Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: DSCITY s. r. o., so sídlom Nemešsegská 6331/5, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 44 180 853, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Belicom, so sídlom Konventná č. 9, Bratislava, proti žalovanej: Gertrúda Lelkesová - OMEGA, s miestom podnikania Malá 2067/12, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 32 320 574, zastúpená advokátom JUDr. Tiborom Szakálom, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 18.250 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.05.2016 č. k. 5Cb/92/2012-282, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2012 domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 18.250 eur. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 12.5.2009, ktorej predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce sa v obchodnom objekte Omega v Dunajskej Strede na námestí Ármina Vámberyho číslo 5249/13 B. Predmet prenájmu bol rozšírený o ďalšie priestory na treťom nadzemnom podlaží uvedeného objektu a to zmluvou uzavretou dňa 08.03.2010 o nájme nebytových priestorov, ktorá mala byť zrušená na požiadanie žalovanej dohodou uzavretou účastníkmi dňa 30.4.2010, tvrdiac, že priestory užíval v nezmenenom rozsahu, a že konal tak s vedomím žalovanej. Tieto priestory užíval do 30.04.2012. Na druhom nadzemnom podlaží bola umiestnená kancelária žalobcu a na treťom nadzemnom podlaží priestory užíval ako servis a sklad. Dňom 14.02.2012 žalobca vypovedal nájom k priestorom na druhom nadzemnom podlaží, ktorý nájomný pomer skončil 01.05.2012. Žalobca bol upozornený žalovanou na vypratanie predmetných priestorov k uvedenému dátumu. Žalovaná dňa 30.4.2012, ešte pred skončením nájmu 01.05.2012, vypratala priestory na treťom nadzemnom podlaží, kde v tom čase mali byť uložené veci jemu zverené tretími osobami, ako aj veci v jeho vlastníctve. Žalovaná mala bez upozornenia žalobcu požiadať o vydanie všetkých kľúčov od kancelárií a vyzvať na opustenie priestorov. Týmto svojím správaním mala vedome zabrániť žalobcovi v užívaní prenajatých priestorov ešte v čase trvania nájomnej zmluvy a možnosť vysťahovať sa z prenajatých priestorov a tieto riadne odovzdať v zmysle ustanovenia § 13 zákona číslo 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalobca následne zistil prostredníctvom zamestnankyne, že došlo k vysťahovaniu priestorov žalovanou a uložení vecí na jemu neznámom mieste. Žalobca považoval správanie sa žalovanej za neoprávnené, keď bez súhlasu a vedomia žalobcu nakladala vecami v jeho výlučnom vlastníctve. Takéto správanie žalovanej považoval za protiprávne konanie. Následne mailom vyzval žalovanú na vrátenie

zadržiavaných vecí. Žalobca tvrdil, že takýmto správaním žalovanej mu vznikla majetková ujma, ktorú vyčíslil v sume 18.250 eur, identifikovaním všeobecným pomenovaním vecí, bez bližšej špecifikácie majiteľa, spôsobu nadobudnutia a evidencie, jednak ako hnuteľné veci nielen v jeho vlastníctve ale aj vo vlastníctve tretích osôb, ktoré tieto poskytli za účelom servisu. Žalobca svoj nárok dôvodil odkazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákona. Okrem predložených listinných dôkazov navrhol vypočutie svedkov Ing. H. B., oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn.11C/50/2012, vyžiadaním dokladov od predajcov o nadobudnutí hnuteľných vecí. Vo svojich doplňujúcich podaniach navrhol vypočutie ďalších svedkov ako spoločníkov spoločnosti REVI-SK spol. s r.o. k spôsobu užívania priestorov žalobcom na treťom nadzemnom podlaží, pracovníkov bývalej darčekovej predajne v budove na okolnosť k priebehu odvozu vecí dňa 02.05.2012, ako aj nájomcu exekútorského úradu.

2. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o spôsobení škody na jeho veciach, ktoré mal žalobca v prenajatých priestoroch, nakoľko zmluvný vzťah k priestorom na treťom nadzemnom podlaží existoval len v čase od 08.03.2010 do 30.04.2010, keď na jeho žiadosť bola nájomná zmluva zrušená dohodou, predmet prenájmu vyprázdnený, kde ostali asi dve veci žalobcu, ktoré v tom momente nemal kam dať. Uvedený priestor zostal neuzamknutý s voľným prístupom, kde si ukladali zbytočné veci nájomcovia ostatných priestorov v budove. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o vyprataní všetkých priestorov, keď došlo len k vysťahovaniu vecí na treťom nadzemnom podlaží po dátume 30. 4. 2012, po predbežnom upovedomení žalobcu aby ich vyprázdnil. Žalovaná dôvodila vypratanie priestorov na treťom nadzemnom podlaží skončením nájomného vzťahu so žalobcom už v roku 2010, keď koncom marca 2012 uvedené priestory pripravovala pre novú nájomníčku . Za tým účelom vyzvala všetkých nájomcov na odstránenie vecí z tohto poschodia. Komunikácia so žalobcom bola zúžená len SMS správy. Napriek snahe žalovanej stretnúť sa so žalobcom dňa 30. 4. 2012, toto stretnutie žalobca zmaril. V súvislosti s odnesenými vecami odkázala na spis polície, ktorý obsahuje aj zoznam odnesených vecí. Žalovaná mala za to, že žalobca vo svojom podaní nepreukázal protiprávnosť konania žalovanej porušením akejkoľvek povinnosti a tým vznik škody.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov Ing. H. B. (čl. 172), H. Y. (č.l.174), Ing. M. U. (čl.175),Barnabáša N. (čl. 211), M. F. (čl. 213), U. Z. (čl.259), oboznámením sa s listinnými dôkazmi: príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 28.06.2012, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 02.07.2012, objednávka zo dňa 15. 7. 2012, cenová ponuka zo dňa 17. 2. 2012, faktúra číslo 201 20 60 25 (číslo listu 23) objednávka Elektro expert s.r.o. zo dňa 17.02.2012 (čl. 24 ) cenová ponuka zo dňa 17.02.2012 (čl25/, faktúra číslo 201206024 (čl.27), Uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru Dunajská Streda zo dňa 04.06.2012, Uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru zo dňa 05.09.2012 stanovisko okresné riaditeľstvo policajného zboru zo dňa 15. 10. 2012, uznesenie obvodného oddelenia policajného zboru zo dňa 25.8.2014 (čl. 159) ,oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Dunajská Streda 11C/50/2012, 4C/49/2012 a vyšetrovacích spisom Obvodného oddelenia policajného zboru v Dunajskej Strede číslo ORP - 648/DS - DS - 2012.

4. Strany sporu uzavreli ako podnikatelia dňa 12.05.2009 zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Dunajskej Strede na námestí Armina Vámberyho,č. 5249/13B. Dňa 08.03.2010 došlo k rozšíreniu nájmu nebytových priestorov na tretie nadzemné podlažie, ktorá zmluva podľa zhodnej výpovede účastníkov konania bola zrušená dohodou dňa 30.04.2010. Výpovede účastníkov konania sa rozchádzali iba čo do dôvodov zrušenia zmluvy. Táto okolnosť pre uplatnenie nároku žalobcom bola nepodstatná. Z uvedeného bolo zrejmé, že nájomný vzťah v časti nájmu tretieho nadzemného podlažia skončil ku dňu 30.4.2010. V zmysle § 13 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.) bol povinný žalobca vrátiť nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Žalovaná ponechala tieto priestory odomknuté za účelom odkladania veci nepotrebných pre nájomcov nehnuteľnosti. Žalobca v uvedených priestoroch naďalej prevádzkoval sklad a servisnú dielňu, kde mal mať uložené nielen veci v jeho vlastníctve, ale aj veci vo vlastníctve tretích osôb. Rovnako bolo nesporné, že žalovaná vypratala uvedené priestory na vlastné náklady dňa 02.05.2012 , keď na jej výzvu zaslanú SMS správou, adresovanú žalobcovi sa na miesto nedostavil. Veci boli vyvezené za prítomnosti zamestnankyne žalobcu H. B. a zamestnanca H. Y..

