Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-51-2016.pdf
PDF · 136.06 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 26. apríla 2018 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
I. I., nar. XX.X.XXXX E. X., Č. Ľ. O., trvale bytom I. Č.. XX, G.,
je vinný, že
presne v nezistenom čase najneskôr do 6.6.2013 ako konateľ spoločnosti Efekt móda, s.r.o. so sídlom Jesenského 18, Prešov, IČO: XXXXXXXX používal v prevádzke tejto spoločnosti na Masarykovej ulici číslo 22 v Prešove nadstavbový softvér označený „PAS - predaj a sklady“, kde zabezpečil vykonanie zásahov do technického a programového vybavenia dvoch osobných počítačov spravujúcich registračné pokladnice značky VAROS FM 4000 s daňovými číslami DKP: XXXXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXXXX, kde po inštalácii do programového vybavenia týchto počítačov uvádzal hrubo skresľujúce údaje vo vstupných údajoch vkladaných do počítača, čím v období do 12.7.2013 dosiahol tvorenie podvodných pokladničných dokladov tým spôsobom, že nadstavbový softvér počítačovej aplikácii PAS - predaj a sklady pri predaji tovaru zabezpečil tlač napodobnením pravých pokladničných dokladov, pričom takýto predaj nebol zaznamenaný vo fiškálnej tlačiarni, namiesto toho z nej bol zapísaný nedaňový doklad napodobňujúci pokladničný doklad, pričom tržby z týchto predajov neboli napočítané v obratoch denných uzávierok týchto fiškálnych pokladní a tento nadstavbový softvér zabezpečoval tiež v zvolených intervaloch vymazanie všetkých údajov o predajoch tovaru v úložisku počítačovej aplikácie PAS - predaj a sklady“. Tým zo strany spoločnosti Efekt móda, s.r.o. dochádzalo ku kráteniu daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty a na dani z príjmu právnických osôb, teda vydávaním takýchto fiktívnych pokladničných dokladov z predaja tovaru koncovým odberateľom, ktoré sa neukladali do fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladne, ale túto obchádzali. Takýto príjem nezaevidovaný do účtovníctva spoločnosti, obchádzajúci fiškálnu pamäť ERP, z takto predaného tovaru by v prípade jeho riadneho zaevidovania do fiškálnej pamäte spoločnosti Efekt móda, s.r.o., ako daňovému subjektu zvyšoval základ dane a tak zvyšoval daňovú povinnosť na dani z príjmov právnických osôb, ktorú bol obv. I. I. ako štatutárny zástupca spoločnosti Efekt móda, s.r.o., povinný priznať a odviesť a zároveň by zvyšoval DPH na výstupe z dodania tovaru koncovým zákazníkom z obchodov realizovaných v tuzemsku, ktorú by bol povinný ako platca DPH z takto realizovaných zdaniteľných plnení. Spoločnosť Efekt móda, s.r.o., tak v rozpore s daňovými predpismi SR takýto príjem v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov neevidovala, čím si skrátila daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty /ďalej len „DPH“/, ktoré bola z dosiahnutých príjmov povinná odviesť z zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, a to v nezistenej výške, pretože v dôsledku vymazania údajov o predajoch tovaru nie je možné určiť objem predaného tovaru,
teda
v podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody, urobil zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a spáchal takýto čin z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin,
čím spáchal
zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona.
Za to mu ukladá
Podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch ) rokov.
Podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti a to funkcie konateľa obchodnej spoločnosti a štatutárneho orgánu právnických osôb na dobu 5 (piatich ) rokov.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá peňažný trest vo výške 10.000,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Oproti tomu
Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného S. I., nar. X.X.XXXX E. T., trvale bytom J. Č.. XXX/ XX, Č., M.. T.Š. - M., oslobodzuje spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom čase, najneskôr do dňa 6. Júna 2013, S. I. ako konateľ spoločnosti BASS, s.r.o., so sídlom Uherova 3, Košice, IČO: XXXXXXXX, po vzájomnej dohode s konateľom spoločnosti Efekt móda, s.r.o., so sídlom Jesenského 18, Prešov, IČO: XXXXXXXX, I. I., vyrobil a dodal do prevádzky tejto spoločnosti na Masarykovej ulici č. 22 v Prešove nadstavbový software označený „PAS - predaj a sklady“. Obv. I. I. po dodaní softwaru zabezpečil vykonanie zásahu do technického a programového vybavenia spolu 6 osobných počítačov spravujúcich registračné pokladnice značky Varos FM4000 s daňovými číslami: DKP XXXXXXXXXXXXXXXX, K. XXXXXXXXXXXXXXXX, K. XXXXXXXXXXXXXXXX, K. XXXXXXXXXXXXXXXX, K. XXXXXXXXXXXXXXXX, K. XXXXXXXXXXXXXXXX, kde po jeho inštalácii do programového vybavenia týchto počítačov uvádzal hrubo skresľujúce údaje vo vstupných údajoch vkladaných do počítača, čím v období najmenej od 6.7.2013 do 19.12.2013 dosiahol tvorenie podvodných pokladničných dokladov tým spôsobom, že nadstavbový software v počítačovej aplikácii „PAS - predaj a sklady“ pri predaji tovaru zabezpečil tlač napodobením pravých pokladničných dokladov, pričom takýto predaj nebol zaznamenaný vo fiškálnej tlačiarni, namiesto toho v nej bol zapísaný
