Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-184-2016.pdf
PDF · 98.48 KB
No categories available
11Csp/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, podnikajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený: ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708 771, Tolstého 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: C. H., nar. XX.XX.N., trvale bytom U., o zaplatenie 246,68 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.11.2016, doručenou súdu dňa 28.11.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 246,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 246,68 eura od 23.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/184/2016-34 zo dňa 13.10.2017, ktorý bol doručovaný žalovanej, avšak napriek zisťovaniu jej pobytu všetkými dostupnými spôsobmi sa jej platobný rozkaz doručiť nepodarilo, preto súd uznesením č.k. 11Csp/184/2016-57 zo dňa 11.01.2018 platobný rozkaz zrušil.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Žiadosti o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte a Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 200,- eur za podmienok stanovených v Zmluve o úvere a v Obchodných podmienkach na poskytovanie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Žalovaná sa v zmysle čl. 3 bod 1 Obchodných podmienok na poskytovanie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte (ďalej len „OP“) zaviazala pravidelne mesačne poukazovať v prospech bežného účtu platby tak, aby pohľadávka banky vzniknutá čerpaním povoleného prečerpania bola v deň konečnej splatnosti riadne splatená, ak sa žalovaná a žalobca nedohodli na predĺžení splatnosti povoleného prečerpania na ďalšie obdobie. Ak Zmluva o úvere neurčí inak, úver je splatný uplynutím 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v čl. 6 bod 2 písm. a) OP, t.j. žalovaná do 10 kalendárnych dní od vzniku nepovoleného prečerpania nesplatila nepovolené prečerpanie, aj napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 05.03.2015, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverového rámca ku dňu 12.05.2015. Žalobca vyhotovil Vyčíslenie pohľadávky, v ktorom žalovanej vyčíslil svoj finančný nárok. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 22.08.2016 predstavuje sumu vo výške
246,68 eura. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol v prospech žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte v dohodnutej výške a žalovaná sa zaviazala pravidelne mesačne poukazovať v prospech bežného účtu platby tak, aby pohľadávka banky vzniknutá čerpaním povoleného prečerpania bola v deň konečnej splatnosti riadne splatená.
4. Súd žalobcu vyzval, aby stanovenej lehote doplnil skutkové tvrdenia, a to tak, že uvedie v položkách, aká bola celková žalovanou čerpaná suma, ako a kedy došlo k prečerpaniu, aká bola celková žalovanou uhradená suma, a to v rozpise istina, úroky z istiny a poplatky, pričom uvedie dátumy úhrad. Ďalej bol žalobca vyzvaný, aby uviedol, z čoho pozostáva suma 246,68 eura a akým výpočtom k tejto sume žalobca dospel, t.j. čo z tejto sumy predstavuje istinu a čo vyčíslené úroky a poplatky, ako aj spôsob ich výpočtu. Súd pritom poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca na uvedené reagoval zaslaním tabuľky Prehľad výpočtu úrokov úveru zo dňa 16.01.2018 (č.l. 63), z ktorého vyplýva spôsob výpočtu riadneho úroku vo výške 11,37 eura a úroku z omeškania vo výške 0,31 eura.
5. Ako dôkazy žalobca predložil Výpis z knihy účtov k 22.8.2016, Žiadosť o poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte a zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa XX.XX.XXXX,. Obchodné podmienky na poskytovanie úveru formou povoleného prečrpania na bežnom účte, Oznámenie o schválení žiadosti zo dňa 22.12.2014, Upomienku č. 2 - výzvu na úhradu záväzku zo dňa 05.03.2015, fotokópiu obálky, Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.05.2015, fotokópiu obálky, výpis z účtu zo dňa 12.08.2016, Prehľad výpočtu.
6. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.
7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej úverový rámec vo výške 200,- eur. Žalobca svoj nárok na sumu 246,68 eura odôvodňoval poukazom na Výpis z knihy účtov k 22.8.2016. Žalobca však v žalobe, ani na výzvu súdu s poučením o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, a ani na pojednávaní, z ktorého sa ospravedlnil, neuviedol, aká bola celková žalovanou čerpaná suma, ako a kedy došlo k prečerpaniu, aká bola celková žalovanou uhradená suma, z čoho pozostáva suma 246,68 eura a akým výpočtom k tejto sume žalobca dospel, čo z tejto sumy predstavuje istinu a čo vyčíslené úroky a poplatky, ako aj spôsob ich výpočtu.
