Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Odi-1-2021.pdf
PDF · 128.9 KB
Case nature
Area
Subarea
27Odi/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 100/A, IČO: 47967692, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č. 13, IČO: 50361368, proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A., O. č. XXX/XX, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I/ Z. žalobu z a m i e t a.
II/ Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou zo dňa 15.03.2021, doručenou na Okresný súd Nitra dňa 15.03.2021, domáhal, aby súd rozhodol o zrušení oddlženia žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Odk/284/2020.
2/ Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 23Odk/284/2020 v právnej veci dlžníka József Horváth rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a rozhodol o jeho oddlžení. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, v čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Žalovaný bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti CA Progress, s.r.o., pričom spoločnosť mala v roku 2018 tržby vo výške 2.000.000,00 eur. Ide o stabilnú spoločnosť, ktorá mala a má potenciál vykazovať zisk. Žalovaný je taktiež samostatne zárobkovo činnou osobou so stabilným mesačným príjmom. Žalovaný nevyužil možnosť oddlženia formou splátkového kalendára, hoci mal pravidelný príjem. Zo správania sa dlžníka pred vyhlásením konkurzu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Z konania žalovaného nevyplýva úprimná snaha riešiť svoj dlh po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po vyhlásení konkurzu. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal žiadne úhrady v prospech žalobcu. Žalovaný podaním žaloby navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Svoju legitimáciu žalobca odvodzuje od skutočnosti, že je veriteľom dlžníka.
3/ Súd žalobu doručil žalovanému spolu s uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/1/2021 - 44 zo dňa 19.04.2021, ktorým súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v prípade, ak uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Žaloba bola spolu
s prílohami a poučením žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 17.06.2021 ( doručenka pripojená k čl. 45 ).
4/ Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 01.07.2021 ( podanie na čl. 51 ) a uviedol, že v danom období nemal príjem zo spoločnosti CA Progress, s.r.o., nakoľko bol oklamaný. Na svoju obranu pripojil listiny z vypočúvania pred Daňovým úradom Trenčín a Daňovým úradom Bratislava.
5/ Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
6/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 29.10.2021, pričom na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný.
7/ Na pojednávaní bola prednesená žaloba, vyjadril sa právny zástupca žalobcu a súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-5, Plná moc čl. 6, Osvedčenie o registrácii DPH čl. 7, Rozsudok OS Bratislava I - čl. 8-12, Výpis z Finstat-u čl. 13, Výzva žalobcu čl. 14, Návrh splátkového kalendára čl. 15, Výpis z OR SR čl. 16, Zmluva o postúpení pohľadávok čl. 17-21, Zmluva o postúpení pohľadávok čl. 22-24, Zmluva o úvere čl. 25, Dôvodová správa čl. 26-33, Potvrdenie o pridelení veci čl. 38, Záznam o zložení SP čl. 43, Uznesenie Okresného súdu Nitra čl. 44-45, Správa OR PZ Komárno čl. 48, Oznámenie žalovaného s prílohami čl. 51-59, Splnomocnenie čl. 62, Faktúry čl. 81-99, Žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania čl. 101-103, Splnomocnenie čl. 110 a lustráciu v Sociálnej poisťovni čl. 63-66.
8/ Súd zároveň oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Odk/284/2020.