nedaňový doklad napodobňujúci pokladničný doklad, pričom tržby z takýchto predajov neboli napočítané v obratoch denných uzávierok týchto fiškálnych pokladní a tento nadstavbový software zabezpečoval tiež v zvolených intervaloch vymazanie všetkých údajov o predajoch tovaru v úložisku počítačovej aplikácie „PAS - predaj a sklady“. Tým zo strany spoločnosti Efekt móda, s.r.o. dochádzalo ku kráteniu daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty a na dani z príjmu právnických osôb, teda vydávaním takýchto fiktívnych pokladničných dokladov z predaja tovaru koncovým odberateľom, ktoré sa neukladali do fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladne, ale túto obchádzali. Takýto príjem nezaevidovaný do účtovníctva spoločnosti, obchádzajúci fiškálnu pamäť ERP, z takto predaného tovaru by v prípade jeho riadneho zaevidovania do fiškálnej pamäte spoločnosti Efekt móda, s.r.o., ako daňovému subjektu zvyšoval základ dane a tak zvyšoval daňovú povinnosť na dani z príjmov právnických osôb, ktorú bol obv. I. I. ako štatutárny zástupca spoločnosti Efekt móda, s.r.o., povinný priznať a odviesť a zároveň by zvyšoval DPH na výstupe z dodania tovaru koncovým zákazníkom z obchodov realizovaných v tuzemsku, ktorú by bol povinný ako platca DPH z takto realizovaných zdaniteľných plnení. Spoločnosť Efekt móda, s.r.o., tak v rozpore s daňovými predpismi SR takýto príjem v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov neevidovala, čím si skrátila daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty /ďalej len „DPH“/, ktoré bola z dosiahnutých príjmov povinná odviesť z zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, a to v nezistenej výške, pretože v dôsledku vymazania údajov o predajoch tovaru nie je možné určiť objem predaného tovaru, pretože, nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Dňa 19.5.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu na obžalovaných I. I. S. S. I. pre skutok kvalifikovaný u obžalovaného I. I. ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona a na S. I. pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. I. S. S. I., svedkov C. T., R. A., znalca Jozefa Zváča, svedka W.. T., C. Y., T. C., prečítaním svedeckých výpovedí B. B., C. T., S. J., G. V., C. B., R. W., D. T., W. C. S. C. Y., prečítaním znaleckého posudku Ing. Stanislava Štefaniska, prečítaním listinných a ďalších dôkazov.
Obžalovaný I. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto za splnenia zákonných podmienok boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že na Slovensku podnikal od novembra 1999 a to s predajom oblečenia najprv na ulici Levočskej a od roku 2006 prevádzku presťahoval na Masarykovu 22, kde založil firmu spolu s viacerými spoločníkmi a predmetom podnikania bol predaj odevov. Ďalej vypovedal, že pokiaľ ide o spoločnosť Efekt móda, presný čas pôsobenia v tejto spoločnosti nevedel uviesť, ale konateľom bol asi v roku 2012-2013. V uvedenej spoločnosti bolo 5 konateľov, kde každý konateľ mal na starosti určitú oblasť podnikania a nakoľko najlepšie ovládal slovenský jazyk, mal na starosti administratívnu činnosť v súvislosti s podnikaním a zriadením prevádzky, ďalší konatelia mali na starosti pokladne, tržbu, kontrolu faktúr a otváranie a zatváranie prevádzok a ďalšia konateľka mala na starosti sklad a skladové zásoby a kompetencie takto boli rozdelené na základe ich vzájomnej dohody, spoločnosť mala 3 prevádzky a to všetky na Masarykovej 22 v Prešove, kde išlo o prevádzku pánskej módy, dámskej módy a zmiešaného tovaru. Spolu mali 4 pokladne, kde dve sa nachádzali v diskonte, jedna na pánskej móde a jedna na dámskej móde a nevie uviesť spoločnosť, od ktorej pokladne zakúpili, lebo toto mali na starosti ďalší konatelia. Nákup pokladní zabezpečovali O. B. S. Q. U. a k spôsobu nákupu sa nevedel vyjadriť a tieto pokladne boli montované ľuďmi z Košíc. Nevedel sa vyjadriť či bolo vykonané nejaké zaškolenie zo strany dodávateľa pokladníc a jemu boli vysvetlené základné veci a to ako nablokovať tovar. Jeho zaškolili vyššie spomínaní konatelia a niektoré veci mu vysvetlila aj pani T.. Za pokladňou okrem T. pracovali C.Á. Y. S. T. C. a taktiež ich zastupovali vyššie spomínaní konatelia, ako aj on. Servis chodilo vykonávať viacero ľudí a k spôsobu realizácie sa nevedel vyjadriť, lebo nikdy nebol prítomný a pri servise boli prítomné iba zamestnankyne. Nemá vedomosť o softvéri používanom v registračných pokladniach a taktiež nevedel uviesť, či boli pripojené nejaké externé disky, počas pracovnej doby sa nerobil výber
hotovosti z pokladne a po skončení pracovnej doby to boli vyššie spomínaní konatelia, on žiadne zásahy do počítačových zostáv nerobil a nemá vedomosť o tom, aby to robil niekto iný. Niekedy chýbala nejaká hotovosť a nemá vedomosť, že boli vydávané rôzne doklady a taktiež má vedomosť o daňovej kontrole, ktorá mala dopadnúť v poriadku. Následne 4 konatelia odišli do Číny a jeho splnomocnili, aby spoločnosť predal. Osoby S. I. S. R. A. nepozná. Pokiaľ uvádza, že na pokladniach boli často problémy, bolo to aj dvakrát do týždňa.
Obžalovaný S. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase keď došlo k zabaveniu počítačov bol spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti, ktorá bola servisným strediskom pre spoločnosť, kde boli počítače zabavené. Nemá informácie, aký softvér sa nachádzal v uvedených počítačoch a servis bol vykonávaný v zmysle zákona a osobne ani nevykonával servis týchto počítačov a odmietol tvrdenia uvedené v obžalobe, že urobil zásah do programového vybavenia týchto počítačov. Fiškálne tlačiarne majú určité nedostatky a zakázať tlačiť nedaňový doklad nie je možné a pokiaľ doklad neobsahoval znak MF, on takýto program nevytvoril. V spoločnosti Efekt móda dodal fiškálne tlačiarne FT 4000 a boli predávané na doklady z registračnej pokladnice a plomby sa dávali až neskôr. Tieto tlačiarne sú samostatné zariadenia, ktoré je možné pripojiť na akékoľvek zariadenie, počítač, notebook, tablet, telefón a softvér bol voľne prístupný na internete od roku 1996 a v roku 2004 prešiel pod Windows a oni softvér nepredávali. Do pokladne je možné urobiť zásahy, ktoré zvládne šikovný programátor. Oni fiškalizovali tieto tlačiarne a následne boli zapečatené plombou, kde sa nahodia identifikačné údaje ohľadne firmy a na spodnú časť sa nalepí nálepka. Uvedené pokladne nefiškalizoval a nevie uviesť, kde to bolo robené, či u nich na firme alebo u odberateľa. Pokiaľ bol vykonávaný nejaký servis, táto informácia by sa dala zistiť z knihy pokladnice a zákon ukladá lehotu piatich rokov.
Ohľadne fungovania programu PAS uviedol, že tento program zostaví bloček a tento je pretransformovaný do takej sekvencie aby bol kantabilný s programom výrobcu a naprogramovanie obdobného programu môže trvať deň, dva. Aj bez zásahu programu PAS je možné na tejto tlačiarni tlačiť doklady a po výsluchu za hodinu, hodinu a pol napísal takýto program v operačnom systéme. Aj bez zásahu fiškálna tlačiareň tlačí doklady so znakom MF na konci a aj externe budú pridané nejaké súbory, táto tlačiareň to nedokáže ošetriť a tlačiareň si nevšíma, čo ide cez ňu, ak je na konci akýkoľvek obrázok alebo text, fiškál neodchytí takýto znak. Pokiaľ sa vydávajú nedaňové doklady, sú vytlačené bez akéhokoľvek záznamu vo fiškálnej tlačiarni a dennú uzávierku robí pokladnica a keď je tovar predaný na nedaňový doklad, doklad má iba kupujúci, ale v pokladni nie je záznam o uvedenej tržbe. Obžalovaného I. I. videl možno raz, keď kolega robil servis a so spoločnosťou Efekt móda sa stretol prvýkrát v roku 2013, kde mu bol predložený doklad s názvom uvedenej spoločnosti a rozoberali čo to môžu byť za doklady a až následne sa rozbehlo vyšetrovanie. O tom, či sa vytlačí daňový alebo nedaňový doklad rozhoduje obsluha pokladne. K otázke vymazania dát v programe PAS uviedol, že tento program umožňuje neukladať doklady do skladového hospodárstva pre firmy, ktoré evidujú sklady iným spôsobom a dáva možnosť nahradiť dáta z predaja prázdnymi dátami a po spustení počítača sa zo zálohy sťahujú čisté nepoškodené súbory. Uložené dáta vo fiškálnej pokladni nevie ovplyvniť, ale denné uzávierky a doklady pokiaľ nie sú zálohované je možné zmazať v programe PASKA a uzávierky sa vymazať nedajú. Akýkoľvek programátor v programe Foxpro vie tento program upraviť pre svoje potreby. Pokiaľ ide o program Varos tento je vyrábaný výrobcom fiškálnych tlačiarni a nemá vedomosť, aby niekto do toho zasahoval. Program PAS je projekt vo vizuáli Foxpro 9, v ktorom je možné jednoducho upravovať akékoľvek možnosti a vlastnosti programu. Uvedený program môže načítať ktokoľvek a kedykoľvek a následne si ho prispôsobovať. O skutočnosti či sa vytlačí daňový alebo nedaňový doklad treba rozhodnúť príkazom k použitiu programu.
Svedkyňa C. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti pracovala ako vedúca na Masarykovej 22 a pri pokladni sa nezdržiavala, k pokladni mali prístup konatelia a pokladnička a jediná čo tam ostala bola pani Y.. Náplňou jej činnosti bol príjem pracovníčok, kontakt s poisťovňami, nerozumie sa počítačovým zostavám, v prípade poruchy volala na príkaz majiteľov človeka z Košíc a išlo o silnejšieho menšieho pána v okuliaroch a obžalovaný bol raz s ním. Pri odstraňovaní porúch nebola a taktiež nevedela uviesť počet porúch a pri výpadku elektriny vypadli aj pokladne. Niekedy keď išli na obed, tak pracovala aj pri pokladni. S tržbami neprichádzala do kontaktu a účtovníctvo spoločnosti viedla W. S. a s technikom komunikoval ten konateľ, ktorý bol na prevádzke. V prípravnom konaní uviedla, že pokladne ráno zapínali konatelia aj ich vypínali, a ona osobne veci riešila s obžalovaným I. I. a tržby preberal obžalovaný, alebo niektorý z konateľov, ona osobne uzávierky pokladne nerobila. Nevidela nejaké zásahy do počítačov.
