Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-33-2016.pdf
PDF · 160.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobkyne: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/ SOC/2016/6379 zo dňa 15.08.2016, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/6379 z 15.08.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím sp. zn. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/6379 zo dňa 15.08.2016 Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/42723 z 12.04.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa s účinnosťou od 01.04.2016 odňal a zastavil výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo výške zodpovedajúcej sadzbe za jednu hodinu osobnej asistencie 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovené v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení. Podľa kompletného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.03.2016 je žiadateľka osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice predmetné rozhodnutie vydal dňa 12.04.2016 na základe komplexného posudku referátu posudkových činností č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855 č. z. 2016/258861 zo dňa 21.03.2016, kde bola žalobkyni stanovená funkčná porucha na 60 %, čiže žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný na základe doloženia zdravotnej dokumentácie žalobkyni nie je možné priznať peňažný nárok.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolania v zákonom stanovenej lehote, v ktorom poukázala na svoj zlý zdravotný stav odôvodňujúci priznanie peňažného príspevku.
4. Žalované Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (ďalej len ,,odvolací orgán,,) ako orgán príslušný podľa
§ 4 ods. 6 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR číslo 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov, § 51 písmena c) zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov komplexný posudok zo dňa 29.07.2016, ktorý určil mieru funkčnej poruchy C. Y. na 60 % podľa prílohy číslo 3, časti VIII.A.1.c. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanej vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia tieto sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie má posudzovaná zníženú pohybovú schopnosť, chôdza je samostatná s oporou francúzskej barly. Z lekárskeho posudku, vypracovaného posudkovým lekárom odvolacieho orgánu vyplýva, že posudzovaná podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na osobnú asistenciu.
5. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice vychádzalo z vyššie uvedeného komplexného posudku č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855, č.z. 2016/258861 zo dňa 21.03.2016, ktorým bola miera funkčnej poruchy p. C. Y. stanovená na 60 %, podľa prílohy číslo 3, časti VIII.A.1.c. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Menovaná v zmysle § 2 ods. 3) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskych nálezov doložených v rámci odvolacieho konania - prepúšťacia správa z neurologického oddelenia zo dňa 17.05.2016, lekárska gastroenterologická správa zo dňa 19.05.2016, algeziologická správa zo dňa 02.05.2016 a urologická správa zo dňa 18.02.2016) vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2016/6457 zo dňa 29.07.2016. Následne ústredie dňa 29.07.2016 vydalo komplexný posudok č. UPS/US6/ SSVOdPPKPC2/SOC/2016/6457, podľa ktorého miera funkčnej poruchy p. C. Y. bola stanovená na 60 %. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia nestanovil.
6. Dňa 27.05.2016 bola zamestnancami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej posudzovaná uviedla, že je rozvedená, býva sama v bytom dome, je poberateľkou starobného dôchodku. Máva bolesti nôh, je dýchavičná aj pri minimálnej námahe, občas má búšenie srdca a pociťuje bolesti na hrudníku. Má pocit ťažkých nôh, problém s prekonávaním aj kratších vzdialeností, stráca rovnováhu.
7. Žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice doručenou súdu dňa 21.10.2016 sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, sp. zn. UPS/US6/ SSVOdPPKPC1/SOC/2016/6379 zo dňa 15.08.2016 v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice sp. zn KE1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/42723 zo dňa 12.04.2016.
V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalobkyňa uviedla:
„Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ÚPSVaR rozhodnutím č. KE1/OPPnKŤPaPČ/ SOC/42723 zo dňa 12.04.2016 mi odňal a zastavil výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rozsahu 1822 hodín 0 minút na obdobie kalendárneho roka s účinnosťou od 01.04.2016 s odôvodnením, že podľa lekárskeho posudku na základe doloženej zdravotnej dokumentácie nie som odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby ani na osobnú asistenciu, úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť v podstate zvládam samostatne a preto z uvedených dôvodov mi nebola naďalej navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Voči tomuto rozhodnutiu som podala odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v prvom odstavci.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neobjektívnych a skresľujúcich údajov, rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho posúdenia skutkového stavu, pretože môj zdravotný stav nebol komplexne posúdený tak, aby odôvodňoval odňatie už
priznaného príspevku na osobnú asistenciu a komplexný posudok zo dňa 29.07.2016 považujem za nesprávny, pretože vychádza z nedostatočného a nesprávneho posúdenia zdravotného stavu. Poukazujem na to, že na základe podanej žiadosti o peňažný príspevok na úpravu bytu bol posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 03.03.2016 vydaný lekárskych posudok č. KE0/ RPČ/SOC/2016/102855, v ktorom sa posudkový lekár vyjadril, že už nie som naďalej odkázaná na osobnú asistenciu. V komplexnom posudku č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855 č.z. 2016/258861 zo dňa 21.03.2016 sa uvádza, že som schopná prekonať bežné prekážky a bariéry v domácnosti, že zvládam vstup do vane a výstup, úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť v podstate, že zvládam samostatne a nemám postihnutie tretej skupiny z prílohy č. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Ďalej sa v komplexnom posudku uvádza, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie som odkázaná na sprievodcu, ale nie som podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná na osobnú asistenciu, lebo nie som odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 daného zákona.
V napadnutom rozhodnutí z ústredia sa uvádza, že dňa 27.05.2016 bola vykonaná sociálna posudková činnosť pred zamestnancami ústredia. V skutočnosti sa uskutočnila len pred jednou zamestnankyňou ústredia. Ďalej sa uvádza, že po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskych nálezov doložených v rámci odvolacieho konania - prepúšťacia správa z neurologického oddelenia zo dňa 17.05.2016, lekárska gastroenterologická správa zo dňa 19.05.2016, algeziologická správa zo dňa 02.05.2016 a urologická správa zo dňa 18.02.2016) vydal posudkový lekár lekársky posudok č. UPS/ US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2016/6457 zo dňa 29.07.2016.
V prepúšťacej správe z neurologického oddelenia zo dňa 17.05.2016 sa uvádza, že vzhľadom na ochorenia, ktoré mám a ktoré sú uvedené aj v správe som čiastočne imobilná a som odkázaná na čiastočnú starostlivosť druhou osobou aj na predpis pomôcok vzhľadom na inkontinenciu moču III. stupňa. Lekár mi odporúča režim ako u vertebrogénnych ochorení, šetrenie chrbtice od nadmernej statickej a dynamickej záťaže, nedvíhať ťažké bremená, pokračovať v rehabilitačnej liečbe atď.
V lekárskej správe z algeziologickej ambulancie zo dňa 02.05.2016 sa uvádza, že môj stav je prognosticky nepriaznivý, potrebujem doprovod na vyšetrenia a trvale som odkázaná na pomoc druhej osoby aj pri bežných činnostiach.
Rozhodnutie č. UPS/US6/SSVOdPPKC1/SOC/2016/6379 zo dňa 15.08.2016, ktoré napádam odvolaním vôbec neberie do úvahy neustále zhoršovanie môjho zdravotného stavu, čo potvrdzujú časté vyšetrenia a lekárske nálezy od odborných lekárov (neurologického oddelenia, urologického oddelenia, poradne a pre cerobrovaskulárne choroby, algeziologickej ambulancii anagiologickej ambulancii, RTG oddelenia a endoskopického oddelenia I. internej kliniky), ignoruje potrebu pomoci osobnej asistencie pri mojom ťažkom zdravotnom postihnutí, moju odkázanosť na pomoc inej osoby v činnostiach, ktoré sama nemôžem práve kvôli svojho postihnutiu vykonať a zvládať.
Už vyše desať rokov trpím na niekoľko vážnych ochorení: ICHS - 2 cievne kor. postihnutie f. sk NYHA III, St.p. CABG 2x, St. p. non Q prednom IM, stredne ťažká dysf. ĽK, Arteriovú hypertenziu 3.st. ESH/ESC-VVKV riziko, 170.2 Aterioskleróza končatinových artérií DKK - F IIc I.sin. - stenóza dist. tretony AFS I.sin., Ischemická choroba DK, R52.2 chronická bolesť benígna somatická T nociceptívna a neuropatická LS obl. Spondylodiskogénnej etiol. s podielom kritickej stenózy SK, M51.1 Poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, M54.6 Bolesť v torakálnej chrbtici, G54.1 Poruchy lumbosakrálnej spleti, G83.9 Paralytický syndróm, G37.8 Iná demyelinizačná choroba centrálnej nervovej sústavy, G56.0 Syndróm karpálneho tunela, CHOBPCH GOLD II. Št., DM 2 typu, inkontinencia moču a iné, ktoré sú uvedené v lekárskych správach, ktoré Vám k žalobe prikladám. Niekoľko krát som bola hospitalizovaná v nemocnici pre zhoršenie môjho zdravotného stavu. Často mávam bolesti nôh pri každom pohybe aj pri zmene polohy, mávam dýchavicu aj pri malej námahe, občas mám búšenie srdca a pociťujem bolesti na hrudi. Mám pocit ťažkých nôh a v noci mám aj kŕče. Pomaly sa pohybujem a problém mi robia aj malé vzdialenosti. V dôsledku mojich ochorení mám problémy s vykonávaním určitých činností a úkonov týkajúcich sa starostlivosti o seba, o svoju domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít. Pri činnostiach osobnej hygieny, t.j. pri sprchovaní alebo kúpaní, pri vstupovaní a vystupovaní z vane, pri umývaní vlasov, pri obúvaní, nakupovaní, pri príprave jedla, pri vykonávaní domácich prác, t.j. pri upratovaní, žehlení, praní, varení a umývaní riadov som odkázaná na pomoc inej osoby. Nevyhnutnú pomoc druhej osoby potrebujem
najmä pri preprave alebo premiestňovaní do zdravotníckeho zariadenia na pravidelné kontroly u lekárov, pri vybavovaní úradných záležitostí, pri kultúrnych, záujmových a spoločenských aktivitách. Pri všetkých týchto činnostiach uvedených aj v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. som odkázaná na pomoc inej osoby a podľa § 14 ods. 3 tohto zákona som fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu.
