Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/61/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: W. M., I..XX.X.XXXX, Z. B. - M. M., W. XXXX/ XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/156/2016-66 zo dňa 27.04.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 298,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 298,75 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka Poplatok za poskytnutie úveru 50, uvedená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500065180 zo dňa 4.7.2014 uzavretej medzi stranami je neprijateľná. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 39, § 52, § 53, § 451 ods. 1 a 2Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 domáhala, aby uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 298,75 eur s príslušenstvom a určil, že zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie úveru 50,- eur uvedená v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľná. Dňa 1.7.2014 žalobkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru - zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žiadala o poskytnutie čiastky úveru 1.500,- eur so splatnosťou 36 mesiacov, mesačnou splátkou 53,25 eur, celkovou čiastkou na zaplatenie za poskytnutie úveru 1.967,- eur, predpokladaná RPMN 20,91 %, ročná úroková sadzba úveru 18,03 %, priemerná RPMN 49,67 %, poplatok za poskytnutie úveru 50,- eur s účelovým určením zariadenia domácnosti. Ďalšiu časť zmluvy predstavuje informatívny údaj o mesačnej platbe spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí služieb 84,65 eur, splatnosti úveru 36 mesiacov, mesačnej splátky 53,25 eur a i. Návrh zmluvy bol doručený žalovanému dňa 4.7.2014. Prílohou zmluvy boli zmluvné dojednania. Dňa 1.7.2014 žalobkyňa podpísala tiež návrh formulárovej dohody o poskytovaní služieb, ktorá upravovala podmienky

poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere. V bode 7 sa zákazník zaviazal, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal splácať odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Podľa výpisu z účtu žalobkyne, táto na účet žalovaného poukázala dňa 7.7.2014 sumu 89,65 eur a 25,10 eur 7.8.2014 sumu 89,65 eur a 25,10 eur, dňa 7.9. sumu 89,65 a 25,10 eur, dňa 7.10. rovnaké sumy, dňa 7.1. rovnaké sumy a dňa 10.2.2015 rovnaké sumy. Dńa 17.3.2015 poukázala na účet žalovaného v Obchodnej banke sumu 1300,- eur. Dňa 4.7.2014 žalovaný vyhotovil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka so stanovením schválenej výšky úveru 1.500,- eur, splatnosti úveru 36 mesiacov, výšky mesačnej splátky úveru 53,25 eur, z toho istiny 41,67 eur, úroku 11,58 eur, splátky podľa dohody o poskytnutí služieb 36,40 eur, celkovej výšky platby na úhradu 89,65 eur, poplatku za poskytnutie úveru 50,- eur, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 5.7.2017, RPMN úveru 20,91 %, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.917,- eur, odplaty za poskytnuté služby 1.310,40 eur, ročnej úrokovej sadzby 18,03 %.V dobe nadobudnutia účinnosti zmluvy 4.7.2014. Medzi stranami nie je pochybnosť, že v roku 2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba a žalovaný daný predmet činnosti má zapísaný v obchodnom registri. Jedná sa o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. ako aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to tak vo vzťahu k časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a odvodene aj o vo vzťahu k časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nesporným, že žalobkyni boli na základe úverovej zmluvy poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.450,- eur. Tak, ako to deklaruje žalovaný v písomnom oznámení veriteľa, povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému celkom 1.917,- eur z titulu úveru a dohodnutých úrokov a ďalšiu sumu 1.310,40 eur za poskytnutie služieb, ktoré žalovaný zadefinoval v dohode o poskytovaní služieb zo dňa 4.7.2014. Celkom takto mala žalobkyňa v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť celkom 3.227,40 eur, čo predstavuje 220 % oproti poskytnutej sume peňazí. Je nepochybné, že písomná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a to uvedenie konečnej splatnosti úveru ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok i pri zohľadnení Rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie vo veci C 42/15, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka s uvedenými údajmi nie je možné považovať ani za uzavretú zmluvu, ani súčasť písomnej zmluvy. Pretože žalobkyňa preukázateľne žalovanému poukázala doposiaľ do vyhlásenia rozhodnutia celkom 1.748,75 eur a fakticky jej boli poskytnuté finančné prostriedky iba v rozsahu 1.450,- eur, žalovaný získal bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi uvedenými sumami. Zároveň súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uznal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,- eur. Za takýto poplatok s prihliadnutím tiež k ďalšej uzavretej dohode o poskytovaní služieb žalovaný žalobcovi neposkytol reálne plnenie. Dohoda o poplatku nebola individuálne dojednaná. Návrh na stanovenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50,- eur vychádzajúc z časovej postupnosti uzatvárania zmluvného vzťahu mala podať samotná žalobkyňa. Z veci samotnej však vyplýva, že tento poplatok stanovil žalovaný vo vopred predtlačenom formulári. Dohoda v tejto časti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok nebol individuálne dojednaný a absencia definovania zodpovedajúceho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa Argument žalovaného, čo predstavuje protihodnotu poplatku, súd neuznal za dôvodnú. Strany zároveň uzavreli dohodu o poskytovaní služieb, ktorá pri logickej úvahe musela absorbovať celú administratívu súvisiacu s uzatvorením a vedením zmluvného vzťahu. Stanovenie ďalšieho plnenia spotrebiteľovi vo forme poplatku je preto konaním, ktoré je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a aj preto neplatným. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej a rubovej strane, tiež prílohami v zmysle čl. 7 ods. 7.1.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda termín o konečnej splatnosti obsahuje. V zmysle čl. 9 zmluvy zmluva sa uzatváraná na dobu určitú. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o absencii rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky poukázal na rozhodnutie SD EˇU vo veci C-42/15. Porovnávanie sumy úveru s celkovou čiastkou, ktorú podľa zmluvy o úvere a dohody

o poskytovaní služieb má dlžník zaplatiť nemá oporu v zákone. Poplatok za poskytnutie úveru bol posúdený ako oprávnený Národnou bankou Slovenska. Súd nerozlišoval s čím súvisí poplatok za poskytnutie úveru a s čím dohoda o poskytovaní služieb. Z rozsudku nie je zistiteľné, ak osa súd prvej inštancie vyrovnal s argumentmi žalovaného. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom bol ia sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úveru. V tomto smere poukázal na ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g) a pod.. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy ! § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 10.06.2013) je zrejmé, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Poplatok definuje svojím názvom, za čo sa platí. Ide o činnosť, ktorá je v záujme spotrebiteľa. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, v zmysle ktorých by malo ísť o neprijateľnú podmienku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zmluvné dojednania žalovaného nepodpísala, ani sa s nimi neoboznámila. Rozpis splátky a amortizačná tabuľka sú dva rozdielne inštitúty. Poplatok za poskytnutie úveru nebol individuálne dojednaný a absentuje zodpovedajúce protiplnenie za tento poplatok. Je otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok aj poplatok za poskytnutie úveru. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 04.07.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Uvedenie údaja o termíne o konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 04.07.2014 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalobkyňa písomne neodsúhlasila a o jeho obsahu v čase podpisovania zmluvy (01.07.2014) nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v predmetnom prípade teda dňa 01.07.2014). V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Už len absencia tejto náležitosti spôsobuje, že veriteľ nemôže účtovať žiadne iné nároky, než istinu. Preto skúmanie ostatných náležitostí zmluvy a zistenia prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti sú bez významu k správne zisteným záverom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ.

5. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50 Eur, k tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V predmetnom prípade dojedanie o poplatku bolo žalovaným v zmluve predformulované, žalobkyňa nemohla znenie, obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka je nutné konštatovať, že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 19. zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že obsahová stránka poplatku zahŕňa, servis, overovanie údajov, k tomuto odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti zo samotného označenia poplatku nevyplývajú. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.