Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-16-2019.pdf
PDF · 123.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou TMS Legal, s. r. o., IČO: 47 252 936, so sídlom Šachorová 33, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Tomáš Surgoš, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. 0536364 zo dňa 03. januára 2019, Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. 0536365 zo dňa 03. januára 2019), takto
rozhodol:
Rozhodnutia žalovaného: Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. 0536364 zo dňa 03. januára 2019 a Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. 0536365 zo dňa 03. januára 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
žaloba
1. Správnou žalobou zo dňa 28.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) dňa 01.03.2019 elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného: Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. 0536364 zo dňa 03.01.2019 a Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. 0536365 zo dňa 03.01.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“), ktoré vydal prostredníctvom svojho poriadkového útvaru - Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca si zároveň voči žalovanému uplatnil nárok na priznanie náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že pracuje ako lekár v spoločnosti VyDePo s.r.o., ktorá poskytuje akútnu zdravotnú starostlivosť detským pacientom. Dňa 03.01.2019 bol privolaný na poskytnutie takejto pomoci v Bratislave - Starom Meste. Použil vozidlo VyDePo s.r.o., značky: Škoda Octavia, evidenčné číslo: Z. označené ako vozidlo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Po poskytnutí prvej pomoci zistil, že vozidlo bolo odtiahnuté súkromnou odťahovou spoločnosťou Car Towing a.s. a mestská polícia mú súčasne napadnutými rozhodnutiami uložila pokutu v blokovom konaní vo výške spolu 20,- eur. Pokutu na mieste uhradil, keďže príslušník mestskej polície mu oznámil, že v správnom konaní by mu hrozila vyššia pokuta. 3. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia obsahujú označenie: Blok na pokutu 10 eur (desať eur), Séria: E, Blok č.: 0536364, resp. Blok č.: 0536365, odtlačok pečiatky príslušného orgánu: MESTSKÁ POLÍCIA BRATISLAVA, EXPOZITÚRA BA I a poučenie: Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Platí ako potvrdenka o zaplatení pokuty.
4. Konštatoval však, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú zákonom predpísané náležitosti predpokladané ust. § 85 ods. 4 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), a to komu, kedy a za aký konkrétny priestupok bola pokuta uložená. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutia za zmätočné a nepreskúmateľné. Uviedol, že takýto nedostatok rozhodnutí vydaných v rámci blokového konania zakladá v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 7Sžo/4/2015 zo dňa 15.06.2016) ako aj Krajského súdu v Bratislave (rozsudok č. k. 5S/35/2013-69 zo dňa 29.11.2016) dôvod, aby správny súd napadnuté rozhodnutia preskúmal a ako nezákonné ich podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a podstatné porušenie právnych predpisov, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, zrušil. 5. Žalobca tvrdil, že zákon o priestupkoch stanovuje určitý minimálny obsahový štandard aj pre rozhodnutia vydané v blokovom konaní. Dôvodom je identifikácia priestupku spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s inými priestupkami. Podľa jeho názoru majú byť napadnuté rozhodnutia objektívne zrozumiteľné, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, za aký priestupok mal nimi byť sankcionovaný, pretože takéto rozhodnutia sú podkladom pre zápis do evidenčnej karty vodiča. Zároveň uviedol, že viacnásobné porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom môže mať pre vodiča zásadné právne následky (§ 94 ods. 3 zákona o cestnej premávke). Žalobca vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie. II. Vyjadrenia účastníkov
6. Dňa 10.03.2020 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, v ktorom uviedol, že dňa 03.01.2019 bol príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej aj „príslušník MsP“) vyslaný na základe telefonického oznamu a požiadavky majiteľa boxu č. 56 na Gorkého ulici v Bratislave k prevereniu oznamu. Na miesto priestupku sa dostavil aj majiteľ boxu, ktorý sa preukázal príslušným oprávnením a žiadal o zjednanie nápravy. Box č. 56 je tzv. vyhradzovací box, ktorý je riadne vyznačený zvislým aj vodorovným dopravným značením ako aj viditeľným číslovaním. Vozidlo zn. Škoda Octavia, bielej farby s EVČ: Z., ktoré v boxe parkovalo, parkovalo neoprávnene. Žalobca ako vodič predmetného motorového vozidla porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) tým, že nerešpektoval dopravné značenie IP 16 - P RÉSERVÉ s dodatkovou tabuľou „pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BSP PARK a.s. Počet boxov: 24“. Svojím konaním sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) a porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke „vodič nesmie zastaviť a stáť na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené“, čím splnil podmienku na postup v zmysle ust. § 43 ods. 1, 4 písm. b/ zák. o cestnej premávke. Vozidlo bolo odstránené dňa 03.01.2019 o 12.56 hod. Dňa 03.01.2019 cca. o 14.00 hod. sa do areálu odťahovej služby dostavil žalobca a uviedol, že vozidlo na danom mieste zaparkoval on. Príslušník MsP mu vysvetlil, akého priestupku sa dopustil a uložil mu blokovú pokutu vo výške 20 eur, ktorú na mieste zaplatil a prevzal ústrižky pokutových blokov č. 0536364 a 0536365. 7. Pretože skutok bol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť, priestupok bol riešený v blokovom konaní. Žalovaný mal preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia vyššie uvedených ustanovení zákona o cestnej premávke a dobrovoľne uhradil blokovú pokutu. Zaplatenie blokovej pokuty potvrdil aj žalobca, keď k žalobe priložil kópie blokov na pokuty, ktoré podľa názoru žalovaného obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. 8. Ďalej uviedol, že priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú v blokovom konaní oprávnení prejednávať aj príslušníci obecnej, resp. mestskej polície, a to v rozsahu vymedzenom zákonom č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (priestupky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia). Tiež ozrejmil, že odťah prekážajúceho vozidla je súbežný úkon, ktorý nie je súčasťou priestupkového konania. Nesprávne zaparkované vozidlo však tvorilo prekážku, ktorá bránila oprávnenému užívateľovi k riadnemu užívaniu jeho boxu č. 56 v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke. 9. Skutočnosť, že žalobca je lekár poskytujúci prvú pomoc pre deti a dorast, nepovažoval žalovaný za právne relevantnú, s možnosťou ovplyvniť výsledok priestupkového konania. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by spoločnosť VyDePo s.r.o. mala Prezídiom Policajného zboru udelenú výnimku podľa ust. § 140 zákona o cestnej premávke. 10. Poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je blokové konanie (blok) preskúmateľné súdom, a preto môže byť predmetom súdneho prieskumu všetko, čo je s daným konaním a rozhodnutím (blokom) spojené, napr. aj primeranosť či výška uloženej sankcie. Vysvetlil rozdiel medzi pokutovým blokom a blokom na pokutu na mieste nezaplatenú, ktoré predstavujú potvrdenie o tom, že boli splnené všetky zákonné podmienky na začatie blokového konania. V prípade pokutového bloku obvinený z priestupku svoj súhlas s blokovým konaním (t. j. ochotu pokutu zaplatiť) predpokladaný ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch vyjadruje konkludentne aktom zaplatenia pokuty. Pri bloku na pokutu na mieste nezaplatenú obvinený z priestupku svoj súhlas prejaví písomne svojím podpisom na bloku. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť so skutkovou vetou ani odôvodnenie a čiastočne ani poučenie. Na rozdiel od povinných náležitostí rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní (§ 77 v spojení s § 51 zákona o priestupkoch a § 47 Správneho poriadku), pokutové bloky obsahujú v súlade s ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácii priestupku a samotnej pokute. V zmysle § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu nie sú prípustné opravné prostriedky, a preto je blok bezodkladne účinný a vykonateľný. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. 11. Žalovaný správnemu súdu zároveň predložil administratívny spis týkajúci sa veci, ktorý pozostáva zo služobného záznamu príslušníka MsP, ktorý priestupok riešil zo dňa 29.02.2020, fotografického materiálu o mieste státia predmetného vozidla s dátumom a časom vyhotovenia fotografií, prehľadu služby dňa 03.01.2019, prehľadu udalosti zo dňa 03.01.2019 a detailu záznamu z informačného systému mestskej polície. Žalovaný v závere vyjadrenia skonštatoval, že iným spisovým materiálom v predmetnej veci nedisponuje. 12. Žalobca v replike zo dňa 03.01.2021 poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nerozporoval dôvody žaloby, naopak v bode 16 vyjadrenia rovnako odkázal na ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, ktoré vymenúva obsahové náležitosti pokutových blokov a nerozporoval ani to, že napadnuté rozhodnutia zákonom predpísané náležitosti neobsahovali. Žalobca preto zotrval na žalobnom návrhu v celom rozsahu. 13. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu písomnou duplikou zo dňa 19.02.2021, v plnom rozsahu sa pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe, poukázal na predložený spisový materiál ktorý preukazuje, že žalobca si bol vedomý svojho priestupku, pretože zaplatil blokovú pokutu a prevzal ústrižky pokutových blokov č. 0536364 a č. 0536365. Dodal, že priestupok riadne zadokumentoval aj riešil a jeho postup bol v súlade so zákonom. III. Právne posúdenie veci správnym súdom
14. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. Doplniť dokazovania nepovažoval za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 17. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 18. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 5 ods. 9 SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
21. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. Zákon o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 22. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 23. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100 eur. 24. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania priestupku, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. 25. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 26. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. 27. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. 28. Podľa § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom. 29. Podľa § 85 ods. 1 zákona o priestupkoch, bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. 30. Podľa § 85 ods. 2 zákona o priestupkoch, orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu. 31. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. 32. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. 33. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 35. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 36. Tretia časť zákona o priestupkoch upravuje procesnú stránku prejednávania priestupkov. Všeobecným procesnoprávnym predpisom je Správny poriadok, ktorý má voči zákonu o priestupkoch subsidiárnu (podpornú) povahu. Z ust. § 51 zákona o priestupkoch vyplýva, že ak zákon o priestupkoch neupravuje niektoré pravidlá konania o priestupkoch, použijú sa ustanovenia Správneho poriadku. Priestupkové konanie je osobitným druhom správneho konania a priestupkové právo procesné, predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré vymedzujú postavenie subjektov tohto konania, ich práva a povinnosti, prostredníctvom ktorých sa riadi proces prejednávania a vybavovania priestupkov. Zmyslom jednotlivých ustanovení tohto procesu je, aby bolo účelne, bez zbytočných prieťahov, ale objektívne zistené, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal, za akých okolností a akú sankciu je potrebné uložiť páchateľovi priestupku. V konaní o priestupkoch sa postupuje podľa III. časti zákona o priestupkoch (§ 51 až § 88aa) a podľa Správneho poriadku. 37. Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený, pričom obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť. Blokové konanie príslušný orgán vykonáva priamo na mieste zistenia priestupku a to o skutkoch - priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré vykazujú zväčša nižšiu nebezpečnosť pre spoločnosť. Skutočnosť, ktoré konkrétne konanie možno označiť za priestupok s nižšou nebezpečnosťou pre spoločnosť, zisťuje a rozhoduje príslušník Policajného zboru, pričom je do určitej miery viazaný i jednotlivými internými predpismi. 38. Okrem príslušníkov Policajného zboru sú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky oprávnení prejednávať v blokovom konaní i príslušníci obecnej (mestskej) polície, avšak iba v rozsahu, ktorý určuje zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, t.j. priestupky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky (zákon o cestnej premávke) alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 39. Blokové konanie je upravené v ust. § 84 až 86 zákona o priestupkoch. Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ druhého bodu zákona o priestupkoch. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú, s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. 40. Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je prejednávanie priestupku a osoby nimi poverené a orgány ustanovené v zákone o priestupkoch. Bloky na ukladanie pokút (pokutové bloky) vydáva Ministerstvo financií SR. Ide o správne rozhodnutie majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. Bez ohľadu na to, ktorý orgán priestupky prejednáva a vybavuje, na blokoch sa musia vždy vyznačiť potrebné náležitosti. Obsahové náležitosti rozhodnutí vydaných v blokovom konaní sú upravené v ust. § 85 ods. 4 druhej vete zákona o priestupkoch, v zmysle ktorej, na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Citované zákonné ustanovenie teda zahŕňa povinný obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné, a to tak vo vzťahu k § 47 Správneho poriadku, ako aj k § 77 zákona o priestupkoch, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými, pri prejednávaní priestupkov v skrátenom blokovom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ust. § 85 ods. 1, ods. 3 (v prípade, ak pokuta nie je zaplatená na mieste) a ods. 4 zákona o priestupkoch, aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy. 41. Uvedený záver je aj v súlade so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 36/01 zo dňa 03.10.2001, podľa ktorého „...O obsahových náležitostiach rozhodnutí vydaných v blokovom konaní, zákon č. 372/1990 Zb. uvádza, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená (§ 85 ods. 4 in fine zák.č. 372/1990 Zb.). Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú, s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí (§ 85 ods. 3 cit. zákona). Citované zákonné ustanovenia teda zahŕňajú povinný (esenciálny) obsah rozhodnutí vydaných
v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné, a to ako vo vzťahu k ustanoveniu § 47 Správneho poriadku, tak i k ustanoveniu § 77 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými, pri prejednávaní priestupkov v skrátenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ustanovení § 85 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb., aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného správneho (samosprávneho) orgánu....“ 42. Zákon o priestupkoch nepozná inštitút odpustenia, resp. zníženia pokuty uloženej blokom, ktorý sa okamihom zaplatenia stáva právoplatným rozhodnutím. Blokové konanie možno následne preskúmať pred správnym súdom. 43. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zrušenia pokutových blokov, ktorými mu bola uložená pokuta celkom vo výške 20 eur, za porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch. Nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní (t. j. nenamietal, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a ani to, že by nebol ochotný pokutu zaplatiť alebo by bol k jej zaplateniu donucovaný, a túto pokutu vo výške 20 eur aj zaplatil). Namietal len, že pokutové bloky (ktorých ústrižky vo fotokópii priložil k žalobe) boli vydané v rozpore s ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, a preto sú nezákonné. 44. K žalobe pripojil neoverené fotokópie pokutových blokov č. 0536364 a č. 0536365, rovnakej série E, každý v nominálnej hodnote 10 eur, s odtlačkom pečiatky príslušného orgánu: MESTSKÁ POLÍCIA BRATISLAVA EXPOZITÚRA BA I. Na rube predložených kópií pokutových blokov sa nachádza poučenie, že proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania a text „platí ako potvrdenka o zaplatení pokuty“. 45. Správny súd uvádza, že žalobca sa mylne domnieva, že ústrižky pokutových blokov, ktoré mu boli vydané, majú obsahovať povinné údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z fotokópií predložených žalobcom vyplýva, že sa jedná o diely pokutových blokov, ktoré správny orgán odovzdáva páchateľovi priestupku ako potvrdenie o ukončení blokového konania. Predmetné výtlačky pokutových blokov neobsahujú predtlačené kolónky určené na vyplnenie povinných údajov. Druhú časť pokutových blokov s predtlačou vypĺňa príslušný správny orgán (resp. ním poverené osoby). Táto časť blokov by mala obsahovať zákonom predpísané náležitostí rozhodnutia vydaného v blokovom konaní podľa ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, pričom priestupcovi sa nevydáva. Pokutové bloky okrem toho obsahujú aj okrúhlu pečiatku orgánu, ktorý vydal pokutový blok, podpis osoby vystavujúcej blok, označenie série bloku, číslo bloku, nominálnu hodnotu bloku. 46. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ktorý obsahuje služobný záznam priestupok riešiaceho príslušníka MsP zo dňa 29.02.2020, fotografický materiál z miesta státia vozidla s dátumom a časom vyhotovenia fotografií, prehľad služby zo dňa 03.01.2019, prehľad udalosti zo dňa 03.01.2019 a detail záznamu z informačného systému mestskej polície Bratislava, správny súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu sú: Blok na pokutu č. 0536364 zo dňa 03.01.2019 v nominálnej hodnote 10 eur a Blok na pokutu č. 0536365 zo dňa 03.01.2019 v nominálnej hodnote 10 eur, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku dňa 03.01.2019 o 12.56 hod., miesto spáchania Gorkého, Staré Mesto, BA I., z dôvodu porušenia ust. § 25 ods. 1 písm. n/ zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch. Žalobca súhlasil s blokovým konaním, pokutu na mieste dobrovoľne zaplatil a boli mu odtrhnuté 2 ústrižky bloku ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, ktoré si následne prevzal. 47. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca v priestupkovom konaní nespochybnil, že sa predmetného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil, tiež nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní. Z administratívneho spisu, najmä z jeho fotodokumentácie, jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 03.01.2019 v čase o 12.56 hod. parkoval s motorovým vozidlom značky Škoda Octavia, bielej farby s EVČ: Z. na Gorkého ulici v Bratislave neoprávnene, na tzv. vyhradzovacom boxe č. 56. Možno teda konštatovať, že skutok bol spoľahlivo zistený. Žalobca nespochybnil ani to, že uloženú pokutu v blokovom konaní, celkom vo výške 20 eur (2 ks pokutových blokov, každý v nominálnej hodnote 10 eur) na mieste dobrovoľne (t. j. bez nátlaku) zaplatil. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že boli splnené podmienky kladené ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch na to, aby bolo vydané rozhodnutie v blokovom konaní. 48. Správny súd však konštatuje, že ani jedno z napadnutých rozhodnutí sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že okrem predložených dôkazov, iným spisovým materiálom k predmetnej veci nedisponuje, čím de facto i de iure
vytvoril prekážku riadneho preskúmania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v konaní pred správnym súdom nepreukázal, že žalobou napadnuté pokutové bloky obsahujú zákonom predpísané náležitosti, a to komu (meno, priezvisko a dátum narodenia, resp. rodné číslo priestupcu, jeho trvalý pobyt), kedy (dátum, čas, miesto spáchania priestupku) a za aký priestupok (označenie priestupku) bola pokuta v blokovom konaní uložená. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotný žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nerozporoval, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. 49. Pokutový blok napriek tomu, že svojou povahou nepatrí medzi rozhodnutia v správnom konaní s obsahom všetkých zákonných náležitostí, je podmienený určitými pravidlami, ktoré sú zárukou jeho zákonnosti a správnosti. Pokutový blok, ako rozhodnutie v správnom konaní, musí obsahovať údaje, ktoré sú určené predtlačou, inak nemožno hovoriť o jeho právoplatnosti. Je síce pravdou, že žalovaný eviduje vo svojom informačnom systéme a má zadokumentovaný predmetný priestupok, no správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností vierohodne nepreukázal, že vystavené pokutové bloky, ako individuálne správne akty, boli kompletne vyplnené a obsahovali zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný ani neskôr v priebehu súdneho konania nepredložil originály, príp. overené fotokópie pokutových blokov. Ide tak o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutia z dôvodov označených žalobcom preskúmať. 50. Úlohou správneho súdu v predmetnom konaní nie je vykonávať na základe žaloby objasňovanie priestupku, ale hodnotiť zákonnosť postupu žalovaného a zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Na strane správneho orgánu vznikajú v blokovom konaní aj určité povinnosti, ktorých nesplnenie môže mať za následok pochybnosti o jeho zákonnom postupe. Správny súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť sa netýka len žalobcu, ale i žalovaného. Zodpovedá to kontradiktórnej povahe správneho súdneho konania, ako sporu o zákonnosť správneho aktu alebo inej veci. Dokazovať je povinný každý, kto v konaní niečo tvrdí. Z uvedeného vyplýva, že aj žalovaný orgán verejnej správy v rámci svojej procesnej obrany, znáša povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v konaní. 51. Za situácie, keď žalovaný nepredložil správnemu súdu originály vydaných pokutových blokov, ktorými bola žalobcovi v skrátenom blokovom konaní uložená pokuta za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil a ktorý bol spoľahlivo zistený, pričom žalobca dobrovoľne na mieste uloženú pokutu zaplatil (žalobca tieto skutočnosti ani v priestupkovom a ani v súdnom konaní nenamietal), krajský súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil. 52. Záverom správny súd uvádza, že samotné zrušenie rozhodnutí neznamená aj zmenu skutkových okolností a konanie majúce znaky priestupku sa bude ďalej prejednávať v riadnom prvostupňovom konaní, kde správny orgán vydá riadne rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami. 53. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145 ods. 2, § 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).