Napriek tomu, že sa môj zdravotný stav nezlepšil, práve naopak výrazne zhoršil, bol mi peňažný príspevok na osobnú asistenciu odňatý. Odňatím peňažného príspevku na osobnú asistenciu som sa dostala do nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a obmedzilo to moje schopnosti spoločensky sa začleniť. Často dochádza k situáciám, kedy je ohrozený môj život či zdravie a to najmä pri činnostiach osobnej hygieny, t.j. pri sprchovaní alebo kúpaní nedokážem sama vstupovať a vystupovať z vane a mám problém so stabilitou a prekračovaním bariér kúpeľne. Mám pri tom veľké bolesti chrbtice najmä v driekovej oblasti, tŕpnu mi pri tom predkolenia, cítim slabosť bolesti kolien, bedier a niekedy mávam aj kŕče oboch dolných končatín. Nedokážem udržať rovnováhu, a padám.
Preto navrhujem, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe neobjektívnych a skresľujúcich údajov, rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho posúdenia skutkového stavu, pretože môj zdravotný stav nebol komplexne posúdený tak, aby odôvodňoval odňatie už priznaného príspevku na osobnú asistenciu a komplexný posudok zo dňa 29.07.2016 považujem za nesprávny, pretože vychádza z nedostatočného a nesprávneho posúdenia zdravotného stavu.“
8. Vyjadrenie k žalobe podala dňa 31.10.2016 aj JUDr. B. R. - Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá uviedla:
„S podnetom sa na mňa, ako komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím obrátila pani C. Y. vo veci odňatia peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.04.2016.
Pani C. Y. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a jej miera funkčnej poruchy je stanovená na 60%.
Súčasťou doručených príloh k podnetu pani C. Y. boli rozhodnutia a komplexné posudky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „úrad práce Košice“) a rozhodnutie a komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Zádielska 2, 043 32 Košice (ďalej len „ústredie práce, pracovisko Košice“), z ktorých vyplynulo nasledovné:
a) Posudkom úradu práce Košice č. P05/02271-003 zo dňa 25.05.2015 bola pani C. Y. stanovená miera funkčnej poruchy 60% a zároveň jej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 231 hodín.
b) Posudkom úradu práce Košice č. K2/2006/17877 zo dňa 31.08.2006 bola pani C. Y. stanovená miera funkčnej poruchy 60% a bola odkázaná na osobnú asistenciu v rozsahu 1 822 hodín v kalendárnom roku. Rozhodnutím úradu práce Košice č. K4/2006/10468-4 zo dňa 07.09.2016 bol pani C. Y. navýšený peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 231 hodín na rozsah 1822 hodín na obdobie kalendárneho roka s účinnosťou od 01.07.2006.
c) Komplexným posudkom úradu práce č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855 č. z. 2016/258861 zo dňa 21.03.2016 nebola pani C. Y. navrhnutá kompenzácia v oblasti sebaobsluhy, pričom jej miera funkčnej poruchy zostala nezmenená. Na základe komplexného posudku vydal úrad práce Košice rozhodnutie č. KEl/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/42723 zo dňa 12.04.2016, ktorým odňal pani C. Y. peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 1 822 hodín s účinnosťou od 01.04.2016. d) Pani C. Y. podala proti rozhodnutiu úradu práce v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na potrebu osobnej asistencie vzhľadom na svoj zdravotný stav, a taktiež na skutočnosť, že odňatím peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa obmedzí jej schopnosť spoločensky sa začleniť. e) Ústredie práce, pracovisko Košice vypracovalo komplexný posudok č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/ SC)C/2016/6457 zo dňa 29.07.2016, v ktorom stanovilo mieru funkčnej poruchy pani C. Y. na 60 %, a uviedol, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhuje.
f) Rozhodnutím ústredia práce, pracovisko Košice č. UPS/US6/SSVC)dPPKPCl/SOC/2016/6379 zo dňa 15.08.2016 bolo odvolanie pani C. Y. zamietnuté, a potvrdili rozhodnutie úradu práce Košice, ktorým bol pani C. Y. odňatý peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Proti predmetnému rozhodnutiu ústredia práce, pracovisko Košice, sa rozhodla pani C. Y. podať správnu žalobu v sociálnych veciach.
V súlade s §10 ods. 2 bod d) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o komisárovi") je komisár pre osoby so zdravotným postihnutím oprávnený podávať vyjadrenia v prípadoch, v ktorých posudzoval dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím. V súlade s uvedeným ustanovením podávam vo veci šetrenia podnetu pani C. Y. nasledovné vyjadrenie:
Pri posudzovaní a rozhodovaní o priznaní alebo odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu, je potrebné sa okrem vnútroštátnych predpisov a interných smerníc správnych orgánov oprieť aj o Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor OSN"), vydaný s cieľom chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor bol publikovaný pod č. 317/2010 Z. z.. Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.1 Pre Slovenskú republiku Dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2 Dohovoru.
Dohovor OSN ukladá záväzky štátu, ako zmluvnej strane Dohovoru OSN, a preto je povinnosťou štátnych orgánov vykladať jednotlivé ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu") v súlade s Dohovorom OSN.
V preambule Dohovoru OSN, sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, ktoré uznávajú potrebu presadzovať a chrániť ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré potrebujú viac podpory; zdôrazňujú potrebu začleniť rodovú perspektívu do všetkých snáh o presadzovanie plného využívania ľudských práv a základných slobôd osobami so zdravotným postihnutím, a ktoré sú presvedčené o tom, že rodina je prirodzená a základná jednotka spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu, a že osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinným príslušníkom, by sa mala poskytovať nevyhnutná ochrana a pomoc, ktorá rodinám umožnila prispievať k tomu, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli plne a rovnako využívať svoje práva, dohodli, že:
Primárnym cieľom Dohovoru OSN podľa článku 1, je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
Článok 19 Dohovoru OSN ustanovuje pre osobu so zdravotným postihnutím garanciu nezávislého spôsobu života a začlenenie do spoločnosti. „Zmluvné štáty uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve a rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, a prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné užívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti. Zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej, a ktoré zabraňujú izolácií alebo segregácií v spoločnosti."
Inými slovami, právo na nezávislý spôsob života, ktoré je uvedené v Dohovore OSN, neznamená, že osoba so zdravotným postihnutím musí byť úplne „nezávislá od pomoci druhých ľudí". Článok je potrebné vykladať tak, že osoby so zdravotným postihnutím musia mať slobodu voľby, právo rozhodnúť sa, ako si chcú zariadiť svoje vlastné životy ako aj právo žiť v spoločenstve, rovnoprávnom základe s ostatnými. Právo na nezávislý spôsob života v spoločnosti je úzko späté s právom na vzdelanie, prácu, zdravotnú starostlivosť a podporné služby.
Článok 19 písm. b) zreteľne hovorí o ustanoveniach, ktoré sa týkajú osobných a individualizovaných služieb, ako sú osobný rozpočet pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý im umožní nezávislý prístup ku službách. Podporné služby by mali zohľadňovať potreby a preferencie osoby so zdravotným postihnutím ako aj situáciu danej osoby a rodinnú situáciu. Služby, ktoré podporujú nezávislý spôsob života zahrňujú viacej ako len zdravotnícke služby. V skutočnosti podporné služby sú nielen asistenčné zariadenia a technické pomôcky, ale tiež podporné služby, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím prístup k sociálnym službám, k službám v oblasti vzdelávania a kultúry a tiež podporné služby, ktoré im umožnia spravovať svoje finančné záležitosti a robiť kľúčové rozhodnutia vo svojom živote. Podporné služby by mali byť poskytované tak dlho ako ich osoba so zdravotným postihnutím potrebuje a mali by byť upravené podľa toho, ako sa menia potreby a preferencie užívateľa. Navyše, typ a stupeň podporných služieb by mal zodpovedať životnej situácii danej osoby a mal by sa zakladať na individuálnych potrebách a požiadavkách osoby so zdravotným postihnutím. V spoločnom európskom usmernení sa uvádza, že osobná asistencia je dôležitým aspektom poskytovania služieb, ktoré majú zabezpečiť nezávislý spôsob života detí aj dospelých so zdravotným postihnutím.
Osobná asistencia je podľa odborníkov jedným z podporných inštitútov, ktoré ľudská spoločnosť poskytuje človeku so zdravotným postihnutím. Podľa Wikipédie sk. je osobná asistencia nástroj na uplatňovanie práva na sebaurčenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. S takouto definíciou osobnej asistencie sa stretávame aj v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch a odbornej literatúre.
Je potrebné upozorniť aj na ďalší záväzok zmluvných strán v článku 19 Dohovoru a to ten, že zmluvné strany zabezpečia také služby a asistenciu osobám so zdravotným postihnutím, ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti. Aj týmto osobám je potrebné zabezpečiť také podmienky, aby mohli realizovať svoje želania a mohli sa aj mimo domova zapojiť do všetkých oblastí života. Bežné služby musia byť nielen prístupné osobe so zdravotným postihnutím, ale musia zodpovedať konkrétnym potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Preto, komplexný proces vyhodnocovania potrieb jednotlivcov so zdravotným postihnutím by sa mal zakladať na sociálnom modeli zdravotného postihnutia. To znamená, že do úvahy by sa mali brať nielen potreby v oblasti zdravia ale aj potreby v sociálnej oblasti, v oblasti vzdelávania a kultúry.
Osobná asistencia ako nástroj sociálnej pomoci je určená najmä pre tých občanov s ŤZP, ktorí chcú rozhodovať o svojom živote, chcú organizovať svoje každodenné aktivity. Pri osobnej asistencii sa od občana s ŤZP očakáva vysoká miera aktivity, angažovanosti, schopnosti plánovania a preberania zodpovednosti vo všetkých fázach jej realizácie.
Užívateľom osobnej asistencie je človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý v dôsledku postihnutia nemôže vykonávať niektoré činnosti, napr. nevyhnutné životné a sebaobslužné úkony, úkony súvisiace s mobilitou a premiestňovaním, starostlivosťou o domácnosť alebo dorozumievaním. Pri týchto činnostiach mu na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pomáha - asistuje - osobný asistent.
Pani C. Y. je považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom sa jedná o kardiačku, hypertoničku, diabetickú s vertebrogennými a urologickými ťažkosťami u ktorej dominujú kardiologické a vertebrogenné klinické ťažkosti. Pani Y.Á. býva sama, a v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu má problémy s vykonávaním sebaobslužných úkonov, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, by znamenalo obmedzenie jej schopnosti spoločensky sa začleniť a riešiť problémy. Život bez osobného asistenta by bol pre pani Y. z hľadiska sociálnej situácie nepriaznivý. Pomocou osobného asistenta má zabezpečené základné životné potreby, úkony o domácnosť ako aj sociálne aktivity a začleňovanie do spoločnosti.
Okrem vyššie uvedeného, rozhodnutie úradu práce Košice bolo vydané dňa 12.04.2016, ale peňažný príspevok na osobnú asistenciu bol pani C. Y. odňatý s účinnosťou od 01.04.2016. Je zarážajúce, že orgán verejnej správy pri rozhodovaní uplatňuje retroaktivitu, ktorá je pre účastníka konania so zdravotným postihnutím značne znevýhodňujúca a existenčne likvidačná.
Osobná asistencia je vhodná pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má obmedzenú schopnosť v oblasti mobility, komunikácie, sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť alebo v oblasti
realizácie základných sociálnych aktivít. Pre toho, kto potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých alebo všetkých činnostiach, ako napríklad hygiene, obliekaní, polohovaní, premiestňovaní z vozíka na posteľ či toaletu, nakupovaní, varení, upratovaní, žehlení, praní, dorozumievaní alebo pomoc pri vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľno-časových aktivitách. Ďalej pri preprave a premiestňovaní na tieto aktivity, vrátane prepravy za pracovnou činnosťou.
Osobná asistencia je jedným z podporných inštitútov, ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu ťažkého života osôb so zdravotným postihnutím. Od ostatných foriem pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím sa odlišuje 4 znakmi, ktoré sú označované aj ako princípy osobnej asistencie. Ide o princípy:
1. Demedikalizácia: Podstatou demedikalizácie je prekonanie názoru, že človek s postihnutím je pacient, o ktorého je treba sa starať ako o pacienta. Zdravotné postihnutie nie je choroba. 2. Deprofesionalizácia: Asistencia je založená na medziľudskom vzťahu. Na dohode medzi užívateľom a asistentom. Filozofia vychádza z predpokladu, že expertom na posúdenie potrieb človeka so zdravotným postihnutím je on sám. 3. Deinštitucionalizácia: Človek s postihnutím dostáva osobnú asistenciu tam, kde to potrebuje, doma alebo v inom prostredí a bez toho, aby zasahovali iné inštitúcie, ak si to nepraje. 4. Delimitácia. Osobná asistencia nie je vymedzená počtom úkonov a najmä nie je určený čas, kedy majú byť úkony vykonané. Asistencia je dostupná aj v nočných hodinách, počas sviatkov, víkendov alebo školských prázdnin. Keď je na osobného asistenta odkázané maloleté dieťa, je to matka, ktorá najlepšie vie, v ktorom čase je osobná asistencia najprínosnejšia.
Obsah osobnej asistencie sa riadi individuálnymi potrebami konkrétneho človeka.
Dovoľujem si ďalej poukázať na nezákonnosť rozhodnutia úradu práce Košice a rozhodnutia ústredia práce, pracovisko Košice a to z dôvodu, že ani úrad práce Košice a ani ústredie práce Košice, nezobrali do úvahy ust. § 66 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého, peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť podľa zákona účinného od 1. januára 2009 aj fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytoval podľa zákona účinného do 31. decembra 2008. Okrem toho v ust. § 65 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, ktorá bola posúdená podľa zákona účinného do 31.12.2008, sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009.
Z predložených dokladov pani Y. je jasné, že jej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý bol účinný do dňa 31.12.2008.
Okrem toho z dokladov vyplýva, že pani Y. bol peňažný príspevok na osobnú asistenciu navýšený, nakoľko to odôvodňoval jej zdravotný stav.
Tvrdenie ústredia práce, pracovisko Košice, že v minulosti bol prvostupňovým správnym orgánom pre účely odkázanosti na osobnú asistenciu nadhodnotený zdravotný stav posudzovanej, je sporné, nakoľko pri prvom posudzovaní bola miera funkčnej poruchy pani Y. 60 %, a táto miera funkčnej poruchy zostala u posudzovateľky nezmenená. Navyše tieto tvrdenia ústredie práce, pracovisko Košice nepodložili relevantnými dôkazmi.
Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/46/2014 zo dňa 27.10.2015. v prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý je predmetom prieskumu v prejednávanej veci, jeho účelom sú podporné činnosti smerujúce k sociálnemu začleneniu, k nezávislosti a možnosti sa rozhodovať ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít. Je ďalej nepochybné, že pre vyhodnotenie skutkových okolností pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je v zmysle ust. § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu komplexný posudok, ktorý má svoje unikátne a jedinečné dôkazné postavenie. Jeho vypracovanie v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, odôvodnenie z neho vyplývajúcich záverov nemôže byť samoúčelné, ale musí sa riadiť nielen ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ale aj ust. § 53 ods. 1 zákona, ale aj ustanoveniami zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že cieľom kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je maximalizácia podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom zásadným kritériom tohto procesu je dôraz na zachovanie jej ľudskej dôstojnosti.
V prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu, sú jeho účelom podporné činnosti smerujúce k sociálnemu začleneniu, k nezávislosti a možnosti rozhodovať sa ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít. Pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodovanie, či tieto predpoklady je schopná osobná asistencia splniť je nutné, aby sa správny orgán zameral, resp. objasnil a to je mimoriadne dôležité najmä pre zamietavé rozhodnutie, ktoré relevantné skutočnosti viedli k záveru k nepriznaniu alebo k odňatiu už priznaného príspevku na osobnú asistenciu.
Taktiež v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžso/40/2013 zo dňa 20.08.2013, sa konštatuje, že samotný peňažný príspevok sa neprehodnocuje, čo vyplýva z ust. § 65 ods. 5 zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorý bol posúdený podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.
Som toho názoru, že ust. § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ani Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nekvalifikujú priznanie príspevku mierou zdravotného postihnutia. Taký záver by bol absurdný a priamo v rozpore s účelom osobne asistencie, ktorá prirodzene môže napomôcť každému človeku s postihnutím, a to bez ohľadu na jeho postihnutie pri jeho sociálnom začlenení. Primárnym záujmom je vyvinúť maximálne úsilie o začlenenie tých najzraniteľnejších osôb, teda najmä maloletých osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.
Keďže u pani C. Y., nedošlo podľa komplexného posudku k zmene zdravotného stavu a peňažný príspevok na osobnú asistenciu jej bol priznaný zákonom účinným do 31.12.2008, domnievam sa, že došlo pri rozhodovaní správnych orgánov k nesprávnemu rozhodnutiu, nakoľko nerešpektovali prechodné a záverečné ustanovenia platného zákona, a pri rozhodovaní sa neriadili platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
V nadväznosti na vyššie uvedené si dovoľujem požiadať Krajský súd v Košiciach, aby pri rozhodovaní o správnej žalobe, ktorú podala pani C. Y. zohľadnil toto moje vyjadrenie, ako komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň si dovoľujem požiadať Krajský súd v Košiciach, aby v súlade so zákonom o komisárovi, oznámil výsledok konania a informáciu o tom ako sa pri rozhodovaní vysporiadal s mojim vyjadrením.“
9. Žalované Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice dňa 01.12.2016 predložilo vyjadrenie k žalobe v ktorej po zhrnutí obsahu a záverov administratívneho konania uviedlo:
„K uvedenej žalobe spracoval dňa 21.11.2016 posudkový lekár odvolacieho orgánu - H.. Z. R. stanovisko posudkového lekára č. UPS/US6/SSVOdPPKPCS/SOC/2016/6457 zo dňa 21.11.2016, v ktorom sa vyjadril k námietkam uvádzaným v žalobe, týkajúcich sa zdravotného stavu posudzovanej a následne po opakovanom preštudovaní zdravotnej dokumentácie posudkový lekár dospel k záveru, že sa jedná o posudzovanú fyzickú osobu - kardiačku, hypertoničku, diabetičku a vertebrogennými a urologickými ťažkosťami. Ide o polymorbidnú fyzickú osobu, u ktorej dominujú kardiologické a vertebrogenné klinické ťažkosti. Tieto ťažkosti svojou mierou limitujú ako chôdzu, tak aj vykonávanie jednotlivých každodenných činností. Dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní z posudkového hľadiska je skutočnosť, že zdravotné postihnutia nie sú v štádiu ťažkej dekompenzácie, nemajú kliniku kardiopulmonálnej dekompenzácie ani známky vertebrálneho zlyhania. Ani v jednom odbornom náleze nie sú uvedené ireverzibilné zmeny, ktoré nie je možné liečbou ovplyvniť a ktoré sú podstatou hendikepu. Jedná sa o osobu, ktorá vzhľadom na zdravotné postihnutie potrebuje pomoc pri vykonávaní jednotlivých činností, ale podstatná je skutočnosť, že posudzovaná osoba nie je odkázaná pri vykonávaní denných činností na pomoc druhej osoby, čo je podstatný rozdiel a podstata problému u posudzovanej osoby. Dokumentované
posudzované zdravotné postihnutia (kardiologický nález, nález neurológa, fyziatra) nemajú ireverzibilný charakter (zmena, ktorá sa už nedá liečebné ovplyvniť), nevylučujú možnosť zvládnutia potrebných úkonov a činností, prípadne aj s pomôckami. Posudzovaná osoba preto nie je odkázaná na osobnú asistenciu, má navyše možnosť rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí a ďalších aktivít dennodenne. Má schopnosť primerane potrebnej na dané činnosti a dostatočne sa orientovať sa v týchto situáciách, daných úkonoch a činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu je preto odôvodnené. Posudkový lekár ústredia opakovane zastáva názor, že pre posudzovanú osobu je vhodná iná forma pomoci, ako je napr. opatrovateľská služba.
Ďalej k námietke uvedenej v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia týkajúcej sa odkázanosti na sprievodcu podotýkame, že posudzovanej bol prvostupňovým správnym orgánom navrhnutý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Odvolací orgánov v odvolacom konaní riešil odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a potrebou sprievodcu sa nezaoberal, nakoľko nebola predmetom odvolania.
K námietke uvedenej v žalobe týkajúcej sa počtu sociálnych pracovníkov pri vykonávaní sociálnej posudkovej činnosti uvádzame nasledovné:
Sociálna posudková činnosť bola vykonaná na odvolacom orgáne za účasti posudkovej pracovníčky odvolacieho orgánu, ktorá má kvalifikačné predpoklady na výkon tejto činnosti v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. O forme kompenzácie nerozhoduje posudkový pracovník, ale posudkový lekár správneho orgánu. Počet posudkových pracovníkov pri výkone sociálnej posudkovej činnosti nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť správneho orgánu.
Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté žalobou, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto navrhujeme potvrdiť jeho správnosť a žalobu zamietnuť.
Ústredie navrhuje v sporných otázkach vypočuť zamestnancov - odborníkov - posudkových lekárov, ak dôjde k pochybnostiam vo veci lekárskeho posudku, ktorý bol vydaný posudkovým lekárom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice.“
10. Žalobkyňa sa dňa 13.01.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.12.2016 takto:
„Podľa ust. § 204 zákona č. 162/2015: „Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.“
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhuje, pre prípad, aby sa sa súd nestotožnil s jej doterajšou argumentáciou, že prvostupňový orgán ako ani žalovaný neboli oprávnení preskúmavať jej zdravotný stav v súlade s ust. § 65 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby súd žalovanému nariadil vykonať kontrolné lekárskej posúdenie za účelom zistenia či si zdravotný stav žalobkyne vyžaduje alebo nevyžaduje osobnú asistenciu.“
11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné vyhovieť.
12. Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak (článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2, článok 46 ods. 2 Ústavy SR).
13. Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na taký žalobný dôvod (Nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015).
14. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaním nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad, eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (Uznesenie ÚS SR sp.zn. III.ÚS 502/2015 zo 06.10.2015).
15. Podľa článku 40 Ústavy SR každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
16. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17. Podľa § 14 ods. 3 zákona 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
18. Podľa § 45 ods. 3 uvedeného zákon opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu.
19. Ako to vyplýva z bodov 1. až 6. odôvodnenia tohto rozsudku, odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni s účinnosťou od 1.4.2016, správne orgány oboch stupňov odôvodnili zistením odborne podloženým lekárskou posudkovou činnosťou, podľa ktorého posudzovaná (žalobkyňa) podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nie je odkázaná na osobnú asistenciu. Odborným dôkazným podkladom pre odňatie príspevku žalobkyni na osobnú asistenciu boli teda lekárske posudky (lekársky posudok č. KE0/RPČ/SOC/2016/102855, v ktorom posudkový lekár vyjadril záver, že posudzovaná (žalobkyňa) nie je ďalej odkázaná na osobnú asistenciu; komplexný posudok č. KE0/RPČ/ SOC/2016/102855, č.z. 2016/258861 z 21.03.2016 a v rámci odvolacieho konania vypracovaný lekársky posudok č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2016/6457 z 29.07.2016. Závery vyplývajúce z predmetnej posudkovej činnosti prevzal správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí z 12.04.2016 a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 15.08.2016 ako dôkazy vykonané v rámci administratívneho konania do odôvodnenia svojich rozhodnutí, ktorými bol v dvojinštančnom konaní odňatý žalobkyni príspevok na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.04.2016.
20. Ako to ďalej vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 12.04.2016, správny orgán prvého stupňa poukazujúc na komplexný posudok z 21.03.2016, ktorým bola u žalovanej stanovená miera funkčnej poruchy 60% a bola uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím iba stroho konštatoval, že žalobkyňa „podľa lekárskeho posudku na základe doloženej zdravotnej dokumentácie na pomoc inej fyzickej osoby nie je odkázaná na osobnú asistenciu. Úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť v podstate zvláda samostatne.“ Ďalej správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia z 12.04.2016 citoval ustanovenia § 14 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. bez bližšej konkretizácie dôvodov rozhodnutia o odňatí príspevku na osobnú asistenciu.
21. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 15.08.2016 podrobnejším spôsobom poukázal na obsah posudkov vypracovaných posudkovými lekármi v priebehu prvostupňového a odvolacieho konania, na závery sociálnej posudkovej činnosti, vyvodzujúc z takýchto dôkazov záver, že posudzovaná (žalobkyňa) podľa priloženej zdravotnej dokumentácie nie je odkázaná na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Odvolávajúc sa na obsah komplexného posudku
z 29.07.2016). žalovaný konštatoval, že „účastníčka konania nie je naďalej odkázaná na osobnú asistenciu, preto jej nie je možné aj naďalej poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.“
22. Podľa § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. (siedma časť, prechodné a záverečné ustanovenia) odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31.12.2008, sa po 31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.
23. V priebehu súdneho preskúmavacieho konania žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu poukazovala na uvedené zákonné ustanovenie v právnej konfrontácii so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu dokazovania v administratívnom konaní, zdôrazňujúc pritom skutočnosť, že k priznaniu príspevku na osobnú asistenciu u nej došlo pred 31.12.2008, pričom po uvedenom dátume nedošlo u nej podľa obsahu žaloby a priloženej zdravotnej dokumentácie k zlepšeniu zdravotného stavu.
24. Bolo povinnosťou správneho súdu v preskúmavanej právnej veci v prvom rade uskutočniť ústavnokonformný výklad citovaného ustanovenia § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. a následne právne analyzovať obsah rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci z pohľadu, či sa správne orgány v konaní, obsahom a záverom ktorého bolo odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu zaoberali okrem iného aj porovnaním východiskových dôkazných zistení o zdravotnom stave žalobkyne v čase priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu (právoplatné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV č. 2005/6308-00003 zo 14.06.2005) na jednej strane a v čase rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci na strane druhej.
25. Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy (rozsudok NS SR č.k. 8S/Sžp 1/2010 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 102/2011).
26. Podľa obsahu nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 295/2017-31 z 20.09.2017 „ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatického výkladu najmä teleologicky a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať význam korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy“.
27. Podľa názoru súdu z obsahu ustanovenia § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. možno vyvodiť nielen záver o tom, že odkázanosť občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu a ďalšie druhy odkázanosti sa nemá po 31.12.2008 prehodnocovať podľa obsahu zákona č. 447/2008 Z. z. účinného od 01.01.2009 „celoplošným“ spôsobom, teda u všetkých poberateľov príspevkov uvedených v § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorým boli tieto príspevky priznané do 31.12.2008. Obsah tohto ustanovenia je podľa názoru správneho súdu potrebné vyložiť aj tým spôsobom, že v prípade, ak po 31.12.2008 dôjde k prehodnocovaniu odkázanosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu a ďalšie druhy odkázanosti uvedené v § 65 ods. 5 uvedeného zákona, nevyhnutným dôkazným odborným základom pre prípadné odňatie príspevku na osobnú asistenciu a ďalších tam uvedených druhov kompenzácie môže byť iba preukázané zistenie o takej pozitívnej zmene v zdravotnom stave poberateľa príspevku (popri iných kritériách uvedených v § 65 ods. 5 uvedeného zákona), ktorá znamená v konečnom dôsledku dôvodnosť záveru správneho
orgánu o potrebe odňať takýto príspevok priznaný pred 31.12.2008. Komplexnosť výkladu ustanovenia § 65 ods. 5 citovaného zákona zahŕňa v sebe podľa názoru správneho súdu aj výrazný právny imperatív akceptovaný zákonodarcom nielen v tejto právnej norme, podľa ktorého práva priznané orgánom verejnej správy účastníkovi konania v právoplatne skončenom administratívnom konaní možno odňať alebo obmedziť ďalším administratívnym rozhodnutím iba na základe právne významných skutočnosti obsiahnutých v dotknutej právnej norme. V prípade takejto zmeny stavu k horšiemu z pohľadu účastníka konania, je nesporne povinnosťou správnych orgánov aj z procesnoprávneho hľadiska v administratívnom rozhodnutí vyčerpávajúcim právnym spôsobom uviesť komplexnú skutkovú a právnu argumentáciu odôvodňujúcu odňatie nároku na predtým priznanú peňažnú dávku.
28. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa z 12.04.2016 a žalovaného z 15.08.2016 vyplýva, že v nich absentuje tá časť dôkaznej právnej argumentácie, ktorá má byť naplnením obsahu a zmyslu ustanovenia § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. Je pritom nesporné, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice mal oprávnenie preskúmať zdravotný stav žalobkyne v súvislosti s ňou podanou žiadosťou o priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu z 01.02.2016. Ak však v nadväznosti na administratívne konanie o žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu z 01.02.2016 pristúpil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po oboznámení sa s obsahom a závermi komplexného posudku o zdravotnom stave žalobkyne aj k odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu priznaného pred 31.12.2008, bolo jeho povinnosťou jednak vykonať dokazovanie smerujúce k posúdeniu prípadných zmien v zdravotnom stave žalobkyne po 31.12.2008 (oproti dôkaznému stavu o zdravotnom stave žalobkyne k 14.06.2005, kedy jej bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.04.2005) a následne aj v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré prípadné pozitívne zmeny v zdravotnom stave účastníčky konania boli dôvodom pre odňatie príspevku na osobnú asistenciu.
29. Správny súd pritom okrem iného vychádza aj z dikcie ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 15.08.2016 procesným postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného akceptovať požiadavky správneho súdu vzťahujúce sa na aplikáciu právneho režimu § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. tak, ako to vyplýva z právnej argumentácie súdu uvedenej v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.
31. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP).
32. Záverom súd v preskúmavanej právnej veci poznamenáva, že v rámci súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve nie je úlohou správneho súdu nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy formulovaním alebo dopĺňaním dôvodov administratívneho rozhodnutia, ktoré je výsledkom správneho konania. Nebolo preto úlohou, ani právnou možnosťou súdu v danej veci posudzovať, či obsah komplexným posudkov podaných v dvojinštančnom administratívnom konaní po obsahovej stránke postačuje pre porovnanie zdravotného stavu žalobkyne v čase priznania dávky (príspevku na osobnú asistenciu) a v čase vydania rozhodnutia o odňatí tohto príspevku. Bude preto zrejme povinnosťou žalovaného zabezpečiť si pre svoje ďalšie rozhodnutie aj dostatočný rozsah dôkazných odborných záverov, a to v plnohodnotnom dvojinštančnom administratívnom konaní. Ide pritom aj o potrebu zrušenia prvostupňového rozhodnutia z 12.04.2016, k naplneniu ktorej nemohol správny súd pristúpiť, vzhľadom na jednoznačnú dikciu ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP (žalobkyňa nenavrhla zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie).
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.