Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-273-2017.pdf
PDF · 100.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/273/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., IČO: 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému G. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom U., B. N. XXX, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, so sídlom Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, o zaplatenie 5.477,43 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8Csp/56/2016-76 zo dňa 8. 2. 2017, takto
rozhodol:
I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodného žalobcu PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A. II. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.477,43 € s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28. 8. 2009. Žalovaný si svoje záväzky z predmetnej zmluvy riadne neplnil, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k predčasnej splatnosti úveru a následne sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy v rozhodcovskom konaní. Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. A/0913/0376 podanej žalobe vyhovel. Uvedený rozsudok bol však rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/190/2014 zrušený. Preto sa žalobca so svojimi nárokmi obrátil na súd. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tom smere, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere z dôvodu, že dosiaľ nebol právnym predchodcom žalobcu akceptovaný návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý mu adresoval žalovaný. Žalovaný totiž žiadal o poskytnutie úveru vo výške 10.000 €, ale tento mu bol predchodcom žalobcu poskytnutý len v sume 7.000 €. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, žalobca sa mohol domáhať vrátenia poskytnutej sumy len z titulu bezdôvodného obohatenia. Tento nárok je však premlčaný, nakoľko žalovanému bol úver poskytnutý ešte v roku 2009. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaný dňa 26. 8. 2009 vyplnil časti 1 - 3 zmluvy o úvere, v ktorých uviedol svoje údaje, údaje o nehnuteľnosti a údaje o požadovanej výške úveru (100.000 €) a právny predchodca žalobcu dňa 28. 8. 2009 doplnil túto zmluvu o bod 4, kde sú uvedené údaje o schválenom úvere a v zmysle ktorých bol žalovanému poskytnutý úver len vo výške 7.000 €. Okresný súd uviedol, že je nepochybné, že v prípade doplňovania zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu podľa § 44 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), t. j. o nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý mala druhá strana následne prijať. Nakoľko sa tak nestalo, v prejednávanom prípade sa jedná len o jednostranný právny úkon, nový návrh na uzatvorenie zmluvy, a nie o zmluvu, nakoľko tu absentuje dohoda o výške poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov za žalobca mohol domáhať
nanajvýš vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Nakoľko však u právneho predchodcu žalobcu šlo o bankovú inštitúciu, ktorá má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov (§ 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), mal súd za to, že uvedený subjekt už pri uzatváraní zmluvy (t. j. v auguste 2009), kedy boli finančné prostriedky aj žalovanému poskytnuté, vedel, že predmetná zmluva nie je uzatváraná v súlade so zákonom, a teda zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu, a rovnako vedel, kto sa na jeho úkor obohatil. Preto z dôvodu, že žalobca podal svoju žalobu až dňa 24. 8. 2016, okresný súd akceptoval námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaného a podanú žalobu zamietol.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V prvom rade poukázal na to, že súd mu svojím procesným postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere, žalobu zamietol. V konkrétnostiach súd postupom podľa § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) nevyzval žalobcu na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, a ktorou je sporná otázka uzatvorenia zmluvy o úvere. Ďalej súd žalobcu s poukazom na § 157 CSP nevyzval, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o neuzavretí zmluvy o úvere a navyše postupom podľa § 168 CSP nevytýčil termín predbežného prejednania sporu, hoci tak urobiť mohol. Postup súdu bol tak v rozpore so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania, čím de facto preniesol svoje úlohy posúdiť procesnú obranu žalobcu na odvolací súd, čo nie je žiaduce. K argumentácii súdu o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, poukázal v prvom rade na čl. 3 a 4 Obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie (ďalej aj „OP“) z ktorých vyplýva, že návrh na uzatvorenie zmluvy predkladá banke (právnemu predchodcovi žalobcu) klient. Návrh na uzatvorenie zmluvy je klient povinný vlastnoručne podpísať pred zamestnancom obchodného miesta a následne odovzdať na tomto obchodnom mieste, s tým, že prijatie tohto návrhu na spracovanie zo strany zamestnanca obchodného miesta nie je akceptáciou návrhu. Banka je po vyhodnotení bonity klienta oprávnená návrh akceptovať, odmietnuť alebo upraviť podmienky požadovaného úveru, napr. výšku úveru, dĺžku doby splácania, výšku úrokovej sadzby a iné podmienky. Ak banka upraví výšku požadovaného úveru, dĺžku doby splácania alebo upraví výšku úrokovej sadzby tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptovanie návrhu. Banka svoje rozhodnutie o akceptovaní návrhu alebo úprave výšky úveru, doby splácania úveru, výšky úrokovej sadzby alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi do 5 dní najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu ako telefónne číslo dlžníka; ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené spôsobom uvedeným vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej aj „VOP“). Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 dní) upravenú výšku úveru alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi. Z uvedených článkov OP žalobca vyvodil, že banka (jeho právny predchodca) mala po vyhodnotení bonity klienta právo návrh na uzatvorenie zmluvy akceptovať, odmietnuť alebo aj upraviť podmienky požadovaného úveru. Oznámenie o tejto zmene vykonávala najmä telefonicky. Nakoľko si však právny predchodca žalobcu telefonické hovory archivoval len jeden rok, žalobca nemá predmetnú skutočnosť možnosť preukázať. Jeho právny predchodca však bez toho, aby mal k dispozícii informáciu o upravených podmienkach úveru od klienta, klientovi podpísanú zmluvu nezasielal. Žalovaný navyše čerpal úver, v čase jeho čerpania bol s podmienkami poskytnutia úveru oboznámený, t. j. akceptoval úver aj za týchto podmienok a nikdy svoju vôľu smerom k uzatvorenej zmluve nespochybnil. Zdôraznil, že ak zákon alebo dohoda strán neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie návrhu, túto akceptáciu je možné uskutočniť akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ návrh a aj jeho prijatie bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Žalobca mal v tejto súvislosti za to, že zo strany žalovaného k akceptácii návrhu došlo, a to najskôr odsúhlasením úverových podmienok telefonicky, následne čerpaním úveru a napokon aj tým, že žalovaný splátky úveru uhrádzal. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 49/08, podľa ktorého návrh je možné v zmysle § 43c ods. 1 OZ akceptovať nie len výslovne (včasným vyhlásením), ale aj konkludentne. Akceptáciou nie je akékoľvek konkludentné konanie, ale len také, z ktorého nepochybne vyplýva vôľa návrh prijať. S poukazom na znenie § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) uviedol, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia OP, VOP a príslušnými ustanoveniami ObZ. Odkázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktorá sa táto smernica vzťahuje, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente. Ďalej uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR a ČR ako aj Najvyššieho súdu SR pojednávajúcich o náležitostiach odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Záverom poukázal na skutočnosť,
že hoci sú súdy povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je ju možné chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Neexistuje totiž dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok okresného súdu zmeniť a podanej žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že pokladá rozhodnutie súdu za správne a nie prekvapivé pre žalobcu. Predmetnému konaniu totiž predchádzalo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom Okresný súd Rimavská Sobota zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu „neplatnosti právoplatného uzavretia“ zmluvy o úvere zo dňa 28. 8. 2009, ktorá je predmetom aj tohto odvolacieho konania. Rozsudok v tejto veci preto nemohol byť pre žalobcu prekvapivým, nakoľko v tejto veci došlo k zamietnutiu žaloby z obdobných dôvodov, z akých bol zrušený aj rozhodcovský rozsudok. Navyše súd riadne žalobcovi doručil poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach, ako aj predvolanie na pojednávanie, na ktorom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo aj v jeho neprítomnosti. K uzatvoreniu zmluvy o úvere uviedol že právny predchodca žalobcu neprijal návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o úvere na sumu 10.000 € bez výhrad, naopak jednostranne návrh na uzavretie zmluvy zmenil na návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere s výškou úveru 7.000 €, t. j. jednoznačne zmenil podmienky poskytnutia úveru. Žalovaný následne predmetný protinávrh právneho predchodcu žalobcu relevantným spôsobom neprijal, t. j. nepodpísal protinávrh po vykonanej zmene zmluvy. Sám žalobca pritom konštatuje, že prijatie protinávrhu nevie relevantne podložiť dôkaznými prostriedkami. Žalovaný má za to, že pri takých závažných právnych úkonoch, akými sú bezpochyby aj úverové zmluvy, je konkludentné prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy na základe § 43c ods. 1 OZ neprijateľné, o to viac, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť zaslanie finančných prostriedkov na svoj účet. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
4. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 67934/B zistil, že s účinnosťou ku dňu 9. 8. 2017 došlo k zániku spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., sa stala univerzálnym právnym nástupcom PRO CIVITAS, s. r. o., ktorá ex lege vstúpila do všetkých práv a povinností právneho predchodcu. 5. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). V zmysle Civilného sporového poriadku stranami konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, podľa § 64 CSP súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny nástupca podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 CSP stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. S poukazom na § 64 a § 65 ods. 1 CSP je potrebné pokračovať v konaní s týmto právnym nástupcom žalobcu. O pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva súd rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64. 6. V preskúmavanej veci je zrejmé, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia, teda došlo k univerzálnej sukcesii, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu v konaní s právnym nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., vystupuje ako strana konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia krajský súd rozhodol tak, že z dôvodu zániku pôvodného žalobcu PRO CIVITAS, s. r. o., pokračuje v konaní s jeho právnym nástupcom BENCONT COLLECTION, a. s.. 7. Následne krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie žalobcu prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/, d/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Okresný súd žalobu zamietol s odôvodnením, že nedošlo k akceptácii návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o úvere, v ktorom žalovaný (v bode 3 zmluvy) žiadal poskytnutie úveru v sume 10.000 €, keď právny predchodca žalobcu do bodu 4 zmluvy uviedol výšku schváleného úveru 7.000 €. Preto peňažné prostriedky v sume 7.000 € boli žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu a predstavujú bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa však žalobca mohol domáhať len v dvojročnej
subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktoré žalobcovi začali plynúť v auguste 2009. Nakoľko však žalobca podal žalobu až dňa 24. 8. 2016, okresný súd akceptujúc námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaného podanú žalobu zamietol.
9. Odvolací súd uvedený záver okresného súdu považuje za predčasný. Preskúmaním obsahu spisu, najmä zmluvy o úvere zo dňa 28. 8. 2009 (ďalej aj „Zmluva“), OP a VOP totiž odvolací súd v prvom rade zistil, že je možné stotožniť sa s okresným súdom v názore, že v prejednávanej veci bol žalovaný navrhovateľom uzatvorenia Zmluvy (oferentom) a právny predchodca žalobcu prijímateľom tohto návrhu (oblátom), čo vyplýva nie len zo zhodných tvrdení strán sporu (vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 8. 2. 2017 a obsah odvolania žalobcu) a čl. 3 a 4 OP, na ktoré poukazoval odvolateľ, z ktorých vyplýva, že klient (žalovaný) ako žiadateľ navrhuje banke (právnemu predchodcovi žalobcu) uzatvorenie Zmluvy, ale aj z označenia bodu 3 Zmluvy „Žiadosť o poskytnutie účelového úveru - pôžička na bývanie a žiadosť o zriadenie osobného účtu“ dodatkom „vyplní klient“ a z označenia bodu 4 Zmluvy „Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia“ dodatkom „Vyplní banka“. Žalovaný, teda, dňa 26. 8. 2009 vyplnil o. i. časť 3 Zmluvy, kde do predtlačenej kolónky „Žiadaná max. výška úveru od 3.500 € (105 441 SK) do 17.000 € (512 142 Sk)“ uviedol „10.000“ €, do kolónky „Doba splácania úveru ( od 3 rokov do 10 rokov)“ uviedol „ 10“ rokov, v kolónke „Čerpanie úveru“ krížikom vyznačil možnosť „Na účet v inej banke“, ktorý účet následne uviedol a v kolónke „Splácanie úveru k“ krížikom vyznačil možnosť „20“ dňu v mesiaci. Ďalej právny predchodca žalobcu dňa 28. 8. 2009 do bodu 4 Zmluvy vložil tabuľku, v ktorej mimo iného uviedol výšku úveru „7.000 €“, výšku mesačnej splátky „100 €“, výšku úrokovej sadzby „11,9 % p. a.“, dátum 1. Splátky „20.9.2009“ a dátum konečnej splatnosti úveru „20.8.2019“.
10. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu v prvom rade vyplýva, že žalovaný v bode 3 Zmluvy požiadal o poskytnutie úveru v sume 10.000 €. Uvedený záver dosiaľ z vykonaného dokazovania nevyplýva, a teda je záverom predčasným. Ako už totiž bolo uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaný vyplnil, o. i., časť 3 Zmluvy, kde do predtlačenej kolónky s označením „Žiadaná max. výška úveru od 3.500 € (105 441 SK) do 17.000 € (512 142 Sk)“ uviedol „10.000“ € . Uvedenú kolónku Zmluvy pritom potom možno chápať dvojako. Buď je ju možné vykladať, a teda aj chápať tak, že žalovaný mal v záujme získať od predchodcu žalobcu úver v akejkoľvek sume, ktorú je mu banka (predchodca žalobcu) schopná poskytnúť, nie však viac ako 10.000 €, čomu by zodpovedal gramatický výklad označenia tejto kolónky „Žiadaná max. výška úveru od 3.500 € (105 441 SK) do 17.000 € (512 142 Sk)“, žalovaným vyplnená suma „10.000“ €, ako aj obsah čl. 3 a 4 Zmluvy. Uvedený výklad by potom smeroval k záveru, že ak banka poskytla žalovanému sumu od 3.500 € do 10.000 €, teda aj 7.000 €, ako v prejednávanom prípade, akceptovala prejav vôle žalovaného získať peňažné prostriedky v sume od 3.500 € do 10.000 €. Uvedenú kolónku je možné chápať aj opačne, a to tak, že keďže v predtlačenom formulári Zmluvy, ktorého obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť (rovnako ako nemohol ovplyvniť ani obsah čl. 3 a 4 OP), je predtlačené slovné spojenie „max. výška úveru“, žalovaný, aj keby nemal záujem od banky získať nižšiu sumu ako 10.000 €, pretože práve tú potreboval na opravu strechy a výmenu okien (viď. bod 2 Zmluvy), bol nútený údaj o sume 10.000 € uviesť do tej kolónky, ktorá obsahuje už uvedené slovné spojenie „max. výška úveru“, nakoľko iná kolónka, do ktorej by výšku požadovaného úveru uviedol, sa v Zmluve nenachádza. Pri správnosti uvedeného druhého výkladu platí, že hoci zámerom žalovaného nebolo získať menej ako 10.000 € , t. j ani 7.000 €, uvedenú možnosť nemohol do formulára Zmluvy označiť, a nakoľko mu predchodca žalobcu poskytol len 7.000 €, rozdiel do sumy 10.000 € si musel zaobstarať iným spôsobom a navyše nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy, ako už uviedol okresný súd, nakoľko nedošlo k akceptácii návrhu žalovaného, ktorý žiadal o poskytnutie práve sumy 10.000 €. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný požiadal o poskytnutie úveru v sume 10.000 €, a to bez toho, aby vykonal dokazovanie (napr. výsluchom samotného žalovaného) k tomu, či mienil požiadať o poskytnutie úveru do 10.000 € alebo o poskytnutie úveru v sume 10.000 €. Navyše, pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že sa jedná o druhú z uvedených variant, nevysporiadal sa žiadnym spôsobom s označením prvej kolónky bodu 3 Zmluvy „Žiadaná max. výška úveru od 3.500 € (105 441 Sk) do 17.000 € (512 142 Sk)“ a ani s obsahom OP, najmä čl. 3 a 4, ktoré proces uzatvárania zmlúv predchodcom žalobcu so svojimi klientmi upravujú. Z tohto hľadiska je nutné považovať rozhodnutie okresného súdu za nedostatočne odôvodnené.