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 708 ods. 1 a 2 OBZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
15. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
16. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
17. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 1 ods. 3 písm. h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľským úverom nie je úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak.
21. Podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2)
23. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)
24. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a
zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Vzhľadom na zásadu prejednaciu, ktorá je zásadou ovládajúcou sporové konanie, je zásadne na stranách sporu zhromažďovanie skutkového stavu, pričom súd zisťuje skutkový stav veci čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Súd svoje poznatky získava určeným postupom v Civilnom sporovom poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť je vždy nutné tvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom v procese sa súdu dokazuje pravdivosť týchto tvrdení o rozhodných skutočnostiach.
27. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Žalobca v tomto konaní si povinnosť tvrdenia dostatočne nesplnil, a to napriek výzve zo strany súdu. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia žalobu zamietnuť. Okolnosť, že strana sporu v spore ovládanom zásadou prejednacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa nazýva jeho procesnou zodpovednosťou.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca nepreukázal súdu, že z dôvodu povoleného prečerpania má voči žalovanej pohľadávku v uplatnenej konkrétnej výške. Žalobca sa v obsahu žaloby obmedzil len na odkaz na prílohy (najmä pokiaľ ide o špecifikáciu istiny), čím si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, keď napriek výzve súdu nešpecifikoval spôsob výpočtu istiny vo výške 246,68 eura. Odkaz na listinné dôkazy pritom nepostačuje, nakoľko skutkové tvrdenie nie je možné nahrádzať odkazom na listinné dôkazy. Podľa názoru súdu nebolo predovšetkým z obsahu žalobu a z listín priložených k žalobe zrejmé, akú konkrétnu čiastku a kedy poskytol žalobca žalovanej, kedy a v akej výške žalovaná veriteľovi zaplatila, so zaplatením ktorých splátok úveru sa žalovaná dostala do omeškania, akým spôsobom žalobca dospel k sume uplatnenej istiny. Preto nebolo možné posúdiť opodstatnenosť nároku na zaplatenie istiny v sume 246,68 eura, keďže žalobca neuviedol v žalobe, ani na výzvu súdu a ani na pojednávaní výpočet tejto sumy, ani neposkytol súdu potrebné údaje na posúdenie správnosti jej výšky.
29. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
30. Súd mal za to, že nárok žalobcu nie je možné považovať za preukázaný, keď žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, akým výpočtom dospel k výške istiny 246,68 eura. Z prehľadu výpočtu úrokov úveru (č.l. 63), ktorým žalobca reagoval na výzvu súdu, vyplýva iba výpočet riadneho úroku v sume 11,37 eura a úroku z omeškania v sume 0,31 eura, čo nevysvetľuje, ako žalobca dospel k požadovanej sume 246,68 eura. Žalobca v žalobe odkazoval iba na listinné dôkazy (na vyčíslenie pohľadávky ku dňu 22.08.2016 - č.l. 7), avšak v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo by porušením zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Podporne súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 24Co/157/2015 zo dňa 02.12.2015. Okrem toho, z Výpisu z knihy účtov k 22.8.2016 spôsob výpočtu sumy 246,68 eura ani nevyplýva. Žalobca v žalobe len všeobecne konštatuje vznik nedoplatku z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 22.08.2016 vo výške 246,68 eura, avšak ani skutkovo nezdôvodnil, z čoho pozostáva, ani nepreukázal prípadný základ a výšku čiastkových nárokov.
31. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu vo výroku I. zamietol pre nepreukázanie uplatneného nároku žalobcu z dôvodu nepreskúmateľnosti žaloby, a to v časti istiny, ako aj v časti úroku z omeškania ako príslušenstva.
32. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/83/2017-115 zo dňa 26.02.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „tým, že žalobca napriek výzve súdu neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, ktorými by špecifikoval celkovú dlžnú sumu (pričom túto vyčíslil ako celkovú pohľadávku, preto bolo jeho povinnosťou ju celú zdôvodniť), nebolo potom možné zo strany súdu verifikovať správnosť výšky celkového žalovaného nároku 1.999,97 eura, a bolo potrebné žalobu vo výroku I. rozsudku zamietnuť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP), v tomto prípade v neprospech spotrebiteľa, čo je neprípustné.“
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
36. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
37. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu. Súd však žalovanej vo výroku II. rozsudku nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.