Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-146-2016.pdf
PDF · 224.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/146/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu 1. X.. X. X., K.. XX.X.XXXX a 2. X. X., K.. X.X.XXXX, obaja bytom Š.Á. XX, O., zast. JUDr. X. X., advokát, Partizánska 5, Bardejov, proti žalovanému Poľovnícka spoločnosť Jatník so sídlom Andrejová 18, 086 37 Šarišské Čierne, IČO: 42 379 822, zast. Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o určenie členstva v spoločnosti s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2016 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že žalobcom vzniká členstvo u žalovaného dnom právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Svoju žalobu zdôvodnili tým, že niet pochyb o tom, že dňa 27.3.2014 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v poľovne uznanom revíre Jatník, podľa rozhodnutia Lesného úradu Bardejov č. 123/94-poľ. zo dňa 28.3.1994, ktoré malo byť uznášania schopné, a na ktorom bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého užívanie hore cit. PR Jatník bolo dane zmluvou vo forme notárskej zápisnice žalovanému. Vlastníci poľovných pozemkov za použitia ust. § 5 ods. 4 z.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení, takto rozhodli na základe uznesenia podľa ust. § 11 ods. 1, ods. 2, že užívať uznaný PR Jatník bude žalovaný, na základe čoho bola uzavretá zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 7.8.2014. Niet pochyb o tom, že na konanom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov splnomocnení zástupcovia, resp. vlastníci poľovných pozemkov schválili uznesenie pod bodom č. 2, z ktorého vyplýva, že toto zhromaždenie uzavrie zmluvu o užívaní PR Jatník s odporcom na celé nasledujúce obdobie po uplynutí súčasnej zmluvy v súlade so Zákonom o poľovníctve pomerom 72,01 % k celkovej výmere PR Jatník. Niet pochyb ani o tom, že na toto konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako navrhovatelia splnomocnili splnomocnenca X. S., K.. XX.X.XXXX, bytom O. Č.. XX, Hažlín. Niet pochyb ani o tom, že odporca vznikol zaregistrovaním dňa 24.3.2014 na Okresnom úrade v Bardejove, pozemkový a lesný odbor pod č. R.-O.-V.-XXXX/XXXXX-Q.. Niet pochyb tiež o tom, že dňom 24.3.2014 organ štátnej správy zaregistroval stanový odporcu zo dňa 14.3.2014, ktoré predložil prípravný výbor. Podľa čl. 3 ods. 1., ods. 2., ods. 3. cit. Stanov členom spoločnosti môže byť každý občan SR s trvalým pobytom na jej území, ktorý je držiteľom platného poľovného lístku, pozná stanový spoločnosti a zaviaže sa ich plniť svojim podpisom, členstvo členov prípravného výboru spoločnosti vzniká dňom registrácie spoločnosti a o prijatí ďalších členov rozhoduje členská schôdza, spravidla výročná a to na základe písomnej žiadosti adresovanej výboru spoločnosti, ktorý rozhoduje ojej predložení členskej schôdze. Členská schôdza odporcu konaná dňa 16.4.2014 v časti II. schválila
pod písm. b/ prijatie nových členov PS Jatník a to: ako je uvedené menovite s počtom hlasov u každého člena. Členská schôdza odporcu v časti III. uložila oznámiť žiadateľom, ktorí neboli prijatí za členov PS Jatník doporučeným listom o ich neprijatí. Pred konaním členskej schôdze odporcu dňa 16.4.2014 navrhovatelia doručili v tom čase prípravnému výboru žiadosť prijatie za jeho člena tak, ako aj ostatní žiadatelia. Navrhovatelia sú občania SR, boli a sú držiteľmi platných poľovných lístkov ako aj zbrojných preukazov. Ako vyplýva z uznesenia členskej schôdze, ktorej členmi boli členovia prípravného výboru, čl. II. písm. b tato schválila prijatie nových členov PS Jatnik zrejme hlasovaním a za predpokladu, že novo prijatý členovia spĺňali podmienku čl. 3 ods. 1 Stanov zo dňa 14.3.2014, keď takú istú podmienku spĺňali aj navrhovatelia. Navrhovatelia podaním zo dňa 30.4.2014 boli upovedomení o tom, že na základe rozhodnutia členskej schôdze PS Jatnik konanej dňa 16.4.2014 neboli prijatí za členov Poľovníckej spoločnosti Jatnik so sídlom Andrejova 18, 086 37 Šarišské Čierne. Tomuto upovedomeniu nesvedčí ani jedno uznesenie prijaté na konaní členskej schôdze, ktoré by neprijalo navrhovateľov za členov odporcu a odporuje ust. čl. 3 ods. 3 stanov podľa, ktorého členská schôdza o ďalších členoch rozhoduje, spravidla výročná. Niet pochyb o tom, že navrhovatelia sú vlastníkmi poľovných pozemkov v katastrálnom území Beloveža, ktoré patria do uznaného PR Jatnik a využijúc svoje vlastnícke práva prostredníctvom splnomocneného zástupcu hlasovali, aby poľovný revír Jatnik užíval odporca tak, aby aj navrhovatelia v ňom vykonávali svoje poľovne právo odvodené od vlastníckeho práva, keď aj v tom čase boli držiteľmi platných poľovných lístkov. Niet pochyb o tom ako je vyššie uvedené, že členská schôdza žalovaného mala rozhodnúť o prijatí navrhovateľov za jej členov podľa čl. 3 ods. 3 stanov zo dňa 14.3.2014, avšak z uznesenia z členskej schôdze zo dňa 16.4.2014 nevyplýva, aby nejakým spôsobom o žiadosti žiadateľov členská schôdza rozhodovala, pričom odkaz čl. III. písm. a / zápisnice, tento nie je jasný, určitý, zrozumiteľný, naviac v rozpore z dobrými mravmi a preto je toto uznesenie absolútne neplatné. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Z tejto dikcie cit. ustanovenia zákona o poľovníctve potom jednoznačne vyplýva, že užívateľom poľovného revíru je právnická alebo fyzická osoba, ktorá má k poľovnému revíru užívacie právo. Potom niet pochyb tiež o tom, že užívacie právo je súčasťou vlastníckeho práva a zahrňuje v sebe právo vec užívať pre seba a brať v nej plody a úžitky. Užívacie právo je prevoditeľné, a teda vlastník veci môže svoje užívacie právo za dohodnutých podmienok previesť na ďalšiu osobu. Nemožno spochybniť, že právo užívať poľovný revír v sebe zahŕňa všetky činnosti predstavujúce výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktorým sa rozumie súhrn práv a povinnosti zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádia a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty, čo má skutočne oporu v ust. § 2 písm. g), písm. w ) cit. zákona. Tiež niet pochyb ani o tom, že odporca ako poľovnícka organizácia vznikla dňa 24.3.2014 jej zaregistrovaním na Okresnom úrade v Bardejove pod č. R.-O.-V.-XXXX/XXXXX-Q. podľa ust. § 32 ods. 1 cit. zákona o poľovníctve ako je vyššie uvedené a z tohto pohľadu nemá podstavenie orgánu záujmovej samosprávy ale jej základným zmyslom existencie, ako osobitného typu právnickej osoby, je združenie fyzických osôb - držiteľov poľovných lístkov za účelom užívania poľovného revíru, čo vyplýva predovšetkým z ust. § 13 ods. 1, ods. 2 cit. zákona o poľovníctve. Právny vzťah medzi členom poľovníckej organizácie a poľovníckou organizáciou nie je založený na baze vrchnostenského príkazu tak ako v prípade členstva v Slovenskej poľovníckej komore alebo v Slovenskej advokátskej komore, ktorých členstvo je podmienkou pre možnosť výkonu práva poľovníctva, resp. výkonu povolania advokáta, ale je založený na baze dobrovoľnosti. Držiteľ platného poľovného lístka, občan SR sa sám na základe svojho vlastného a dobrovoľného rozhodnutia stáva členom poľovníckej organizácie. Úprava práv a povinnosti členov poľovnícke organizácie je spravidla daná v Stanovách poľovníckej organizácie, ktoré musia byť predložené registrovanému úradu, musia byť v súlade so zákonom o poľovníctve a ostatnými všeobecnými právnymi predpismi tak, že poľovnícke organizácie nemôžu popierať alebo obmedzovať osobné, politické, občianske práva, ku ktorým nepochybne patria vlastnícke a užívacie práva a dobrovoľne sa združovať aj v neziskových organizáciách akými sú poľovnícke organizácie zriadené podľa zákona o poľovníctve alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľania, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo sledujú dosiahnutie a dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Navrhovatelia týmto návrhom na určenie členstva odporcu zároveň preukazujú naliehavý právny záujem, pretože bez takého určenia nemôžu vykonávať odvodené právo poľovníctva od vlastníckeho a užívacieho práva, keďže navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v poľovné uznanom revíri, ktoré patrí odporcovi na základe zmluvy o
užívaní poľovného revíru Jatník a teda ich právne postavenie je bez takého to určenia neisté. Neistotu v právnom vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako práve návrhom na určenie, že navrhovatelia sú členmi odporcu. Navrhovatelia majú za to, že medzi účastníkmi konania nie je sporne, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré patria do poľovného revíru užívaného odporcom, ani že sú občanmi SR s trvalým pobytom na jej území, sú členmi SPK, sú držiteľmi platných poľovných lístkov a zbrojných preukazov. Ďalej medzi účastníkmi konania nie je sporne, že navrhovatelia splnomocnili splnomocnenca, aby za nich zvolali, hlasovali a prijali rozhodnutia na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 27.3.2014 za účelom užívania poľovného revíru, podali žiadosti o prijatie za členov odporcu za účelom výkonu svojho práva poľovníctva, pričom ako vyplýva zo zápisnice z členskej schôdze odporcu konanej dňa 16.4.2014 o tejto nerozhodol, pričom oznámenie odporcu zo dňa 30.4.2014 podpísané štatutárom PS nemá oporu v akomkoľvek uznesení prijatom na členskej schôdzi konanej dňa 16.4.2015. Sporný medzi účastníkmi konania ostáva len charakter práva vlastníka poľovných pozemkov v poľovnom revíri na vznik členstva v poľovníckej spoločnosti, keď odporca bez akéhokoľvek rozhodnutia navrhovateľom oznámil o neprijatí za ich členov. Hore uvedené tvrdenia o nespornosti vzťahu navrhovateľov s odporcom majú oporu aj pri prijímaní ostatných členov odporcu na uvedenej členskej schôdzi s tým rozdielom, že o ich žiadostiach bolo rozhodnuté, ako vyplýva z uznesenia čl. II. písm. c/ členskej schôdze. Je potrebne uviesť, že v prípade vzťahov vznikajúcich pri výkone práva poľovníctva upravené zákonom o poľovníctve ide o občianskoprávne vzťahy majetkového charakteru odvodené od vlastníckeho práva k poľovným pozemkom a ako také požíva i ochranu v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou poľovného revíru konkrétnej poľovníckej organizácie. Vlastníci poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru za súčasného splnenia ostatných zákonných podmienok majú právo poľovníctva v tomto revíri, môžu ho vykonávať sami v podobe združenia sa v poľovníckej organizácií alebo môžu výkon práva vo forme užívania poľovného revíru za odplatu prenajať a to buď poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe. Zákon o poľovníctve vymedzuje formu výkonu práva poľovníctva, vlastník poľovného pozemku patriaceho do poľovného revíru, ktorý vykonáva právo poľovníctva, musí byť členom poľovníckej organizácie alebo poľovnej spoločnosti, ktoré sú právnickými osobami. Zákon o poľovníctve ani iný všeobecne záväzný právny predpis nezveruje poľovníckej organizácií právomoc rozhodovať o tom, kto môže vykonávať právo poľovníctva, naopak zakotvuje, že o výkone práva poľovníctva rozhodne zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nadpolovičnej väčšiny výmery všetkých vlastníkov v poľovne uznanom revíri. Navrhovatelia majú za to, že ak ako vlastníci poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri Jatník uplatnili svoje vlastnícke práva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, hlasovali a rozhodli, aby výkon poľovného práva užívali postúpením na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru, že odporca pri splnení aj podmienky platných poľovných lístkov mal o ich prijatí kladne rozhodnúť, čo sa tak nestalo a preto navrhovatelia navrhujú, aby vo veci rozhodol súd.
2. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám písomne vyjadril dňa 19.9.2016. Uviedol, že poľovnícka spoločnosť vznikla a bola zaregistrovaná na základe rozhodnutia Okresného úradu Bardejov - pozemkového a lesného odboru zo dňa 24.03.2014, číslo: R.-O.- V.-XXXX/XXXXX-Q.. V tom čase mala poľovnícka spoločnosť 6 členov. S poukazom na to sa dňa 27.03.2014 konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v uznanom poľovnom revíri JATNÍK, kde toto zhromaždenie vlastníkov schválilo dohodu, že uzatvoria zmluvu o užívaní poľovného revíru JATNÍK s ich poľovníckou spoločnosťou na celé nasledujúce obdobie v súlade so Zákonom o poľovníctve, a to po uplynutí vtedajšej zmluvy. Dňa 16.04.2014 sa konala ďalšia členská schôdza, na ktorej sa zúčastnili piati členovia zo šiestich, a teda členská schôdza bola uznášania schopná. Na tejto členskej schôdzi sa prijímali noví členovia poľovníckej spoločnosti, a to na základe žiadostí. Prijímanie nových členov prebiehalo tajným hlasovaním. Na tejto členskej schôdzi nebol za člena prijatý žalobca, t.j. JUDr. X.K. X. U. X. X. ml. a to z viacerých dôvodov. PS JATNÍK je dobrovoľný neziskový spolok poľovníkov, ktorý má prijímanie členov jasne stanovené vo svojich Stanovách. JUDr. X. X. ako člen PZ JATNÍK a zároveň ako člen výboru PZ JATNÍK mal zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Beloveža, ktoré prináležia k vyššie spomínanému poľovnému revíru JATNÍK, a to na valnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, danú vec nieže nedotiahol do úspešného konca, ale naopak s odstupom času jasne vidia, že zámerne maril zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov pre PZ JATNÍK, alebo toto úmyselne oddiaľoval, a tým dal možnosť zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov pre inú poľovnícku spoločnosť, a to F., ktorá dokonca dňa 27.2.2014 zvolávala tretie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo v priebehu niekoľkých rokov, teda od roku 2010 k príprave podkladov nevyhnutne potrebných k uzatvoreniu vyššie spomínanej nájomnej zmluvy pre PZ JATNÍK. Dňa 16.02.2014 sa konala
schôdza výboru PZ JATNIK, kde JUDr. X. X. opäť nevedel ani len uviesť akú výmeru ma katastrálne územie obce Beloveža, nemal v rukách žiadne podklady a na vec reagoval tak, že on nevie, a nakoľko má veľa svojej práce a nemá čas aby zabezpečoval podklady na valné zhromaždenie. Tento jeho postoj k tejto veci bol napadnutý členmi výboru PZ Jatník, kde sa JUDr. X. X. postavil a povedal, že on infarkt kvôli PZ JATNÍK nedostane, že on so svojím synom má kde poľovať, nakoľko poľujú v PZ Beskýd Nižná Polianka a nech sa spojí Bardejovská Nová Ves dokopy s Andrejovou a nech si urobia valné zhromaždenie bez obce Beloveža, keď chcú poľovať. Na to sa postavil, zobral si svoje veci a odišiel zo schôdze výboru s hnevom preč. Zverenú dôveru a celú záležitosť okolo uzatvorenia novej nájomnej zmluvy, o ktorú mal najprv iniciatívny záujem nezvládol tak z profesionálneho ako aj ľudského hľadiska. Týmto postojom zradil všetkých poľovníkov PZ JATNÍK v krátkom časovom horizonte pred uzatváraním nových nájomných zmlúv a rovných 11 dní pred valným zhromaždením konaním pre pol. spoločnosť F., ktorá mala záujem o PR Jatník, a preto niet pochýb o tom, že v tom bol zámer JUDr. Jána Jurča. Od tohto obdobia sa vo veci riešenia záležitostí poľovníckeho spoločenstva žiadnym spôsobom nezapájal, resp. žiadnym spôsobom sa neangažoval vo veci zvolania valného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom bolo potrebné schváliť a následne podpísať novú nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri JATNÍK. Nemožno opomenúť skutočnosť, že poľovnícka spoločnosť má vedomosť o tom, že žalobca zveril všetky potrebné listinné podklady, ktorými disponoval ako predseda Urbariátu obce Beloveža MVDr. U. U., ktorý bol v tom čase jedným zo zvolávateľov valného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri JATNIK, na výkon práva poľovníctva pre inú poľovnícku spoločnosť, a to poľovnícku spoločnosť F.. Tento postup žalobcu považuje za konanie, ktoré je v hrubom rozpore so záujmami ich spoločenstva. Okrem vyššie uvedeného poukázal na to, že ešte v období členstva žalobcu v Poľovníckom združení JATNÍK, tento pravidelne vyvolával medzi členmi rôznekonflikty, intrigy a nezhody. Taktiež počas individuálnych poľovačiek žalobca nerešpektoval iných členov, ktorí sa v tom čase nachádzali v revíri na poľovačke (napr. prejazd motorovým vozidlo popod posedy poľovníkov a tým plašenie zveri a pod.). Na takéto konanie bol žalobca viackrát upozornený, avšak uvedené žiadnym spôsobom nebral v úvahu. Takého konanie žalobcu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a poľovníckou etikou a morálkou. Na svojej neobľúbenosti pracoval svedomito a dlhodobo, a vzhľadom na všetky vyššie spomínané okolnosti nebola po rozpade Poľovníckeho združenia JATNÍK vôľa o jeho prijatie za člena do novo vytvorenej Poľovníckej spoločnosti JATNÍK (žalovaný). Žalobca vo svojom podaní poukazuje na čl. 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 stanov poľovníckeho spoločenstva, v ktorom sa hovorí, že: „členom PS môže byť každý občan SR s trvalým pobytom na jej území, ktorý je držiteľom platného poľovného lístka, pozná stanový spoločnosti a zaviaže sa ich plniť svojím podpisom, členstvo členov prípravného výboru vzniká dňom registrácie spoločnosti a o prijatí ďalších členov rozhoduje členská schôdza, spravidla výročná a to na základe písomnej žiadosti adresovanej výboru spoločnosti, ktorý rozhoduje ojej predložení členskej schôdze.“ Z tohto článku je teda zrejmé, že členom PS môže byť každý občan SR atď. a nie, že automaticky musí byť členom PS v prípade, ak spĺňa potrebné náležitosti. O prijatí za členov PS dňa 16.04.2014 rozhodovala členská schôdza, na ktorej sa zúčastnilo v tom čase päť zo šiestich členov nášho spoločenstva, takže prijímanie za členov bolo v súlade so Stanovami, kde v čl. 5 ods. 3, písm. c) je uvedené, že členská schôdza rozhoduje o prijímaní za člena spoločnosti na základe návrhu výboru. Okrem uvedeného prijímanie nových členov bolo vykonávané tajným hlasovaním, tak ako to už bolo spomenuté vyššie. V tejto súvislosti poukazuje, že na tomto tajnom hlasovaní o každom žiadateľovi o členstvo rozhodoval každý člen dobrovoľne a samostatne na základe svojho vlastného rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď žalobca spĺňal podmienky na prijatie za člena poľovníckeho spoločenstva, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. osobné vlastnosti a predpoklady týchto žiadateľov/žalobcov, ich správanie a postoj k celej veci, títo nakoniec neboli prijatí za členov, nakoľko si doterajšia členská základňa povedala, že toto rozhodovanie morálne prináleží všetkým poľovníkom PZ Jatník, a teda o všetkých členoch, ktorí konali proti záujmom pôvodného PZ Jatník nech rozhodne celá členská základňa v počte 36 členov PS JATNÍK na Výročnej schôdzi vo februári 2015. JUDr. X. X. po tom čo sa dozvedel, že nebol prijatý za člena PS tak vyvíjal nátlak, aby sfalšovali zápisnicu ako aj uznesenie z členskej schôdze konanej dňa 16.04.2014 tak, aby bol prijatý za člena PS JATNÍK, lebo keď to neurobia tak im ešte ukáže, nakoľko má známosti na súdoch vzhľadom k tomu, že už roky pracuje ako advokát a podá návrh na súd a vybaví si cestou súdu aby bol prijatý za člena PS JATNÍK, alebo sa postará o to, že im súd zruší nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva v PR JATNÍK a navrhovateľ si vybaví, aby tam poľoval on. Vzhľadom k tomu, že nepristúpili na takýto podvod, a to falšovanie verejnej listiny, jasný trestný čin, kde PS JATNÍK takéto konanie považuje za hlboký morálny poklesok ako advokáta, človeka aj poľovníka. Nakoľko sa JUDr. X. s týmto rozhodnutím nedokázal zmieriť, podal cestou Okresného súdu v Bardejove návrh, aby tento určil členstvo v PS JATNÍK. Dňa 22.02.2015 sa konala Výročná členská schôdza v Andrejovej, kde
sa prejednávali žiadosti o prijatie nových členov, resp. čakateľov, nakoľko stanovy PS JATNÍK jasne určujú členstvo, a teda čl. 3 v bode 3 pojednáva o čakateľskej dobe, ktorá je minimálne 3 roky, a to na základe ich písomnej žiadosti adresovanej výboru PS. Splnenie podmienok vyhodnotí výbor PS, ktorý následne žiadosť predloží členskej schôdzi s návrhom na prijatie alebo neprijatie. Všetky žiadosti výbor prejednal na zasadnutiach 8.2.2015 a 20.2.2015. Dňa 20.2.2015 o 20.00 hod bol JUDr. X. telefonicky oboznámený, že žiadosti sú zle formulované, nakoľko členská schôdza vie prijať iba čakateľov, a teda nech si žiadosti opravia, aby sa dali na výročnej schôdzi prejednávať. Tým je jasne preukázaná snaha PS JATNÍK, aby sa o ich žiadostiach aspoň hlasovalo. Žiaľ, JUDr. X. povedal, že trvajú na podaných žiadostiach a z tohto dôvodu sa o nich nehlasovalo. Dokonca sa konalo hlasovanie či sa má hlasovať o ich prijatí, keď sú žiadosti zle formulované a stanový neumožňujú prijatie priamo za člena, nakoľko tomu predchádza čakateľská doba, kde sa prípustnosť hlasovania o ich žiadostiach zamietla počtom 29 hlasov, teda všetkých prítomných. Podotýkal, že ďalších šesť uchádzačov o čakateľstvo podalo správnu žiadosť, a preto sa o nich hlasovalo, a to Bc. V. Q., X. W., V. O., Q.. H. Č., X. F. U. Q.. I. W.. V zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 sa hovorí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Rozhodnutím členskej schôdze zo dňa 16.04.2014 o neprijatí žalobcov za členov spoločenstva však nie sú dotknuté ich vlastnícke práva k pozemkom, ktoré majú v spoluvlastníctve, nakoľko tieto môžu aj naďalej riadne užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s nimi. Okrem toho výmera, ktorou disponujú žalobcovia, a to JUDr. X. X. 20.183,18 m2 čo je z celkovej výmery poľovného revíra JATNÍK 2.945 ha len 0,22566 % a X. X. 9.287,25 m2 čo je z celkovej výmery poľovného revíra JATNÍK 2.945 ha len 0,10383 % neumožňuje, aby títo vykonávali právo poľovníctva len na svojich pozemkoch. Poukazuje na to, že členovia ich spoločenstva, ktorí rozhodovali o prijatí žalobcov za členov zároveň zastupovali aj vlastníkov poľovných pozemkov na valnom zhromaždení väčšinovým podielom a títo nesúhlasili, aby žalobcovia poľovali na ich pozemkoch. Pokiaľ však žalobcovia zároveň nechcú, aby spoločenstvo, resp. členovia poľovali na ich pozemkoch vzhľadom k tomu. že neboli prijatí za jej členov môžu požiadať o vyňatie ich pozemkov z poľovnej plochy. Právna úprava právnych vzťahov vyplývajúcich z výkonu pláva poľovníctva je obsiahnutá v zákone číslo 274/2009 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Z jednotlivých ustanovení označeného zákona nevyplýva právny nárok žalobcov na prijatie za členov poľovníckej spoločnosti, ktorá má v nájme poľovný revír, v ktorom sú začlenené aj pozemky, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú aj žalobcovia. Poukázal na ust. § 11 ods. 1, § 11 ods. 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 13 ods. 4 zákona číslo 274/2009 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že ich spoločnosť bola založená na kamarátstve, dobrých vzťahoch a vzájomnom sa rešpektovaní, nepripadá v úvahu aby ich rady rozšírili o ľudí, ktorým tieto atribúty chýbajú, kde túto podmienku navrhovatelia jednoznačne nespĺňajú. JUDr. X. X. aj v tomto konaní disponuje ich internými listinami, o ktoré nikdy písomne ani inak PS JATNÍK nežiadal, a od spoločnosti PS JATNÍK mu nikdy poskytnuté neboli, a to Stanovami PS JATNÍK, Návrhom na uznesenie zo dňa 16.04.2014, Registračnou doložkou, ktorou vznikla spoločnosť PS JATNÍK, notárskou zápisnicou z valného zhromaždenia K. , zmluvou o užívaní poľovného revíru, etc., ktoré sú v tomto spise. K tomuto dodal, keď PZ JATNÍK chcela dostať informácie o spoločnosti F., tak bola úradmi odbitá, že musí písomne požiadať podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a podľa Zák. č. 122/2013 o ochrane osobných údajov, úrad následne preverí či tieto informácie spoločnosť F. poskytne alebo nie. Následne bola ich žiadosť v tejto veci zamietnutá. V ich prípade bol opäť zvláštny postup, nik sa nich neobrátil. Niet pochýb o tom, že pre JUDr. X.Á. X. regulérne právne postupy neplatia, zákon ne zákon, porušovanie pravidiel, v tom má prax a teda má týmto sebe typickým spôsobom v rukách aj ich interné listiny. Ochrana osobných údajov PS JATNÍK, jej členov bola týmto počínaním jasne dotknutá, zvažuje právne kroky. Má zato, že v dobrovoľných spolkoch, si členstvo určujeme výlučne sami na základe dobrých medziľudských vzťahov s prihliadnutím na ostatné nevyhnutne potrebné podmienky konkrétne určené v Stanovách. Je smutné, že práve advokát takto zaťažuje súdy SR v dnešnej dobe ešte obdobnými nezmyselnými žalobami, kde sa chce cestou súdu domáhať členstva v dobrovoľnom spoločenstve ľudí, kde je vyslovene neželaný, po dlhoročných skúsenostiach s ním z minulosti. Toto nie je prvý súdny atak na PS JATNÍK, figuroval vo viacerých konaniach proti PS JATNÍK, podáva a sťahuje a mení a zamestnáva ako súdy tak ich, preto je pre PS JATNÍK nepochopiteľné, že po tomto všetkom by chcel byť opäť v ich radoch. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, má za to, že podanie žalobcov je účelové a zavádzajúce. Z uvedeného dôvodu preto navrhuje, aby súd žalobcu žalobcov zamietol ako nedôvodnú a zároveň PS JATNÍK priznal náhradu trov konania.
3. Na pojednávanie nariadené na deň 26.3.2018 sa dostavili žalobca v 1. rade, zároveň zástupca žalobcu v 2. rade, pričom ospravedlnil jeho neúčasť, o odročenie nežiadal a žalovaný a jeho právny zástupca. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán a ich zástupcov a listinnými dôkazmi, tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ( viď zápisnice z pojednávaní - návrhom s prílohami, podaniami žalobcu a žalovaného s predloženými prílohami ) a zistil tento skutkový stav:
5. Podaním zo dňa 3.7.2017 žalobcovia uviedli, že žalovaný navrhuje návrh zamietnuť z dôvodov ako uviedol na pojednávaní dňa 30.11.2016, predovšetkým na nedostatku právneho predpisu, ktorý by hmotnom práve dôvodne zakladal nárok navrhovateľov v 1. a 2. rade na členstvo u odporcu, ktoré by vzniklo konštitutívnym rozhodnutím súdu, na nepreukázaní naliehavého právneho záujmu s poukázaním na nález pléna ÚS SR sp. zn. PL ÚS 19/2014 ako aj z obsahového hľadiska na to, že navrhovateľom v 1. a 2. rade nemožno poskytnúť súdu ochranu pri takto konštitutívnom návrhu k výsledku konania orgánu súkromnoprávneho subjektu ako aj ďalšie nepodstatné dôvody. Vo svojom návrhu skutkovo a právne odôvodňujú aj práva aj právny nárok na vznik ich členstva v spoločnosti odporcu. Niet pochyb, že o tom, že právne vzťahy vznikajúce v oblasti poľovníctva sa riadia z.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, kde podľa ust. § 32 ods. 1 písm. d poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť Stanovami, ktoré musia byť v súlade týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na čl. 4 ods. 1, ods. 2 C.s.p., čl. 15 ods. 1 C.s.p., § 3 C.s.p.. Na základe tvrdeného skutkového stavu v návrhu o určení členstva v spoločnosti odporcu niet pochyb o tom, že členská schôdza žalobcu, ktorá sa konala dňa 16.4.2014 nerozhodla o prijatí navrhovateľov o prijatí za členov spoločnosti odporcu napriek lomu, že obidvaja žiadatelia spĺňali podmienky na prijatie za členov spoločnosti odporcu, čo je upravené v čl. III. Stanov odporcu zo dňa 14.3.2014, čím nebolo naplnené ust. § 32 ods. 1 písm. d) cit. zákona o poľovníctve, keď sa odporca neriadil vlastnými Stanovami. Niet pochyb o tom, že súdu, v tomto prípade súd prvej inštancie má vecnú pôsobnosť a právomoc prejednať právnu vec navrhovateľov ako je to uvedené cit. čl. 4 a 15 ako aj v ust. § 3 C.s.p. účinného od 1.7.2016, napriek existencií nálezu pléna ÚS SR, ktorý bol prijatý pred účinnosťou C.s.p., pričom niet pochyb, že zákon ako všeobecný právny predpis má určite vyššiu právnu silu ako nález ÚS SR, ktorý rieši konkrétnu vec. Niet pochyb o tom, že súdna prax má ustálenú rozhodovaciu činnosť od rozhodnutia súdu prvej inštancie cez odvolacie konanie a dovolacie konanie na Najvyššom súde SR v obdobnej právnej veci akými sú rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č.k. 13C/256/2005-118 zo dňa 16.5.2006, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/170/2006 zo dňa 18.10.2006 a rozsudok Najvyššieho súdu NS sp. zn. 3MCdo 20/2007 zo dňa 21.8.2008, ktorými bola nahradená vôľa odporcu, ako v tomto prípade, čo má oporu v čl. 4 ods. 2 cit. zákona. Z cit. rozsudkov polom pre tento prípad vyplýva, že o prijatí za členov spoločnosti odporcu na základe žiadosti navrhovateľov v 1. a 2. rade, ak títo spĺňali podmienky, čo je preukázateľné, že sú občania slovenskej republiky, mali a majú platne poľovne lístky mala kladne rozhodnúť členská schôdza ako o rozhodla na základe žiadosti o prijatí za členov spoločnosti iných žiadateľov, ktorý tiež spĺňali podmienky podľa zákona o poľovníctve ako aj vtedy platných stanov odporcu, pretože aj navrhovateľov v 1. a 2. rade tak, ako aj ostatným žiadateľom patrí rovnaký prístup užívacím a poľovnému právu. Niet pochyb o tom, že navrhovatelia v l. a 2. rade bez určenia, že sú členovia odporcu o čom členská schôdza nerozhodla, nemôžu vykonávať právo poľovníctva i keď spĺňajú všetky podmienky, čim takto ich postavenie je neiste a inak než rozhodnutím súdu tento neistý stav sa nemôže dosiahnuť v čom je naliehavý právny záujem na podaní návrhu. Odporca sa svojim podaním zo dňa 19.9.2016 k návrhu vyjadril z obsahu, ktorého vyplýva, že odporca v prevažnej miere morálne hodnotí navrhovateľa v 1. rade, čo s predmetom konania nesúvisí a zakladá dôvody na podanie žaloby na ochranu osobnosti. Odporca týmto vyjadrením sa pred súdom snaží zdiskreditovať navrhovateľa v I. rade, na čo použil klamlivé informácie, ktoré výbor spoločenstva neoveril a ani tieto informácie ničím z hľadiska dôkazov nepreukazuje. Aj samotná zápisnica výboru PZ JATNÍK Andrejová zo dňa 16.2.2014 je súhrnom klamstiev a poloprávd a naviac ju mal zapísať tajomník PZ p. F., ktorý na zasadaní výboru nebol prítomný, čo ako navrhovateľ v 1. rade vníma, že tento predložený dôkazom má charakter marenia spravodlivosti, pretože na žiadosť navrhovateľa v 1. rade, aby mu odporca doručil prezenčnú listinu navrhovateľovi v 1. rade odpovedal, že prezenčnou listinou nedisponuje ( viď predložené listinné dôkazy ). Pokiaľ ide o návrh žalobcu zo dňa 19.12.2016 na vypočutie svedkov v predmete veci hlasovaním o prijatí resp. neprijatí nových členov na členskej schôdzi konanej dňa 16.4.2016 navrhovatelia v 1. a 2. rade návrh na vykonanie |tohto dôkazu navrhujú zamietnuť, pretože ich výpoveď vo vzťahu navrhovateľom v 1. a 2.
rade nemôže byť iná ako účelová a snahou odporcu je zvrátiť obsah zápisnice z konania tejto schôdze, ktorá neobsahuje žiadne rozhodnutie ani hlasovanie o neprijatí navrhovateľov v I. a 2. rade alebo ďalších žiadateľov za členov odporcu.