9/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: Žalobca zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe, nakoľko má za to, že žaloba je dôvodná a opodstatnená. Žalobca v podanej žalobe opísal dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného. Jedným z dôvodov, pre ktorý sa žalobca domáha zrušenia oddlženia žalovaného je, že žalobca zastáva názor, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Ako uviedol žalobca v podanej žalobe a ako i samotný žalovaný v rámci listinných dôkazov preukázal, žalovaný bol v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti CA Progress, s.r.o., ktorá spoločnosť v období pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu prosperovala a vykazovala nemalé zisky. Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že majetková a finančná situácia žalovaného nebola odôvodňujúca na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na základe uvedených skutočností ako i na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný do súdneho spisu, a to konkrétne zo zápisníc z daňového úradu Trenčín, boli potvrdené skutočnosti uvedené žalobcom v podanej žalobe, a to že žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom vyššie uvedenej spoločnosti. Zároveň z predmetných zápisníc vyplýva i skutočnosť, ktorú uviedol samotný žalovaný, a to že za funkciu konateľa a spoločníka spomenutej spoločnosti mal žalovaný získať jednorazovú ako i následne opakujúcu sa províziu. Je preukázané, že žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu disponoval finančnými prostriedkami, z ktorých mohol uspokojovať svojich veriteľov a využiť splátkový kalendár a nie právny inštitút oddlženia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca zároveň navrhuje doplniť dokazovanie dopytom na sociálnu poisťovňu za účelom predloženia výpisu, respektíve potvrdenia o reálnom príjme žalovaného v období pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. za obdobie od r. 2018 do r. 2020. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca žiada zrušiť oddlženie žalovaného je, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata poctivého zámeru tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR. Totiž žalovaný po podaní návrhu neprejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností. Žalovaný totiž žiadnym spôsobom po oddlžení nekontaktoval žalobcu ani iných veriteľov za účelom riešenia svojho dlhu napriek tomu, že sa jedná o osobu zárobkovo činnú. Na základe uvedených skutočností je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného. Za účelom riadneho preukázania tejto skutočnosti žalobca navrhuje doplniť dokazovanie dopytom na sociálnu poisťovňu za účelom predloženia skutočného príjmu žalovaného po podaní návrhu za účelom preukázania, že žalovaný po podaní návrhu disponoval s finančnými prostriedkami, z ktorých mohol hoci aj čiastočne uspokojovať svoje záväzky, prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje záväzky a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca navrhuje vykonať dopyt na sociálnu poisťovňu ohľadom príjmu žalovaného po podaní návrhu za obdobie od 2020 do 2021. Zároveň vzhľadom na prítomnosť žalovaného žalobca
žiada doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zotrváva na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom návrhu uviedol: Žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, nakoľko vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť a opodstatnenosť žalobného návrhu. Výsluchom žalovaného, ako i z doložených listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný do súdneho spisu, a to faktúry, ktoré vystavoval od roku 2019 do roku 2020, jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol minimálne od roku 2019 samostatne zárobkovou činnou osobou, ktorej príjem bol v rozmedzí od 1.000 do 1.300 eur v čistom. Žalovaný dokonca vo svojej výpovedi uviedol, že ako SZČO pracuje už