Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-103-2018.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu 1. X.. X. X., nar. XX.XX.XXXX a 2. X. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XX, O., zast. JUDr. Ján Jurč, advokát, Partizánska 5, Bardejov, proti žalovanému V. W. X. so sídlom U. XX, XXX XX B. E., H.: XX XXX XXX, zast. B. & V., s.r.o., Y. XX, XXX XX S., H.: XX XXX XXX, o určenie členstva v spoločnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C/146/2016 - 136 zo dňa 25.04.2018 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa domáhali určenia vzniku členstva u žalovaného dňom právoplatnosti rozsudku s poukazom na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný právny nárok, na základe ktorého by súd mohol žalobe žalobcov v 1. a 2. rade vyhovieť.
2. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 1, § 2, § 11, § 5, § 13, § 14, § 16, § 32, § 33, § 51, § 83 zákona č. 274/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.12.2014, podľa § 123 OZ, článku 20 a 29 Ústavy Slovenskej republiky ako aj podľa § 137 CSP.
4. Súd svoje rozhodnutie v merite veci odôvodnil takto: „Ako vyplýva z predložených Stanov o prijatí ďalších členov za člena spoločnosti rozhoduje členská schôdza ( spravidla výročná, pozn. teda nie výlučne ) na základe písomnej žiadosti adresovanej výboru spoločnosti, pričom : 1/ členská schôdza je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov spoločnosti; 2/ na platnosť rozhodnutia členskej schôdze je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov; 3/ o rokovaní členskej schôdze sa vyhotoví zápisnica, ktorá sa archivuje. V žiadnom ustanovení Stanov sa nepojednáva akým spôsobom, resp. akou formou členská schôdza rozhoduje (teda, či uznesením, či inou formou), používa len pojmy ,, rozhoduje ,, a kedy je členská schôdza uznášaniaschopná, akým počtom hlasov rozhoduje a že o rokovaní sa vyhotoví zápisnica.
Z obsahu zápisnice z členskej schôdze zo dňa 16.4.2014 nepochybne vyplýva, že žalovaný postupoval podľa Stanov a že bolo rozhodované o prijatí nových členov žalovaného ( bod II písm. b / zápisnice ) a že neprijatým žiadateľom sa ukladá oboznámiť ich o uvedenom doporučeným listom v termíne 30.4.2014 (bod III písm. a/ zápisnice). Následne upovedomením zo dňa 30.4.2014 bolo
žalobcom oznámené, že na základe rozhodnutia členskej schôdze V. W. X. konanej dňa 16.4.2014 neboli prijatý za člena V. W. X.. Ak by o žiadostiach žalobcov o členstvo rozhodnuté na schôdzi nebolo, nemalo by význam uvedené zapísať v zápisnici a ani im zasielať uvedené upovedomenie. Súd v tomto nevidí ani rozpor s dobrými mravmi, či nejasnosť a neurčitosť, ako tvrdia žalobcovia.
Žalobcovia síce listinnými dôkazmi preukázali, že podali žiadosti o prijatie za člena poľovníckej organizácie ( zo dňa 11.4.2014, teda pred začatím členskej schôdze ) a že spĺňajú predpoklady na členstvo v poľovníckej organizácii ( žalovanom ) podľa Stanov ( čl. 3 ods. 1 ) a teda : sú občanmi SR s trvalým bydliskom na jej území, sú držiteľmi poľovných lístkov, ale absentovalo napr. preukázanie znalosti Stanov a záväzok ich plniť svojim podpisom.
Čo je však najpodstatnejšie pre posúdenie tejto veci, žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, aby im na vyslovenie ich členstva v poľovníckej organizácii ( žalovanom ) súdnym rozhodnutím ( konštitutívnej povahy ), svedčal právny nárok daný akýmkoľvek právnym predpisom ( teda nepreukázali, aby im nárok na priame členstvo v poľovníckej organizácii vznikol na základe zákona, resp. právnych predpisov vyššej právnej sily, či medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná ), či aby uvedený nárok vyplýval zo samotných Stanov žalovaného ( poukaz na formuláciu v čl. 3 ods. 1 Stanov ,, môže byť každý občan ..... ,,, nie musí byť, či stáva sa a pod. ) .
Ani prípadné preukázanie nerozhodnutia o ich žiadosti o členstve v poľovníckej organizácii na zasadaní členskej schôdze dňa 16.4.2014 by nemohlo mať samo o sebe za následok vznik členstva žalobcov v poľovníckej organizácii žalovaného, keďže takýto nárok nemá oporu v právnych predpisoch tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku. Tým viac, ako je konštatované v bode 39 odôvodnenia, žalovaný vystupuje ako súkromnoprávny subjekt, ktorý riadi svoju organizáciu a činnosť vlastnými vnútornými predpismi - Stanovami a len on sám môže ( prostredníctvom svojich členov na členskej schôdzi ) rozhodovať o členstve ďalších osôb na základe ich žiadostí postupom podľa Stanov. Je na autonómnej vôli a rozhodnutí samotných členov poľovníckej organizácie ( napr. aj prostredníctvom úpravy podmienok vstupu ďalších osôb do ich organizácie ), či prípadnej žiadosti žiadateľov vyhovejú a rozhodnú o prijatí za člena ich spoločnosti, príp. rozhodnú o ich neprijatí (ako v tomto prípade). Nie je možné vykonať autoritatívny zásah súdu do súkromnoprávneho subjektu a jeho organizácie a vnútiť mu ďalších členov proti vôli samotnej poľovníckej organizácie, resp. jej členov tvoriacich členskú schôdzu.
V zmysle vyššie uvedeného nemožno vykladať ust. § 3 ods. 1 Stanov v takom význame, ktorý prezentujú žalobcovia ( viď žaloba : Držiteľ platného poľovného lístka, občan SR sa sám na základe svojho vlastného a dobrovoľného rozhodnutia stáva členom poľovníckej organizácie.).
V tomto je nutné poukázať na zmenu právnej úpravy vo vzťahu k satisfakcii za užívanie poľovných pozemkov poľovníckou organizáciou pre ich vlastníkov, pričom v zák. č. 23/1962 Zb. bolo upravené prednostné právo vlastnícka pozemku na vznik členstva podľa § 14 ods. 4 cit. zák., z čoho vychádzali aj súdne rozhodnutia, na ktoré poukazovali strany sporu v tomto konaní, avšak zákonodarca zákonom č. 274/2009 z.z. v ustanovení § 15 zakotvil túto satisfakciu formou úhrady za užívanie poľovného revíra vlastníkom poľovných pozemkov. Teda došlo k podstatnej zmene úpravy práv súvisiacich s poľovníctvom a jeho výkonom. Preto z pohľadu uvedeného nebolo možné pri posúdení veci prihliadať na argumentáciu udávanú v týchto rozhodnutiach, keďže vychádzali z odlišnej právnej úpravy s poukazom na prednostné právo vlastníka pozemku na vznik členstva.“
5. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že napriek neprijatiu žalobcov za členov poľovníckej spoločnosti, nedošlo k ich obmedzeniu v súvislosti s vlastníctvom lesných pozemkov, pričom táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre vyhovenie žaloby.
6. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcov v 1. a 2. rade, v ktorom namietli nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal konať v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žaloba bola doručená za účinnosti tohto procesného predpisu. Zároveň nesúhlasili s tým, že nebol špecifikovaný právny základ, o ktorý opierajú svoje právo na vznik členstva s poukazom na stanovy žalovaného zo 14.03.2014, a to článok 3 bod 1.3. Poukázali na to, že v celom rozsahu spĺňajú podmienky na prijatie za členov spoločnosti a poukázali na to, že o žiadostiach žalobcov v 1. a 2. rade na členskej schôdzi dňa 16.04.2014 nebolo rozhodované, pričom táto povinnosť čo i len
v negatívnom význame bola povinnosťou členskej schôdze. Poukázali tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s podporou ich právnej argumentácie. Tým, že členská schôdza konaná dňa 16.04.2014 nerozhodla o ich návrhu ani negatívne, bola im odňatá možnosť domáhať sa preskúmania tohto rozhodnutia aj cestou správneho súdnictva. Z týchto dôvodov žiadali o zmenu napadnutého rozsudku, alternatívne o jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď v predmetnom spore aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, kedy platí zásada, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona, teda ide o princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadnom právnom predpise neexistuje zakotvená povinnosť prijatia za člena poľovníckej spoločnosti, pričom pokiaľ žalobcovia odvodzujú svoj nárok od stanov žalovaného, v menovanom bode je uvedené, že za členov môžu byť prijaté osoby, ktoré spĺňajú minimálne kritéria požadované na budúcich členov, no nejde o prijatie automatické, ale o tomto rozhoduje členská schôdza. Stanovy neupravujú povinnosť poľovníckej spoločnosti prijať za člena každého, ktorý splní uvedené podmienky. To, že žalobcovia odvodzujú svoje prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, je irelevantné, nakoľko túto úpravu poznal predošlý zákon, ktorého účinnosť skončila pred samotným vznikom žalovaného, ako aj pred podaním žiadosti o členstvo zo strany žalobcov. Zároveň účelovo žalobcovia vykladajú rozhodnutie súdu prvej inštancie, z ktorého nepochybne vyplýva, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami, pričom medzi činnosť tejto organizácie je nevyhnutné zaradiť aj podmienky a spôsob prijímania nových členov. Rovnako nie je dôvodná námietka, podľa ktorej sú obmedzené jeho vlastnícke práva, nakoľko vlastník poľovného pozemku môže vykonávať sám, alebo prostredníctvom založenej poľovníckej organizácie svoje užívacie práva, respektíve tieto môže postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. V tomto prípade teda nemožno hovoriť o diskriminácii, či o obmedzení vlastníckeho práva žalobcov.