11. Ďalej zo spisu vyplýva, že okresný súd podanú žalobu dňa 18.1.2017 doručil žalovanému spolu s poučením o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP a spolu s predvolaním na pojednávanie na 8. 2. 2017. Nepostupoval tak v súlade s § 167 ods. 1
a 2 CSP, v zmysle ktorého, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 CSP alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následne žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, právny zástupca žalovaného sa na toto pojednávanie dostavil, vzniesol výhrady k základu uplatneného nároku, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a žalobu zamietol.
12. Porušenie ust. § 167 ods. 2 CSP okresným súdom v spojení so skutočnosťou, že okresný súd spochybnenie základu uplatneného nároku po prvýkrát až na pojednávaní bez prítomnosti druhej strany, nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 veta prvá CSP), mohlo mať podľa názoru odvolacieho súdu značný vplyv na zachovanie zásady rovnosti strán sporu, ako aj na zachovanie zásady kontradiktórnosti konania. Hoci je možné namietať, že ak by sa žalobca jediného pojednávania vo veci zúčastnil, mohol by sa s argumentáciou žalovaného oboznámiť a na túto reagovať, čím by bol kontradiktórny proces zachovaný, na druhej strane je potrebné uviesť, že žalobca mohol legitímne očakávať (spoliehať sa na) zákonný postup súdu, t. j., že súd bude postupovať podľa § 167 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného spolu so zaslaním žaloby vyzve na podanie vyjadrenia k žalobe, ako aj na to, že pokiaľ tak súd urobil a žalovaný sa nevyjadril, podanú žalobu t. č. nespochybňuje. Legitímne očakávanie žalobcu vo vyššie naznačený procesný postup súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že zatiaľ čo ods. 3 a 4 § 167 CSP umožňujú súdu miesto doručovania tzv. repliky a dupliky urobiť iné vhodné opatrenia, napr. nariadiť predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP, § 167 ods. 2 CSP uvedený postup neumožňuje. Naopak konajúcemu súdu v každom prípade ukladá, aby spolu so zaslanou žalobou vyzval žalovaného, aby sa tento v tzv. sudcovskej lehote k žalobe písomne vyjadril. Pokiaľ súd prvýkrát žalovanému uložil k veci sa vyjadriť až na pojednávaní a následne, hoci právny zástupca žalovaného spochybnil samotný základ upleteného nároku, pojednávanie neodročil za tým účelom, aby sa mohol k argumentácii žalovaného vyjadriť žalobca, konanie pred ním neprebehlo kontradiktórne a jeho výsledkom je pre žalobcu prekvapivé rozhodnutie.
13. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci doplní dokazovanie za účelom zistenia, či schválenie úveru vo výške 7.000 € žalovanému bolo v súlade s ním prejavenou vôľou uzavrieť zmluvu o úvere za podmienok uvedených v bode 3. Zmluvy a osobitne zameria svoju pozornosť na riešenie otázky, aké následky možno vyvodiť zo skutočnosti, že žalovaný vo svojom návrhu na uzatvorenie zmluvy (bod. 3) nenavrhoval právnemu predchodcovi žalobcu výšku úrokovej sadzby, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu v bode 4. Zmluvy uviedol, že výška úrokovej sadzby predstavuje „11,9 % p. a.“. Následne okresný súd vo veci rozhodne v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom vyplývajúcim z § 220 CSP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).