Svedok R. A. uviedol, že v roku 2013 bol konateľom ako aj zamestnancom v spoločnosti Bass, s.r.o., ktorá robila servis registračných pokladníc a pri spustení do prevádzky bol nahodený daňový kód pridelený daňovým úradom a tieto skutočnosti sa zapísali do knihy pokladnice a spoločnosti Efekt móda dodávali fiškálne tlačiarne a servisné zásahy sa vykonávali len ak došlo k výpadku elektriny a každý zásah je evidovaný v knihe pokladne. Obžalovaného S. I. pozná ako kolegu. Ohľadne znalca Zváča uviedol, že tento pracuje pre spoločnosť Bowa, a fungovala aj v roku 2013 a mala rovnaký predmet podnikania ako spol. Bass, s.r.o., vo fiškálnej tlačiarni sa dáta mazať nedajú a keď je potrebné zistiť nejaký údaj cez program Paska sa to dá pozrieť a dajú sa stiahnuť uvedené údaje , ktoré sa dajú formátovať do textového súboru, možno meniť dáta, ale takto zmenené údaje sa nedajú naspäť vložiť do fiškálnej tlačiarne. Tlačiareň sa dá nastaviť tak, aby vytvárala nedaňové doklady a môže to každý, kto je technicky zdatný. Obsluha vie vytlačiť nedaňový doklad a v reštauračných zariadeniach sa dajú tlačiť napr. objednávkové listy a pod., rozdiel vo vzhľade medzi daňovým a nedaňovým dokladom závisí od použitého druhu dokladu a nedaňové doklady sa tlačia cez terminál a ako to má vyzerať, je to subjektívna záležitosť.
Znalec Jozef Zváč uviedol, že predmetom skúmania bolo otestovať počítačovú registračnú pokladnicu za účelom zistenia či je na nej možné vytvárať napodobeninu fiškálneho dokladu, ktorý nie je evidovaný v kontrolnom zázname fiškálnej tlačiarne a jeho obrat nie je započítaný v dennej uzávierke tlačiarne. Skúmali dva kusy takýchto zariadení, ktoré pozostávalo z osobného počítača, softvérovej aplikácie a fiškálnej tlačiarne. Pri testovaní bolo dosiahnuté tvorenie podvodných pokladničných dokladov, ktoré neboli uložené vo fiškálnej tlačiarni a tržby neboli započítané v pokladnici. Počítačová aplikácia PAS je nástroj, ktorý rozhodoval o tom, či bude doklad vytvorený korektne alebo nekorektne, v tomto prípade išlo o napodobeninu fiškálneho pokladničného dokladu. V prípade podvodného fiškálneho pokladničného dokladu boli údaje pre hlavičku použité z aplikácie nadstavbového softvéru PAS. Každý pokladničný doklad je uložený v rámci databázovej štruktúry v dvoch tabuľkách aplikácie nadstavbového softvéru PAS. Okrem základných údajov o pokladničnom doklade sa v tabuľke nachádza aj informácia či bol pre predaj vygenerovaný fiškálny pokladničný doklad alebo podvodný pokladničný doklad. Testami dospeli, že údaje sú vymazávané po určitej dobe automaticky pri prihlásení do systému. V tabuľke prílohy 1 je sumár všetkých pokladničných dokladov, ktorý je totožný so softvérovou uzávierkou PAS a sumár pokladničných dokladov s príznakom OK, ktorý je totožný s uzávierkou z fiškálnej tlačiarne, z toho vyplýva, že uzávierka zo softvéru je vyššia ako z fiškálnej tlačiarne. Na otázku kto vedel rozhodnúť či bol vytlačený fiškálny doklad alebo napodobenina, skúšali tento systém, ale na princíp neprišli. Obsluha po nahodení tovarových položiek prichádza k fáze ukončenia dokladu, buď zatlačí tlačidlo platidla dajme tomu hotovosť, použije klávesu ESC a až po nej použije platidlo a tým ESC rozhodne o type tohto dokladu. V príručke zistil, že softvér vyrobila spoločnosť Bass, s.r.o. a bližšie to neskúmal a zistil to iba z príručky. Pokladnice Varos FT umožňovali tlačenie fiškálnych a nefiškálnych dokladov a nemal žiaden vzťah k tejto spoločnosti. Pracuje a aj je spolumajiteľom spoločnosti, ktorá vyrába a vyvíja fiškálne tlačiarne a v minulosti viedol aj softvérový tím, ktorý pôsobil v tomto prostredí a majú pobočku s pokladnicami v Košiciach. K vytlačeniu dokladu stačí, aby obsluha bola riadne zaškolená. Podľa jeho názoru nie je nelegálne s fiškálnou tlačiarňou používať softvér PAS pokiaľ tá aplikácia sama nerozhoduje o tvorbe fiškálnych, resp. nepravých dokladov a domnieva sa, že tvorcom softvéru PAS je spoločnosť Bass, s.r.o. Softvér bol v tom čase voľne stiahnuteľný z webu, avšak bez potrebných knižníc vizuál Foxpro a na nainštalovanie knižnice, bez ktorej by to nefungovalo, netreba veľké odborné znalosti, ale je potrebné vedieť, že musí nainštalovať takúto knižnicu.
V znaleckom posudku č. 2 sa mal vyjadriť k štyrom pokladničným systémom a otestovať, či je možné na nich generovať napodobeniny fiškálneho dokladu, ale na týchto sa tento stav nepodarilo dosiahnuť. Taktiež v dátových štruktúrach nebolo možné nájsť predaje, ktoré by dokazovali tvorbu takýchto dokladov a bolo to preto, lebo tieto štruktúry boli vymazané. Doplnil, že boli vypracované dva znalecké posudky, kde predmetom prvého boli dve elektronické pokladnice a tam sa podarilo uvedené nasimulovať a v znaleckom posudku č. 2, kde predmetom skúmania boli ďalšie štyri registračné pokladnice, tam sa im tlač nepravých dokladov nepodarilo nasimulovať. Boli vypracované doplnky k obom znaleckým posudkom a uviedol, že pre softvér prístupný na internete je bez aktualizácie, ale človek odborne zdatný by to vedel nainštalovať a pri inštalácii nebola bezpodmienečne nutná účasť servisnej firmy Bass, k úprave aplikácie môže dôjsť aj treťou osobu, ak by disponovala zdrojovými kódmi a venovala tomu enormné úsilie a bez zdrojových kódov je to veľmi obtiažné. K generovaniu falošných dokladov bolo potrebné stlačiť ESC a ukončiť to tlačidlom ENTER a tento úkon mohla urobiť aj obsluha a nevedel sa vyjadriť, či
to bolo potrebné stláčať stále alebo to bolo takto naprogramované. Každá pokladnica má svoju knihu, kde je uvedený používateľ, servisná organizácia je evidovaná na daňovom úrade a v tomto prípade servis nerobila iná spoločnosť.
Svedok W.. W. T. uviedol, že vykonali miestne zisťovanie v nejakom subjekte a následne bola riešená pokladňa a bolo zistené, že bločky majú rovnaké číslo, len je uvedená iná suma a komodita. Pri kontrole vykonali kontrolný nákup a zistili tieto nezrovnalosti. Uvedený tovar blokovala asi žena. Bol skontrolovaný aj kontrolný záznam kde vyšiel iný údaj ako bol v skutočnosti. Boli preškolení na pokladňu FT 4000, ako sa dá získať kontrolný záznam, následne sa urobí uzávierka, zrátajú sa peniaze, a zistí sa, či je to v poriadku. V predajni sa nachádzali dve pokladne a nie je si istý či ich aj kontrolovali. Nevedel uviesť s kým bola prerokovaná táto skutočnosť. Z praxe vie, že stačí nejaký softvér, ktorý dokáže vytlačiť doklad mimo kontrolný záznam a v prípade pochybností je pokladňa zaistená a kontroluje sa na špecializovanom pracovisku v Bratislave.
Svedkyňa C. Y. vypovedala, že v uvedenej firme pracovala ako pokladnička, mala na starosti pokladňu a zdržiavala sa aj na predajni a zúčtovala nákup a následne vydala pokladničný doklad z fiškálnej pokladne a hotovosť vložila do pokladne, pokladňu obsluhovala ešte pani T. alebo niektorý z konateľov. Nemá vedomosť o žiadnych zásahoch do pokladne alebo o čase ich zakúpenia. Žiadne špeciálne pokyny na obsluhu pokladne nedostala a pokladne otvárali konatelia a do programu nevstupovali a nestávalo sa, aby boli zistené rozdiely v hotovosti oproti pokladni. Na daňových dokladoch bolo uvedené číslo pokladníka, napr. 1 a pod týmto blokovala ona alebo aj niekto iný.
Svedkyňa T. C. vypovedala, že v roku 2012 až 2015 pracovala ako predavačka neskôr ako pokladnička a jej úlohou bolo blokovať tovar a nakladala s peniazmi a tržbu stále preberal jeden z konateľov, nikdy im nebolo povedané, že majú robiť niečo iné ako bežne. Neregistrovala žiadne prídavné zariadenia a pri tlačení dokladu používala tlačidlo ESC a potom Enter a robila tak stále. Tlačidlo ESC používala z dôvodu, že to bolo takto v inštrukciách a zaúčal ju C., ako prezývali jedného z konateľov alebo jeho manželka. Pani T. bola ich vedúca, ale v prípade potreby blokovala aj ona, k nezrovnalostiam pri uzávierke sa vyjadriť nevedela, lebo túto robili konatelia.
Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkyne B. B. je zrejmé, že táto je spoločníčkou spoločnosti Efekt móda a pokladne v jednotlivých predajniach otvárali spoločníci a nie je jej známy jasný rozdiel medzi spoločníkmi, konateľmi a vlastníkmi a otváranie pokladníc robili podľa potreby a takisto tlačili denné uzávierky a takisto kontrolovali peniaze z denných tržieb a porovnávali ich s dennou uzávierkou. Ohľadne používania počítačov uviedla, že vie urobiť iba základné operácie a spoločnosť Efekt móda mala bankový účet v Tatra banke, na ktorý neboli vkladané peniaze z tržieb, ale podľa potreby. Pokiaľ boli vydané duplicitné doklady došlo tak iba z dôvodu technickej poruchy. Nevedela sa vyjadriť ohľadne kúpy registračnej pokladnice.
Svedok C. T. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy pred Vianocami v krčme na stanici v Prešove počul dvoch chlapov, že potrebujú spolumajiteľa, kde oni uviedli, že všetky papiere nachystajú a tieto asi o štyri dni doniesli, ktoré overil u notára na ulici Jarkovej a tieto papiere odovzdal mužom, ktorí mu ich odovzdali. O štyri dni doniesli ďalšie papiere. Nevie uviesť o aké listiny sa jednalo a taktiež sa nevedel vyjadriť k ich obsahu. Uvedené listiny podpísal z dôvodu, že mal mať z toho zisk a v spoločnosti nemal robiť nič, len podpísať tieto doklady. Za podpis nedostal žiadne peniaze len mu kúpili pivo a pol deci. Potvrdil, že na všetkých dokladoch je jeho podpis a osobne odovzdal v hotovosti peniaze vo výške 500,- Eur. Nikdy v minulosti nepodnikal, ani nemá skúsenosti s podnikaním. Žiadne účtovné doklady mu odovzdané neboli a taktiež nemá vedomosť, kde sídli spoločnosť a ani žiadne úkony v mene spoločnosti nerobil.
Z prečítanej výpovede svedkyne S. J. je zrejmé, že v spol. Efekt móda pracovala ako predavačka od 15.10.2012 do 31.12.2013. O chode predajne rozhodoval majiteľ firmy obžalovaný a pokladne otvárali obžalovaný alebo jeho manželka, aj peniaze vyberali tí dvaja a ku pokladni sa ona nikdy nedostala a nemá vedomosť o falošných dokladoch vydávaných pokladňou. Počas jej fungovania revízia robená nebola.
Svedkyňa G. V. uviedla, že pracuje ako predavačka od roku 2007 a jej vedúcou je pani T. a nemá vedomosť o majiteľoch a konateľoch spoločnosti, výplaty im spracúvala ekonómka spoločnosti a to W..
S., ale či viedla aj účtovníctvo, to nevedela potvrdiť. Predajňu otvára, pokladne spúšťa majiteľ, nemá vedomosť ohľadne nákupu predaja a fungovania fiškálnej tlačiarne.
Svedkyňa C. B. uviedla, že v spoločnosti Efekt móda pracovala ako predavačka od júla 2013 do októbra 2013, s pokladňou nepracovala nemá žiadnu vedomosť o zásahoch do počítača a o všetkom rozhodovali majitelia a tržbu vyberal obžalovaný alebo jeho manželka, výnimočne niektorý z ďalších Číňanov.
Z ďalšej výpovede R. W. vyplynulo, že v spoločnosti Efekt móda pracovala ako predavačka od roku 2006 a majiteľom bol obžalovaný, ktorého prezývali C. a on rozhodoval o všetkom a pri pokladni robil on alebo jeho manželka a tak isto vyberali peniaze z pokladni. Nikdy nebola svedkom, aby sa robili nejaké zásahy do počítačového systému a taktiež nikdy nebola pri účtovaní tržieb. Obdobne vypovedala D. T. a o všetkom čo sa dialo na predajmi rozhodoval obžalovaný a pokladne zapínal obžalovaný alebo jeho manželka a títo tak isto vyberali tržbu z pokladne. Nikdy neregistrovala žiadne prídavné médium pri počítači ani konatelia sa nesťažovali, aby nesedeli tržby s dennou uzávierkou a iba raz keď vypadol prúd, vtedy volali servis a mzdy stále dostávali v hotovosti.
Z prečítanej svedeckej výpovedi W. C. je zrejmé, že v prevádzke Efekt móda pracovala od roku 2007, kde vedúcou bola pani T. a o všetkom rozhodoval konateľ spoločnosti a nemá vedomosť o nejakých ďalších majiteľoch alebo konateľoch spoločnosti a výplatu dostáva v hotovosti na ruku. Majitelia predajňu otvárajú, ako aj zatvárajú. K spôsobu nadobudnutia pokladni nevedela uviesť relevantné dôkazy a taktiež predajňu uzatvára konateľ, nemá vedomosť, že okrem obžalovaného má spoločnosť aj ďalší konatelia a taktiež nevedela uviesť, kto robil uzávierky, ako sa menia pásky v pokladni a mzdy jej boli vyplácané v hotovosti. Svedkyňa C. Y. uviedla, že v roku 2003 pracovala na dohodu v spoločnosti Efekt móda a prevádzky otváral stále obžalovaný, ktorý aj zapínal pokladne a podľa jej názoru obžalovaný bol konateľom spoločnosti a aj jej majiteľom nakoľko o všetkom rozhodoval. Nemá vedomosť o nezrovnalosti tržby s dennou uzávierkou.