od roku 2018. V tomto smere s poukazom na danú skutočnosť, t. j. že žalovaný bol riadne zamestnaný, jeho príjem nebol nízky, nemožno vyvodiť jeho platobnú neschopnosť. Žalovaný totiž v rámci svojej výpovede uviedol len pár výdavkov, ktoré však žiadnym spôsobom, žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Zároveň v rámci svojej výpovede uviedol, že býval spolu so svojou družkou u jej rodičov, ktorí im taktiež finančne pomáhali a s ktorými sa spoločne delili o uspokojovanie výdavkov na životné potreby a domácnosť. Žalovaný taktiež uviedol, že jeho družka v čase pred podaním návrhu na podanie konkurzu bola zamestnanou osobou, teda dosahovala príjem, z ktorého mohla rovnako uspokojovať výdavky na domácnosť a teda aj tie výdavky, ktoré uviedol žalovaný. Tieto tak žalovaný neuhrádzal v celosti. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalovanému musela ostať minimálne polovica jeho príjmu, ktorá suma predstavuje takmer priemernú mesačnú mzdu, z ktorej sumy bolo prvoradou úlohou žalovaného riešiť svoje dlhy a teda prejaviť úprimnú snahu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR. V tomto smere žalobca poukazuje aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/1/2019, v ktorom súd uviedol: „Žalovaná neodôvodnene neuhrádzala svoje záväzky a v návrhu vyhlásila svoju platobnú neschopnosť aj keď platobne neschopná nebola. Podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti tak žalovaná konštruovala taký skutkový stav, kedy je konkurzný súd povinný nahliadať na dlžníka bez ďalšieho ako platobne neschopného. Platobná neschopnosť je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd mohol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Pri poznaní skutkového stavu veci nie je možné vylúčiť, že jeho formálne vyjadrenie v návrhu je úmyselne nesprávne a zavádzajúce. Bez takéhoto vyhlásenia by nebola žalovaná oprávnená podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následne byť oddlžená. Všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. Nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaná má a mala finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti účelovo podala návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ju súd zbavil všetkých jej povinností na zaplatenie pohľadávok svojich veriteľov“. Vzhľadom na citované rozhodnutie a aplikujúc na predmetný súdny spor, žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, nakoľko disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoc čo i len z časti v malých mesačných dávkach uspokojovať pohľadávku žalobcu, prípadne aj iných jeho veriteľov. Žalovaný vôbec neprejavil žiadnu snahu o vyriešenie svojich dlhov, nakoľko žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu, ani iných svojich veriteľov za účelom dohodnutia si nového lepšieho pre žalovaného prijateľného spôsobu uspokojovania pohľadávok jeho veriteľov. V danom prípade je úplne vyvrátená skutková podstata poctivého zámeru v zmysle ZoKR. V danom prípade nemožno nazerať len na čisto formálne splnenie podmienok na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to je doba 180 dní po lehote splatnosti záväzku dlžníka, nakoľko dlžník môže mať nepoctivý zámer a účelovo a sám svojím konaním zamedziť, neuspokojovať a teda po danú dobu neuhradiť žiadnu splátku na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalobca musí opätovne poukázať na to, že žalovaný mohol hoci aj v mesačnej splátke vo výške 20 - 30 eur uspokojovať pohľadávku žalobcu, prípadne iných svojich veriteľov, nakoľko mal finančné prostriedky na takúto úhradu a tým by žalovaný preukázal svoju úprimnú snahu a aj poctivý zámer. Žalovaný však na otázku súdu v rámci jeho výsluchu, z akého dôvodu neuhrádzal svoje dlhy uviedol, že nevie, vtedy bol ešte mladý. Mladosť nemôže byť ospravedlnením na to, aby sa poskytla právna ochrana žalovanému, ktorý porušil svoje základné záväzkové povinnosti a sám bez akýchkoľvek objektívnych a dôležitých príčin prestal s úhradou svojich dlhov, napriek tomu, že na ich úhradu disponoval finančnými prostriedkami. Žalobca preto v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, nakoľko je evidentný a preukázaný nepoctivý zámer žalovaného, ktorý zneužil inštitút oddlženia, nevyužil splátkový kalendár a tým sa zbavil všetkých svojich dlhov. Žalobca žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zrušil oddlženie žalovaného a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10/ Žalovaný na pojednávaní uviedol: Neviem, čo by som uviedol. Som prvý krát na súde. CA Progres neviem čo je, viem že som tam konateľom, bol som na vypočúvaní v Bratislave a povedal som, že to
nie je môj podpis na faktúre. Aj sme to porovnali s mojím podpisom a nie je to môj podpis. Bol som aj na daňovom úrade Nové Zámky a tam bolo to isté vypočúvanie ako v Bratislave. Mám 2 deti. Pracujem a mal som vtedy exekútora. Som živnostník asi od r. 2018 a zarábal som 1.000-1.200 eur v čistom. Platil som nájomné, plyn, vodu, na deti asi 600-700 eur mesačne. Ako živnostník som pracoval v spoločnosti Otolift s.r.o. v Palárikove. Ešte som tam a môj príjem je asi 1.500,- eur mesačne v čistom. Volal som aj do Dôvery, ale nedali mi splátkový kalendár a svoje dlhy som neplatil, lebo vtedy som bol len chlapec a nerozmýšľal som. Na položené otázky žalovaný odpovedal nasledovne: V čase pred podaním konkurzu bola jeho manželka tuším na materskej, ale nie je to jeho manželka, je to družka a asi už pracovala v Magnólii v Hurbanove kde dosahovala príjem 600,- až 700,- eur v hrubom. Delili si spoločné náklady na domácnosť Ohľadne toho, ako sa žalovaný stal konateľom a spoločníkom spoločnosti CA Progress uviedol, že jeden známy sa pýtal, či si nechce zarobiť peniaze a že ma prepísať jednu firmu na jeho meno. Od vtedy je majiteľ firmy alebo čo to je. Najskôr, že mu dá 1.000,- eur a druhý krát sa s ním stretol, že na druhý týždeň mu dá 600,- eur, ale viac už nevie nič, ani sa už nestretli. Napokon však zo sľúbených finančných prostriedkov nedostal nič. Keď bol v Bratislave, Mário Lakatoš mu povedal, aby povedal, že dostal 1.000,- eur. Peniaze nedostal a áno, klamal v Bratislave ( pri vypočúvaní pred daňovým úradom ). Mário Lakatoš je ten známy. Prišiel za ním a prišiel s niekým, kto sa volá Horváth Gábor Zoltán. Kto je Zoltán Nagy žalovaný nevie. Situáciu na polícii neriešil, iba tomu známemu volal, že chce firmu zrušiť. K tomu, prečo nesúhlasil s návrhmi žalobcu ohľadom uzatvorenia splátkového kalendára žalovaný uviedol, že nevie, býva u svokrovcov a nevie, či mu to prišlo. Na otázku, prečo nesplácal svoje dlhy, keď mal príjem, žalovaný uviedol, že nemal peniaze. U svokrovcov býva 12 rokov a náklady si delia. K otázke, prečo nevyužil splátkový kalendár v rámci oddlženia, ale využil oddlženie formou konkurzu nevedel žalovaný odpovedať, pani čo robila v tom centre, ona všetko urobila a žalovaný nerobil nič. Po oddlžení nekontaktoval žiadneho veriteľa za účelom úhrady záväzkov, lebo pani, čo robila bankrot hovorila, že už nemusí robiť nič, že už príde papier. Výdavky má cca 600-700 eur, ale nevie, koľko sa platí celkovo za domácnosť. Žalovaný bývajú v podnájme. Je to 3-izbový byt a bývajú tam svokrovci, žalovaný s priateľkou a ich dve deti a priateľkin brat. Dcéra ma 8 rokov a syn 5 rokov. Za obdobie od januára 2019 odkedy sa žalovaný stal SZČO do júla 2020 bol jeho mesačný príjem 800,- eur, maximálne 900,- eur. Pracoval ako živnostník, mal zmluvu, aj podal daňové priznanie v roku 2020. Nevie, prečo to nie je v Sociálnej poisťovni a viem doložiť aj doklady, ale nepamätá si všetko presne, doklady mu robila svokra. Zmluvu mal so spoločnosťou Otolift. Žalovaný titulom záverečného návrhu uviedol: Dal som tie doklady, bol som aj v sociálnej poisťovni, kde mi povedali, že nemôžem mať splátkový kalendár, ale že to musím uhradiť celé. To je všetko.