5. K rozsahu prenajímaných priestorov vypovedali svedkovia H. B., ktorá pracovala v kancelárií na druhom nadzemnom podlaží, spoločne prenajímaná so spoločnosťou REVI. Potvrdila, že sa výlučne zdržiavala len v týchto priestoroch. Ona osobne žiadnu evidenciu vecí uložených v servise na treťom nadzemnom podlaží neviedla. Kľúče od miestnosti, ktorú neužívala ani nemala. Prístup k nim mali mať výlučne konateľ žalobcu a jeho kolega H. Y.. Dňa 30.04.2012 jej nechal konateľ žalobcu celý zväzok kľúčov od všetkých nebytových priestorov, ktorý pred tým nikdy nemala. Zväzok kľúčov následne v poobedňajších hodinách po 16,00 hod uvedeného dňa odovzdala žalovanej, ktorá uzamkla priestory. V deň vynášania vecí vyhotovila fotodokumentáciu, keď žalovaná bola počas vynášania vecí prítomná. Ona osobne nič nevyniesla.

6. Svedok H. Y., bývalý zamestnanec žalobcu, s výkonom práce do dokonca apríla 2012, pracoval v servise na treťom nadzemnom podlaží budovy, kde mali byť uložené náradia, náhradné diely pre počítače. S kľúčmi od tejto miestnosti mali disponovať všetci traja, keď jemu zverené kľúče odovzdal žalovanej dňa 30.04.2012. Neviedol žiadnu evidenciu o uložených veciach. Bol poverený s vykonávaním služieb servisu počítačov pre tretie osoby. Jediné čo vypĺňal, boli servisné lístky odovzdávané sekretárke, z ktorého dokladu sa evidovali zistené vady. V mesiaci apríl, s vedomím výkonu práce len do 30.4.2012, prevzal na opravu veci len do takej miery, ktoré bol schopný dovtedy opraviť, iné veci nepreberal. Tvrdil, že veci na opravu mohli prevziať tak na sekretariáte ako aj majiteľ firmy. V čase opustenia miestnosti dňa 30.4.2012 mala byť miestnosť plná, založená náradím a náhradnými dielmi. Nikdy žiadne veci zo servisu sa nestratili. Potvrdil skutočnosti o vyvážaní vecí z tretieho nadzemného podlažia v budove žalovanej. Prevzatie kľúčov od uvedeného svedka potvrdila aj žalovaná, s tým že ich prevzala po skončení pracovnej doby dňa 30.04.2012.

7. K rozsahu odvezených veci z tretieho nadzemného podlažia vypovedali svedkovia Ing. M. J. však, svedok M. F., U. S., ktorí zhodne uviedli, že zoznam o vynesených veciach spisovala žalovaná, ktoré následne nakladali na nákladné motorové vozidlo pristavené k budove . Podľa tvrdenia svedka Ing. M. U., H. Y. mal robiť zábery o vynášaní vecí. Jednoznačne svedkovia potvrdili, že veci boli vynášané výlučne z najvyššieho poschodia v budove po jednom, tak ako ich prevzali do ruky. Miestnosť otvárala žalovaná, ktorého svedkom bol N. N. , keď v miestnosti videl neporiadok, časť vecí na polici, ktoré vyniesli behom jednej hodiny. Svedok U. Z. potvrdil, že ako šofér na nákladnom vozidle Avia, ukladal osobne veci na korbu vozidla v krabiciach . Niektoré uzavreté niektoré otvorené. Žalovaná riadne viedla zoznam vynášaných vecí. Náklad bol naložený naraz, ako to identifikovali aj z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise. Zhodne potvrdili, že veci boli prenesené tak ako boli naložené na stanicu čističky v Kútnikoch, kde zložili tieto veci. Po nahliadnutí do fotodokumentácie vo vyšetrovacom spise potvrdili, že išlo o obdobné veci ako je zachytené na fotodokumentácii, vykonanej z prehliadky políciou zo dňa 02.07.2012.

8. Vyšetrovací spis Obvodného oddelenia policajného zboru Dunajská Streda číslo ORP - 648/DS - DS/2012 obsahuje zápisnicu o prehliadke priestorov, vykonanej dňa 02.07.2012 obsahujúca zoznam vecí, ktoré polícia prevzala v Kútnikoch a následne, ktoré boli odovzdané žalobcovi naproti podpisu. Túto skutočnosť žalobca nespochybnil.

9. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o vzniknutej škode doložil protokol o servisnom zásahu bez uvedenia čísla dokladu, datované dňa 25.04.2012, ktorým prevzala osoba podpísaná B. notebook značky MACBOOK PRO 13 s nabíjačkou a s podpisom vrátenia bez uvedenia cenových relácií za vykonanú opravu, s tvrdením, že uvedený počítač mal byť v rozhodnom čase uložený v servisnej dielni na treťom nadzemnom podlaží aj v čase vypratania. Počítač nemohol vrátiť vlastníkovi, nahradil ho novým, od dodávateľa T. S.. Rovnako tvrdil, že niektoré veci, ktoré boli vrátené políciou boli poškodené oproti stavu, ktorý bol v čase ich odnesenia. Tieto veci identifikoval podľa čísla položiek v návrhu a vo vyjadrení zo dňa 21.03.2016 v článku IV, kde bližšie nešpecifikoval v čom spočívalo poškodenie oproti stavu v čase odnesenia vecí. V tomto smere navrhol vykonať dokazovanie len vyjadrením sa žalobcu k predmetným veciam. Žalobca žiadal doplnenie dokazovania na preukázanie nadobudnutia veci, o ktorých tvrdil, že sa nachádzali v priestoroch na treťom nadzemnom podlaží a to zadovážením listinných dôkazov od predajcov ANDREASHOP spol. s.r.o. Dunajská Streda.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko zákon č. 116/1990 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenie všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka o náhrade škody a to ust. § 373 Obchodného zákonníka a škodu vo

všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového, teda peňažného plnenia. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom. Ani vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou zákon č. 116/1990 Zb. nevysvetľuje, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Súd prvej inštancie skúmal, či príčinná súvislosť nechýba pri aplikácii všeobecne platného ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť povinnej strany je totiž v špecifických prípadoch vylúčená a to z dôvodu porušenia preventívnych povinností poškodeným prenajímateľom. Ide o prípad nedostatku súčinnosti poškodenej strany (§ 376 , o prípad predchádzania vzniku škody (§ 382 , o prípad zakročovacej povinnosti (§ 384 , kedy ide vždy o spoluspôsobenie škody poškodeným. Vo všetkých prípadoch chýba príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti zodpovednou osobou a vznikom škody. Ide o liberačný dôvod. Súd tak uzatvoril, že ak náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku, je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva existovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Škodu z porušenia mimozáväzkovej povinnosti neobsahuje. neobsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu z porušenia všeobecne ustanovenej právnej povinnosti (tzv. civilný delikt). Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že priestory nachádzajúce sa na treťom nadzemnom podlaží boli v nájme žalobcu len od 8. 3. 2010 do 30. 4. 2010, keď zmluva vo vzťahu k týmto priestorom zanikla dohodou. Zákon pre platnosť zmluvy o nájme predpokladá písomnú formu. Takto zmluva existovala do času jeho zrušenia. Z uvedeného je zrejmé, že zánikom nájmu bolo povinnosťou žalobcu priestory vypratať a odovzdať žalovanej ( § 13 zákona č.116/1990Zb.). Nakoľko k týmto priestorom na treťom nadzemnom podlaží po 30.4.2010 zmluvný vzťah medzi účastníkmi neexistoval, nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o nájme. Výlučne tu mohlo ísť len o zodpovednosť všeobecnú podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka predchádzať vzniku škody a § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. Úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne z porušenia ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť je jednou základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno len ju predpokladať. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez ktorej existencie by k škodnému následku nedošlo. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to príčinu dôležitú, podstatnú a značnú. Ak vznik škody spôsobuje iná príčina, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, škody nie je spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním škodcu.

11. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že všetky veci, ktoré boli vynesené z budovy sa nachádzali výlučne na treťom nadzemnom podlaží a to výpoveďami svedkov, zamestnancov žalobcu H. Y. a H. B., zhodne so svedkami navrhnutých žalovanou, ktorí veci vynášali. Svedkyňa B. potvrdila, že kľúče od všetkých miestností jej odovzdával konateľ žalobcu dňa 30.04.2012, ktorý vypovedal zmluvu o nájme k uvedenému dátumu, tieto osobne odovzdala žalovanej. Tvrdila že kľúče od miestnosti na treťom nadzemnom podlaží mali len konateľ žalobcu a H. Y., ktorý pracoval v týchto priestoroch. Z uvedeného je zrejmé, že v čase zrealizovania vypratania priestorov dňa 02.05.2012, nájomný vzťah medzi účastníkmi konania v súvislosti s týmito priestormi zanikol. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal súhlas od žalovanej aby tieto priestory využíval pre účely servisnej dielne . Bolo nepochybne preukázané, že kľúče od týchto priestorov mal žalobca stále k dispozícii aj po zániku nájomnej zmluvy a konkrétne kľúč od priestorov na treťom nadzemnom podlaží odovzdal svedok Y. žalovanej. Či na zväzku kľúčov, odovzdané žalobcom svedkyni B., bol aj kľúč od sporných priestorov, nikto netvrdil. Žalovaná dňa 30.04.2012l vyzvala žalobcu na vypratanie priestorov k 30. 4.2012.

12. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že žalovaná konala protiprávne keď vyprázdnila priestory bez jeho súhlasu a odviezla veci na jemu neznáme miesto. Žalovaná mala zákonným spôsobom postupovať, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom a to žalobou na súde o vypratanie nehnuteľnosti a keď tak neurobila, v prípade spôsobenia škody niesla zodpovednosť za takéto porušenie. Žalovaná v záujme vylúčenia vzniku škody informovala žalovaného o potrebe vyprázdniť priestor na treťom nadzemnom podlaží, ktorý užíval bez právneho dôvodu. Žalobca tvrdil, že týmto svojvoľným správaním žalovaná spôsobila škodu na veciach, ktoré sa nachádzali v týchto priestoroch, tak poškodením ako aj stratou vecí. Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nevedel preukázať rozsah veci, ich skutočný stav v čase ich vypratania z tretieho nadzemného podlažia, skladbu týchto vecí, čas nadobudnutia týchto vecí, nakoľko žiadnu evidenciu veci uložených v týchto priestoroch neviedol. Túto skutočnosť potvrdil aj jeho zamestnanec Y., okrem servisných záznamov, z ktorých žalobca zdokladoval len jeden označený ako protokolov o servisnom zásahu, vystavený na meno H. C. vyhotovený s dátumom dňa 25.04. 2012, ktorý predložil až k písomnému vyjadreniu zo dňa 18.04.2016. Žiadané iné obdobné protokoly o servisnom zásahu, ktoré mali byť prijaté do vypratania priestorov žalobca nepredložil. Svedok H. Y. jednoznačne potvrdil , že na servisnú opravu prevzal veci len v rozsahu, aby ich mohol vrátiť do 30.04.2012, keď mu mal skončiť pracovný pomer u žalobcu. To potom spochybňuje vierohodnosť dokladu preloženého žalobcom po uplynutí troch rokov od výsluchu svedka. Servisný protokol je podpísaný svedkyňou B., ktorá však vo svojej výpovedi jednoznačne poprela, že by veci preberala na servisnú opravu. Vyhlásila, že nikdy sa nezdržiavala v priestoroch na treťom nadzemnom podlaží. Rovnako vyhlásila, že neviedla žiadnu evidenciu uložených veciach. Ak teda žalobca tvrdil prevzatie veci od zákazníka H. C. svedkyňou B. na servisnú opravu a jej stratu, nevznikla škoda žalobcovi v príčinnej súvislosti so správaním sa žalovanej, keď nepreukázal uloženie tejto veci svedkyňou B. v priestoroch na treťom nadzemnom podlaží.

13. Podľa názoru súdu prvej inštancie, všetky dôkazy, ktoré predložil žalobca, boli dôkazmi len o účtovnej evidencii žalobcu a ani jeden dôkaz nepreukázal skutočnosti tvrdené žalobcom o uložení veci v priestoroch vyprataných žalovanou, okrem existujúceho zoznamu, vyhotoveného v deň odvezenia vecí a záznamom vyhotovených políciou spolu s fotodokumentáciou. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že škoda, zmenšenie jeho majetku bola spôsobená v príčinnej súvislosti so správaním sa žalovanej, ktorá bez súhlasu a vedomia žalobcu vypratala priestory, ktoré žalobca užíval bez právneho dôvodu.

14. Žalobca žiadal vykonanie dôkazov na zabezpečenie dokladov o nadobudnutí veci od predajcov na preukázanie hodnoty týchto vecí v čase ich kúpy, keď žalobca považoval veci preukázateľne odnesené z priestorov žalovanou. Súd prvej inštancie takéto návrhy na doplnení dokazovania zamietol, nakoľko by nepreukázali stav vecí v čase, keď boli odvezené. Bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal stav týchto vecí v čase odvezenia, oproti stavu veci ako mu boli vydané. Nakoľko u žalobcu žiadna evidencia neexistovala, z ktorej by bolo zrejmé, kedy boli veci nadobudnuté, v akej hodnote a najpodstatnejšia skutočnosť, či vôbec boli umiestnené v týchto priestoroch, potom tieto navrhované dôkazy práve uloženie predmetných vecí a ich opotrebenie v čase odnesenia nijak nepreukázali. V tejto súvislosti súd poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorých súd skonštatoval, že O.s.p. ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania o podnete možnosť konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. ( porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999 ). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrh účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.9.2011 spisová značka 6Cdo 153/2011). Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutý) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrh účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, aby sa neuberal smerom,

ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené navrhovateľom, nemôže samo osebe viesť k záveru o porušení jeho práva. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bolo zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúce z priebehu konania, stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do postavenia nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I. US 350/08 z 30. septembra 2010).

15. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu neuneseniu dôkazného bremena žalobcom na preukázanie jeho tvrdení o vzniku škody na jeho majetku, príčinnej súvislosti medzi škodou a správaním sa žalovanej, odvezením vecí z priestorov, ktoré v rozhodnom čase už nemal v nájme.

16. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v celkovej sume 3.692,34 eur.

17. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h) C.s.p.. Žalobca v odvolaní uviedol, že dôvod na zmenu napadnutého rozsudku resp. na jeho zrušenie sú dané aj v tom, že napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré sú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 1 a 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok nevysvetlil dostatočne, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, nevysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nevysvetlil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a nevysvetlil dostatočne ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Súd v napádanom rozsudku pri hodnotení dôkazov tieto nevyhodnotil v súlade s v tom čase účinným § 132 O.s.p.. Žalobca v konaní opakovane žiadal, aby súd vykonal ním (písomne a ústne) navrhnuté dokazovanie, ktoré má viesť nielen k zisteniu aké veci boli vypratané, ale hlavne k veciam, ktorých nadobudnutie svojpomocne nevie žalobca preukázať. Preto je vážnou chybou súdu v napádanom rozsudku z 03.05.2016, keď nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, čo je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016 (neúplne zistený skutkový stav, pretože súd nevykonal dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností) resp. podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca jednoznačne preukázal v konaní všetky štyri obligatórne znaky zodpovednosti žalovanej za škodu vo výške 12.182,51 eur, resp. 18.250 eur. Žalobca preukázal výšku škody (na veciach špecifikovaných v žalobe a upresňovaných v priebehu konania) minimálne vo výške 12.182,51 eur dokladmi a nadobudnutí vecí a dokladmi o ich zakúpení pri veciach (inventarizačný zoznam nie je pre preukázanie vlastníctva vôbec potrebný, keďže nadobúdacie doklady a nadobúdacie úhrady sú najhodnovernejšie dôkazy o vlastníctve a kúpnej cene t.j. škode spojenej s týmto vlastníctvom resp. náhradnými vecami pre zákazníkov, ktorých veci boli odcudzené), ktoré žalobca vlastnil a dokladmi o kúpe náhradných vecí pri veciach, ktoré žalobca prevzal na opravu a dokladmi o uhrádzaní leasingových splátok pri veciach, ktoré leasoval s účelom zakúpenia. Žalobca teda hodnoverne preukázal zmenšenie svojho majetku v peniazoch, ktoré nastalo v dôsledku protiprávneho konania žalovanej, ktorá porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák. predchádzať škodám na majetku žalobcu. Samotný súd pri verbálnom odôvodnení rozsudku zo dňa 03.05.2016 viac razy spomenul, že bolo preukázané porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej (aj keď v písomnom vyhotovení rozsudku to súd exaktne nekonštatuje). V konaní je nesporné, že žalovaná dala pokyn na vypratanie miestností, kde mal veci žalobca. Je právne irelevantné, či miestnosti boli prenajaté alebo neboli (čo aj súd rovnako verbálne vyhodnotil pri ústnom odôvodňovaní rozsudku 03.05.2016), aj keď dokázané bolo, že prenajaté žalobcom boli, relevantná je len skutočnosť, že žalovaná svojvoľne vypratala veci, ktoré jej nepatria, ktoré patria žalobcovi. Vlastníctvo žalobcu k veciam je preukázané aj tým, že polícia vydala veci, ktoré sa neskôr našli, priamo žalobcovi, právoplatným uznesením. V konaní je nesporná skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá, že v čase vypratávania vecí z miestnosti, tak vykonať nemôže, keďže sms správu z 30.4.2012 sa dopytovala u žalobcu, kam mu má dať kľúče od miestnosti Ustálená súdna prax (NS ČR 25Cdo 1427/2001 a (NS ČR 25Cdo 2308/2005)

Svedkyňa H. B. aj svedok H. Y. potvrdili na pojednávaní 31.3.2015, že videli odnášať veci žalobcu z miestnosti na najvyššom poschodí, aj na druhom poschodí, a preto neobstojí nesprávne vyhodnotenie súdu, keď zamietnutie žaloby zakladá najmä na účelovom vyhodnotení výpovede svedka Y. v tom smere, že on prebral na opravu veci len do tej miery, ktoré bol schopný opraviť, keďže samotný svedok uviedol vo výpovedi, že okrem neho preberal veci na opravu aj konateľ žalobcu a sekretárka. Navyše v rámci rozsahu uplatňovaných vecí na náhradu škody v tomto konaní tvorili veci zákazníkov, ktorých žalobca už odškodnil len menšiu časť z uplatňovanej náhrady škody. Svedkyňa B. vo výpovedi (31.3.15) exaktne uviedla, že z vynášaných vecí videla počítače, monitory, niektoré v krabiciach, niektoré v rukách. V zmysle zákona (§ 720 a § 676 ods. 2 a ustálenej súdnej praxe nájomný vzťah aj k miestnostiam na 3. nadzemnom podlaží trval do 1.5.2012. Už len faktické užívanie (aj keď nájomný vzťah existoval do 1.5.2012) za súčasného pravidelného platenia nájmu zakladá právo užívania. Odvolateľ poukázal na ust. § 676 ods. 2 a ust. § 720 OZ. Odvolateľ má za to, že keby aj žalovaná odpovedajúca listom na výpoveď žalobcu z 9.2.2012 a potvrdzujúci ukončenie nájomného vzťahu k 1.5.2012, tento úkon neurobila, keďže žalovaná po 30.4.2010 nepodala žalobu o vypratanie do 30.5.2010 voči žalobcovi na súde vo veci prenajatých priestorov na 3. nadzemnom podlaží, nájomná zmluva sa obnovila za pôvodných podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve z 8.3.2010 (predmetom ktorej sú priestory na 3. nadzemnom podlaží), ktorej predmetom boli aj ostatné nebytové priestory na 3. nadzemnom podlaží. Existencia SMS správy, v ktorej sa žalovaná pýtala žalobcu na to, kedy a kde má kľúče vrátiť potvrdzuje, že žalovaná vedela 30.4.2012, že nemá oprávnenie zasahovať do práva užívania a nájmu žalobcu v predmetných nebytových priestoroch. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaná vypratala resp. dala pokyn na vypratanie nebytových priestorov, kde vysťahované veci, patriace žalobcovi (výpočtová technika a jej príslušenstvo) boli odnesené a uskladnené v objekte čističky odpadových vôd spoločnosti Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Nie je preto v posudzovanom prípade vôbec podstatné, či priestory, z ktorých boli veci vypratané, boli alebo neboli predmetom nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Dňa 2. 5.2012 (bez vedomia resp. prítomnosti konateľa žalobcu) došlo zo strany vlastníčky predmetu nájmu (žalovanej), prostredníctvom spolupracujúcich osôb, k neoprávnenému vyprataniu predmetu nájmu a hnuteľné veci vo vlastníctve spoločnosti žalobcu a tretích osôb (výpočtová technika, notebooky, servery, externé a interné dátové nosiče, počítače, pripojovacie káble, nábytok, a ďalšie hnuteľné veci) odniesli na neznáme miesto. Ak by bol aj nájomný vzťah, ktorého predmetom bolo užívanie nebytových priestorov ukončený, neoprávňuje to žalovanú, aby si veci patriace žalobcovi, prisvojila. Rozhodujúca je iba skutočnosť, či žalovaná odňala faktickú držbu vecí žalobcom, čo nepochybne urobila. Žalovaná nemala oprávnenie s vecami, ktoré nepatrili jej a preukázateľne patrili žalobcovi, nakladať spôsobom akým s nimi naložila, vypratala ich z nebytového priestoru (bez ohľadu na to, či k 2.5.2012 bol priestor oprávnene alebo neoprávnene využívaný žalobcom), kde ich umiestnila mimo dosah žalobcu a kde mnohé z týchto vecí sa poškodili a mnohé z nich sa stratili. Žalovaná v rozpore s platným právom nebola oprávnená vypratať veci vo vlastníctve inej osoby (žalobcu). Bol preukázaný úmysel žalovanej vypratať a fakticky sa zmocniť vecí, ktoré patrili žalobcovi. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu ako ho uniesť mohol. Pri takomto type konaní o náhradu škody musí na unesenie dôkazného bremena (v zmysle ustálenej súdnej praxe) stačiť súbor nepriamych dôkazov. Predstava súdu o dôkazoch postačujúcich na unesenie dôkazného bremena, je prakticky nemožná vzhľadom na skutočnosť, že aj keď žalobca jednoznačne preukázal vlastníctvo jednotlivých vecí, avšak nepredvídateľné "ukradnutie" vecí prakticky vylučuje dokázanie, že práve tieto "ukradnuté" veci (a v nejakom stave) boli medzi vecami žalobcu. Ochrana nájomcu, ktorým bol žalobca a ochrana vlastníctva, kde vlastník odcudzených vecí je žalobca, je napádaným rozsudkom jednoznačne narušená. Inventarizácia vecí je len účtovný doklad, zatiaľ čo nadobúdacie doklady k veciam sú najhodnovernejším dôkazom o tom, že jednotlivé veci patrili žalobcovi a navyše doklady o úhrade kúpnej ceny týchto vecí hodnoverne preukázali výšku financií t.j. výšku škody, ktorá vznikla žalobcovi pri nadobudnutí týchto vecí. Zistený skutkový stav, ktorý však súd bezbreho účelovo a svojvoľne vyhodnotil v rozpore s objektívnou realitou, je absolútne postačujúci na naplnenie zodpovednosti žalovanej za uplatnenú škodu, čo potvrdzuje aj ustálená súdna prax (napr. rozsudok NS ČR z 28.4.1989 sp.zn. 1 Cz 26/89, R 39/1990): "Pri. odcudzení veci poškodenému zodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil zavineným porušením právnej povinnosti t.j. predovšetkým osoba, ktorá vec odcudzila: " Žalobca v konaní opakovane trval na vykonaní všetkých dôkazov (dopytov a výsluchov svedkov manželov O. aj iných navrhovaných v konaní - najmä v podaní z 30.9.2013), ktoré žalobca počas súdneho konania ústne do zápisnice resp. písomne vo svojich podaniach navrhoval, súd tieto dôkazy (odvolací dôvod - § 365 ods. 1 písm. b), e), f) chybne nevykonal.

