Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/15/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, Q., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/ XX, Q., právne zastúpená: Mrázovský & Partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina a otca: V. J. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, D., Česká republika, právne zastúpený: Kvašňovský & Partners/Advokáti s.r.o, so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -65 zo dňa 14. januára 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd umožnil otcovi stretávať sa s maloletou Y. B., nar. XX.XX.XXXX, každý tretí víkend v každom mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v uvedené dni a hodiny maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky a v uvedené dni a hodiny je povinný matke dieťa v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otcovi umožniť. Styk otca s maloletou nie je obmedzený na územie Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za preukázané, že maloletá Y. pochádza z manželstva rodičov maloletej, uzatvoreného XX.XX.XXXX v R.. Toto manželstvo skončilo rozvodom v zmysle rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 2 zo dňa 05.09.2017, č.k. -26, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Z manželstva sa narodil XX.XX.XXXX maloletý I., brat maloletej Y. a dňa XX.XX.XXXX maloletá Y. B.. Rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 2 zo dňa 27.02.2017 č.k. -56, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.04.2017, bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bola maloletá Y. zverená na dobu po rozvode rodičov do starostlivosti matky oproti vyživovacej povinnosti otca vo výške 2 500,- Kč mesačne. Zhodným rozsudkom bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletého I. do starostlivosti matky s určením vyživovacej povinnosti otca. Do dňa 09.02.2020 maloletá Y. žila a bola vychovávaná v Českej republike, od 09.02.2020 maloletá žije so svojou matkou na Slovensku. Otec podal 22.10.2021 návrh na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do Českej republiky ako krajiny obvyklého pobytu na príslušný Okresný súd Banská Bystrica, tento svojím rozhodnutím zo dňa 12.11.2021 č.k. -145 návrh otca zamietol, uznesenie doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo. Maloletý I. bol na základe dohody rodičov zverený do výlučnej starostlivosti otca, a to rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 2 č.k. -335 zo dňa 17.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.06.2021. Styk matky s maloletým I. bol predmetom riešenia príslušného súdu Českej republiky. Presídlením maloletej Y. na územie Slovenska došlo k znemožneniu výkonu práva otca na styk s maloletou Y. v doteraz

platnom režime, nakoľko v čase pôvodného rozhodnutia miestom pobytu matky a detí bola D. X. Do právoplatného rozhodnutia v návratovom konaní nie je definitívne vyriešená otázka bydliska maloletej Y., ktoré by bolo určené zákonným spôsobom a ani na to nadväzujúca otázka súdu príslušného na konanie vo veci starostlivosti o maloletú Y., pokiaľ by mal svoju príslušnosť odvodzovať od tohto miesta. Je však zrejmé, že pôvodne rodičmi dohodnutý režim otca s maloletou Y. je v súčasnosti neaplikovateľný, naliehavo si vyžaduje jeho súdne určenie v novej podobe, ktorá by bola vykonateľná a vynútiteľná. Prvoinštančný súd poukázal na článok 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa šuje nariadenie (ES) č. 1347/2001, na (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ZR, . Uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu otca o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a spisového materiálu, podľa ktorých vo vzťahoch rodičov maloletej Y. sa vytvárajú komplikácie spôsobené aktuálnou špecifickou situáciou v otázke neoprávneného premiestnenia maloletej Y., vzájomnou nedôverou rodičov a neposlednom rade vzdialenosťou všetkých zúčastnených. Nie je preto predpoklad vykonávania styku otca na základe prípadnej dohody medzi rodičmi. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Strassburgu zdôrazňuje, že je v záujme detí, aby udržiavali rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostali tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vyhodnotením skutočností tak, ako boli v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia osvedčené, dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou Y.. Maloletá má k otcovi pozitívny citový vzťah, prejavuje záujem tráviť čas s otcom, nebráni sa ani dlhodobejšiemu pobytu u otca, vzdialenosť a ani prípadné pandemické opatrenia nemôžu byť v zásade prekážkou na udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom. Je potrebné zároveň rozvíjať súrodenecké vzťahy brata a sestry, ktoré boli narušené predovšetkým presťahovaním maloletej Y. do Q.. Obaja súrodenci prejavili záujem o prehlbovanie ich vzťahu za pomoci rodičov a preto súd upravil styk s maloletou každý tretí víkend v každom mesiaci, pričom zohľadňoval aj možnú úpravu práva styku matky s maloletým I. v zmysle rozsudku Obvodného súdu v pre Prahu 2 č.k. , ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. V jeho zmysle právo styku s matkou bolo upravené každý prvý víkend v každom mesiaci. Snahu rodičov realizovať styk s deťmi akousi formou vzájomnej výmeny súd nepovažoval za zodpovedajúcu v snahe o znovuobnovenie a zintenzívnenie súrodeneckých vzťahov, tento styk by neumožnil súrodencom osobný kontakt, viedol by k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb, ktoré sú nevyhnutné pre ďalší zdravý psychický a sociálny vývin každého dieťaťa. Snažil sa tak nájsť kompromisné riešenia, aby sa udržiavali a prehlbovali všetky rodinné väzby. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol. Podotkol, že táto úprava je neodkladným, dočasným riešením situácie v rámci prípadného konania vo veci samej. Po vykonaní rozsiahlejšieho dokazovania môže byť úprava práv a povinností otca k maloletej stanovená i v inom rozsahu a za iných podmienok. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie matka maloletej. Uviedla, že maloletá má 8 rokov, otec maloletej nie je vlastníkom motorového vozidla. Dňa 21.01.2022 prišiel pre maloletú z D. do Q. vlakom, následne s maloletou odcestoval do D.. Cesta trvá približne 6 hodín. Otec musí maloletú v nedeľu odovzdať, čo je ďalších 6 hodín cesty z D. do Q.. Maloletú odovzdala otcovi skôr ako v stanovenom čase tak, aby mohli odísť spojom do D. o 14.27 hod. a nečakali na ďalší spoj 3 hodiny, inak by maloletá prišla do D. v neskorých nočných hodinách, v ktorých je zvyknutá na spánkový režim. Sám otec počas cesty telefonicky matke oznámil, že cesta je príliš zdĺhavá a že si bude musieť rozmyslieť následnú úpravu styku. Navrhovala mu dlhšie časové intervaly na stretávanie s maloletou. Pokiaľ by mal styk v zmysle neodkladného opatrenia prebiehať od 16.00 hod., maloletá sa dostane do D. až v neskorých nočných hodinách. Aktívny čas, ktorý strávi v rámci úpravy styku so súrodencom, je 20 hodín, s otcom 36 hodín, z toho 12 hodín vo vlaku, ak úprava styku má prebiehať 48 hodín, z toho je 12 hodín cesta a 16 hodín spánok. Ďalej poukázala na nezodpovednosť otca maloletej, ktorý v čase, kedy mal tráviť s maloletým synom doma v D. v karanténe (v triede syna sa vyskytla korona a celá trieda musela ísť od 21.01.2022 do karantény), vycestoval z karanténneho prostredia z ČR na územie SR, následne dcéru do tohto prostredia doviezol. Zo synovej stránky Edupage, ktorú kontrolovala vo štvrtok 20.01.2022