11/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 23Odk/284/2020 zo dňa 10.12.2020 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, o začatí hlavného insolvenčného konania, ustanovení správcu, vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, oddlžil dlžníka (žalovaného) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, uložení povinnosti správcovi predložiť v určenej lehote správu súdu, o poukázaní preddavku správcovi a poučil účastníkov o práve podať námietku zaujatosti voči sudcovi. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2020 dňa 16.12.2020. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, v čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Žalovaný bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti CA Progress, s.r.o., pričom spoločnosť mala v roku 2018 tržby vo výške 2.000.000,00 eur. Ide o stabilnú spoločnosť, ktorá mala a má potenciál vykazovať zisk. Žalovaný je taktiež samostatne zárobkovo činnou osobou so stabilným mesačným príjmom. Žalovaný nevyužil možnosť oddlženia formou splátkového kalendára, hoci mal pravidelný príjem. Zo správania sa dlžníka pred vyhlásením konkurzu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Z konania žalovaného nevyplýva úprimná snaha riešiť svoj dlh po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po vyhlásení konkurzu. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal žiadne úhrady v prospech žalobcu. Žalovaný podaním žaloby navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Svoju legitimáciu žalobca odvodzuje od skutočnosti, že je veriteľom dlžníka. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v prípade spoločnosti CA Progress, s.r.o., v tejto vedený ako majiteľ na základe podvodu, mal za to, že bude konateľom a spoločníkom dostať finančné prostriedky, no nikdy
nič za to nedostal. O predmetnej spoločnosti žalovaný nemá vedomosti. K príjmom a výdavkom uviedol, že je pracuje v spoločnosti Otolift, s.r.o., výdavky má na domácnosť a rodinu, pričom o výdavky na domácnosť sa delia s ostatnými osoba ( svokrovci, švagor ). Po vyhlásení konkurzu žalovaný neuhrádzal žiadne pohľadávky veriteľov, nakoľko tak bol usmernený c Centra právnej pomoci, rovnako inštitút oddlženia využil z dôvodu, že mu tak povedali v Centre právnej pomoci.
12/ Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoKR“ ) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
13/ Podľa § 166g ods. 1 ZoKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
14/ Podľa § 166g ods. 2 ZoKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
15/ Podľa § 166g ods. 3 ZoKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
16/ Podľa § 166g ods. 4 ZoKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
17/ Podľa § 166g ods. 5 ZoKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
18/ Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému nie je dôvodná, keď neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Odk/284/2020. Súd v danom prípade vychádzal z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu, výsluchu žalovaného, z písomných vyjadrení oboch strán sporu, z predložených listinných dôkazov a pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Odk/284/2020. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného v oddlžovacom konaní a nezistil také skutočnosti, pre ktoré by boli splnené podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Súd sa nestotožnil s tým, že by boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich žalobca uviedol v žalobe, keď sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. e), písm. f) a písm. h) ZoKR, teda z dôvodov, že: e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Rovnako sa súd nestotožnil s tým, že by boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia podľa § 166g ods. 1 ZoKR, podľa ktorého dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe neboli v konaní preukázané. Z obsahu spisu a vyjadrení strán má súd za to, že nebolo preukázané, že by sa dlžník úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, resp. že žalovaný ako dlžník v čase podania návrhu nebol platobne neschopný ( § 166g ods. 2 písm. e) a písm. f) ZoKR ). Žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Žalovaný ako dlžník mal množstvo iných záväzkov, nielen záväzok voči žalobcovi, s ktorými bol v omeškaní a ktoré bolo potrebné vziať do úvahy na posúdenie platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR. Bez takéhoto posúdenia nie je možné konštatovať nepoctivý zámer dlžníka - žalovaného. Skutočnosť tvrdená žalobcom, že žalovaný nebol platobné neschopný, lebo bol jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti CA Progress, s.r.o., ktorá mala podľa verejne dostupných informácií tržby vo výške cca 2 milióny eur, nie je dôkazom o dlžníkovej platobnej schopnosti, ktorá je definovaná konkurzným zákonom. Žalobcom uvádzané tržby spoločnosti CA Progess, s.r.o. sú z roku 2018 a tieto nezodpovedajú príjmom žalovaného. Zisk spoločnosti v roku 2018 bol 839,- eur, v roku 2017 bola spoločnosť v strate a údaje zo žiadnych iných rokov nie sú zverejnené. Tvrdenie žalobcu, že ide o prosperujúcu spoločnosť, ktorá má potenciál vytvárať zisk, nie je ničím preukázané a nevyplýva z verejne dostupných informácií o danej obchodnej spoločnosti. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný nemal vedomosť o spoločnosti CA Progress, s.r.o.. Z predložených zápisníc z vyšetrovania sa jeho postavenie v spoločnosti javí ako postavenie tzv. bieleho koňa. Uvedená spoločnosť nezverejnila ani iné účtovné závierky ako za roky 2017 a 2018, pričom údaje spoločnosti o jej ekonomickej situácii v čase podania žiadosti o oddlženie dlžníkom nie sú známe. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukazoval žalobca, je príjem žalovaného ako SZČO. V pripojenom spise Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Odk/284/2020 je k návrhu pripojený životopis dlžníka, v ktorom žalovaný uvádza príjem vo výške cca 1.000,- eur mesačne, nie je však zrejmé, či sa jedná o čistý alebo hrubý príjem. Súd overil postavenie žalovaného ako SZČO v Sociálnej poisťovni a bolo zistené, že tento je ako SZČO vedený od 01.07.2020 s čistým mesačným príjmom cca 506,- eur, resp. od roku 2021 cca 546,- eur. Žalovaný nebol jednotný vo svojich vyjadreniach ohľadne príjmu a žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že má výdavky v ním tvrdenej výške. Súd považuje za potrebné uviesť, že výška príjmu žalovaného sa v jeho vyjadreniach a listinných dôkazoch ( životopis v Odk spise, lustrácia v Sociálnej poisťovni, výsluch v tomto konaní a predložené faktúry zo spoločnosti Otolift, s.r.o. ) pohybovala v rozmedzí od cca 506,- eur v roku 2020 po sumu 1.500,- eur dnes. Len samotná
výška príjmu nepostačuje pre konštatovanie platobnej schopnosti dlžníka, ale ako už bolo uvedené, žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Iný príjem dlžníka aký bol zistením šetrením v Sociálnej poisťovni a aký vyplýva z dokladov predložených žalovaným ( od spoločnosti Otolift, s.r.o. ) sa v konaní nepodarilo preukázať. Súd vzal do úvahy tiež údaje o počte veriteľov, tých, ktorých žalovaný uviedol v zozname veriteľov pre konanie o oddlženie, ako aj následne prihlásených veriteľov. V zozname veriteľov žalovaný uviedol 13 veriteľov. V konaní o oddlžení sa prihlásilo 5 veriteľov s pohľadávkami vo výške cca 15 tisíc eur. Rovnako má súd za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa ( § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR ). Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú len všeobecné, bez konkrétneho uvedenia spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Skutočnosť, že neuzatvoril dohodu o splátkach so žalobcom, nie je dôkazom o tom, že by žalovaný ako dlžník poškodil žalobcu ako veriteľa. Podľa súdu nebola preukázaná ani existencia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZoKR. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť to, že žalovaný má pravidelný príjem aj po vyhlásení konkurzu, dokonca tento prezentoval vo vyššej výške ako je zrejmé z lustrácie v Sociálnej poisťovni, avšak súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného v tom, že nepoctivý zámer plynie z toho, že žalovaný má pravidelný príjem, teda môže a mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Nepoctivý zámer neplnením záväzku žalobcu po vyhlásení konkurzu a po oddlžení nie je možné bez ďalšieho konštatovať, keďže zákon v ustanovení § 166c ZoKR taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZoKR nevzťahuje, t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Pohľadávka, ktorou žalobca disponuje, nie je nedotknutou pohľadávkou, ale je pohľadávkou, ktorá sa uspokojuje konkurzom. Od dlžníka nemožno