8. Následne podaním zo 17.10.2018 doručeným odvolaciemu súdu 22.10.2018 žalobcovia uviedli, že žalovaný o žiadostiach na členskej schôdzi dňa 16.04.2014 nerozhodol, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k zániku možnosti na spravodlivý proces. Zároveň uviedli, že v prípade žalobcu v 2. rade je rozsudok súdu vo vzťahu k nemu nepreskúmateľný, nakoľko nie je odôvodnený.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ sa týka námietky nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by práve pre tento typ prípadu platila odlišná zásada, preto správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ konal v zmysle procesného predpisu účinného v čase konania. Rovnako nie je dôvodná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú žalobu v zmysle hmotnoprávnych ustanovení Zákona o poľovníctve, ktorý bol účinný v čase podania žaloby, respektíve v čase podania žiadosti o prijatie za člena V. X., teda v zmysle ustanovení Zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.12.2014. Správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vychádzal zo stanov žalovaného, pričom gramatickým výkladom predmetného bodu stanov možno nepochybne dôjsť k záveru, že rozhodujúcim pre prijatie členov poľovníckej spoločnosti je rozhodnutie členskej schôdze, pričom členská schôdza môže prijať za členov poľovnej spoločnosti len osobu, ktorú spĺňa určité náležitosti, teda občianstvo Slovenskej republiky, trvalý pobyt na jej území, držbu platného poľovného lístka, poznanie stanov spoločnosti a podpis žiadateľa. Nepochybne je však nutné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že len splnenie týchto náležitosti nemôže byť nárokom na prijatie za člena bez rozhodnutia členskej schôdze. To, že členská schôdza sa k žiadosti žalovaných postavila negatívne, nepochybne vyplýva z upovedomenia o neprijatí za člena PS X. tak, ako to správne zvýraznil súd prvej inštancie v bode 35 ods. 9. Z dôkazu na č.l. 37 - 39 spisu, a to návrhu na uznesenie V. W. X. z členskej schôdze konanej dňa 16.04.2014 nepochybne vyplýva, (a to z bodu 32c), že za členov poľovníckej spoločnosti boli prijaté tam uvedené osoby. Zároveň bolo oznámené žalobcom, že o ich žiadosti bolo rozhodnuté tak, že neboli prijatí za členov tejto spoločnosti. Použitím pravidiel logického výkladu nepochybne je preukázané, že pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade neboli na tejto členskej schôdzi prijatí za nových členov a zároveň im bolo oznámené upovedomenie o neprijatí, je zrejmé, že členská schôdza rozhodla o ich návrhu aj pokiaľ to nie je výslovne uvedené v texte tohto uznesenia, no podľa názoru odvolacieho súdu nie je nutné vyžadovať, aby výslovne bolo formulované to, že žiadosti žalobcov v 1. a 2. rade nebolo vyhovené a neboli prijatí pokiaľ je nepochybné, že ich mená sa nenachádzajú na zozname prijatých členov. To znamená, že o ich žiadosti bolo rozhodnuté negatívne, teda neboli prijatí za členov žalovaného. Na základe tohto oznámenia žalobcovia v 1. a 2. rade boli nepochybne upovedomení o tom, že ich žiadosti nebolo vyhovené, a preto nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné ich odvolacie námietky, že členská schôdza na svojom zasadnutí dňa 16.04.2014 nerozhodla o ich žiadosti i negatívnym spôsobom, čo bolo jej povinnosťou. Vychádzajúc z obsahu spisu a tam zabezpečených listinných dôkazov nemožno dospieť k tomuto záveru. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu by išlo o prílišný formalizmus pri výklade napadnutého uznesenia členskej schôdze. V tomto prípade teda nedošlo ku situácii, že by došlo k odňatiu možnosti žalobcov domáhať sa preskúmania týchto záverov, prípadne cestou správneho súdnictva. 15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie námietky žalobcov v 1. a 2. rade, ktoré sa týkajú toho, že sú podielovými spoluvlastníkmi poľovných pozemkov, respektíve lesných pozemkov, na ktorých je vykonávané právo poľovníctva, nemá relevanciu vo vzťahu k nároku uplatnenom žalobou, nakoľko platný Zákon o poľovníctva, v zmysle ktorého rozhodoval súd prvej inštancie neupravuje predmetný vzťah vlastníctva lesného pozemku k členstvu v poľovnom združení.
16. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje ani so záverom odvolateľov o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, naopak súd prvej inštancie podrobne a pomerne precízne až faktograficky zhrnul výsledky vykonaného dokazovania, čo môže spôsobovať určitú neprehľadnosť vo vydanom rozhodnutí, no nič sa nemení na vecnej správnosti jeho rozhodnutia.
17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalobcovia v 1. a 2. rade sa týkajú právneho predpisu, ktorý už nebol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, preto nemožno predmetné závery využiť v konaniach konaných za účinnosti Zákona č. 274/2009 Z.z.
18. Zároveň odvolací súd považoval za nedôvodnú aj odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvej inštancie neodôvodňoval rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie je nepochybné, že tento v podstate rozhodoval o totožných nárokoch žalobcov v 1. a 2. rade, ktoré boli podložené rovnakými listinnými dôkazmi, preto nepochybne vyplýva z logiky veci, že závery súdu prvej inštancie sa rovnako uplatňujú vo vzťahu k nároku žalobcu v 1. rade, ako aj žalobcu v 2. rade.
19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď odvolací súd priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcov v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).