6. Podaním zo dňa 8.8.2017 žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s argumentáciou žalobcov, pričom svoju argumentáciu. Žalobcovia vo svojom vyjadrení na podporu svojich tvrdení predkladajú postupne Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/256/2005 zo dňa 16.05.2006, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/150/2006, zo dňa 18.10.2006 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 21.08.2008, sp. zn. 3 M Cdo 20/2007, ktoré majú podľa názoru Žalobcov zakladať ich právo na vznik členstva v poľovníckej spoločnosti Žalovaného. K jednotlivým predloženým rozsudkom je potrebné uviesť, že tieto meritórne vychádzajú z v súčasnosti neplatnej právnej úpravy na úseku poľovníctva, ktorá sa zásadne odlišuje od v súčasnosti platného zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nový zákon o poľovníctve"). Žalobcovia zrejme s cieľom dosiahnuť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci samej systematicky od podania svojej žaloby opomínajú základný fakt, a to ten, že v súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Starý zákon o poľovníctve") platilo tzv. prednostné právo vlastníka poľovných pozemkov na vznik členstva v poľovníckych organizáciách po splnení stanovených podmienok. Poukázal na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb.. Nový zákon o poľovníctve však žiadne prednostné právo na vznik členstva v poľovníckej organizácii neustanovuje. Z tohto pohľadu je potrebné uviesť, že Žalobcovia doposiaľ neuviedli o aký právny základ opierajú svoje domnelé právo na vznik členstva v poľovníckej spoločnosti Žalovaného. Ako totiž na ostatnom pojednávaní vo veci samej uviedli, po zmene právnej úpravy na úseku poľovníctva prednostné (resp. akékoľvek iné) právo na vznik členstva vlastníka poľovných pozemkov právna úprava neobsahuje, je teda vecou samotnej poľovníckej spoločnosti (organizácie) ako subjektu súkromného práva, aby rozhodla kto sa stane jej členom a kto nie. Uvedený postup je aj plne v súlade s koncepciou autonómie vôle subjektov rozhodovať sa o združovaní. Rozhodnutie súdu tak ako ho požadujú Žalobcovia nemá žiadny právny základ. Odvolávať sa pritom na zmenenou právnou úpravou prekonané rozsudky považuje za nenáležité a ako také je potrebné tento postup odmietnuť. Je totiž nepochybné, že v konaniach podľa jednotlivých rozsudkov súdy posudzovali jedine a výlučne povahu prednostného práva podľa § 14 ods. 4 Starého zákona o poľovníctve. Keďže však Nový zákon o poľovníctve toto právo neustanovuje, nemožno sa ho dovolávať poukazom na rozsudky podľa starej a prekonanej právnej úpravy. Nepoužiteľnosť Starého zákona o poľovníctve vyplýva z jednoznačného znenia ustanovenia § 83 Nového zákona o poľovníctve, ktorým bol Starý zákon o poľovníctve zrušený. Na podporu uvádzaných tvrdení uvádza aj závery Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 69/2012, zo dňa 28.03.2013, ktorý uvádza: „V tomto čase však už vzťahy týkajúce sa výkonu poľovníckeho práva upravoval zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len neskorší zákon), preto právne vzťahy medzi účastníkmi konania bolo potrebné posudzovať už podľa novej právnej úpravy, teda podľa zákona o poľovníctve účinného od 1.9.2009. Tento zákon komplexne upravuje vzťahy, predtým upravené zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Okrem iných zmien týkajúcich sa napr. legálnych definícií vymedzených zákonom, zákon upravuje aj otázky týkajúce sa vzniku, registrácie a zániku poľovníckej organizácie, ktoré otázky poľovníckych organizácií boli upravené zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Z neskoršieho zákona vyplýva, že zákonodarca zvolil pri úprave „užívacieho" práva výkonu poľovníctva namiesto zákonného pojmu „prenájom výkonu poľovníckeho práva“, pojem „postúpenie práva poľovníctva", ktoré ako také sa zakladá zmluvou o užívaní poľovného revíru. Neskorší zákon upravuje v § 15 „náhrada za užívanie poľovného revíru", v ktorých ustanoveniach konkretizuje, že dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patri jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru. Zákonodarca teda „modernizuje" úpravu spoločenských vzťahov týkajúcich sa práva poľovníctva, upravuje náhradu za užívanie poľovných pozemkov vlastníkov. Podľa zákona č. 23/1962 Zb. bolo určitou satisfakciou už spomínané prednostné právo vlastníka pozemku na vznik členstva a v prípade ak k takémuto právu nebolo vyhovené, mohol sa domáhať súdnej ochrany pred všeobecným súdom, ktorý mohol pre účastníkov zaväzujúcim výrokom nahradiť vyhlásenie prejavu vôle združenia, ktoré odmietalo umožniť členstvo takýmto vlastníkom. V medziach týchto okolností sa aj žalobcovia domohli svojho práva, pričom súd im v napadnutom rozsudku vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného. Pre takýto postup však prvostupňový súd v čase vyhlásenia svojho rozsudku nemal zákonný podklad, pretože pôvodný nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovenia § 14 zákona č. 23/1962 Zb. zanikol neskoršou právnou úpravou (lex posterior derogat legi priori), keďže neskorší zákon deroguje skorší zákon. Aj keď pôvodne žalobcom svedčilo právo, ktorého sa domáhali, v priebehu súdneho konania im toto právo zaniklo, preto v čase
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa súd nemal a nemohol aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 23/1962 Zb., pretože tento zákon bol ako celok ustanovením § 83 neskoršieho zákona zrušený, pričom intertemporalitu neskorší zákon vo vzťahu k ustanoveniu § 14 zákona č. 23/1962 Zb. nijako neupravuje a nová právna úprava takéto ustanovenia neobsahuje. Pre právny podklad nároku je v zásade rozhodujúci stav v čase, kedy je o tomto nároku rozhodované. Keďže tento podklad zrušením zákona zanikol, nebolo možné, aby súd prednostné právo v podobe nahradenia prejavu vôle žalobcom priznal. Pre tento prípad teda platí pravidlo, že žalobcovia aj keď pôvodne mali, resp. mohli mať nárok vyplývajúci z práva prednostného vzniku členstva v združení, tento nárok stratili zmenou zákona.“ Ako z uvedenej citácie Rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, v konaní nie je možné vyhovieť návrhu žalobcov domáhajúcich sa členstva v poľovníckej spoločnosti žalovaného, nakoľko na takéto rozhodnutie neexistuje akýkoľvek právny základ. Poukazy žalobcov na skoršie rozhodnutia sú nenáležité, keďže tieto právne posudzovali a vychádzali zo zrušenej právnej úpravy, ktorá sa však v Novom zákone o poľovníctve nenachádza. V zmysle uvedených skutočnosti zotrváva na svojom stanovisku, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu nedôvodná a ako celok ju navrhuje zamietnuť a zaviazať Žalobcov na náhradu trov konania Žalovanému.
7. Na pojednávaní dňa 30.11.2016 : 1/ žalobca v 1. rade a zástupca žalobcu v 2. rade udával, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Navrhuje jej vyhovieť v celom rozsahu. Dôvody žaloby sú podané písomne, na tieto poukazuje. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepoukazujú a nevychádzajú z ustanovenia § 14 ods. 4 bývalej právnej úpravy. Nejde o prednostný výkon práva poľovníctva. Ide o to, že ak spĺňa občan SR všetky podmienky na výkon ako vyplýva zo stanov, má právo, aby o tom bolo rozhodnuté. Je pravdou, že v stanovách je uvedené, že môže, avšak zo zápisnice vyplýva, že tomu tak nebolo. Pokiaľ ide o to, či štátny orgán má právo zasiahnuť do rozhodovacej činnosti súkromnoprávnych organizácii, zastáva názor, že každý občan SR má právo na súdnu ochranu, ak by tomu tak nebolo, bol by druhoradým občanom bez ochrany svojich práv pred súdom. Tomu naznačuje aj CSP v článku 5 účinného od 1.7.2016. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento odôvodnili, spočíva v tom, že o členstve, resp. nečlenstve môže rozhodnúť len tá organizácia, ktorá vykonáva právo poľovníctva na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru. Použije iný príklad, že pri určovacích žalobách je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, tento je daný napr. zápisom do katastra nehnuteľností. Je rozhodnutie, aby občan, ktorý splní, resp. spĺňa podmienky práva výkonu poľovníctva, aby sa stal členom združenia. 2/ právny zástupca žalovaného udával, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súhlasí s tým, že možno po prvom prečítaní je zákon neúplný, zmätočný. Poukazuje na predchádzajúcu právnu úpravu zákona o poľovníctve z r. 1962, kde bolo v § 14 ods. 4 dané prednostné právo spoluvlastníkov pozemkov na členstvo, avšak v novej právnej úprave uvedené zo zákona odpadlo. Asi by bolo vhodné sa zamyslieť, prečo zákonodarca uvedené do zákona nedal. Tak ako aj žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu správne poukázali na znenie stanov PS Jatník; uvádzajú, že členom spoločnosti môže byť, nie stane sa, má prednostné právo a pod., môže byť každý občan za splnenia menovaných podmienok. Predpokladá sa aj prejav vôle súkromnoprávneho subjektu o prijatí žiadateľa o členstvo. Tak ako uviedol, súčasné Poľovnícke Spoločnosti v zmysle zák. o poľovníctve sú súkromnoprávnymi subjektmi oddelenými od akýchkoľvek zásahov štátu. Pokiaľ ide o členstvo v týchto súkromnoprávnych subjektoch, vlastník môže realizovať právo na výber resp. stať sa členom, avšak zákon o poľovnícke a akýkoľvek iný predpis platný v SR, neustanovuje právny nárok. Tu tkvie nedôvodnosť podanej žaloby, ktorým sa žalobca domáha prostredníctvom zásahu súdu, zásahu do súkromnoprávnych vzťahov a priznanie nároku, ktorý právne predpisy nepriznávajú. Po preštudovaní všetkých právnych predpisov musí byť jasné, že možnosť stať sa členom neustanovuje žiadny právny predpis, resp. právny nárok stať sa členom nemôže byť založený konštitutívnym rozhodnutím súdu. V zmysle ústavy SR čl. 1 štátne orgány môžu konať len v medziach a na základe zákonov. Právny poriadok SR nepozná vznik členstva v poľovníckom združení rozhodnutím súdu. Zároveň z procesného hľadiska je nevyhnutné, aby tak žalobca v 1. a 2. rade preukazovali právny záujem na takom určení s poukazom na v súčasnosti platnú úpravu CSP, z ktorej plynie, že žaloby na určenie tak ako je táto žaloba, majú byť v prevažnej miere zamietnuté. Zároveň leží na žalobcoch, aby preukázali svoj naliehavý právny záujem toho, čoho sa domáhajú. Poukázal na nález pléna ÚS sp.zn. PL ÚS 19/2014. Pokiaľ stanovy Poľovníckej Spoločnosti boli zaregistrované, ak vyhovujú platným právnym predpisom, je na poľovníckej spoločnosti ako si upraví svoje vnútorné fungovanie. Ako príklad uvádza, ako žalobcovia sa domáhajú svojho vlastníckeho práva skrz účasti v poľovníckej spoločnosti a následnej možnosti výkonu poľovníctva; možno však uviesť, že takisto každý občan má nespochybniteľné politické práva, čomu však aj po splnení interných predpisov toho ktorého subjektu nezaručuje, resp. nevytvára právny nárok domáhať sa byť členom, napr. akéhokoľvek politického subjektu len na základe svojho vlastného rozhodnutia bez ohľadu na vôľu toho
- ktorého súkromnoprávneho subjektu. Z tohto dôvodu má za to, že žaloba tak ako je koncipovaná, je nedôvodná a ako takú ju treba ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukazuje na prechodné ustanovenia nového zákona o poľovníctve. Žalobca v 1. rade sám povedal, že o členstve môže rozhodnúť len tá organizácia, ktorá má revír v užívaní. Pokiaľ ide o práva na súdnu ochranu, t.j. je samozrejme nepopierateľné, toto možno priznať len nárokom, ktoré vyplývajú z právneho predpisu. Celá podstata sporu spočíva len na posúdení, resp. posúdení dvoch pojmov a to je právo a právny nárok. Pokiaľ žalobcovia namietajú spôsob, prípadne obsah, alebo výsledok konania orgánu súkromnoprávneho subjektu, čo malo byť v tomto rozhodnuté, nemôže sa domáhať takého rozhodnutia, ako sa navrhuje v žalobe samej. Členstvo v Poľovníckej spoločnosti spoluvlastníka poľovných revírov nie je imanentne spojené s výkonom vlastníckeho práva. Vlastnícke právo žalobcov nikto neupiera.
8. Na pojednávaní dňa 26.3.2018 : 1/ žalobca v 1. rade a zástupca žalobcu v 2. rade udával, že trvá na písomne podanej žalobe. K mimosúdnemu vyriešeniu veci nedošlo a zrejme ani nedôjde. 2/ právny zástupca žalovaného udával, že trvá na písomných a ústnych vyjadreniach vo veci. Žiadajú, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Neexistuje právny základ nároku v tomto konaní tak, aby mohol súd rozhodnúť v ich prospech, navrhujú preto žalobu zamietnuť. Čo sa týka vypočúvania svedkov, ktorých navrhovali vypočuť, na ich vypočutí netrvajú a to z dôvodu, že skutočnosti , ktoré by mohli byť predmetom výsluchu sú opísané v dôkazoch, ktoré bolo súdu predložené. Naviac medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia neboli prijatí za členov združenia.
9. Súdu boli žalobcom na preukázanie jeho tvrdení predložené listinné dôkazy : 1/ notárska zápisnica zo dňa 27.3.2014, č. N XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX spísanej notárom JUDr. W. V., ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri JATNÍK ( uznášaniaschopné podľa § 5 ods.4 zákona o poľovníctve prítomnosťou nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov z celkovej výmery ), pričom sa oi. hlasovalo :
- o výške a spôsobe náhrady za právo užívať poľovný revír ( bod III zápisnice - s výsledkom schválená 1,50 eur za hektár na rok ),
- o schválení poľovníckej organizácie, s ktorou sa bude uzatvárať zmluva o užívaní poľovného revíra JATNÍK na ďalšie obdobie a to s 1/ Poľovníckou spoločnosťou JATNÍK registrovanej dňa 24.3.2014 ( pozn. so žalovaným ), ktorá mala v tom čase 6 členov, pričom tento návrh bol prijatý alebo 2/ Poľovníckym združením JATNÍK, pričom tento návrh prijatý nebol ( bod IV zápisnice )
- o schválení zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý budú vlastníkov zastupovať pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru so schválenou poľovníckou organizáciou na ďalšie obdobie ( schválení : Ing. Y. J.A., V. X., X. S. )
- v tomto znení boli prijaté aj uznesenia zo zhromaždenia vlastníkov (bod VI zápisnice ) 2/ zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 7.8.2014 ( ďalej aj zmluva ) uzavretá medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri JATNÍK ( prenajímatelia ) a Poľovníckou spoločnosťou JATNÍK ( užívateľ; pozn. žalovaný ) za účelom výkonu práva poľovníctva v tomto revíri v súlade so zákonom o poľovníctve a prebratí revíru užívateľom do užívania na dobu 15 rokov odo dňa evidencie Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor a to na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru JATNÍK zo dňa 27.3.2014. Náhrada za užívanie vyplýva z čl. III zmluvy ( 1,50 eur za hektár na rok ), práva a povinnosti zmluvných strán z čl. IV zmluvy, záverečné ustanovenia z čl. V zmluvy. Za prenajímateľa zmluvu podpísali Ing. Y. J., V. X., X. S. a za užívateľa X. S. - štatutár. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že poľovný revír JATNÍK bol uznaný za poľovný revír rozhodnutím Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor, číslo XXX/XX-poľ. zo dňa 28.3.1994 o výmere 2945 ha ( k.ú. Andrejová, Komárov, Bardejovská Nová Ves, Beloveža, Bardejov ). Evidenčnou doložkou bolo Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor potvrdené, že zmluva bola zaevidovaná podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dňa 9.9.2014 pod sp. č. R.-O.-V.-Q. ( podpis vedúceho odboru ). 3/ registračná doložka č. R.-O.-V.-Q. zo dňa 24.3.2014 vystavená Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor o vykonaní registrácie poľovníckej organizácie podľa § 32 zákona o poľovníctve : Poľovnícka spoločnosť Jatník so sídlom Andrejová 18, 086 37 Šarišské Čierne, Štatutárny zástupca X. S., O. XX. Táto registračná doložka je neoddeliteľnou súčasťou stanov Poľovníckej spoločnosti Jatník. 4/ prezenčná listina z konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri JATNÍK zo dňa 27.3.2014
5/ Stanovy Poľovníckej spoločnosti Jatník prijaté dňa 14.3.2014 prípravným výborom ( 6 členov - X. S., V. X., X.. S. S., H.. Y. J., Q. S., X. S. ), v zmysle ktorých najmä k predmetu konania :
- čl. 3 bod 1 : ,, Členom spoločnosti môže byť každý občan SR s trvalým bydliskom na jej území, ktorý je držiteľom platného poľovného lístka, pozná stanovy spoločnosti a zaviaže sa ich plniť svojim podpisom. "
- čl. 3 bod 3 : ,, O prijatí ďalších členov rozhoduje členská schôdza, spravidla výročná a to na základe písomnej žiadosti adresovanej výboru spoločnosti, ktorý rozhoduje o jej predložení členskej schôdzi. "
- čl. 4 : orgánmi spoločnosti sú : členská schôdza do jej pôsobnosti patrí oi. rozhodovanie o prijatí za člena spoločnosti na základe návrhu výboru, či zmena stanov / čl. 5 /, výbor spoločnosti - výkonný orgán, dozorná rada.
- čl. 5 : bod. 4 členská schôdza je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov spoločnosti; bod 5 na platnosť rozhodnutia členskej schôdze je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov; bod 7 o rokovaní členskej schôdze sa vyhotoví zápisnica, ktorá sa archivuje. 6/ zápisnica z členskej schôdze žalovaného zo dňa 16.4.2014 obsahom ktorej bolo :
- čl. I : zobralo sa na vedomie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Jatník zo dňa 27.3.2014 a že sa uzavrie zmluva o užívaní PR Jatník so žalovaným
- čl. II. písm. a ) : schválila sa zmena a doplnenie Stanov PS Jatník, najmä k predmetu konania čl. 3 bod 1 na : ,, Členom spoločnosti môže byť každý občan s trvalým bydliskom na území SR, ktorý je držiteľom platného poľovného lístka, pozná stanovy spoločnosti a zaviaže sa ich plniť svojim podpisom . " a čl. 3 bod 3 na : ,, O prijatí ďalších členov rozhoduje výročná členská schôdza, po absolvovaní ich čakateľskej doby, ktorá je minimálne tri roky a to na základe ich písomnej žiadosti adresovanej výboru PS. Splnenie podmienok vyhodnotí výbor PS, ktorý následne žiadosť predloží členskej schôdzi s návrhom na prijatie alebo neprijatie za člena."
- Čl. II. písm. c) : prijatie nových členov poľovníckej spoločnosti Jatník : s uvedením počtu hlasov ( 4 alebo 5 ) : H.. Q. O., X.. X. O., X. O., X. O. Q.., V. Č., V.. X. P., P. F.S., X. H., X. X., V. X. Q.., Q.. I. X., X. S., H.. Q. S., V. S., Q. S., X. S., Q. S., Q. J., B. J., X.. X. Q.Č., E. Q., X. Q., X. Q., H.. J. K., H.. Q. K., X. V., W. V., W. W., H.. Q. Š., V. W..
- čl. II. písm. d) : voľba nových členov výboru PS, dozornej rady, poľovnej stráže
- čl. III. písm. a ) : Ukladá sa oboznámiť žiadateľov, ktorí neboli prijatí za členov PS Jatník doporučeným listom o ich neprijatí v termíne do 30.4.2014. 7/ žiadosť o prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník podpísanej žalobcami dňa 11.4.2014 s tým, že dôvodom podania žiadosti je kladný vzťah k prírode a zvieratám a schopnosť plniť svedomito úlohy. 8/ platné poľovné lístky a zbrojné preukazy vystavené na mená žalobcov 9/ prehľad vlastníctva k poľovným pozemkom v predmetnom poľovnom revíry Jatník ( k.ú. Beloveža ) na mená žalobcov 10/ upovedomenie zo dňa 30.4.2014 vyhotovené žalovaným adresované žalobcom o neprijatí za člena PS Jatník s textom : ,, Upovedomujeme Vás o tom, že ste na základe rozhodnutia členskej schôdze PS Jatník konanej dňa 16.4.2014 neboli prijatý za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník so sídlom Andrejová 18, 086 37 Šarišské Čierne. ".
10. Súdu boli žalovaným na preukázanie jeho tvrdení predložené listinné dôkazy : 1/ Zápisnica zo zasadnutia výboru PZ JATNÍK Andrejová z dňa 16.02.2014 ( obsahom sú tvrdenia udávané žalovaným vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe ) 2/ Zápisnica z Výročnej členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Jatník konanej dňa 22.02.2015 v Andrejovej a Uznesenie z tejto schôdze, pričom ich predmetom oi. bolo aj prerokovanie žiadostí o prijatie za čakateľa na členstvo v PS, prijatí boli Bc. V. Q., V., Q.. H. Č., X. F., Q.. I. W., neprijatý X. W.. Konštatuje sa aj doručenie žiadosti o prijatí za člena PS Jatník od p. U. dňa 20.2.2015 a žalobcov dňa 21.2.2015, po zasadaní výboru. Aj napriek telefonickému upozorneniu tajomníkom, že žiadosti sú zlé formulované, aby si ich opravili, menovaní trvali na predložených žiadostiach. Nakoľko boli doručené po zasadnutí výboru, výbor sa nimi nezaoberal. Tieto nie sú v súlade so stanovami PS Jatník, č. 3 ods. 3. Členská schôdza hlasovala, či sa bude zaoberať žiadosťami menovaných, avšak tieto boli zamietnuté. 3/ žiadosti o prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník podpísanej žalobcami dňa 20.2.2015 s tým, že svoju žiadosť odvodzujú od vlastníckeho práva k poľovným pozemkom o výmere viac ako 2ha ( resp. do 1 ha ) v k.ú. Beloveža patriace do poľovného revíra Jatník a od skutočnosti, že spĺňajú všetky podmienky na výkon poľovného práva podľa zákona o poľovníctve a to, že sú držiteľmi poľovných lístkov a zbrojných preukazov. Na konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 27.3.2014 za seba splnomocnili plnomocníka, ktorý hlasoval za prijatie uznesenia tak, aby zastúpení vlastníci poľovných pozemkov uzavreli zmluvu o užívaní poľovného revíra s PS Jatník, čo sa aj stalo dňa 7.8.2014. 4/ menovitý zoznam členov žalovaného v počte 35 a čakateľov v počte 5.
11. Podľa čl. 1 Základných princípov CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
12. Podľa čl. 4 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
13. Podľa čl. 15 ods. 1 Základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
14. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
15. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
16. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ( v znení účinnom od 01.09.2009 do 30.06.2016 ) tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.
17. Podľa § 1 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.12.2014 ) tento zákon upravuje a)podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov,1) b)uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, c)poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, d)ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, e)vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f)organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“), g)podmienky na lov a zužitkovanie zveri, h)náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, i)pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, j)zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie l) poľovníctvom súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia, p)poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica, q)právom a výkonom poľovníctva súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu5) a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty, r)samostatným poľovným revírom poľovný revír uznaný z poľovných pozemkov vo vlastníctve jednej fyzickej osoby alebo jednej právnickej osoby, s)spoločným poľovným revírom poľovný revír uznaný z poľovných pozemkov vo vlastníctve viacerých vlastníkov, u) vlastníkmi spoločného poľovného revíru všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír,
v)vlastníkom poľovného revíru majiteľ, z ktorého poľovných pozemkov je uznaný samostatný poľovný revír, w)užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, x)užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri, y)užívateľom poľovných pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo rybársky obhospodaruje poľovné pozemky.
19. Podľa § 11 cit. zák. ( Užívanie poľovného revíru ) o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.
20. Podľa § 5 ods. 4 cit. zák. ( Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov ) zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
21. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) ods. 2, 4 cit. zák. ( Zmluva o užívaní poľovného revíru ) užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou b) poľovníckej organizácii podľa § 32. Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty. Ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva, došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy.
22. Podľa § 14 ods. 1 cit. zák. zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
23. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. ( Náhrada za užívanie poľovného revíru ) dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.
24. Podľa § 16 ods. 1, 2 cit. zák. evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.7) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
25. Podľa § 32 cit. zák. ( Poľovnícka organizácia ) na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a)je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b)má sídlo na území Slovenskej republiky, c)je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d)riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
26. Podľa § 33 ods. 1, 3 cit. zák. poľovnícka organizácia vzniká registráciou dňom, ku ktorému je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. V
mene poľovníckej organizácie až do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm. f) koná prípravný výbor alebo splnomocnenec.
27. Podľa § 51 ods. 1 cit. zák. poľovný lístok je verejná listina osvedčujúca oprávnenie jeho držiteľa loviť zver, ak spĺňa ďalšie podmienky na lov zveri ustanovené týmto zákonom. Poľovný lístok vydáva, predlžuje jeho platnosť a odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt.
28. Podľa § 83 cit. zák. ( Zrušovacie ustanovenie ) zrušuje sa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 99/1993 Z. z..
29. Podľa čl. VI cit. zák. ( účinnosť ) tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2009, okrem § 51 a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010 a okrem § 65 ods. 7, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
30. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve ( zrušený zákonom č. 274/2009 Z.z. ) ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.
31. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
32. Podľa čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
33. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
34. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
35. Z vykonaného dokazovania vyplývajú tieto skutkové okolnosti : 1/ poľovný revír JATNÍK bol uznaný za poľovný revír rozhodnutím Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor, číslo XXX/XX-V.ľ. zo dňa 28.3.1994 o výmere 2945 ha ( k.ú. Andrejová, Komárov, Bardejovská Nová Ves, Beloveža, Bardejov ) 2/ registračná doložka č. R.-O.-V.-Q. zo dňa 24.3.2014 vystavená Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor svedčí o vykonaní registrácie poľovníckej organizácie podľa § 32 zákona o poľovníctve : Poľovnícka spoločnosť Jatník so sídlom U. XX, XXX XX Š. Č., Štatutárny zástupca X. S., O. XX. 3/ dňa 27.3.2014 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri JATNÍK postupom podľa § 5 v spojení s § 11 zák. č. 274/2009 Z.z., ktoré bolo osvedčené notárom JUDr. W. V. (notárska zápisnica zo dňa 27.3.2014, č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX ), na ktorom sa oi. rozhodlo o výške a spôsobe náhrady za právo užívať poľovný revír ( bod III zápisnice - s výsledkom schválená 1,50 eur za hektár na rok ), o schválení poľovníckej organizácie, s ktorou sa bude uzatvárať zmluva o užívaní poľovného revíra JATNÍK na ďalšie obdobie a to s Poľovníckou spoločnosťou JATNÍK registrovanej dňa 24.3.2014 ( pozn. so žalovaným ), o schválení zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý budú vlastníkov zastupovať pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru so schválenou poľovníckou organizáciou na ďalšie obdobie ( schválení : Ing. Y. J., V. X., X. S. ); v tomto znení boli prijaté aj uznesenia zo zhromaždenia vlastníkov (bod VI zápisnice ), 4/ postupom podľa § 13 zák. č. 274/2009 Z.z. dňa 7.8.2014 došlo k uzavretiu zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri JATNÍK ( prenajímatelia ) a
Poľovníckou spoločnosťou JATNÍK ( užívateľ; pozn. žalovaný ) za účelom výkonu práva poľovníctva v tomto revíri v súlade so zákonom o poľovníctve a prebratí revíru užívateľom do užívania na dobu 15 rokov odo dňa evidencie Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor a to na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru JATNÍK zo dňa 27.3.2014. Náhrada za užívanie vyplýva z čl. III zmluvy ( 1,50 eur za hektár na rok ), práva a povinnosti zmluvných strán z čl. IV zmluvy, záverečné ustanovenia z čl. V zmluvy. Za prenajímateľa zmluvu podpísali Ing. Y. J., V. X., X. S. a za užívateľa X. S. - štatutár. Evidenčnou doložkou bolo Okresným úradom Bardejov, pozemkový a lesný odbor potvrdené, že zmluva bola zaevidovaná podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dňa 9.9.2014 pod sp. č. R.-O.-V.-Q. ( podpis vedúceho odboru ), teda tým pádom spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. 5/ žalobcovia sú držiteľmi poľovných lístkov a zbrojných preukazov a sú spoluvlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovného revíra JATNÍK, 6/ zo Stanov Poľovníckej spoločnosti Jatník prípravným výborom ( 6 členov - X. S., V. X., JUDr. S. S., H.. Y. J., Q. S., X. S.) oi vyplýva, že :
- čl. 3 bod 1 : ,, Členom spoločnosti môže byť každý občan SR s trvalým bydliskom na jej území, ktorý je držiteľom platného poľovného lístka, pozná stanovy spoločnosti a zaviaže sa ich plniť svojim podpisom. "
- čl. 3 bod 3 : ,, O prijatí ďalších členov rozhoduje členská schôdza, spravidla výročná a to na základe písomnej žiadosti adresovanej výboru spoločnosti, ktorý rozhoduje o jej predložení členskej schôdzi. "
- čl. 4 : orgánmi spoločnosti sú : členská schôdza do jej pôsobnosti patrí oi. rozhodovanie o prijatí za člena spoločnosti na základe návrhu výboru, či zmena stanov / čl. 5 /, výbor spoločnosti - výkonný orgán, dozorná rada.
- čl. 5 : bod. 4 členská schôdza je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov spoločnosti; bod 5 na platnosť rozhodnutia členskej schôdze je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov; bod 7 o rokovaní členskej schôdze sa vyhotoví zápisnica, ktorá sa archivuje. 7/ žiadosťami o prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník zo dňa 11.4.2014 žalobcovia žiadali o prijatie za členov z dôvodu kladného vzťahu k prírode a zvieratám a schopnosť plniť svedomito úlohy. 8/ zo zápisnice z členskej schôdze žalovaného zo dňa 16.4.2014 vyplýva :
- čl. I : zobralo sa na vedomie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Jatník zo dňa 27.3.2014 a že sa uzavrie zmluva o užívaní PR Jatník so žalovaným ( pozn. PR - poľovný revír )
- čl. II. písm. a ) : schválila sa zmena a doplnenie Stanov PS Jatník, najmä k predmetu konania čl. 3 bod 1 na : ,, Členom spoločnosti môže byť každý občan s trvalým bydliskom na území SR, ktorý je držiteľom platného poľovného lístka, pozná stanovy spoločnosti a zaviaže sa ich plniť svojim podpisom . " a čl. 3 bod 3 na : ,, O prijatí ďalších členov rozhoduje výročná členská schôdza, po absolvovaní ich čakateľskej doby, ktorá je minimálne tri roky a to na základe ich písomnej žiadosti adresovanej výboru PS. Splnenie podmienok vyhodnotí výbor PS, ktorý následne žiadosť predloží členskej schôdzi s návrhom na prijatie alebo neprijatie za člena."
- čl. II. písm. c) : prijatie nových členov poľovníckej spoločnosti Jatník : s uvedením počtu hlasov ( 4 alebo 5 ) : H.. Q. O., X.. X. O.Ž., X. O., X. O. Q.., V. Č., V.. X. P., P. F., X. H., X. X., V. X. Q.., Q.. I. X., X. S., H.. Q. S., V. S., Q.Á. S., X. S., Q. S., Q. J., B. J., X.. X. Q., E. Q., X. Q., X. Q., H.. J. K., H.. Q. K., X. V., W. V., W. W., H.. Q. Š., V. W..
- čl. II. písm. d) : voľba nových členov výboru PS, dozornej rady, poľovnej stráže
- čl. III. písm. a ) : Ukladá sa oboznámiť žiadateľov, ktorí neboli prijatí za členov PS Jatník doporučeným listom o ich neprijatí v termíne 30.4.2014. 9/ upovedomením zo dňa 30.4.2014 bolo žalovaným žalobcom oznámené neprijatie za člena PS Jatník s textom : ,, Upovedomujeme Vás o tom, že ste na základe rozhodnutia členskej schôdze PS Jatník konanej dňa 16.4.2014 neboli prijatý za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník so sídlom Andrejová 18, 086 37 Šarišské Čierne. ". 10/ následne žalobcovia opätovne požiadali o prijatie za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník žiadosťou zo dňa 20.2.2015 s tým, že svoju žiadosť odvodzujú od vlastníckeho práva k poľovným pozemkom o výmere viac ako 2ha ( resp. do 1 ha ) v k.ú. Beloveža patriace do poľovného revíra Jatník a od skutočnosti, že spĺňajú všetky podmienky na výkon poľovného práva podľa zákona o poľovníctve a to, že sú držiteľmi poľovných lístkov a zbrojných preukazov. Na konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 27.3.2014 za seba splnomocnili plnomocníka, ktorý hlasoval za prijatie uznesenia tak, aby zastúpení vlastníci poľovných pozemkov uzavreli zmluvu o užívaní poľovného revíra s PS Jatník, čo sa aj stalo dňa 7.8.2014. 11/ zo Zápisnice z Výročnej členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Jatník konanej dňa 22.02.2015 v Andrejovej vyplýva, že predmetom schôdze oi. bolo aj prerokovanie žiadostí o prijatie za čakateľa na členstvo v PS; prijatí boli Bc. V. Q., V., Q.. H. Č.U., X. F., Q.. I. W., neprijatý X. W.. Konštatovalo
sa aj doručenie žiadosti o prijatí za člena PS Jatník od p. U. dňa 20.2.2015 a žalobcov dňa 21.2.2015, po zasadaní výboru. Aj napriek telefonickému upozorneniu tajomníkom, že žiadosti sú zlé formulované, aby si ich opravili, menovaní trvali na predložených žiadostiach. Nakoľko boli doručené po zasadnutí výboru, výbor sa nimi nezaoberal. Tieto nie sú v súlade so stanovami PS Jatník, č. 3 ods. 3. Členská schôdza hlasovala, či sa bude zaoberať žiadosťami menovaných, avšak tieto boli zamietnuté.
36. Vyššie zistené skutočnosti ako také neboli medzi stranami sporné. Medzi stranami nie je tiež sporné, že žalobcovia neboli prijatí za členov združenia. Spornou však medzi nimi ostala otázka, či žalobcom svedčí žalobou uplatnený nárok na vznik členstva v poľovníckom združení - označenom žalovanom a či o podaných žiadostiach žalobcov bolo rozhodnuté na zasadaní členskej schôdze žalovaného dňa 16.4.2014 v zmysle platných Stanov žalovaného. Medzi stranami sporu je tiež nepochybné a nesporné, že právne vzťahy vznikajúce v oblasti poľovníctva sa riadia zákonom číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve ( ďalej aj Zákon ).
37. Možno tiež prisvedčiť, že žalobcovia majú na určení, či tu právo je alebo nie je, naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP. Žaloba bola označená ako žaloba určovacia, pričom žalovaný uvedené nerozporoval, namietal len, že žalobcom nesvedčí naliehavý právny záujem, pričom súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia sa môžu cítiť vo svojom postavení voči poľovníckemu združeniu neistí, čo však neznamená, že len z tohto dôvodu majú byť v spore úspešní.
38. S poukazom na vyššie cit. ust. zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a zistené skutočnosti ( bod 35 odôvodnenia ) možno uzavrieť, že užívateľom uznaného poľovného revíra Jatník je žalovaný, ktorý jeho užívaním vykonáva právo poľovníctva v revíri, na základe rozhodnutia väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov a uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíra zo dňa 7.8.2014. Za týmto účelom je žalovaný oprávnený vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty a využívať ich v nevyhnutnej miere. Právo poľovníctva sa vykonáva v uznanom poľovnom revíre. Žalovaný je poľovníckou organizáciou podľa § 32 Zákona, ktorá vznikla registráciou za účelom tam uvedenom a jej činnosť je riadená Stanovami ( ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi ); v čase podania žiadostí žalobcom Stanovami zo dňa 14.3.2014, pričom ich obsah tvoria oi. aj ustanovenia uvedené v bode 35 ods. 6 odôvodnenia ( ďalej aj Stanovy ).
39. V kontexte na poukázanie žalovaného na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 19/2014 zo dňa 16.3.2016 v spojení s cit. ust. Ústavy Slovenskej republiky ( najmä čl. 29 ods. 1 ) a cit. ust. Zákona o poľovníctve súd poukazuje na skutočnosť, že vytváranie poľovníckych organizácií je prejavom realizácie základného práva osôb (občanov SR) sa združovať a tieto ako také sú súkromnoprávnymi inštitútmi a teda štát nemôže zasahovať do ich činnosti, resp. fungovania ako takej ( samozrejme okrem zásahov podľa čl. 29 ods. 3 Ústavy SR : ,, Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. "). Združovanie v poľovníckej organizácii je založené na báze dobrovoľnosti a na základe slobodnej vôle ich zakladateľov. Vznik a zánik členstva v poľovníckej organizácii a jej činnosť je teda vecou vnútorných predpisov organizácie - Stanov ( § 32 ods. 1 písm. d/ Zákona ). Obdobne rozsah združovacieho práva vníma aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 11 ). Z rozsudku ESĽP z 30. 6. 1993 vo veci Sigurdur A. Sigurjónsson c. Island, sťažnosť č. 16130/90 vyplýva, že článok 11 dohovoru tak upravuje právo zakladať združenia ako organizácie súkromného práva, ktoré vznikli na základe súkromnoprávnych predpisov a majú plnú autonómiu pri vydávaní rozhodnutí a pri správe svojich vnútorných vecí. Z odôvodnenia cit. nálezu Ústavného súdu SR ( bod 103 ) vyplýva, že : ,, Združenia požívajúce ochranu čl. 11 dohovoru, ale aj čl. 29 ústavy totiž vykazujú prvok tzv. spolkovej autonómie, ktorá zahŕňa aj oprávnenie regulovať svoju vnútornú organizáciu, procesy prebiehajúce vo vnútri združenia, ale aj vzťah medzi združením a jeho členmi konkretizovaný vzájomnými právami a povinnosťami členov združenia a eventuálne i dôsledky porušenia povinností, ktoré môžu viesť až k vylúčeniu člena zo združenia. Ak však ESĽP pri identifikácii čŕt vylučujúcich aplikovateľnosť čl. 11 dohovoru hovorí o kritériu administratívnej, normotvornej či disciplinárnej právomoci, zjavne nemá na mysli popísané prvky tvoriace v ich súhrne pojem spolkovej autonómie, tak typickej pre združenia založené na báze slobody združovať sa. Rovnako : ,, Fakt, že sa zákon o združovaní podľa § 1 ods. 3 písm. d) nevzťahuje na združovanie občanov na účel výkonu práva poľovníctva, nijako nevylučuje poľovnícke združenia spod režimu slobodného združovania podľa čl. 29
ústavy." a ,, Podstata združovacieho práva spočíva v tom, že združujúce sa subjekty sú oprávnené dobrovoľne sa rozhodnúť o inštitucionalizácii svojich spoločných záujmov prostredníctvom založenia nového subjektu práva, ktorého právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity jeho zakladateľov. "
40. Súd vyhodnocoval dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v nadväznosti na citovanú právnu úpravu a dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná.
41. Ako vyplýva z predložených Stanov o prijatí ďalších členov za člena spoločnosti rozhoduje členská schôdza ( spravidla výročná, pozn. teda nie výlučne ) na základe písomnej žiadosti adresovanej výboru spoločnosti, pričom : 1/ členská schôdza je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov spoločnosti; 2/ na platnosť rozhodnutia členskej schôdze je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov; 3/ o rokovaní členskej schôdze sa vyhotoví zápisnica, ktorá sa archivuje. V žiadnom ustanovení Stanov sa nepojednáva akým spôsobom, resp. akou formou členská schôdza rozhoduje ( teda, či uznesením, či inou formou ), používa len pojmy ,, rozhoduje ,, a kedy je členská schôdza uznášaniaschopná, akým počtom hlasov rozhoduje a že o rokovaní sa vyhotoví zápisnica.
42. Z obsahu zápisnice z členskej schôdze zo dňa 16.4.2014 nepochybne vyplýva, že žalovaný postupoval podľa Stanov a že bolo rozhodované o prijatí nových členov žalovaného ( bod II písm. b / zápisnice ) a že neprijatým žiadateľom sa ukladá oboznámiť ich o uvedenom doporučeným listom v termíne 30.4.2014 ( bod III písm. a/ zápisnice ). Následne upovedomením zo dňa 30.4.2014 bolo žalobcom oznámené, že na základe rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Jatník konanej dňa 16.4.2014 neboli prijatý za člena Poľovníckej spoločnosti Jatník. Ak by o žiadostiach žalobcov o členstvo rozhodnuté na schôdzi nebolo, nemalo by význam uvedené zapísať v zápisnici a ani im zasielať uvedené upovedomenie. Súd v tomto nevidí ani rozpor s dobrými mravmi, či nejasnosť a neurčitosť, ako tvrdia žalobcovia.
43. Žalobcovia síce listinnými dôkazmi preukázali, že podali žiadosti o prijatie za člena poľovníckej organizácie ( zo dňa 11.4.2014, teda pred začatím členskej schôdze ) a že spĺňajú predpoklady na členstvo v poľovníckej organizácii ( žalovanom ) podľa Stanov ( čl. 3 ods. 1 ) a teda : sú občanmi SR s trvalým bydliskom na jej území, sú držiteľmi poľovných lístkov, ale absentovalo napr. preukázanie znalosti Stanov a záväzok ich plniť svojim podpisom.
44. Čo je však najpodstatnejšie pre posúdenie tejto veci, žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, aby im na vyslovenie ich členstva v poľovníckej organizácii ( žalovanom ) súdnym rozhodnutím ( konštitutívnej povahy ), svedčal právny nárok daný akýmkoľvek právnym predpisom ( teda nepreukázali, aby im nárok na priame členstvo v poľovníckej organizácii vznikol na základe zákona, resp. právnych predpisov vyššej právnej sily, či medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná ), či aby uvedený nárok vyplýval zo samotných Stanov žalovaného ( poukaz na formuláciu v čl. 3 ods. 1 Stanov ,, môže byť každý občan ..... ,,, nie musí byť, či stáva sa a pod. ) .
45. Ani prípadné preukázanie nerozhodnutia o ich žiadosti o členstve v poľovníckej organizácii na zasadaní členskej schôdze dňa 16.4.2014 by nemohlo mať samo o sebe za následok vznik členstva žalobcov v poľovníckej organizácii žalovaného, keďže takýto nárok nemá oporu v právnych predpisoch tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku. Tým viac, ako je konštatované v bode 39 odôvodnenia, žalovaný vystupuje ako súkromnoprávny subjekt, ktorý riadi svoju organizáciu a činnosť vlastnými vnútornými predpismi - Stanovami a len on sám môže ( prostredníctvom svojich členov na členskej schôdzi ) rozhodovať o členstve ďalších osôb na základe ich žiadostí postupom podľa Stanov. Je na autonómnej vôli a rozhodnutí samotných členov poľovníckej organizácie ( napr. aj prostredníctvom úpravy podmienok vstupu ďalších osôb do ich organizácie ), či prípadnej žiadosti žiadateľov vyhovejú a rozhodnú o prijatí za člena ich spoločnosti, príp. rozhodnú o ich neprijatí ( ako v tomto prípade ). Nie je možné vykonať autoritatívny zásah súdu do súkromnoprávneho subjektu a jeho organizácie a vnútiť mu ďalších členov proti vôli samotnej poľovníckej organizácie, resp. jej členov tvoriacich členskú schôdzu.
46. V zmysle vyššie uvedeného nemožno vykladať ust. § 3 ods. 1 Stanov v takom význame, ktorý prezentujú žalobcovia ( viď žaloba : Držiteľ platného poľovného lístka, občan SR sa sám na základe svojho vlastného a dobrovoľného rozhodnutia stáva členom poľovníckej organizácie. ).
47. V tomto je nutné poukázať na zmenu právnej úpravy vo vzťahu k satisfakcii za užívanie poľovných pozemkov poľovníckou organizáciou pre ich vlastníkov, pričom v zák. č. 23/1962 Zb. bolo upravené prednostné právo vlastnícka pozemku na vznik členstva podľa § 14 ods. 4 cit. zák., z čoho vychádzali aj súdne rozhodnutia, na ktoré poukazovali strany sporu v tomto konaní, avšak zákonodarca zákonom č. 274/2009 z.z. v ustanovení § 15 zakotvil túto satisfakciu formou úhrady za užívanie poľovného revíra vlastníkom poľovných pozemkov. Teda došlo k podstatnej zmene úpravy práv súvisiacich s poľovníctvom a jeho výkonom. Preto z pohľadu uvedeného nebolo možné pri posúdení veci prihliadať na argumentáciu udávanú v týchto rozhodnutiach, keďže vychádzali z odlišnej právnej úpravy s poukazom na prednostné právo vlastníka pozemku na vznik členstva.
48. K argumentácii žalobcov : 1/ že ich poľovné právo je odvodené od vlastníckeho práva k časti poľovných pozemkov ( pozn. vo výmere, ktorá nespĺňa kritéria na uznanie poľovného revíra podľa § 3 ods. 3 Zákona ), ktoré tvoria poľovný revír Jatník; 2/ že užívacie právo je súčasťou vlastníckeho práva a zahrňuje v sebe právo vec užívať pre seba a brať v nej plody a úžitky. Užívacie právo je prevoditeľné, a teda vlastník veci môže svoje užívacie právo za dohodnutých podmienok previesť na ďalšiu osobu. Nemožno spochybniť, že právo užívať poľovný revír v sebe zahŕňa všetky činnosti predstavujúce výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ktorým sa rozumie súhrn práv a povinnosti zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádia a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty, čo má skutočne oporu v ust. § 2 písm. g) / zrejme mali žalobcovia na mysli písm. q) /, písm. w ) cit. zákona.; 3/ že úprava práv a povinnosti členov poľovnícke organizácie je spravidla daná v Stanovách poľovníckej organizácie, ktoré musia byť predložené registrovanému úradu, musia byť v súlade so zákonom o poľovníctve a ostatnými všeobecnými právnymi predpismi tak, že poľovnícke organizácie nemôžu popierať alebo obmedzovať osobné, politické, občianske práva, ku ktorým nepochybne patria vlastnícke a užívacie práva a dobrovoľne sa združovať aj v neziskových organizáciách akými sú poľovnícke organizácie zriadené podľa zákona o poľovníctve alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľania, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo sledujú dosiahnutie a dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi; 4/ že je potrebne uviesť, že v prípade vzťahov vznikajúcich pri výkone práva poľovníctva upravené zákonom o poľovníctve ide o občianskoprávne vzťahy majetkového charakteru odvodené od vlastníckeho práva k poľovným pozemkom a ako také požíva i ochranu v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou poľovného revíru konkrétnej poľovníckej organizácie. Vlastníci poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru za súčasného splnenia ostatných zákonných podmienok majú právo poľovníctva v tomto revíri, môžu ho vykonávať sami v podobe združenia sa v poľovníckej organizácií alebo môžu výkon práva vo forme užívania poľovného revíru za odplatu prenajať a to buď poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe. Zákon o poľovníctve vymedzuje formu výkonu práva poľovníctva, vlastník poľovného pozemku patriaceho do poľovného revíru, ktorý vykonáva právo poľovníctva, musí byť členom poľovníckej organizácie alebo poľovnej spoločnosti, ktoré sú právnickými osobami. Zákon o poľovníctve ani iný všeobecne záväzný právny predpis nezveruje poľovníckej organizácií právomoc rozhodovať o tom, kto môže vykonávať právo poľovníctva, naopak zakotvuje, že o výkone práva poľovníctva rozhodne zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nadpolovičnej väčšiny výmery všetkých vlastníkov v poľovne uznanom revíri. Navrhovatelia majú za to, že ak ako vlastníci poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri Jatník uplatnili svoje vlastnícke práva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, hlasovali a rozhodli, aby výkon poľovného práva užívali postúpením na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru, že odporca pri splnení aj podmienky platných poľovných lístkov mal o ich prijatí kladne rozhodnúť, čo sa tak nestalo; súd dodáva, že základná úprava vlastníctva je upravená v čl. 20 Ústavy SR, pričom konkrétny obsah, resp. podrobnejšie ho upravujú jednotlivé právne predpisy ( Občiansky zákonník pre oblasť súkromných vzťahov ako predpis lex generalis / obsah vlastníckeho práva uvedený v § 123 / a ďalšie právne predpisy, ktoré upravujú vlastníctvo a jeho zákonný obsah a rozsah ako napr. aj Zákon o poľovníctve ako lex specialis ). Avšak ako vyplýva z ust. Zákona o poľovníctve : vlastníkmi spoločného poľovného revíru všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír ( § 2 písm. u/ ); užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri ( § 2 písm. w/ ); užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri ( § 2
písm. x/) na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ( § 5 v spojení § 11 Zákona ) a zmluvy o užívaní poľovného revíra uzavretej medzi budúcim užívateľom poľovného revíra s vlastníkmi poľovného revíra ( § 13, § 14 Zákona ), pričom výkon práva poľovníctva v sebe zahŕňa aj právo využívať poľovné pozemky, poľné a lesné cesty a právo vstupu na poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Teda z uvedeného vyplýva, že vlastníci poľovných pozemkov, ktoré tvoria poľovný revír prenášajú na základe rozhodnutia väčšiny počítanej podľa výmery poľovných pozemkov ( § 5 Zákona ) a na základe uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíra ( aj s poľovníckou organizáciou podľa § 32 Zákona ako v tomto prípade ) časť svojich oprávnení vyplývajúcich z obsahu vlastníckeho práva na užívateľa poľovného revíra. Ich vlastnícke právo však týmto nie je dotknuté, obmedzuje sa len časť obsahu vlastníckeho práva a to na základe ich rozhodnutia v súlade a na základe Zákona. Právo výkonu poľovníctva v poľovnom revíri je teda späté s užívaním poľovného revíra užívateľom ( § 2 písm. w/, x / Zákona ) a o práve výkonu poľovníctva na poľovných pozemkoch tvoriacich poľovný revír rozhodujú ich vlastníci na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov ( nie poľovnícka organizácia ako tvrdia žalobcovia ). Ako je preukázané vyššie takýto postup zvolili aj vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Jatník ( viď odôvodnenie vyššie ). Preto nemožno súhlasiť s tým, že vlastnícke právo žalobcov k časti poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Jatník zakladá ich právo na členstvo k poľovníckej organizácii - žalovanom a že ich poľovné právo je späté s vlastníctvom, nakoľko uvedenému nesvedčí citovaná právna úprava ani vyššie zistené skutočnosti. Takéto obmedzenie obsahu ich vlastníckych práv je plne v súlade so zákonom bez toho, aby boli obmedzené ich základné práva a slobody dané Ústavou SR, či medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nedochádza ani k ich diskriminácii.
49. Na záver sa súd dodáva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, pričom podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon ( § 46 Ústavy SR ). V tomto prípade občianske súdne konanie upravuje Civilný sporový poriadok. Čo sa týka poukazu žalobcov na základné princípy Civilného sporového poriadku súd poukazuje na skutočnosť, že tieto sa týkajú predpisu procesnoprávneho, nie hmotnoprávneho posúdenia veci. 50. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že žaloba žalobcov nemôže byť dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. V konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by odôvodňovali splnenie predpokladov na vyslovenie, že žalobcovia sú členmi poľovníckej organizácie - žalovaného. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd neakceptoval a neprihliadal na ďalšie tvrdenia a argumentáciu žalobcov udávané v konaní.
51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalovanému voči žalobcom, pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.