to znamená aj keby predmetná prihláška označenie takejto prílohy obsahovala, bez jej uvedenia ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky, iba by nebola žalobcom fakticky predložená spolu s prihláškou, aj tak by to nemenilo nič na tom, že právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky v predmetnej prihláške absentuje, a predložím aj chýbajúcej prílohy, by k zmene obsahu prihlášky nedošlo. Čo sa týka popretia výšky nákladov uplatnenia (trovy exekúcie) tak súd má za to, že aj v tejto časti žalovaná poprela pohľadávku dôvodne, nakoľko žalobca nepreukázal reálne vynaloženie a zaplatenie týchto nákladov, výška zostala spornou a bolo na žalobcovi aby túto výšku v konaní preukázal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná ako správca poprela čiastočne prihlásenú pohľadávku dôvodne, žaloba bola podaná nedôvodne, a preto ju súd zamietol.

6. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie jeho žalobe v celom rozsahu. Odvolateľ mal za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca disponuje judikovaným rozhodnutím súdu a to právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške preukázateľne uviedol existenciu neuhradenej pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Keď faktúry za dodávky zemného plynu, na základe ktorých došlo k vydaniu rozhodnutia počas súdneho konania sa nachádzajú v spise Okresného súdu Trnava sp. zn. 31Ro/689/2013. Odvolateľ poukazoval na to, že v iných konkurzných konaniach, v ktorých došlo k prihláseniu pohľadávok veriteľov do konkurzov na podklade judikovaných rozhodnutí a k ich uznaniu čo do pravosti i výšky zo strany správcov konkurznej podstaty, dané odôvodnenie súdu je v rozpore s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti, v ktorom je vyjadrený tiež princíp stability súdneho rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie je záväzné pre všetkých účastníkov konania a pre všetky orgány. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znovu, a preto je neprípustné, aby ktokoľvek spochybňoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, a preto je potrebné zaoberať sa aj samotným právnym dôvodom vzniku pohľadávky ako základnou náležitosťou prihlášky. V prípade, že pohľadávka bola vymáhaná súdnou cestou a bolo o nej právoplatne rozhodnuté, je namieste, že žalobca ako právny dôvod uviedol existenciu neuhradenej pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že právnym dôvodom vzniku uplatnenej pohľadávky nie je platobný rozkaz ani návrh na exekúciu. Veriteľ nesprávne uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, resp. ho neuviedol. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Žalovaná namietala, že žalobca tiež nesprávne uviedol petit žaloby.

Podľa žalovanej, bolo povinnosť žalobcu v súlade so zákonom vyplniť prihlášku a priložiť k nej zákonnom stanovené prílohy. I keď sa konkurzné konanie spravuje zásadami, ktorými sa spravuje sporové konanie, niektoré zásady sú modifikované v dôsledku špecifík konkurzného konania. Konkurzné konanie má prvky sporového aj nesporového konania v závislosti na tom, v ktorom štádiu sa konanie nachádza. Konkurzné právo obsahuje právne normy procesné i hmotnoprávne ustanovenia. Faktom však zostáva, že je osobitným právnym predpisom, ktorý má prednosť pred všeobecným právnym predpisom, a pokiaľ je v ustanovený určitý postup a povinnosť, túto je potrebné rešpektovať, čo žaloba neurobil. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Veriteľ je povinný k prihláške priložiť listiny, ktorými preukazuje oprávnenosť všetkých údajov. Nepredloženie listín nemá vplyv na platnosť prihlášky, avšak zákonite spôsobí popretie pohľadávky správcom, ktorý nebude môcť pohľadávku preskúmať. Pri preskúmaní pohľadávky veriteľa správca je povinný preskúmať v zákonnom ustanovenom rozsahu: a) právny dôvod, b) vymáhateľnosť, c) poradie, d) výšku, e) zabezpečenie zabezpečovacím právom, f) poradie zabezpečovacieho práva . Pôvodne zákon o konkurze a vyrovnaní používal termín pravosť pohľadávky. Pravosť znamenala oprávnenosť. Od 1. 1. 2005 termín „pravosť" nepoužíva a má termín „právny dôvod vzniku". V čase, keď sa zisťovala pravosť (oprávnenosť pohľadávky), tak správca i súd zisťoval, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a ak áno, tak v akej výške. Dnes je úlohou správcu i súdu zisťovať aj právny dôvod vzniku, t. j. konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla. Nestačí teda vedieť, že možno nejaká pohľadávka na základe nejakého právneho dôvodu vznikla. Prihlásiť i preskúmať je nutné právny dôvod vzniku pohľadávky. Tu je zákon opäť formálny. Ak veriteľ uvedie, že právny dôvod vzniku pohľadávky je súdne rozhodnutie a správca nezistí takúto existenciu právneho dôvodu vzniku pohľadávky, musí ju poprieť. Žalobca uviedol tiež nesprávny petit v žalobe. Vo všeobecnosti súd nie je viazaný žalobcovým návrhom - petitom žalobcu, ak žalobca v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí určenie právneho vzťahu, práva, alebo právnej skutočnosti. Avšak musí dodržať zákon. A zákon o konkurze a reštrukturalizácii je i v tomto ohľade formálny a kogentne ustanovuje, čoho sa má žalobca petitom domáhať, ak je popretý právny dôvod a výška pohľadávky, čo vyplýva priamo zo zákona. A tohto sa žalobca nedomáha ani v odvolaní. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava je v rozpore s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosť a nezmeniteľnosť, tu treba poukázať na to, že v incidenčnom konaní súd nerozhoduje o existencii, či neexistencii pohľadávky podľa hmotného práva. V incidenčnom konaní súd zisťuje právny dôvod prihlásenej pohľadávky a výšku a pre účely rozvrhu, pre účely konkurzu. Teda, či sa veriteľ v konkurze bude čiastočne uspokojovať a v akej výške. Pričom súd preskúmava aj to, či veriteľ postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade so zákonom. To, že má veriteľ právoplatné rozhodnutie nikto nespochybňuje, toto rozhodnutie ani nikto nezrušil a veriteľ si môže kedykoľvek v zmysle zákona prihlásiť existujúcu pohľadávku, avšak musí to urobiť zákonom stanoveným spôsobom. To, že si veriteľ neprihlásil časť pohľadávky zákonným spôsobom nespôsobilo zánik pohľadávky. Nastala len situácia, že sa pohľadávka, ktorá nebola zákonným spôsobom prihlásená do konkurzu, nebude uspokojovať rozvrhom v konkurze. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

14. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná ako správca konkurznej podstaty poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu dôvodne. kladie zvýšené požiadavky na riadne uplatňovanie svojich práv jednotlivými účastníkmi konkurzného konania, medzi ktorých patria aj veritelia. Prihláška pohľadávky do konkurzu, na jej platné podanie a riadne uplatnenie si svojich nárokov vyžaduje v zmysle zákona, aby obsahovala všetky zákonné náležitosti, medzi ktoré patrí aj uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky (§ 29 ods. 1 písm. c) , pričom pre prípad popretia pohľadávky rovnako platí, že veriteľ si nemôže uplatňovať svoju pohľadávku z iného právneho dôvodu, ako uviedol v prihláške. V uvedenom prípade si žalobca v konkurznom konaní podal prihlášku pohľadávky, v ktorej ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol platobný rozkaz. Takýto právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedený správne, ale len vo vzťahu k časti prihlásenej pohľadávky a to nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky v podobe priznaného nároku a to nároku na náhradu trov konania, ktorý bol priznaný práve predmetným platobným rozkazom. V tejto časti aj správca považoval prihlášku pohľadávky za dôvodnú a teda ani nebola v tejto časti popretá. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 32 ods. 15 sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, t. z. že v uvedenom prípade sa žalobca môže domáhať iba určenia, že je veriteľom pohľadávky, ktorá mu vznikla z platobného rozkazu. Žalobca poukazoval na to, že predmetný platobný rozkazu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, to však nemení nič na tom, že žalobca si do konkurzu úpadcu nárok prihlásil tak, že uviedol, ako dôvod jeho vzniku platobný rozkaz. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podanie, ktorým bola v konkurzne uplatnená pohľadávka uplatňujúca sa prihláškou, nie je možné opraviť ani doplniť. Zákon nevylučuje, aby takéto podanie veriteľ vzal späť a prihlášku podal opätovne správne a to aj počas plynutia základnej prihlasovacej lehoty, avšak opravu alebo doplnenie zákon vylučuje, len pokiaľ ide o obsah prihlášky, nie listín, ktoré veriteľ pripojil k prihláške. Tieto môže doplniť kedykoľvek. Teda prihlášku, konkrétne údaje uvedené v prihláške nie je možné dopĺňať ani meniť. Právny dôvod, ktorý uviedol veriteľ v prihláške nekorešponduje s právnym dôvodom vzniku celej uplatnenej pohľadávky, nakoľko práve popretá časť pohľadávky vznikla na základe zmluvy, a preto súd popretie pohľadávky správcom považuje v popretej časti za správne, dôvodné a teda sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na záver odvolací súd uvádza, tak ako to správne konštatovala aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, že pohľadávka priznaná žalobcovi na základe právoplatného platobného rozkazu nezanikla, avšak nastala len situácia, že pohľadávka, ktorá nebola zákonným spôsobom prihlásená do konkurzu sa nebude uspokojovať rozvrhom v konkurze.

15. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá bola úspešná v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).