Boli oboznámené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že trestné oznámenie bolo odstúpené Colným úradom Prešov spolu so zápisnicami o miestnom zisťovaní. Taktiež bola oboznámená zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov, kde neboli zaistené žiadne veci a následne boli obžalovaným vydané veci uvedené v zápisnici o vydaní veci zo dňa 12.7.2013 spolu s príslušnou fotodokumentáciou. Bola oboznámená príručka a manuál k programu PAS a následne fotodokumentácia z prehliadky prevádzky Efekt móda na ulici Masarykovej zo dňa 19.12.2013. Zároveň bol oboznámený záznam o prerátaní hotovosti v spoločnosti Efekt móda zo dňa 19.12.2013, kedy Colný úrad Prešov vykonal aj miestne zisťovanie a súčasťou sú aj potrebné pokladničné doklady s rovnakým evidenčným číslom. Taktiež bola oboznámená správa Sociálnej poisťovne o zamestnancoch uvedenej spoločnosti spolu s mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za sledované obdobie. Bola oboznámená aj správa Daňového úradu Prešov, kde spoločnosť Efekt móda je evidovaná ako platca DPH kde do roku 2013 bola kvartálnym platcom a od januára 2013 je evidovaná ako mesačný platca DPH a zároveň boli oboznámené aj daňové priznania za uvedené obdobie.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že konateľmi v roku 2013 bol obžalovaný I. I., Z. X., U. Q., B. B., O. B., F. X., K. Q. a taktiež boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy ohľadne ďalších prevodov obchodných podielov.
V prípravnom konaní boli zabezpečené aj správy z jednotlivých finančných inštitúcii, kde obžalovaný ako aj spoločnosť Efekt móda mali zriadené svoje účty, kde kladná správa došla z Tatra banky, Slovenskej sporiteľne. Z ďalšieho výpisu z obchodného registra je zrejmé, že konateľom uvedenej spoločnosti od 16.10.2014 je Martin Kríž, ktorý k tejto skutočnosti bol vypočutý. Tak isto bol oboznámený zoznam odberateľov spoločnosti Bass s.r.o. Košice, ako aj vyjadrenie k predmetu činnosti spoločnosti Bowa s.r.o., ktorá pôsobí iba ako veľkoobchodná spoločnosť a maloobchod robí iba v okolí Bratislavy. Z odpisov z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný I. I. S. S. I. nemajú záznam v registri trestov.
Na základe vyššie uvedených dôkazov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrnne zistil nasledovné:
Spoločnosť Efekt móda podnikala s predajom odevov a ďalšieho tovaru v prevádzke na ulici Masarykovej, kde jedným z konateľov bol obžalovaný I. I. spolu s ďalšími štátnymi príslušníkmi Čínskej
republiky a na uvedenej prevádzke bolo uskutočnené miestne zisťovanie zo strany Colného úradu Prešov a to dňa 6.6.2013, ako aj 9.12.2013, kde bolo zistené, že boli vydané pokladničné bločky s rovnakým evidenčným číslom a pri zisťovaní údajov z fiškálnej tlačiarne tieto údaje nesedeli, ani komodity tam uvedené. Na základe uvedeného bolo zistené, že takýmto spôsobom sa predával tovar bez toho, aby všetky príjmy boli zaevidované vo fiškálnej tlačiarni. Uvedená prevádzka mala k dispozícii 6 registračných pokladníc značky Varos FT4000, kde najmä z výsluchu znalca Jozefa Zváča bolo zistené, že pri skúmaní dvoch registračných pokladníc K. XXXXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXXXX sa dal dosiahnuť takýto stav, že bolo možné vytlačiť napodobeninu fiškálneho dokladu, ktorý nie je evidovaný v kontrolnom zázname fiškálnej tlačiarne a jeho obrat nie je započítaný k dennej uzávierke tlačiarne v tomto prípade boli použité údaje z aplikácie nadstavbového softvéru PAS a o tom, aký doklad sa vytlačí rozhodovala obsluha po nahodení tovarových položiek. K ďalším 4 pokladniciam, ktoré boli zaistené už u týchto sa nepodarilo nasimulovať takýto stav a vytlačené nepravé pokladničné doklady.
Obžalovaný I. I. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že nemá vedomosť, kde pokladne boli zakúpené ani k spôsobu nákupu a vykonával sa aj servis firmou z Košíc a on žiadne zásahy do počítačových zostáv nerobil a následne spolumajiteľmi bol splnomocnený na predaj v tejto spoločnosti. Osobu S. I. nepozná. Spáchanie skutku taktiež poprel obžalovaný S. I., ktorý uviedol, že nemá vedomosť aký softvér sa nachádzal v uvedených počítačoch a fiškálne tlačiarne majú určité nedostatky, kde zakázať tlačiť nedaňový doklad nie je možné a pokiaľ nedaňový doklad obsahoval znak MF on takýto program nevytvoril. Uvedené tlačiarne boli spustené a boli fiškalizované. Taktiež uviedol, že program PAS umožňujme neukladať doklady do skladového hospodárstva a tento program je možné jednoducho upravovať. Ohľadne fungovania spoločnosti svedkyňa C. T. uviedla, že počítačovým zostavám sa nerozumie a s technikom komunikoval konateľ, ktorý bol k dispozícii a ona všetky veci riešila s obžalovaným I. I.. Z ďalších svedeckých výpovedi je zrejmé, že zamestnankyne spoločnosti za majiteľa považovali obžalovaného I. I., ktorý spolu s manželkou predajňu otvárali, spolu zapínali pokladne, vyberali tržbu, ako aj tlačili denné uzávierky.
Svedok W.. W. T. sa vyjadril k otázke miestneho zisťovania v uvedenej prevádzke a svedok C. T. uviedol, že sa stal majiteľom uvedenej spoločnosti aj keď v minulosti nepodnikal, aj keď nemá skúsenosti s podnikaním a žiadne účtovné doklady mu neboli odovzdané a taktiež nemá vedomosť, kde sídli spoločnosť, ani žiadne úkony v prospech spoločnosti nerobil. Zo skutku obžalovaný I. I. je usvedčovaný najmä závermi znaleckého posudku Jozefa Zváča, z ktorého výpovede vyplýva, že z uvedených registračných pokladníc uvedených v skutkovej vete bolo možné vytvárať napodobneninu fiškálneho dokladu, ktorý nebol evidovaný v kontrolnom zázname fiškálnej tlačiarne a toto umožňovalo najmä používanie nadstavbového softvéru PAS, ktorý rozhodoval, či sa vytlačí daňový alebo nedaňový doklad.
Taktiež obžalovaný S. I. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a ako konateľ a spoločník spoločnosti BAS s.r.o., ktorá bola servisným strediskom pre spoločnosť Efekt móda nemá vedomosť aký softvér sa nachádzal v uvedených počítačoch a servis bol vykonávaný v zmysle zákona a on osobne žiadny zásah nerobil a fiškálne tlačiarne už mali nedostatok, ktorý nevie zakázať tlači nedaňový doklad. Vo firme Efekt móda bol maximálne raz a pokiaľ aj program PAS bol takto upravený, tento podľa jeho názoru je možné jednoducho upravovať a prispôsobovať.
Na základe uvedeného je zrejmé, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, lebo bolo preukázané, že v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému urobil do technického alebo programového vybavenia počítača zásah a tento slúži ako podklad na kontrolu účtovníctva. Je zrejmé, že v počítačovom programe boli vykonané takéto zásahy, kde sa dal vytlačiť nedaňový doklad, resp. jeho napodobnenina a z toho je zrejmé, že nie všetky bločky boli evidované v pamäti fiškálnej tlačiarne a boli z toho odvádzané dane. O tejto skutočnosti vypovedá najmä znalec Jozef Zváč, ktorý predne popísal akým spôsobom sa dajú tieto skutočnosti dosiahnuť.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde konal podľa názoru súdu formou nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b/ lebo vedel, že svojím konaním môže dosiahnuť porušenie právnych predpisov a bol s tým uzrozumený, čo podľa názoru súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že keď ako konateľ robil uzávierky a z fiškálnej tlačiarne vytlačil dennú uzávierku vzhľadom na skutočnosť, že nie všetky platby boli zaúčtované, tieto údaje nikdy nemohli sedieť s hotovosťou, ktorá sa nachádzala v pokladni, lebo ako z dokazovania je zrejmé v uvedených prevádzkach sa platobné
terminály nenachádzali. Aj keď formálne bol iba z jedných konateľov uvedenej spoločnosti, ale v skutočnosti reálne spoločnosť riadil on , čo je zrejmé najmä z výpovedi zamestnankýň tejto spoločnosti.
Pokiaľ ide o obžalovaného S. I., k jeho osobe súd poukazuje, že tento je konateľom a spoločníkom spoločnosti BAS s.r.o., ktorá dodala uvedené tlačiarne spoločnosti Efekt móda a zabezpečovala aj servis týchto počítačov a vytvorili aj program PAS, ale žiadnym z dôkazov nebolo preukázané, že sa mal dopustiť trestného činu uvedeného v obžalobe a to formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ a to aby poskytol inému pomoc, zadovážil nejaké prostriedky, aby páchateľovi pomohol. Samotná skutočnosť, že obžalovaný S. I. bol majiteľom ako aj konateľom spoločnosti, ktorá dodala registračné pokladne, robila servis a vytvorila softvér PAS nezakladá skutočnosť, že pomohol obžalovanému I. I. k spáchaniu trestného činu, lebo tu chýba akýkoľvek priamy dôkaz alebo sled nepriamych dôkazov, ktoré by v ich súhrnne jednoznačne preukazovali, že sa skutku dopustil S. I. a preto podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, lebo nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Pokiaľ obžalovaného I. I. súd uznal vinným v zmysle vykonaného dokazovania súd upravil uvedený skutok, lebo nebolo preukázané účastníctvo obžalovaného S. I. vo forme pomoci, aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že napodobneniny daňových dokladov bolo možné vykonať iba na dvoch registračných pokladniach a nie na všetkých a preto súd skutok upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, aby skutková veta bola plne v súlade so zabezpečenými dôkazmi pri zachovaní totožnosti skutku.
Pri rozhodovaní o druhu trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona, kde za zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. c/ je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov. Je potrebné poukázať, že tento trestný čin bol spáchaný z osobitného motívu v úmysle zakryť iný trestný čin, lebo takýmto spôsobom nebolo možné verifikovať daňové základy pre odvádzanie DPH, ako aj pre daň z príjmu právnických osôb.
Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zároveň mal za to, že v tomto prípade sú dané také mimoriadne okolnosti prípadu, že nie je potrebné ukladať trest na dolnej hranici ale postačuje aj trest kratšieho trvania a preto uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Vzhľadom na uvedené a to najmä jeho doterajšiu bezúhonnosť súd mal za to, že nie je potrebný samotný výkon tohto trestu, ale postačuje aj hrozba trestu, preto výkon trestu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktoré obžalovaný svojím správaním môže preukázať, že išlo o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu jeho života.
Zároveň súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu Trestného zákona je potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti a v konkrétnom prípade zákaz činnosti výkonu funkcie konateľa obchodnej spoločnosti a štatutárneho orgánu právnickej osoby na dobu 5 rokov, čo považoval za primerané. Nakoľko sa obžalovaný trestným činom snažil získať majetkový prospech uložil mu aj peňažný trest vo výške 10.000,- Eur a zároveň ak by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.