večer, žiadnu správu o karanténnych opatreniach nezistila. O karanténe syna sa dozvedela z pravidelnej bežnej komunikácie s kamarátkou z D., ktorá tvrdila, že všetci rodičia dostali sms aj e-mail o povinnej karanténe detí zo dňa 20.01.2022 z dôvodu výskytu koronavírusu v triede. Správu o synovej karanténe prevzal a prečítal otec zrejme počas jazdy vlakom, hoci už 20.01.2022 disponoval e-mailom od triednej učiteľky. S touto vedomosťou by maloletú do karanténneho prostredia určite nevydala, nevystavovala ju možnosti rizika nákazy. Je pre ňu zarážajúce a označila za nanajvýš nezodpovedné správanie otca maloletej spočívajúce v tom, že počas karantény, ktorú mal otec stráviť so synom doma, prišiel pre maloletú z Čiech na Slovensko, vzal ju do prostredia, kde ju vystavil bezprostrednej hrozbe nákazy koronavírusu. Tieto závažné skutočnosti matke zatajil a na otázku, s kým trávi čas syn počas cesty otca na Slovensko, otec neodpovedal. Maloletá po návrate od otca mala kašeľ, nádchu, zvýšenú teplotu, výsledkom PCR-testu v čase podania odvolania matka nedisponovala. Otec maloletú Y. odovzdal matke v nedeľu 23.01.2022 v nedobrom zdravotnom stave, psychicky nestabilnú. Y. počas úpravy styku spala s otcom v jednej posteli s 9-ročnou neterou (partnerky otca maloletej Y.). V dobe nariadenej karantény, teda aj v dobe návštevy u otca, bolo v byte dokopy 5 detí, maloletá mala narodeninovú oslavu. Na podklade uvedeného sa rozhodla podať odvolanie s poukazom na ust. a s ohľadom na bezprostredné reálne premietnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie do reálneho stavu, ako i v súvislosti so správaním otca vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené nepovažuje dočasnú úpravu styku v zmysle neodkladného opatrenia za relevantnú s dostatočnú v rámci časového horizontu 20 hodín aktívneho času stráveného maloletej s bratom a 36 hodín s otcom z hľadiska upevňovania väzieb medzi súrodencami, rodičom - otcom maloletej a nevhodnosť takejto úpravy vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov. Má za to, že by bola vhodnejšia úprava styku otca s maloletou a prehlbovanie vzťahov so súrodencom počas dlhších časových intervalov, ako napr. počas obdobia školských prázdnin. Na podklade toho navrhovala, aby vzhľadom na to, že otec maloletej doposiaľ nepodal návrh vo veci samej, neodkladné opatrenie prvoinštančný súd šil v zmysle ust. .

