Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Sa-19-2023.pdf
PDF · 115.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX F., zast. TMS Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šachorová 33, 831 07 Bratislava, IČO: 47 252 936, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. XXXXXXX zo dňa 03. januára 2019, Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. XXXXXXX zo dňa 03. januára 2019), takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Žaloba
1. Správnou žalobou zo dňa 28.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 01.03.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného: Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. XXXXXXX zo dňa 03.01.2019 a Blok na pokutu 10 eur, Séria: E, Blok č. XXXXXXX zo dňa 03.01.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“), ktoré vydal prostredníctvom svojho poriadkového útvaru
- Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca si zároveň voči žalovanému uplatnil nárok na priznanie náhrady trov konania.
2. Správnu žalobu žalobca odôvodnil tým, že pracuje ako lekár v spoločnosti VyDePo s.r.o., ktorá poskytuje akútnu zdravotnú starostlivosť detským pacientom. Dňa 03.01.2019 bol privolaný na poskytnutie takejto pomoci v Bratislave - Starom Meste. Použil vozidlo VyDePo s.r.o., značky: G. H., evidenčné číslo: F., označené ako vozidlo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Po poskytnutí prvej pomoci zistil, že vozidlo bolo odtiahnuté súkromnou odťahovou spoločnosťou Car Towing a.s. a mestská polícia mu súčasne napadnutými rozhodnutiami uložila pokutu v blokovom konaní vo výške spolu 20 eur. Pokutu na mieste uhradil, keďže príslušník mestskej polície mu oznámil, že v správnom konaní by mu hrozila vyššia pokuta. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia obsahujú označenie: Blok na pokutu 10 eur (desať eur), Séria: E, Blok č.: XXXXXXX, resp. Blok č.: XXXXXXX, odtlačok pečiatky príslušného orgánu: MESTSKÁ POLÍCIA BRATISLAVA, EXPOZITÚRA BA I a poučenie: Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť, ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Platí ako potvrdenka o zaplatení pokuty. Konštatoval však, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú zákonom predpísané náležitosti predpokladané ust. § 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), a to komu, kedy a za aký konkrétny
priestupok bola pokuta uložená. Z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutia za zmätočné a nepreskúmateľné. Uviedol, že takýto nedostatok rozhodnutí vydaných v rámci blokového konania zakladá v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 7Sžo/4/2015 zo dňa 15.06.2016) ako aj Krajského súdu v Bratislave (rozsudok č. k. 5S/35/2013-69 zo dňa 29.11.2016) dôvod, aby správny súd napadnuté rozhodnutia preskúmal a ako nezákonné ich podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a podstatné porušenie právnych predpisov, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, zrušil. Tvrdil taktiež to, že zákon o priestupkoch stanovuje určitý minimálny obsahový štandard aj pre rozhodnutia vydané v blokovom konaní. Dôvodom je identifikácia priestupku spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s inými priestupkami. Podľa jeho názoru majú byť napadnuté rozhodnutia objektívne zrozumiteľné, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, za aký priestupok mal nimi byť sankcionovaný, pretože takéto rozhodnutia sú podkladom pre zápis do evidenčnej karty vodiča. Zároveň uviedol, že viacnásobné porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom môže mať pre vodiča zásadné právne následky (§ 94 ods. 3 zákona o cestnej premávke). Vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie.
II.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika žalobcu, duplika žalovaného
3. Dňa 10.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, v ktorom žalovaný uviedol, že dňa 03.01.2019 bol príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej aj „príslušník MsP“) vyslaný na základe telefonického oznamu a požiadavky majiteľa boxu č. XX I. J. K. E. F. k prevereniu oznamu. Na miesto priestupku sa dostavil aj majiteľ boxu, ktorý sa preukázal príslušným oprávnením a žiadal o zjednanie nápravy. Box č. XX je tzv. vyhradzovací box, ktorý je riadne vyznačený zvislým aj vodorovným dopravným značením ako aj viditeľným číslovaním. Vozidlo zn. G. H., bielej farby s EVČ: F., ktoré v boxe parkovalo, parkovalo neoprávnene. Žalobca ako vodič predmetného motorového vozidla porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) tým, že nerešpektoval dopravné značenie IP 16 - P RÉSERVÉ s dodatkovou tabuľou „pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BSP PARK a.s. Počet boxov: 24“. Svojím konaním sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch a porušil ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke „vodič nesmie zastaviť a stáť na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené“, čím splnil podmienku na postup v zmysle ust. § 43 ods. 1, 4 písm. b) zákona o cestnej premávke. Vozidlo bolo odstránené dňa 03.01.2019 o 12.56 hod. Dňa 03.01.2019 cca. o 14.00 hod. sa do areálu odťahovej služby dostavil žalobca a uviedol, že vozidlo na danom mieste zaparkoval on. Príslušník MsP mu vysvetlil, akého priestupku sa dopustil a uložil mu blokovú pokutu vo výške 20 eur, ktorú na mieste zaplatil a prevzal ústrižky pokutových blokov č. XXXXXXX a XXXXXXX. Pretože skutok bol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť, priestupok bol riešený v blokovom konaní. Žalovaný považoval za preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia vyššie uvedených ustanovení zákona o cestnej premávke a dobrovoľne uhradil blokovú pokutu. Konštatoval, že zaplatenie blokovej pokuty potvrdil aj žalobca, keď k žalobe priložil kópie blokov na pokuty, ktoré podľa názoru žalovaného obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Ďalej uviedol, že priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú v blokovom konaní oprávnení prejednávať aj príslušníci obecnej, resp. mestskej polície, a to v rozsahu vymedzenom zákonom č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (priestupky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia). Tiež ozrejmil, že odťah prekážajúceho vozidla je súbežný úkon, ktorý nie je súčasťou priestupkového konania. Nesprávne zaparkované vozidlo však tvorilo prekážku, ktorá bránila oprávnenému užívateľovi k riadnemu užívaniu jeho boxu č. XX v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke. Skutočnosť, že žalobca je lekár poskytujúci prvú pomoc pre deti a dorast, nepovažoval za právne relevantnú, s možnosťou ovplyvniť výsledok priestupkového konania. Tvrdil, že žalobca v konaní nepreukázal, že by spoločnosť VyDePo s.r.o. mala Prezídiom Policajného zboru udelenú výnimku podľa ust. § 140 zákona o cestnej premávke.
4. Žalovaný poukázal taktiež na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je blokové konanie (blok) preskúmateľné súdom, a preto môže byť predmetom súdneho prieskumu všetko, čo je s daným konaním
a rozhodnutím (blokom) spojené, napr. aj primeranosť či výška uloženej sankcie. Vysvetlil rozdiel medzi pokutovým blokom a blokom na pokutu na mieste nezaplatenú, ktoré predstavujú potvrdenie o tom, že boli splnené všetky zákonné podmienky na začatie blokového konania. V prípade pokutového bloku obvinený z priestupku svoj súhlas s blokovým konaním (t. j. ochotu pokutu zaplatiť) predpokladaný ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch vyjadruje konkludentne aktom zaplatenia pokuty. Pri bloku na pokutu na mieste nezaplatenú obvinený z priestupku svoj súhlas prejaví písomne svojím podpisom na bloku. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť so skutkovou vetou ani odôvodnenie a čiastočne ani poučenie. Na rozdiel od povinných náležitostí rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní (§ 77 v spojení s § 51 zákona o priestupkoch a § 47 Správneho poriadku), pokutové bloky obsahujú v súlade s ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácii priestupku a samotnej pokute. V zmysle § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu nie sú prípustné opravné prostriedky, a preto je blok bezodkladne účinný a vykonateľný. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Žalovaný správnemu súdu zároveň predložil administratívny spis týkajúci sa veci, ktorý pozostával zo služobného záznamu príslušníka MsP, ktorý priestupok riešil zo dňa 29.02.2020, fotografického materiálu o mieste státia predmetného vozidla s dátumom a časom vyhotovenia fotografií, prehľadu služby dňa 03.01.2019, prehľadu udalosti zo dňa 03.01.2019 a detailu záznamu z informačného systému mestskej polície. Žalovaný v závere vyjadrenia k žalobe skonštatoval, že iným spisovým materiálom v predmetnej veci nedisponuje.
5. Žalobca v replike zo dňa 03.01.2021 poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nerozporoval dôvody žaloby, naopak v bode 16 vyjadrenia rovnako odkázal na ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, ktoré vymenúva obsahové náležitosti pokutových blokov a nerozporoval ani to, že napadnuté rozhodnutia zákonom predpísané náležitosti neobsahovali. Žalobca preto zotrval na žalobnom návrhu v celom rozsahu.
6. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu písomnou duplikou zo dňa 19.02.2021, v plnom rozsahu sa pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe, poukázal na predložený spisový materiál ktorý preukazuje, že žalobca si bol vedomý svojho priestupku, pretože zaplatil blokovú pokutu a prevzal ústrižky pokutových blokov č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Dodal, že priestupok riadne zadokumentoval aj riešil a jeho postup bol v súlade so zákonom.
III.
Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie kasačného súdu
7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Sa/16/2019 – 79 zo dňa 13.04.2022 napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nepredloženie príslušných originálov vydaných pokutových blokov súdu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. V odôvodnení taktiež uviedol, že samotné zrušenie napadnutých rozhodnutí neznamená aj zmenu skutkových okolností a konanie majúce znaky priestupku sa bude ďalej prejednávať v riadnom prvostupňovom konaní, kde správny orgán vydá riadne rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami.
8. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/16/2019 – 79 zo dňa 13.04.2022 podal žalovaný kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Opätovne poukázal na to, že žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke. Namietol povinnosť predložiť súdu originál bloku na pokutu. Ku kasačnej sťažnosti však pripojil kópie pokutových blokov, ktoré sa týkajú žalobcu, ako aj titulný list zväzku č. E XXXXXXX. Záverom konštatoval, že podľa jeho názoru pokutové bloky v zmysle § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch obsahujú iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácii priestupku a samotnej pokute.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Stk/12/2022 zo dňa 26.09.2023 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/16/2019 – 79 zo dňa 13.04.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O trovách kasačného konania rozhodol tak, že
o nich rozhodne Správny súd v Bratislave podľa § 467 ods. 3 SSP. V odôvodnení uviedol, že pre dôvody uvedené v časti III.A (týkajúce sa predloženia úplného administratívneho spisu) musel kasačnej sťažnosti žalovaného vyhovieť, pretože rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/16/2019 – 79 zo dňa 13.04.2022 spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je predčasný. Správnemu súdu uložil po vrátení veci úlohu postupovať v súlade s jeho právnym názorom a vyžiadať si doplnenie konkrétnych častí administratívneho spisu, o ktorých sa domnieva, že v ňom chýbajú, a to prípadne aj ich originálov, ak to bude považovať za potrebné a to z dôvodu, že žalovaný ku kasačnej sťažnosti už kópie predmetných rozhodnutí predložil; následne konštatoval, že na základe takto doplneného administratívneho spisu správny súd o veci znova rozhodne, zohľadňujúc obsah administratívneho spisu a právne závery kasačného súdu. V odôvodnení kasačný súd taktiež zdôraznil, že žalobca nespochybňoval, že sa predmetného priestupku dopustil, pričom v podstate jedinou žalobnou námietkou bola skutočnosť, že opatrenia – pokutové bloky sú zmätočné a nepreskúmateľné, pretože neobsahujú náležitosti ustanovené zákonom. Bol toho názoru, že táto argumentácia žalobcu je do istej miery špekulatívna. Dodal taktiež to, že neušlo jeho pozornosti, že súčasťou administratívneho spisu je tzv. DETAIL záznamu, z ktorého tiež vyplývajú všetky skutočnosti vyžadované ustanovením § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, a to vrátane evidenčných čísiel bloku. Konštatoval, že v tomto prípade nemá pochybnosti, že žalovaný mal materiálne aspoň vo vlastnej evidencii ustálené, kto spáchal aký priestupok a kedy sa tak stalo, pričom táto evidencia bola daná k dispozícii i správnemu súdu.
IV.
Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
12. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
13. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
15. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
16. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.
17. Podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania priestupku, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.
18. Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania,
cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
19. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
20. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
21. Podľa § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.
22. Podľa § 85 ods. 1 zákona o priestupkoch, bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
23. Podľa § 85 ods. 2 zákona o priestupkoch, orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu.
24. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
25. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.
26. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
27. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
V.
Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom Právne posúdenie
28. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
29. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/16/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou 15Sa/19/2023.
30. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 SSP) opätovne rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Doplniť dokazovanie nepovažoval za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, viazaný právnym názorom kasačného súdu, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
31. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zrušenia pokutových blokov, ktorými mu bola uložená pokuta celkom vo výške 20 eur, za porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní (t. j. nenamietal, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a ani to, že by nebol ochotný pokutu zaplatiť alebo by bol k jej zaplateniu donucovaný, a túto pokutu vo výške 20 eur aj zaplatil). Namietal len to, že pokutové bloky sú zmätočné a nepreskúmateľné, pretože neobsahujú náležitosti ustanovené zákonom (ust. § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch). V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 19.12.2023 žalobca po oboznámení sa s celými pokutovými blokmi namietal, že pokutové bloky nie sú objektívne zrozumiteľné, a to preto, lebo podstatné údaje, ktoré sú v nich vpísané rukou, nie sú čitateľné – podľa názoru žalobcu z pokutových blokov nie je možné jednoznačne a nezameniteľne zistiť, za aký priestupok mal byť nimi sankcionovaný, ani kedy mu bola pokuta uložená, a napokon ani meno a priezvisko osoby, ktorá pokutové bloky vydala. Ku konštatovaniu kasačného súdu o špekulatívnosti žaloby žalobca uviedol, že ešte pred podaním žaloby požiadal žalovaného o nazretie do administratívneho spisu a sprístupnenie všetkej dokumentácie súvisiacej s uložením pokuty, no žalovaný mu toto údajne neumožnil.
32. Vzhľadom na to, že žalobca absolútne žiadnym spôsobom nespochybňoval, že sa predmetného priestupku dopustil, a ani nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní, pričom žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť – nebol k tomu donucovaný a pokutu v celkovej výške 20 Eur dobrovoľne zaplatil, správny súd mal za preukázané, že skutkový stav bol spoľahlivo a dostatočne zistený, a preto sa týmito skutočnosťami už nezaoberal. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či napadnuté pokutové bloky (v celosti, nie iba ústrižky predložené žalobcom ako príloha k žalobe) spĺňajú náležitosti podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch.
33. Keďže žalovaný k blokovému konaniu v klasickom ponímaní žiadny administratívny spis nevedie, tak ho správny súd v priebehu konania vyzval na predloženie príslušnej dokumentácie k tomuto prípadu. Žalovaný na výzvu súdu predložil: fotografický materiál k priestupku, služobný záznam príslušníka mestskej polície žalovaného o udalosti dňa 03.01.2019 vyhotovený 29.02.2020, prehľad služby a prehľad udalosti – obe zo dňa 03.01.2019, ako aj DETAIL záznamu z informačného systému mestskej polície žalovaného. Spolu s vyjadrením zo dňa 08.02.2023 žalovaný predložil súdu aj „originál bloku na pokutu zväzok č.: L., č. bloku XXXXXXX až XXXXXXX“ v ktorom sa nachádzali aj originály napadnutých pokutových blokov (fotokópie napadnutých pokutových blokov boli do spisu doložené spolu s podanou kasačnou sťažnosťou). So všetkými uvedenými dokumentmi sa správny súd dôsledne oboznámil.
34. Správny súd po oboznámení sa s napadnutými pokutovými blokmi v spojitosti aj s ďalšou priloženou dokumentáciou k tomuto prípadu (najmä tzv. DETAILOM záznamu) mal rovnako ako kasačný súd za preukázané, že v danom prípade z nich vyplývajú všetky skutočnosti vyžadované ustanovením § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch. Správny súd síce uznáva, že napadnuté pokutové bloky neboli vypísané krasopisom, no podľa jeho názoru je z nich aj v spojitosti s tzv. DETAILOM záznamu (sú v ňom zaznamenané okrem všetkých potrebných informácií k danému priestupku žalobcu aj evidenčné čísla napadnutých pokutových blokov), ktorý tvorí v zásade neoddeliteľnú súčasť napadnutých blokov, zrejmé, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Skutočnosť, že žalobca nevie vpísaní text na napadnutých pokutových blokoch dokonale prečítať, respektíve, že z jeho subjektívneho pohľadu sa mu zdá, že nejaká informácia tam nie je uvedená v celosti nezakladá nezákonnosť vydania napadnutých pokutových blokov (môže zakladať maximálne dôvod na vydanie opravy zrejmej chyby v písaní v napadnutých pokutových blokoch, no zákonnosť ich vydania to žiadnym
spôsobom neovplyvňuje). Správny súd sa taktiež stotožňuje s názorom kasačného súdu, že správna žaloba žalobcu je v tomto smere do istej miery špekulatívna. Akýkoľvek iný pohľad na daný prípad by bol podľa správneho súdu voči žalovanému značne nespravodlivý.
35. Špekulatívnosť správnej žaloby žalobcu vidí správny súd aj s prihliadnutím na spoľahlivo zistený skutkový stav veci, keď žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že sa predmetného priestupku dopustil, a ani nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní, pričom žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť, dobrovoľne ju zaplatil a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by k tomu bol nútený. Tvrdenie žalobcu o tom, že údajne podal žalovanému dňa 25.01.2019 (po vydaní napadnutých pokutových blokov) žiadosť o nazretie do „administratívneho spisu“ a sprístupnenie všetkej dokumentácie súvisiacej s uložením predmetnej pokuty vo výške 20 Eur, považuje správny súd za irelevantné, keďže aj keby táto skutočnosť sa zakladala na pravde, tak uvedené nemá žiadny vplyv na zákonnosť vydania napadnutých pokutových blokov.
36. K nariadeniu prezidenta Policajného zboru z 22.04.2002, na ktoré poukázal žalobca vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 11.07.2024, správny súd rovnako ako aj sám žalobca v predmetnom vyjadrení konštatuje, že predmetné nariadenie nie je na tento prípad žalovaného priamo aplikovateľné, a preto aj s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval za potrebné sa ním zaoberať.
37. Správny súd poukazuje aj na aktuálnu ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozsudok sp. zn. 2Stk/3/2023 zo dňa 31.05.2024 v obdobnom prípade (napriek tomu, že pokutové bloky neboli vypísané krasopisom a niekomu by sa mohlo javiť z jeho subjektívneho pohľadu, že nie sú vypísané dokonale, bolo kasačným súdom konštatované, že pokutové bloky vystavené na mieste prejednania priestupku obsahujú údaje podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, a to aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi ako napr. písomnými stanoviskami službukonajúcich policajtov a pod.).
38. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd nezistil nedostatky napadnutých rozhodnutí žalovaného (napadnutých pokutových blokov v spojitosti s tzv. DETAILOM záznamu) a ich vydaniu predchádzajúceho postupu poriadkového útvaru žalovaného (Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy) odôvodňujúcich záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí (napadnutých pokutových blokov), súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov konania (prvostupňového aj kasačného konania) rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).