očakávať, že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže samotný dlžník ani nahrádzať funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistiť, ako môže aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a akú čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať. Od dlžníka nemožno spravodlivo požadovať, aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a aby po svojom oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Súd sa preto nestotožnil s tým, že ak žalovaný po vyhlásení konkurzu sám dobrovoľne neuhrádzal čiastočne splátky svojich záväzkov, tak je takéto konanie dlžníka potrebné posudzovať ako nepoctivý zámer. Žalobca ďalej nepoctivý zámer žalovaného videl v tom, že žalovaný nevyužil oddlženie splátkovým kalendárom, hoci mal a má stabilný príjem. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonnú úpravu oddlženia fyzických osôb účinnú od 01.03.2017, ktorá neukladá povinnosť využiť oddlženie formou splátkového kalendára v prípade, ak dlžník má príjem. Výber formy oddlženia je ponechaný na dlžníkovi. Ako vyplýva z výsluchu žalovaného, nevie, prečo nevyužil oddlženie splátkovým kalendárom a pani, čo robila v centre ( Centrum právnej pomoci ), všetko urobila za žalovaného. Žalovaný v tomto prípade podľa súdu využil zákonný inštitút zákonným spôsobom a nie je možné takéto jeho konanie sankcionovať zrušením oddlženia. Spoľahnúť sa na poradenstvo Centra právnej pomoci tiež nemožno vyhodnotiť ako nepoctivý zámer žalovaného. V tejto súvislosti súd opätovne dáva do pozornosti základné vzdelanie žalovaného, kedy chýbajúcu orientáciu sa v právnych predpisoch riešil práve tým, že sa spoľahol na poradenstvo Centra právnej pomoci. Pri hodnotení dôvodov pre poctivý, resp. nepoctivý zámer zákon prikazuje prihliadnuť aj na osobu dlžníka. Súd prísnejšie hodnotí tieto dôvody u dlžníka, ktorý mal v minulosti alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Existencia ktorejkoľvek tejto skutočností, ktorá sa viaže k osobe dlžníka, je dôvodom na prísnejšie hodnotenie dôvodov pre poctivý zámer. Ak ide o dlžníka, ktorý má iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko tohto veku, má vážne zdravotné problémy, načas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, súd prihliada miernejšie k dôvodom pre posudzovanie poctivého zámeru. K požiadavke žalobcu prihliadnuť prísnejšie na dlžníka pre jeho pôsobenie v orgánoch právnickej osoby súd sa týmto pri vyhodnotení zaoberal. V tomto smere žalovaný predložil doklady a tiež sa vyjadril tak, že v právnickej osobe nikdy nepôsobil a mal len dostávať peniaze za to, že bude konateľom, ktoré napokon ani nedostával. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že žalovaný nepôsobil aktívne v orgánoch právnickej osoby, je tam len formálne vedený a teda nemá skúsenosti s pôsobením v orgánoch právnickej osoby. Naopak, podľa súdu bolo potrebné vziať do úvahy miernejšie posúdenie osoby dlžníka, a to z dôvodu, že žalovaný je osobou, ktorá má iba základné vzdelanie, čo v konaní nebolo sporné.
Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Odk/284/2020, ktorý navrhol pripojiť žalobca a z ktorého je nepochybné, že žalovaný bol platobne neschopný a má základné vzdelanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. R. sa v danom prípade domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § X66g ods. X písm. e), písm. f) a písm. h) R. a § 166 g ods. 1 R., pričom ani jeden z dôvodov nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. H. žalobe nebolo možné vyhovieť, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý ho neuniesol a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. R. mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § X66f ods.1 R.. W. bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda žalobcu. G. žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu zamietol.
XX/ A. § 26X ods. X Y. sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX/ A. § 262 ods. 2 Y. sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX/ A. § X55 ods. X Y. sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX/ A. § 255 ods. 2 Y. sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. X Y. sporového poriadku, keď určil, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu XXX%.
XX/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu ( výrok II/ rozsudku ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.