Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-186-2022.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Subarea
24Ek/186/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 365.bank, a. s., IČO: 31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, v konaní zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36853186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: F. S.Á., D.. X.X.XXXX, H. N. S. XXX, XXX XX S., o vymoženie 1686,27 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, o návrhu oprávneného na zmenu účastníka, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 37 ods. 3 v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 72 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.01.2022 domáhal od povinného vymoženia 1686,27 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 21.10.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10.11.2021. Poverením zo dňa 03.02.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
2. Oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora tunajšiemu súdu doručil dňa 11.02.2022 oznámenie o prevode alebo prechode práv alebo povinností z exekučného titulu spolu s prílohami preukazujúcimi prevod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu.
3. Podľa § 37 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť.
4. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
5. Súd na základe oznámenia exekútora o prevode alebo prechode práv alebo povinností z exekučného titulu opätovne preskúmal, či sú splnené podmienky konania, pričom sa zaoberal najmä
otázkou vecnej legitimácie, a teda či oprávnený bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu a povinný pasívne vecne legitimovaným subjektom povinnosti.
6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Exekučné konanie je návrhovým konaním a je ovládané dispozičnou zásadou. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je (hmotnoprávne) oprávnený požadovať splnenie nároku z predloženého exekučného titulu. Súčasne exekučný súd je pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie viazaný samotným návrhom na vykonanie exekúcie, teda aj tým, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako oprávnený subjekt. Ak ku zmene osoby oprávnenej z exekučného titulu (veriteľa) dôjde pred začatím exekučného konania (t.j. doručenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu
- § 50 ods. 1 Exekučného poriadku) túto skutočnosť zohľadní oprávnený (resp. jeho právny nástupca) už v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podáva exekučnému súdu.
13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod.
14. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012)
15. Súd v predmetnej veci zistil, že exekučné konanie je vedené na základe návrhu oprávneného, ktorý ako postupca uzavrel dňa 01.10.2021 so spoločnosťou R Collectors, s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 11/2021 (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej bola celá pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní postúpená na postupníka, pričom podľa čl. III bodu 2. Zmluvy, postúpenie pohľadávok nadobúda účinnosť tretím pracovným dňom od uhradenia odplaty postupníkom postupcovi v súlade s článkom IV tejto Zmluvy. Súd vyzval právneho zástupcu oprávneného o oznámenie (preukázanie) dátumu
nadobudnutia účinnosti postúpenia pohľadávok v zmysle Zmluvy zo dňa 1.10.2021, medzi postupcom: 365.bank, a.s. (pôvodne Poštová banka, a.s.), a postupníkom: R Collectors s.r.o., kde v zmysle článku III bod 2. Zmluvy. Z predloženého podania „Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného“, nie je zrejmé, kedy nastala uvedená skutočnosť. Oprávnený dňa 03.03.2022 doručil súdu odpoveď, v ktorej uviedol, že spoločnosť R Collectors, s.r.o., uhradila dňa 18.01.2022 odplatu vyplývajúcu zo Zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa 01.10.2021 a teda vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť k nadobudnutiu účinnosti postúpenia pohľadávok došlo v zmysle čl. III bod 2. Zmluvy dňa 21.01.2022. Oprávnený (postupca) podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 19.01.2022, teda v čase keď ešte predmetná pohľadávka nebola platne a účinne postúpená na postupníka. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 03.02.2022, keď predmetná pohľadávka už bola platne a účinne postúpená na postupníka, ale oprávnený o tejto skutočnosti súd neupovedomil po začatí exekučného konania a teda súd nemal vedomosť o tejto skutočnosti.
16. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
17. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
18. S poukazom na vyššie uvedené vyplýva, že nie je naplnená podmienka v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť, nakoľko táto skutočnosť nastala už pred vydaním poverenia a bolo potrebné tento vznik doložiť pred vydaním poverenia, aby súd zohľadnil zmenu osoby oprávneného v zmysle § 36 ods. 3 Exekučného poriadku.
19. Súd dospel k záveru, že oprávnený v čase vydania poverenia už nebol veriteľom predmetnej pohľadávky t.j. nemal právo na plnenie voči povinnému (aktívnu exekučnú legitimáciu), a teda zákon mu v čase vydania poverenia už neumožňoval uplatňovať právo na plnenie voči povinnému, pričom nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a v dôsledku ktorého je potrebné konanie zastaviť.
20. Nad rámec tohto rozhodnutia súd uvádza, že exekučný súd nespochybňuje právo postupníka domáhať sa splnenia povinnosti voči povinnému, avšak návrh na vykonanie exekúcie musí podať postupník t.j. aktuálny veriteľ predmetnej pohľadávky z dôvodu zachovania aktívnej vecnej legitimácie.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 197 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
26. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
27. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. v platnom znení, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
28. Súdny exekútor si uplatnil náhradu paušálnych výdavkov v sume 72 eur pozostávajúcich z paušálnej náhrady za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v sume 60 eur, zvýšené o 20 % DPH, t.j. spolu celkom 72 eur.
29. Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že oprávnený preukázateľne procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže v čase vydania poverenia nemal právo na plnenie voči povinnému (aktívnu exekučnú legitimáciu), a teda zákon mu v čase podania návrhu už neumožňoval uplatňovať právo na plnenie voči povinnému. A preto súd v zmysle § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 eur + 20 % DPH t.j. spolu 72 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.