Žalobca v konaní (na pojednávaní 11.3.16) preukázal, že od zákazníkov H. C., Dolný Bar a POBEST, s.r.o. prevzal veci na opravu pred tým ako bola miestnosť žalovanou vyprataná. Keďže po odcudzení týchto vecí, ich nemohol žalobca týmto zákazníkom vrátiť, musel zakúpiť náhradné veci. H. C. žalobca na pojednávaní 11.3.16 preukázal prostredníctvom prehlásenia a udelenia súhlasu z 5.6.12, že zákazník H. C. zveril Macbook PRO 13 výrobné číslo: W89404M466H v hodnote 1.200 eur žalobcovi dňa 25.4.2012 za účelom výkonu servisu, opráv, inštalácii, odinštalovania a súvisiacich činnosti s predmetom činnosti žalobcu. Žalobca preukázal prostredníctvom protokolu o odškodnení zákazníka z 11.6.12, že zákazník H. C. si od žalobcu nárokuje bezplatné poskytnutie a bezplatné užívanie Macbook PRO 13 v cene 1. 199 eur. Žalobca v prílohe podania z 21.3.2016 doložil do súdneho spisu protokol o servisnom zásahu z 25.4.2012, ktorý preukazuje, že zákazník H. N. odovzdal 25.4.2012 na servis (diagnostika optickej mechaniky) notebook Macbook PRO 13 výrobné číslo W89404M466H. Žalobca na pojednávaní 11.3.16 preukázal, že náhradný notebook Apple Macbook PRO 13 zakúpil od dodávateľa T. S. prostredníctvom faktúri 6212423 - táto faktúra sa vystavila súhrnne za dlhšie časové obdobie, keďže žalobca dlhodobo kupuje počítačové výrobky od dodávateľa T. S.) za sumu 1079,62 eur, ktorú uhradil započítaním skrz doloženú Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok z 26.3.13. Škoda (zmenšenie majetku) žalobcu u zákazníka H. C. tak spočíva vo výške 1079,62 eur. POBESTs.r.o. žalobca na pojednávaní 11.3.l6 preukázal prostredníctvom prehlásenia a udelenia súhlasu z 8.6.2012, že zákazník POBEST s.r.o. zveril Macbook AIR 13 v hodnote 1.800 eur žalobcovi za účelom výkonu servisu, opráv, inštalácií, odinštalovania a súvisiacich činnosti s predmetom činnosti žalobcu. Žalobca preukázal prostredníctvom protokolu o odškodnení zákazníka z 8.6.2012, že zákazník POBEST s.r.o. si od žalobcu nárokuje bezplatné poskytnutie a bezplatné užívanie Macbook AIR 13 v cene 1.269 eur. Žalobca v prílohe podania z 21.3.2016 doložil do súdneho spisu protokol o servisnom zásahu z 25.4.2012, ktorý preukazuje, že zákazník POBEST s.r.o. odovzdal na servis (reinštalácia os x archivácia dát) notebook Macbook PRO 13 výrobné číslo W894101P9A6. Žalobca na pojednávaní 11.3.16 preukázal, že náhradný notebook Apple Macbook AIR 13 zakúpil od dodávateľa T. S. prostredníctvom fa 6212424 - táto faktúra sa vystavila súhrnne za dlhšie časové obdobie, keďže žalobca dlhodobo kupuje počítačové výrobky od dodávateľa T. S.) za sumu 1090,80 eur, ktorú uhradil započítaním cez doloženú Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok z 26.3.13. Škoda (zmenšenie majetku) žalobcu u zákazníka POBEST s.r.o. tak spočíva vo výške 1090,80 eur. Zvyšných zákazníkov (uvádzaných žalobcom na str. 3 a 4 podania z 16.10.15) žalobca neodškodnil, a preto mu u zvyšných zákazníkov škoda zatiaľ nevznikla a ani si ju neuplatňoval v tomto konaní. Žalobca v podaní zo dňa 16.10.2016 (na str. 3) uviedol, že položky č. 1. 2 a 3 uvedené v doloženom dodacom liste / záručnom liste Č. 534/ 10/000 od dodávateľa MacSystém spol. s r.o. - ich nákup v sume 3.124 bez DPH žalobcom bol financovaný prostredníctvom leasingu skrz GC Leasing Slovensko s.r.o. (od 1. 12.13 GRENKELEASINGs.r.o.), čo vyplýva z doloženého listu GC Leasing Slovensko s.r.o. z 16.3.2010, doloženého dodacieho / záručného listu z 22.3.2010, leasingovej zmluvy Č. 095-352 z 17.3.2010 (všetko doložené v prílohe podania PZN z 21.5.2015) aj z oznámenia GRENKELEASINGs.r.o. z 31.8.2013 o ukončení leasingovej zmluvy Č. 095000352 (doložené v prílohe tohto listu) a z dokladu GRENKELEASJGs.r.o. o súhrnnej sume uhradenej žalobcom tejto leasingovej spoločnosti za nákup položiek 1 až 3 (ktorý žalobca doloží do súdneho spisu po jeho zaobstaraní). Úplným doplatením leasingu za tieto 3položky sa navrhovateľ stal vlastníkom týchto vecí, aj keď ich fakticky nemal v držbe, keďže neboli vrátené po odobratí žalovanou. Žalobca v podaní zo dňa 21.3.2016 upresnil výšku škody - hodnotu zaplatených splátok leasingu za nákup položiek Č. 1 a 2 a 3 (v prílohe podania z 15.5.15) - namiesto nákupu v sume 3124 bez DPH správna výška škody je 4.612,77 eur, čo vyplýva z priloženého potvrdenia GRENKELEASING s.r.o. z 7.4.16 (z titulu leasingovej zmluvy č. 095000352 pod 1.4.10 do 1.4.13 9 leasingových splátok á 127,33 eur a 27 leasingových splátok á 128,40 eur) a to písomným potvrdením GRENKELEASING s.r.o. zo dňa 7.4.2016. Keďže výška škody v položkách 1,2 a 3 je o 1.488,77 eur vyššia (namiesto 3.124 eur je 4.612,77 eur), preto aj výška škody do pojednávania 11.3.16 navrhovateľom preukázaná 8.523,32 eur (žalobca sa pridržiava svojho podania z 16.10.2015) je vyššia o 1.488,77 eur t.j. 10.012,09 eur. Do pojednávania 11.3.2016 teda žalobca preukázal výšku škody 10.012,09 eur zo žalovanej sumy 18.250 eur, na pojednávaní 11.3.16 žalobca ďalej preukázal vyššie uvedenú škodu (z titulu odškodnenia zákazníkov H. C. a A. s.r.o. ) 1079,62 eur a 1090,80 tj. spolu 12.182,51 eur - túto výšku škody preukázal žalobca listinnými dôkazmi o nadobúdacej hodnote tovaru vo svojom vlastníctve resp. v hodnote financií, za ktoré musel zákazníkom (C. a POBEST) nakúpiť náhradný tovar za odcudzené veci.

Žalobca v podaní z 21.3.2016 opätovne navrhol yykonať dôkazy (v zhode s podaním navrhovateľa z 15.5.2015 , doručeného 21.5.2015 súdu): súd tieto dôkazy (odvolací dôvod - § 365 ods. l písm. b), el, f) chybne nevykonal. Keďže žalobca nedisponuje dokladmi o nadobudnutí vecí číslo 5,9 a 10, žiadal súd vykonať dopyt na uvedeného dodávateľa pre účel dodania dokladu o nadobudnutí vecí č. 5,9 a l0 žalobcom od tohto dodávateľa AGROPOTREBY K&B, spol. s r.o., súd tieto dôkazy (odvolací dôvod - § 365 ods. l písm. b), e),f) C.s.p.) chybne nevykonal. Keďže žalobca nedisponuje dokladmi o nadobudnutí veci číslo 24, žiadal súd vykonať dopyt na uvedeného dodávateľa pre účel dodania dokladu o nadobudnutí veci č. 24 žalobcom od tohto dodávateľa T. S. - ANDREA SHOP, ktorý do 31.12.2014 podnikal pod obchodným menom T. S. s miestom podnikania Galantská cesta 5855/22, 929 O l Dunajská Streda, IČO: 30 724 392 a ukončil svoju činnosť 31.12.2014, súd tieto dôkazy (odvolací dôvod - § 365 ods. l písm. b), e),f) C.s.p.) chybne nevykonal. Keďže žalobca nedisponuje dokladmi o nadobudnutí vecí číslo 32, 33, žiadal súd vykonať dopyt na uvedeného dodávateľa pre účel dodania dokladu o nadobudnutí vecí č. 32 a 33 žalobcom od tohto dodávateľa, ktorého žalobca v konaní bližšie špecifikuje. Keďže žalobca nedisponuje dokladmi o nadobudnutí veci číslo 24, žiadal súd vykonať dopyt na uvedeného dodávateľa pre účel dodania dokladu o nadobudnutí veci č. 24 žalobcom od tohto dodávateľa T. S. - ANDREA SHOP, ktorý do 31.12.2014 podnikal pod obchodným menom T. S. s miestom podnikania Galantská cesta 5855/22, 929 O l Dunajská Streda, IČO: 30 724 392 a ukončil svoju činnosť 31.12.2014, súd tieto dôkazy (odvolací dôvod - § 365 ods. l písm. b), e), f) C.s.p.) chybne nevykonal. Keďže žalobca nedisponuje dokladmi o nadobudnutí vecí číslo 32, 33, žiadal súd vykonať dopyt na uvedeného dodávateľa pre účel dodania dokladu o nadobudnutí vecí č. 32 a 33 žalobcom od tohto dodávateľa, ktorého žalobca v konaní bližšie špecifikuje. Z vrátených vecí boli poškodené tieto veci: vec číslo 8 - kreslo Anne (farba čierna) 2ks za 100 eur, vec číslo II - kancelársky stôl o veľkosti 2m x l20cm hnedej farby 2ks za 300 eur, vec číslo 12 - servisný počítač Premio Pilot 2 Intel Core2DUO (00GB/4GB/ATI, farba čierna) za 498,60 eur, vec číslo 31 - záložné zdroje značky APC, XP Office (farba čierna, vpredu logo značky) 5ks za 500 eur, vec číslo 34 - hracie konzoly Xbox (konzola, joystick, adaptér, napájací kábel) za l87 eur, vec číslo 36 - pamäťové moduly SO DIMM Samsung / Kingstone / Hynix / Apacer za 400 eur, vec číslo 39 - špeciálne nerezové stoly (farba biela) za 500 eur. Žalobca navrhol vypočuť k týmto poškodeným vráteným veciam a ich hodnote žalobcu s prípadným doložením dokladov o nadobudnutí u tých vrátených poškodených vecí, ktorými žalobca nedisponuje (žalobca doložil doklad o nadobudnutí vrátenej poškodenej veci č. 12,31,34) t.j. vecí č. 8, 11,36 a 39 od dodávateľov týchto vecí, ktorých žalobca v konaní bližšie špecifikoval. Súd tieto dôkazy (odvolací dôvod

- § 365 ods. l písm. b), e), f) C.s.p.) chybne nevykonal. Súd sa v rozsudku nevysporiadal s tým, že niektoré z vecí, ktorých náhrady škody sa žalobca domáha, ktoré boli žalobcovi vrátené, ale poškodené, a preto si žalobca nárokuje z nich náhradu škody, tým patrili do vlastníctva žalobcu, ale súd ani v tejto časti bez odôvodnenia nemal za preukázané, že by práve tieto veci boli žalobcovi odcudzené. Dôkaz o vlastníctve vecí žalobcom je aj v tom, že bez právneho titulu o vlastníctve by predsa poverený príslušník PZ npor. M. B. navrhovateľovi tieto veci nevrátil cez potvrdenie OO PZ o vrátení vecí z 19.2.2013. Uvedené vrátenie vecí (časti z odcudzených) políciou žalobcovi dokazuje, že veci boli uložené v priestoroch žalobcu a boli totožné s vecami, ktoré nadobudol v zmysle predložených dokladov.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nestačí len poukázať na jednotlivé ustanovenia § 365 C.s.p. (odvolacie dôvody), ale je potrebný aj podrobný popis v čom, v akých skutkových okolnostiach tieto dôvody spočívajú. V odvolaní žalobcu chýba popis, v čom neboli splnené procesné podmienky, ktorým nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v čom neobstojí zistený skutkový stav (§ 365 ods.1 písm. a, b, f, g C.s.p.). Ide o podľa názoru žalovaného v tomto čase už o neodstrániteľné vady odvolania (§ 364 C.s.p.). Žalobca bol práve ten, kto žalobu pôvodne postavil na údajnom neoprávnenom vyprataní nebytového priestoru žalovanou na 3. nadzemnom podlaží, ktoré vraj žalobca v tom čase prenajímal, hoci na užívanie týchto priestorov žalobca už dávno predtým, žiadny právny titul nemal a to od 6.4. 2010, kedy sa jeho nájom týchto priestorov medzi ním a žalovanou dohodou skončil (zostal len spoločný nájom so spoločnosťou REVI-SK na 2. nadzemnom pod1aží), a niet skutočných dôkazov o tom, že by sa do nich (na 3. nadzemnom pod1aží) opätovne žalobca nasťahoval, resp. zdržoval. Teda zo strany žalovanej nemohlo ísť o porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme. Nemohlo ísť ani o

situáciu upravenú v ust. § 676 Občianskeho zákonníka (pokia1 nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vypratanie nehnute1nosti do 30 dní obnovuje sa nájomná zmluva), lebo žalobca ako nájomník pri skončení nájmu predmetnej miestnosti na 3. nadzemnom podlaží dohodou miestnosť sám dobrovoľne vysťahoval, miestnosť odovzdal, teda nevznikol dôvod na podanie návrhu na vypratanie nehnute1nosti a ani na obnovu nájomnej zmluvy. Ide o novotu, s ktorou doteraz žalobca neargumentoval, až v odvolaní. Žalobca si mal najneskôr ešte pred podaním žalobného návrhu upresniť, či žaluje vydanie vecí, alebo náhradu škody (vrátane právneho dôvodu žaloby, lebo doteraz preferoval skôr odcudzenie vecí), pričom naviac nevyšpecifikoval, čo by malo patriť Z. G. ako živnostníkovi a čo obchodnej spoločnosti DSCITY s.r.o.. Podľa pôvodne platného ust. § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Už pôvodne platná právna úprava dávala právo súdu rozhodnúť, ktorý z dôkazov navrhnutých účastníkom vykoná. Nie je odvolacím dôvodom ani pod1a C.s.p., ak súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, lebo nejde o žiadnu "vážnu chybu súdu" (argumentácia žalobcu v odvolaní), ale o nesprávny výklad zákona žalobcom. Podľa ust. § 365 ods.1 písm. e) C.s.p. odvolacím dôvodom je, ak "súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy", za podmienky, "potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností", teda nie hocijakých skutočností (neustále návrhy žalobcu, aby sa zisťovalo, že čo kedy a u koho kúpil, keď rozhodujúcou skutočnosťou je, či tie veci vlastnil v inkriminovaný deň, kde sa tie veci v inkriminovanom čase nachádzali, atď.), ale potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa pôvodne platnej úpravy bolo jednoznačne na zvážení súdu, či všetky navrhované dôkazy vykoná, teda súd nemal povinnosť ani podľa pôvodnej úpravy všetky navrhované dôkazy vykonať. Cieľom právnej úpravy bolo a je, aby sa nezisťovali veci nerozhodujúce z hľadiska posúdenia a rozhodovania veci súdom. Žalobcom navrhované dôkazy boli skôr podružného charakteru, "od veci" a už pri ich navrhovaní žalobcom bolo bez ďalšieho zrejmé, že ani ich vykonanie by nič nezmenili na doteraz zistenom skutkovom a právnom stave. Z konania a postupu žalobcu vznikal a pretrváva dojem, že jeho cieľom bolo a je, zbytočné obšírne zisťovanie vecí nerozhodujúcich z hľadiska posúdenia právneho stavu a rozhodovania súdu o samotnej veci a zbytočné predlžovanie konania. Samotná žaloba, celé správanie sa žalobcu v priebehu konania z hľadiska posudzovania veci podľa dnes platnej právnej úpravy skôr vznáša otázku, či nejde o prípad upravený v ust. §138 C.s.p. - zjavne nedôvodná žaloba. Žalobca dokladmi o zakúpení vecí 1en preukazoval, že tieto veci kedysi vraj zakúpil, ale nie to, či ich vlastnil v inkriminovanom čase a či ich mal v tom čase uložené v nájomných priestoroch žalovanej (na základe akého titulu ). Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415 O.z.). Žalovaná si túto prevenčnú povinnosť splnila tým, že keď vyčisťovala nájomné priestory vo svojom vlastníctve, lebo ich pripravovala na prenájom ďalšej záujemkyni, veci v nich zložené, ku ktorým sa (napriek opakovaným výzvam žalovanej k nájomníkom v budove) nikto nehlásil, ani žalobca, čo sa teraz pokúša ohúriť súd a žalovanú o jeho bezpodmienečne nutnej účasti na akejsi celý deň trvajúcej porade u jedného z jeho dodávateľov, spísala ich, teda inventúrne ich podchytila a uložila v sklade, hoci zo zoznamu vyplýva, že ide o veci prakticky neupotrebiteľné (ako to potvrdili aj svedkovia). Preukázanie zmenšenia majetku žalobcu (pritom tvrdí, že sa mu záhadne stratilo aj účtovníctvo), nie je dôkazom, že k tomu došlo akýmkoľvek pôsobením žalovanej. Je podivuhodné, že žalobca v ďalšej časti odvolania tvrdí, že je právne irelevantné, či miestnosti (ide len o jednu miestnosť) boli prenajaté alebo neboli, keď pôvodne základným dôvodom jeho žaloby bolo údajne nezákonné vypratanie žalobcu žalovanou z ním údajne prenajímaných priestorov. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi v tomto spore nestačí preukázať stratu vecí (o ktorých ani on nemá jasno), žalobca musí preukázať, že ich v tom čase vlastnil (a to nie dokladom o nákupe, medzičasom ich mohol opakovane scudziť), a že sa v inkriminovanom priestore v inkriminovanom čase nachádzali a boli z priestorov žalovanej žalovanou, resp. ňou poverenými osobami odnesené na iné miesto. Nie je na mieste, ak žalobca odkazuje na judikatúru NS ČR ohľadne zodpovednosti za škodu pri odcudzených veciach, veď trestné stíhanie v predmetnej veci bolo bez vznesenia obvinenia proti konkrétnej osobe zastavené v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa ust. § 3 ods. 3, 4, zákona č. 116/1990 Zb., zmluva o nájme musí mat písomnú formu, inak je neplatná. Nájomný vzťah žalobcu k predmetným priestorom na 3. nadzemnom podlaží sa skončil ešte v roku 2010, žalobca sa aj z priestorov vysťahoval, nevznikol dôvod na nejaké podávanie žaloby o vypratanie, a preto nejde o pokračujúce trvanie nájmu, či obnovu nájomnej zmluvy a tvrdenie žalobcu, že už len faktické užívanie zakladá právo nájmu, nemá oporu v zákone. Mylné sú tvrdenia žalobcu aj o inventarizácii a o význame nadobúdacích dokladoch k veciam. Inventarizácia potvrdzuje stav

majetku právneho subjektu k určitému dňu, kým nadobúdací doklad potvrdzuje len okolnosť, že kedy dotyčný nejakú vec nadobudol, ale nevylučuje možnosť, že vlastník mohol túto vec aj obratom, ešte v ten istý deň, aj scudziť. Preto odvolávanie sa na nadobúdacie doklady samotné nepostačí (žalovaný poznamenáva, že od živnostenského podnikania, ktoré k 31.12.2014 ukončilo podnikate1skú činnosť - toľko k hodnovernosti žalobcom postupne predkladaných dokladov), je potrebný ďa1ší dôkaz, že žalobca v predmetný deň túto vec ešte vlastnil a kde sa mala nachádzať. Obdobne, ak aj nejaký svedok tvrdí, že nejakú vec zo svojho vlastníctva zveril žalobcovi do opravy, je potrebný dôkaz (nie jednostranné tvrdenie), že kde bola táto vec žalobcom po údajnom prevzatí uložená. Túto skutočnosť nemožno ozrejmiť ani svedeckou výpoveďou vlastníka veci. Bremeno dôkazov však je jednoznačne na žalobcovi, ktorý ho neuniesol. Pokiaľ ide o poškodenie niektorých vecí vrátených políciou, žalobca opomína, že túto skutočnosť mal žalobca namietať predovšetkým pri vydávaní vecí políciou ( horlivá policajná domová prehliadka v rodinnom domu u žalovanej a zhabanie zaistených vecí v sklade - žalovaná ešte aj odvoz pre políciu zabezpečila - išlo o jednoznačne nadbytočným policajný zákrok), kde však v odovzdávajúcej zápisnici polície takéto námietky zo strany žalobcu nie sú zaznamenané, na tie si spomenul žalobca až s odstupom času. O návrhu na zrušenie zrejme úplne nadbytočného a nezákonného bezdôvodného predbežného opatrenia z 27.05.2015 (11C/230/2015) Okresný súd v Dunajskej Strede ešte nerozhodoval.

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalovanej z 19.8.2016 považuje za nedôvodné v celom rozsahu, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a právnej kvalifikácií skutočností, ktoré boli preukázané resp. dokazované v konaní. Vyjadrenie zástupcu žalovanej z veľkej časti postráda meritórny charakter vyjadrenia sa k odvolaniu žalobcu. Vlastníctvo odcudzených vecí bolo podľa názoru žalobcu preukázané okrem iného aj tým, že doklady o nadobudnutí vecí boli z obdobia pred odcudzením, existencia prevzatých vecí od zákazníkov žalobcu v čase odcudzenia bola preukázaná hodnovernými listinami o prevzatí týchto vecí (pred odcudzením) a dokladmi o odškodnení (po odcudzení), ktorými bolo preukázané zmenšenie majetku žalobcu pri odškodňovaní zákazníkov žalobcu. Porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej bolo jednoznačne preukázané. Okolnosť, či miestnosť, z ktorej boli veci žalovanou odnesené, bola prenajatá alebo nebola prenajatá v čase odcudzenia vecí, nemá žiadny právny vplyv na to, že žalovaná nebola oprávnená nakladať s cudzími vecami tak, ako s nimi nakladala, čiže preukázateľne porušila prevenčnú povinnosť, tak ako to aj pri ústnom odôvodnení vyhláseného rozsudku prezentoval súd dňa 3.5.2016 (viď zvukový záznam z pojednávania z 3.5.2016).

20. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca musí preukázať nielen nadobudnutie vecí, ktoré mali byť podľa neho odnesené do iného skladu žalovanou (obdobie pred odcudzením ako uvádza žalobca neexistuje, trestné konanie bolo skončené so záverom, že skutok nie je trestným činom), ale že ich žalobca ešte vlastnil v inkriminovanom čase, že sa v tom čase aj nachádzali v inkriminovanej miestnosti, a že boli aj žalovanou odnesené s úmyslom si ich prisvojiť. Vecné bremeno plne ťaží žalobcu, ktorý ho neuniesol. Žalovaná svojím konaním predchádzajúcim predmetnej udalosti splnila prevenčnú povinnosť (výzvy k nájomníkom o odnesenie si vecí, inventárne podchytenie vecí, uloženie v sklade, atď.).

21. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku odvolateľa, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie považoval za preukázané, a ktoré nie, nevysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nevysvetlil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a nevysvetlil dostatočne ako vec právne posúdil, nakoľko odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery vo veci samej a aj pokiaľ išlo o zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania dostatočne zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil.

25. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

26. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 18.250 eur s príslušenstvom, ktorú mala žalovaná spôsobiť tým, že žalovaná vypratala nebytové priestory nachádzajúce sa v obchodnom objekte Omega v Dunajskej Strede na námestí Ármina Vámberyho číslo 5249/13 B vo vlastníctve žalovanej a to konkrétne na treťom nadzemnom podlaží uvedeného objektu, ktoré žalobca užíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 08.03.2010, ktorý nájomný vzťah k týmto nebytovým priestorom bol ukončený dohodou účastníkov zmluvy ku dňu 30.4.2010. Žalobca tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť jednak stratou hnuteľných vecí, ktoré označil v žalobnom návrhu, ktoré sa mali podľa tvrdení žalobcu nachádzať na treťom nadzemnom podlaží nebytového priestoru v čase jeho vypratania žalovanou a tiež poškodením vecí, ktoré žalovaná vypratala z predmetného nebytového priestoru, uložila v sklade, ktoré boli následne žalobcovi vrátené prostredníctvom polície. Žalovaná v konaní namietala, že žalobca nepreukázal, že veci, ktoré mali byť odcudzené z nebytového priestoru na treťom nadzemnom podlaží, ktoré žalobca užíval bez právneho dôvodu aj po skončení zmluvy o nájme, sa v čase jeho vypratania žalovanou aj nachádzali v tomto nebytovom priestore, a že žalobca nepreukázal ani poškodenie vecí, ktoré boli žalovanou vypratané z tretieho nadzemného podlažia predmetného nebytového priestoru a žalobcovi následne vrátené prostredníctvom polície. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody, protiprávne konanie žalovanej a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovanej. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že konaním žalovanej mu vznikla škoda vo výške vymáhanej predmetnou žalobou. Ako už súd prvej inštancie správne uviedol, na to, aby bol žalobca v spore o náhradu škody úspešný, musel preukázať základné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú vznik škody na strane žalobcu, protiprávne konanie zo strany žalovanej, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a všetky predpoklady museli byť preukázané súčasne. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Svojpomocné vypratanie nehnuteľnosti po skončení nájomného vzťahu, teda vypratanie, ktoré nemá podklad v právoplatnom súdnom rozhodnutí, je neprípustné, nakoľko svojpomoc prichádza do úvahy len v prípade, ak hrozí bezprostredný zásah do vlastníckeho práva prenajímateľa. Ak však nájomca odmieta vydať vec alebo vypratať priestory, ktoré užíval, nehrozí bezprostredný zásah do práva prenajímateľa a z tohto dôvodu neprichádza vypratanie svojpomocou do úvahy. Porušením práva je i porušenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, týkajúci sa občianskoprávnej prevencie. Ak neexistuje konkrétne právna norma ukladajúca určité chovanie, je s ohľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 protiprávny každý úkon alebo činnosť, pri

ktorej si dotknutá osoba nepočínala tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, majetku, právach iného, prírode a životnom prostredí. V prejednávanej veci videl žalobca protiprávne konanie žalovanej v tom, že porušila prevenčnú povinnosť tým, že sama pristúpila k vyprataniu predmetných nebytových priestorov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že žalovaná porušila prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka tým, že svojpomocne vypratala predmetný nebytový priestor, čo však ale nemohlo ovplyvniť záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti predmetnej žaloby, nakoľko žalobca nepreukázal vznik a výšku škody a ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Žalobca nepreukázal, že ním označené hnuteľné veci, ktoré sa mali podľa tvrdení žalobcu stratiť, čím mu mala vzniknúť škoda spočívajúca v zmenšení majetku, pri vypratávaní predmetného nebytového priestoru žalovanou, boli uložené v rozhodnom čase v nebytovom priestore na treťom nadzemnom podlaží, a preto ani súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že boli tieto veci žalovanou vynesené z predmetného nebytového priestoru dňa, keď došlo k vyprataniu tohto priestoru žalovanou. Žalobca teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej spočívajúcom vo vypratávaní predmetných nehnuteľností a žalobcom tvrdenou stratou vecí, ktoré sa mali nachádzať vo vypratávanom nebytovom priestore. Vzhľadom na uvedené, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani o výške škody, ako to tvrdil aj v odvolaní a to dokladmi o zakúpení vecí, ktoré sa mali stratiť, dokladmi o kúpe náhradných vecí, ktoré mal prevziať na opravu a dokladmi o uhrádzaní leasingových splátok pri veciach, ktoré leasoval za účelom ich zakúpenia, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že veci, ktoré sa mali stratiť v rozhodnom čase, sa skutočne aj nachádzali v priestoroch vyprataných žalovanou. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania na zabezpečenie dokladov o nadobudnutí sporných vecí, nakoľko tieto doklady by nepreukazovali, že tieto veci sa nachádzali v predmetnom nebytovom priestore v čase jeho vypratávania. Ani svedeckými výpoveďami zamestnancov žalobcu nebolo preukázané, že veci, ktoré sa mali stratiť sa v čase vypratávania aj nachádzali v nebytovom priestore vypratanom žalovanou, keď svedkovia uviedli, že neviedli žiadnu evidenciu o uložených veciach v nebytovom priestore na treťom nadzemnom podlaží. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že hnuteľné veci, ktoré sa mali v rozhodnom čase nachádzať v nebytovom priestore vo vlastníctve žalovanej na treťom nadzemnom podlaží, a ktoré boli vypratané žalovanou, boli žalobcovi vrátené poškodené, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda, nakoľko žalobca nepreukázal v akom stave boli tieto hnuteľné veci v čase ich vypratania, že v tom čase boli nepoškodené, v čom konkrétnom malo spočívať ich poškodenie oproti stavu, v akom sa mali nachádzať pred ich vyprataním. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ani doklady o nadobudnutí vecí, ktoré sa mali podľa tvrdení žalobcu pri vypratávaní poškodiť, by nepreukazovali stav veci v čase ich vypratávania a teda ani výšku škody, ako to tvrdil odvolateľ, a preto súd prvej inštancie správne zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania predložením týchto dôkazov. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, keď v odvolaní ani neuviedol, ktorých konkrétnych svedkov sa táto námietka týkala. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisového materiálu ( č.l. 98) zistil, že žalobca navrhol vypočuť svedkov Ing. M. U., U. Z., V. N., N. N., avšak neuviedol skutočnosti, ku ktorým mali byť svedkovia vypočutí, a preto odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie zamietol doplniť dokazovanie výsluchom týchto svedkov považoval za neopodstatnenú. Navrhovanie dôkazov musí byť kvalifikované a spolu s návrhom na vykonanie dokazovania je nutné uviesť skutočnosti, ktoré majú byť navrhovaným dôkazom preukázané, čo v prípade návrhu na výsluch svedkov ( čl. 98) úplne absentuje. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov a v danom prípade ani dôkazu, ktorý nenavrhli účastníci konania, nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Odvolateľ v odvolaní poukázal na rozsudok NS ČR z 28.4.1989 sp. zn. 1Cz 26/89, R 39/1990, ktorý však podľa názoru odvolacieho súdu nie je aplikovateľný na daný spor, nakoľko vychádza z úplne iných skutkových okolností, keď osoba, ktorá spôsobila škodu bola za svoj skutok odsúdené v trestnom konaní, čo nie je daný prípad, ako to vyplýva z Uznesenia Obvodného oddelenia PZ, Dunajská Streda, ORP-648/

DS-DS-2012 zo dňa 25.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 7.10.2014, ktorým bolo trestné stíhanie voči B. U., zastavené. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.

27. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

28. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá bola úspešná v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

31. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).