Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-27-2018.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloletej A. Q., F.. XX.XX.XXXX, E. Z. Q.S., F.. X.XX.XXXX E. J. Q., F.. X.X.XXXX, všetci bytom pri otcovi, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odborom sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: matky O. Q., F.. XX.X.XXXX, T. W.U. XXX, J., W..: D.. Ľ. B. &. D.. J. T., I.Q. P., E..S..Š. XXXX/XXX, Q., otca I. Q., F.. X.X.XXXX, T. F. XXX/XX, J. H. a Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P 13/2017-25- zo dňa 14.3.2017 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. A. Q., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 50€ na sumu 60€, na mal. Z. Q.S., F.. X.XX.XXXX zo sumy 50€ na sumu 60€ a na mal. J. Q., F.. X.X.XXXX zo sumy 50€ na sumu 60€ mesačne, ktoré výživné je matka p o v i n n á platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc mesiacom marec 2018.
Dlžné výživné za mesiac marec 2018 na každé maloleté dieťa vo výške 10€ je matka p o v i n n á zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného zo strany matky na maloletú dcéru A. zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur, na maloletého syna Z. zo sumy 50,- eur na čiastku 80,- eur a na maloletého syna J. zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2018. V návrhu uviedol, že maloleté deti rastú a tým sa zvyšujú náklady na ich živobytie, oblečenie, dcéra začne navštevovať strednú školu a otec zmenil zamestnanie , v ktorom bude zarábať 520,- eur v hrubom
2. Matka so zvýšením výživného nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedla, že otec žiadnym spôsobom nešpecifikoval ako sa mali zvýšiť náklady na maloleté deti. Nepripojil ani žiadne doklady, ktoré by mali túto skutočnosť preukazovať. Pokiaľ ide o ďalší dôvod uvádzaný otcom a to zmena zamestnania, v skutočnosti nejde o zmenu zamestnania, ale o to, že otec ukončil k 31.01.2018 živnosť a údajne uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou M. A. J..S..Z.. P.. Podľa informácií, ktoré matka má, ide výslovne o účelové konanie otca, ktorý sa sám vyjadril, že takýmto spôsobom dosiahne zvýšenie výživného. Otec podnikal ako živnostník a dosahoval čistý príjem cca 1.800.- eur mesačne, v niektorých mesiacoch aj viac. Z hľadiska dosahovaného príjmu rozhodnutie, ktoré otec prijal nedáva žiadnu logiku, keďže u nového zamestnávateľa má dosahovať ani nie štvrtinový príjem. Matka objektívne
nie je schopná uhrádzať výživné požadované otcom. Jej príjem dosahuje výšku cca 650,- 700,- eur mesačne, podľa počtu nadčasov. Jej mesačné výdavky pozostávajú z nákladov na bývanie v sume cca 150,- eur mesačne, stravu cca 100,- eur mesačne, cestovné cca 100,- eur mesačne, telefón v sume cca 30,- eur mesačne, hygiena 30,- eur mesačne, ošatenie a iné potreby do domácnosti cca 30,- eur mesačne, splátky pôžičky 70,- eur mesačne. V súčasnosti uhrádza aj výživné vo výške 150,- eur mesačne. Spolu tak jej výdavky dosahujú cca 660,- eur mesačne. Matka podľa svojich možností aj mimo určeného výživného prispieva deťom na ich výdavky, napríklad výlety, platby za telefón, školské aktivity a samozrejmosťou sú darčeky na narodeniny, meniny a iné sviatky. Podľa matky je návrh na zvýšenie výživného v skutočnosti motivovaný snahou otca poškodiť matku, pretože sa odmietla k nemu vrátiť a obnoviť s ním spolužitie, čo požaduje otec v čase, keď nemá momentálnu známosť. V takýchto obdobiach je schopný denne posielať matke aj viac ako 50 sms-správ
3. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné na maloleté deti s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti matky.
4. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky a výšku výživného stanoviť podľa doložených listinných dôkazov.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6P/13/2017, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni, dokladmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, písomným vyjadrením matky a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/13/2017-25 zo dňa 14.3.2017 bolo zmenené výživné určené rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/72/2016-39 zo dňa 5.5.2016 a to tak, že zvýšilo výživné na každé maloleté dieťa na sumu 50,- eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2017. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.3.2017.
7. Otec vo výpovedi uviedol k tvrdeniam matky, že za 2 roky matka dvakrát zaplatila deťom po 7€ na dobitie telefónu. Takisto uvádzala, že deťom platí ich výlety. Dcére matka len raz zaplatila výlet do Košíc na vianočné trhy po 6,- eur a 7,- eur jej dala vreckové. Teraz matka dala dcére 17,- eur na výlet do Osvienčimu. Tieto finančné prostriedky dcéra stratila. Taktiež matka uvádzala, že deti obdarúva v prípade sviatkov. Tieto jej tvrdenia tiež nie sú pravdivé. Stalo sa, že matka úplne zabudla na synove meniny. Deti môžu byť v konaní vypočuté a môžu povedať svoj názor. Matka tvrdí, že za elektrinu uhrádza mesačne 150,- eur. V dome, kde matka býva žije 8 ľudí. Otec nemá vedomosť či všetci teda platia takýto poplatok za elektrinu. Taktiež uviedla, že cesta do práce ju stojí 100,- eur, pričom podľa otcovi známych údajov matka do práce cestuje firemným autobusom. Keď sa začal nový školský rok, matka trom deťom kúpila 10 obalov A4 a 2 perá. To je starostlivosť o deti z jej strany. Keď rodičia prerušili manželské spolužitie, dohodli sa, že matka bude prispievať na deti sumou spolu 150,- eur s tým, že si potrebuje zariadiť samostatné bývanie. Podľa vedomostí otca z bytu matku vyhodili a teraz je tehotná s cudzím mužom. Matka sa s deťmi stretávala každý druhý týždeň od soboty popoludnia do nedele do obeda, kedy už deti priviedla späť k otcovi. Teraz pred súdom trávila s deťmi každý víkend. Je tiež pravdou, že deťom aj kupovala nejaké veci. Čo sa týka zmeny pomerov na jeho strane, bol nútený ukončiť výkon živnostenskej činnosti, lebo pracoval turnusovo, domov chodil každý druhý týždeň na 4 dni. Keďže matka deti opustila a aj otec bol s nimi veľmi málo, deťom bolo smutno a prosili otca, aby ostal doma. Preto otec živnosť ukončil a zamestnal sa na riadny pracovný pomer, aby mohol s deťmi tráviť viac času. Je zamestnaný v spoločnosti O. F., J..S..Z.. Pracovný pomer je dojednaný na dobu určitú do 31.7.2018. Vykonáva práce operátora, miestom výkonu práce sú Košice u užívateľského zamestnávateľa M. I. J., J..S..Z.. Dohodnutá mesačná mzda činí 520,- eur brutto, týždenný fond pracovného času - 37,50 hodín týždenne. Čistá mzda bola za mesiac február vyplatená vo výške 570,- eur, nakoľko v tomto príjme bol zahrnutý aj daňový bonus. Otec pracuje na tri zmeny. Ak si matka v poslednom období brala deti každý víkend, mohol on pracovať aj v sobotu. Otec súdu preukázal, že pôžičku čerpanú rodičmi spoločne zo Slovenskej sporiteľne, a.s.,spláca sám. Zostatok istiny splátkového úveru ku dňu 10.6.2016 činí sumu 16 549,90 eur. Výživné zo strany matky požaduje zvýšiť aj z dôvodu, že deti sú staršie, ich výdavky na výchovu a výživu sa zvýšili. Dcéra je žiačkou 9.ročníka Základnej školy J. H., starší syn žiakom 8.ročníka a mladší syn žiakom 4.ročníka tej istej základnej školy. Deti sa nestravujú v školskej jedálni. Medzi jeho výdavky patrí inkaso 200,- eur, 100,- eur uhrádzajú jeho rodiča, pôžička - mesačná splátka 185,- eur, telefón 30,- eur, každý tretí mesiac dobíja deťom kredit na telefón, cesta do práce motorovým vozidlom 80,- eur a ďalej výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Matka nad rámec súdom určeného
výživného deťom neprispievala, až teraz mesiac pred súdom synovi kúpila mikinu, dcére tričko a poslala košeľu a rifle, ktoré už matke boli malé. Posledné 2-3 mesiace otec deti vodil k matke a takisto ich od matky vyzdvihol. Robil tak preto, že deti sa chceli s matkou stretnúť, ale matka oznámila, že ona nemá ako po deti prísť.
8. Matka potvrdila vo výpovedi, že otec priviezol deti k nej na stretávanie ale len asi dvakrát. Ona v sobotu ešte pracuje, preto po deti chodila až popoludní a v nedeľu už znova išla na nočnú, takže deti musela vrátiť otcovi. V zamestnaní mala len raz vyplatenú mzdu vo výške 840,- eur z dôvodu vyplatenia bonusu, ktorý dostáva vtedy, ak má za pol rok odpracovaný každý jeden deň v práci. Do práce cestuje autobusom, ktorý poskytuje agentúra. Za cestu platí 4,- eurá denne. V minulom období do práce cestovala osobným motorovým vozidlom s kolegami, ale otec vypisoval ich manželkám, nech si dávajú pozor na manželov, preto ju už do motorového vozidla vziať nechceli. Spolu mesačné cestovné do práce predstavuje sumu od 80 do 100,- eur. Minulý rok otec tiež podal návrh na zvýšenie výživného a tvrdil, že zmení prácu, že bude s deťmi, ale celý minulý rok vykonával tú istú prácu živnostníka. Medzi jej výdavky patrí splátka úveru 70,- eur ( finančné prostriedky získané z úveru vyplatila otcovi detí na finančné vyrovnanie). Ďalej platí cestovné do práce, poplatok za bývanie rodičom 150,- eur. Keď sú deti u nej uhrádza im všetky ich potreby. S deťmi je matka v kontakte, zaujíma sa o ne. Sú v pravidelnom telefonickom spojení. Matka nemá k dispozícii osobné motorové vozidlo, takže keď sa chce s deťmi stretnúť, musí si zháňať pre deti odvoz, lebo autobusové spoje v sobotu nie sú ideálne. Otec tvrdí, že on spláca celú pôžičku čerpanú za trvania manželského spolužitia. Otcovi ale zostalo aj všetko zariadenie v dome, nábytok, ešte aj matkine osobné veci. Ona si z domácnosti nič nezobrala. Matka sa snaží podieľať na uspokojovaní potrieb detí, ale je to vždy ohraničené jej zárobkom. Otec o tom ani nemá vedomosť, ale ona dcére posiela kozmetiku, prispela jej na výlet, kúpila deťom tričká, legíny, mikinu, spodné prádlo, celkovo možno v hodnote 20 až 30€. Doklady o zakúpení týchto vecí však nemá. Poukázala na skutočnosť, že otec s ňou nekomunikuje o deťoch, o ich problémoch, o zdravotnom stave. Bolo obdobie, kedy matke denne poslal 70 až 100 sms správ, kde najprv prosil, potom nadával. Nakoniec vždy ona bola tá zlá. K jeho tvrdeniam o tom, že ju vyhodili z bytu uviedla, že z bytu ju nikto nevyhodil. Bývala v byte v Sečovciach v podnájme, ale keďže nestíhala tento nájom platiť, z bytu odišla sama. Takisto nie je pravdivé jeho tvrdenie o tom, že je tehotná.
9. Spoločnosť K.-J. J. J..S..Z.., P.-T. potvrdila, že matka v zamestnaní za rok 2017 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem vo výške 678,36 eur a v roku 2018 čistý príjem 718,24 eur.
10. Z potvrdenia spoločnosti O. F. J..S..Z.., T. vyplýva, že otec maloletých detí je v tejto spoločnosti zamestnaný od 5.2.2018 a za mesiac február 2018 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 570,87 eur. Za mesiac marec čistý príjem činil 955,88 eur. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo potvrdené, že otec vykonával samostatnú zárobkovú činnosť v období od 1.7.2016 do 30.1.2018. Jeho vymeriavací základ za rok 2017 predstavoval mesačne sumu 441,50 eur a za január 2018 sumu 456,- eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 otec vykázal základ dane vo výške 4.883,42 eur. V roku 2016 jeho základ dane predstavoval sumu 5.412,- eur.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobne starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd v danom prípade za preukázané, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodný. Od ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti matky uplynul síce len rok, ale na strane rodičov došlo k podstatnejšej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného. Zo súdneho spisu sp.zn. 6P/13/2017 súd zistil, že v roku 2017 otec vykonával zváračské práce ako živnostník a jeho príjem predstavoval mesačne cca 1.500,- eur. Matkin priemerný mesačný čistý príjem zo zamestnania činil sumu 602,28 eur. Otec ukončil výkon podnikateľskej činnosti a od februára 2018 sa zamestnal na pracovnú zmluvu. Takéto jeho konanie súd nepovažoval za účelové a nevyhodnodil ho ako konanie, ktorým sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu pravidelného príjmu. Otcovi sú súdnym rozhodnutím zverené tri maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Okrem finančného zabezpečenia potrieb maloleté deti vyžadujú aj výchovu, pre ktorú je nevyhnutná osobná prítomnosť rodiča. Otec pri výkone podnikateľskej činnosti mimo miesta bydliska nemohol deťom osobnou starostlivosťou zabezpečovať ich potreby, vychovávať ich, preto zamestnanie sa otca na pracovnú zmluvu, hoci aj s dôsledkom zníženia jeho mesačného príjmu , možno považovať za konanie, ktoré otec vykonal v najlepšom záujme maloletých detí. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, ktorá v zamestnaní v roku 2017 dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 678,36 eur a v roku 2018 v sume 718,24 eur. Jej zárobok v zamestnaní teda mierne vzrástol a s prihliadnutím na vek detí, ich odôvodnené potreby, súd považoval za potrebné vyživovaciu povinnosť matky zvýšiť.
18. S poukazom na zistené zárobkové pomery rodičov, ich odôvodnené výdavky, potreby detí zodpovedajúce ich veku, školským povinnostiam a zdravotnému stavu, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na každé jedno dieťa zo sumy 50,- eur na čiastku 60,- eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2008. V prevyšujúcej časti požadovaného výživného súd návrh otca zamietol, nakoľko nebolo v súdnom konaní preukázané, aby možnosti matky dosahovať príjem zodpovedali požadovanej výške výživného. Uspokojovanie potrieb maloletých detí je vždy ohraničené zárobkovými možnosťami a schopnosťami rodičov.
19. Za obdobie mesiaca marec 2018 vznikol matke na výživnom dlh, pozostávajúci z neuhradeného zvýšeného výživného, na každé dieťa po 10,- eur. Dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka sice uvádzala, že deťom zakúpila oblečenie, ale tieto tvrdenia nevedela preukázať listinnými dokladmi, preto nebolo možné tieto plnenia zarátať dlžného výživného.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.