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že režim styku otca s maloletou Y. poskytnutý, resp. právne garantovaný napadnutým uznesením prestavuje výlučnú možnosť kontaktu otca s dcérou, ktorá bola protiprávne premiestnená na územie Slovenskej republiky. V súčasnej dobe je vedené návratové konanie, resp. konanie o návrat maloletej Y. B. do Českej republiky pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. . Otec má podľa medzinárodných zmlúv právo na styk s dcérou, neexistuje žiadny dôvod pre jeho obmedzenie. Pokiaľ matka namietala okolnosti súvisiace s karanténou, uviedol, že karanténa v prípade ochorenia Covid-19 sa vykonáva v domácom prostredí, takýmto prostredí je aj domov otca maloletej, v ktorom žije spolu so svojím synom I.m. Obsahom žiadneho povinného karanténneho opatrenia nie je izolácia jednotlivých, touto chorobou ohrozených členov rodiny mimo domáceho prostredie. Pokiaľ i neinicioval svojím podaním konanie vo veci samej o úprave styku otca s maloletou Y., je to odôvodnené tým, že je stále ešte vedené návratové konanie. Otec maloletej dcéry stále dúfa, že sa jeho dcéra vráti domov za bratom. Nakoľko súd neuložil otcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nie je dôvod na šenie dotknutého neodkladného opatrenia, ktorý by mal vychádzať zo skutočností nepodania takejto žaloby. Žiada uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti ako správne potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. až a postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoištančného súdu ako správne postupom podľa potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností, ako boli osvedčené v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pokiaľ umožnil otcovi stretať sa s maloletou Y. v ňom určenom rozsahu.

7. K námietkam matky uvedeným v podanom odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa zistení odvolacieho súdu v predmetnej veci Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. -221 zo dňa 29. marca 2022 šil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. z 12.11.2021, ktorým návrh otca maloletej na navrátenie maloletej Y. do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky zamietol ako predčasné.

8. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým umožnil prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia styk otca s maloletou Y., rozsah a frekvenciu styku stanovil s prihliadnutím i na vzdialenosť bydliska otca s bydliskom maloletej. Matka v podanom odvolaní s takto upraveným rozsahom styku nesúhlasila, navrhovala dlhšie časové úseky, poukazujúc na dĺžku času stráveného cestou z miesta bydliska dieťaťa do bydliska otca a čistý čas, ktorý maloletá Y. v domácnosti otca strávi s bratom, príp. s otcom.

9. K námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo zatiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že matka neoprávnene premiestnila maloletú Y. z bydliska z Českej republiky na územie Slovenska, kde sa nasťahovala do rodinného domu svojho priateľa a kde maloletá mimo matky nemá žiadnych pokrvných príbuzných. Na druhej strane, v domácnosti otca s otcom žije brat maloletej Y., a teda správne prvoinštančný súd pri úprave styku otca s dcérou zohľadňoval nielen zachovanie jeho rodičovských práv na osobnú starostlivosť o dcéru, ale zohľadňoval i zabezpečenie a zachovanie kontinuity udržiavania súrodeneckých vzťahov, ktoré boli premiestnením maloletej Y. na Slovensko pretrhnuté.

10. Pri úprave styku rodičov s dieťaťom musí súd zohľadňovať, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, čomu zodpovedá zároveň i právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Znamená to, že ak súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená.

11. V predmetnej veci je nepochybné, že vzdialenosť bydlísk otca a dcéry neumožňuje pravidelný kontakt, ktorý by bolo možné realizovať i viackrát v priebehu mesiaca. Na druhej strane, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zachovať frekvenciu styku, ktorá umožní otcovi aspoň raz do mesiaca vykonávať rodičovské práva vo vzťahu k Y. osobne a zároveň umožní maloletej pobyt v domácnosti otca a osobné stretnutie s bratom.

12. Ani matkou namietané a poukazované okolnosti v súvislosti s nedodržaním karanténnych opatrení súvisiacich s ochorením Covid-19 nie sú spôsobilé na tomto závere odvolacieho súdu nič zmeniť. Ako správne namietol otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, karanténa v prípade ochorenia Covid-19 sa vykonáva v domácom prostredí a takýmto prostredím je aj domov otca maloletej, v ktorom žije spolu so svojím synom I.m. Zmyslom žiadneho povinného karanténneho opatrenia nie je izolácia jednotlivých, touto chorobou ohrozených členov rodiny mimo domáceho prostredia.

13. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa , , stotožniac sa i s jeho odôvodnením, potvrdil. I odvolací súd dospel k záveru, že do právoplatného rozhodnutia súdu o návrat dieťaťa do miesta pôvodného obvyklého pobytu nie je účelné začatie konania o úprave styku otca s dcérou, nakoľko rozhodnutie o tejto otázke je priamo podmienené výsledkom konania o návrat dieťaťa do cudziny, ktoré momentálne na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha.

14. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. , odvolací súd nepriznal.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )