Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/68/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobkyne: I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, 1 boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 568,21 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5Csp/9/2016-31 zo dňa 19.05.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník(ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 568,21 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.10.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 34 eur na účet Slovenskej pošty, a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.6.2008, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.991,64 eura (60 000 Sk) na zakúpenie spotrebného tovaru. V konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/277/2014 bola žalobkyňa ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. Terajší žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 799,41 eura s prísl. Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 7C/277/2014-100 zo dňa 17.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2016 žalobu zamietol, nakoľko posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa potvrdenia o odfinancovaní zo dňa 07.04.2015 žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1.991,64 eura. Podľa potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 07.04.2015 žalobkyňa doposiaľ zaplatila žalovanému sumu 2.559,85 eura, teda viac ako získala. Žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 568,21 eura (2 559,85 eura - 1 991,64 eura), ktorú prijal bez právneho dôvodu. Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny

aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 10.10.2016. Žalovaný svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od 11.10.2016 v omeškaní. Súd prvej inštancie žalovaným vznesením námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú, nakoľko v danom prípade je potrebné aplikovať 10 - ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný ako veriteľ pozná spotrebiteľské právo, keďže dlhodobo poskytuje úvery na finančnom trhu, a teda je základným nástrojom jeho činnosti. Spotrebiteľské právo pozná, a teda úmyselne nedáva zmluvy v súlade so zákonom a tým sa aj bezdôvodne obohacuje. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nekriticky prijal tvrdenie žalobkyne o 10-ročnej premlčacej dobe, pričom žalobkyňa úmysel žalovaného nepreukázala. Úmysel nie je možné prezumovať v prípade nadobudnutia bezdôvodného obohatenia. Úmysel je potrebné v súdnom konaní dokázať. Žalovaný poukázal na odlišnú aplikačnú prax niektorých súdov v obdobných veciach. Žalovaný nebol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani v prípade rozhodnutia o bezdôvodnom obohatení, by sa žalovaný v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 751/2015 nemohol dostať do omeškania. Súd prvej inštancie sa však s týmto tvrdením nijako nevysporiadal. Žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, eventuálne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd poznamenáva, že právny predchodca žalovaného Cetelem Slovensko, a.s. Bratislava ako osoba podnikajúca na finančnom trhu (deň zápisu 10.05.2000) má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytoval svoje služby, a preto bolo možné od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti mal okrem iného i poskytovanie úverov, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.

10. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a vo vzťahu k otázke včasnosti podania žaloby poukazuje aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania.

12. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

13. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. bezúrpočnosť a bezpoplatkovosť úveru a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 .

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/277/2014 bola žalobkyňa ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. Terajší žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 799,41 eura s prísl. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 7C/277/2014-100 zo dňa 17.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2016 žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že žalobca mal nárok len úhradu istiny vo výške 1.991,64 eur, no žalovaná zaplatila celkovo 2.559,85 eur, teda viac ako získala.

15. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala dňa 26.08.2016, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

16. Kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia zo strany žalobkyne) a otázna je už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej dobe bude dôležité zistenie, kedy sa žalobkyňa dozvie o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške.

17. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Doposiaľ nebola prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-244/98 až 244/98). Tým sa ale zákonite natíska otázka, že ak takéto obavy existujú v čase vzniku zmluvy, o čo menšie obavy existujú v čase, keď spotrebiteľ vykonáva reálne plnenie z takejto zmluvnej podmienky. Zdá sa, že je tu rovnaké nebezpečenstvo a reálny život to potvrdzuje, že spotrebitelia platia z nevedomosti správne aplikovať právo.

18. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým im neuplynie objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil.

19. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

20. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala. V danom prípade sa tak stalo na základe rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 7C/277/2014-100 zo dňa 17.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2016.

21. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie

významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

22. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

24. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .