Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/112/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: W.. G. J., bytom D. Č.. XX, XXX XX D. G., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 61358/2020 zo dňa 27.05.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánom verejnej správy

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov (žalovaný) rozhodnutím č. , ČRZ: 61358/2020 zo dňa 27.05.2020, na základe ustanovenia v spojení so o správnom konaní a s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci, nepriznalo žalobcovi ako žiadateľovi, nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.06.2019, o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 351192/2016 zo dňa 30.03.2016.

2. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 13.09.2019 bol Centru doručený list žiadateľa/žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.06.2019 o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 351192/2016 zo dňa 30.03.2016. Toto jeho podanie bolo dňa 05.11.2019 doplnené o žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na predpísanom formulári. Vzhľadom na podanie námietky predpojatosti žiadateľom, bolo konanie o poskytnutí nároku v predmetnej veci rozhodnutím zo dňa 12.03.2020 prerušené. Keďže rozhodnutím riaditeľky Centra zo dňa 30.04.2020 bola námietka žiadateľa zamietnutá, bolo možné v konaní o poskytnutí nároku na právnu pomoc pokračovať. Žalovaný svoju pôsobnosť odôvodnil ust. , nakoľko ide o konanie v správnom súdnictve a uviedol, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to: že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť, že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. V nadväznosti na citáciu ustanovení v spojení s , žalovaný uviedol, že žiadateľ/žalobca k žiadosti doložil doklady, z ktorých je zrejmé, že žiada o zastupovanie v súdnom konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým mu bol vyrubený miestny

poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 v sume 47,45 Eur, ktorá predstavuje hodnotu sporu, pričom táto je nižšia ako aktuálna hodnota minimálnej mzdy, čo je 580 Eur. Žalovaný dôvodil, že keďže vo veci, s ktorou sa žiadateľ/žalobca na Centrum obrátil, nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím tento nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, má za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný sa preto ďalej nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok, keďže by tak zbytočne zaťažoval žiadateľa/žalobcu byrokratickým postupom. Zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.

II. Priebeh správneho súdneho konania

3. Správnou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 08.07.2020 a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 10.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 61358/2020 zo dňa 27.05.2020 a vrátenia veci tomuto na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať mu úplnú náhradu trov konania. Ako dôvody, ktoré ho k tomu viedli žalobca uviedol, že žalovaný ho svojim rozhodnutím, ako žiadateľa o právnu pomoc účelovo poškodil a ukrátil ho na jeho právach. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu neriadil , ani svojim organizačným poriadkom, ale svojvôľou. Poukazuje na zákonné dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedené v ust. , , , a , nakoľko žalovaný nepriznaním mu právnej pomoci, konal v rozpore s jeho právom na súdnu a inú právnu pomoc a ochranu.

4. Z vyjadrenia žalovaného k obsahu správnej žaloby, datovaného ku dňu 09.09.2020 vyplýva jeho opätovné poukázanie na kumulatívne splnenie troch zákonom stanovených podmienok v zmysle , ako predpokladu priznania nároku na právnu pomoc a že je jeho povinnosťou pred rozhodnutím o nároku na právnu pomoc, skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok. K žalobnej argumentácii žalovaný uvádza, že má za to, že aj napriek skutočnosti, že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch, po oboznámení sa s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -25 zo dňa 27.10.2015, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe. Keďže žalovaný ako správny orgán je povinný rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po oboznámení sa s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prehodnotil svoj postoj k poskytovaniu právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, avšak jedná sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr. poplatku za konkrétne obdobie), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku). V prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou, a to výškou miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch. Žalovaný k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky, že vec, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, neprevyšuje svojou hodnotou výšku minimálnej mzdy poukazuje aj na úvahu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. mája 2015: "Úlohou Centra je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto Centrum určitým spôsobom aj chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní“. V neposlednom rade žalovaný poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2019, v ktorom tento uviedol, že pojem spor nie je možné vykladať striktne gramaticky, ale vychádzajúc z vymedzenia rozsahu pôsobnosti a vymedzenia pojmu právna pomoc v tomto zákone, je možné pod pojmom spor rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania, ako aj preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Uvedené platí aj vo vzťahu k výkladu pojmu hodnota sporu, a teda aj prípady v rámci správneho súdnictva (preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov) je potrebné posudzovať v zmysle podmienky stanovenej v ustanovení ods. l písm. c) , teda podmienky hodnoty sporu. Rovnako bola správnosť postupu pri posudzovaní hodnoty sporu konštatovaná aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016. Zmyslom stanovenia podmienky hodnoty sporu je podľa žalovaného jednak to, že neposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť v peniazoch a ktoré nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana a v

neposlednom rade aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Týmto sa zároveň predchádza zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na žalovaného obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, predstavovala sumu 47,45 Eur, a teda hodnota sporu v danom prípade neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t. j. sumu 580 Eur a preto žalovaný nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie právnej pomoci. Žalovaný má za to, že v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný má za to, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný navrhol zamietnutie správnej žaloby.

5. Podaním datovaným ku dňu 25.11.2020 zaujal žalobca stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jeho správnej žalobe. V ňom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nereagoval na meritum veci a vôbec sa nezaoberal žiadosťou o zmenu advokáta v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. a dňa 12.06.2019 vydal rozsudok bez toho, aby bol žalobca právne zastúpený, nakoľko I.. C. B. už v tom čase nebola jeho právnou zástupkyňou. Žalobca namieta, že žalovaný sa nevyjadril k dĺžke rozhodovania o jeho žiadosti o právnu pomoc, ako aj rozpor s doterajšou rozhodovacou praxou, pokiaľ ide o posudzovanie hodnoty sporu vo veciach správneho súdneho prieskumu.

6. Podľa ust. , ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

7. Zo súdneho spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 14.04.2022, bolo žalobcovi doručené dňa 25.03.2022 a žalovanému dňa 02.03.2022. Možno preto s istotou konštatovať, že minimálne desaťdňová lehota na prípravu pojednávania vyplývajúca z ust. , bola tak u žalobcu, ako aj u žalovaného zachovaná.

8. Žalovaný sa pojednávania dňa 14.04.2022 nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na ňom ospravedlnil listom zo dňa 04.04.2022, pracovnou zaneprázdnenosťou. Pokiaľ ide o žalobcu, tento sa pojednávania taktiež nezúčastnil, pričom dôvod neúčasti do začiatku pojednávania o 10.00 hod. správnemu súdu neobjasnil.

9. Preto aj keď sa pojednávania konaného dňa 14.04.2022 nezúčastnili žalobca, ani žalovaný, Krajský súd v Košiciach vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti (ust. ), pričom rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 14.04.2022.

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v konaní podľa ust. a nasl. () preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ktorý tento predložil správnemu súdu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

11. Podľa ust. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, sa tento zákon vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ""), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa ust. má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

13. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý mal správny súd v tejto veci k dispozícii vyplýva, že žalobca v pozícii žiadateľa adresoval žalovanému podanie s dátumom 07.09.2019 obsahom ktorého bola jeho „žiadosť o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov pre kasačnú sťažnosť“ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.06.2019, sp. zn. . Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorú žalobca na určenom tlačive vyplnil a doručil žalovanému dňa 05.11.2019, konkrétne z tej jej časti, ktorá sa venuje opisu okolnostiam sporu vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.06.2019, sp. zn. , ktorým tento súd zamietol žalobu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 351192/2016 zo dňa 30.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie obce Studenec č. 39/2013 zo dňa 12.04.2013, o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady žalobcovi na obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013, v sume 47,45 Eur.

14. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je možné termín „hodnota sporu“, od výšky ktorého sa napokon odvíja aj splnenie podmienok na rozhodovanie vo veci priznania/nepriznania právnej pomoci žalovaným, brať do úvahy aj v prípade podania kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku správneho súdu, vyhlásenom v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak ako sa to stalo v tomto prípade.

15. Aj keď je pravda, že úlohou správneho súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení prípadne iných zásahov orgánov verejnej správy, ako aj postupu ktorý im predchádzal, je posudzovať, či orgán verejnej správy mal právomoc a príslušnosť na konanie, či si tento zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či vo veci dostatočne ustálil skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi, neznamená to, že možno všeobecne konštatovať, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť, obzvlášť ak je to racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti preskúmavanej veci. Základným predmetom tohto typu „sporu“ (konania), je ako už bolo vyššie spomenuté, preskúmavanie zákonnosti, ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, jeho sekundárnym aspektom je však vyčíslené peňažné plnenie v rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 351192/2016 zo dňa 30.03.2016, čo je v tomto prípade miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 v sume 47,45 Eur. Tieto skutočnosti nie je možné vnímať izolovane, práve naopak, treba sa sústrediť na obidva tieto aspekty. Na praktickú ilustráciu uvedenej situácie správny súd uvádza, že ak by bol žalobca v konaní, v ktorom žiadal žalovaného poskytnúť mu právnu pomoc (konanie o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.06.2019, sp. zn. , ktorým bola zamietnutá správna žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 351192/2016 zo dňa 30.03.2016) úspešný a toto rozhodnutie by bolo v konečnom dôsledku správnym súdom vyhodnotené ako nezákonné a zrušené, nespôsobilo by to žalobcovi úbytok na jeho majetku vo výške 47,45 Eur, ale ak by naopak žalobca v tomto konaní úspešný nebol, k úbytku na jeho majetku vo výške 47,45 Eur by došlo, nakoľko by k uloženiu povinnosti žalobcovi zaplatiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 47,45 Eur došlo zákonným spôsobom. Je preto smerodajné, či žalobca bol v konečnom dôsledku výrokom rozhodnutia zaviazaný k peňažnému plneniu, alebo nie. Žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 v sume 47,45 Eur, možno preto na účely aplikácie , považovať za hodnotu sporu. O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno podľa názoru správneho súdu hovoriť aj v konaniach pred správnym súdom. Napokon striktný

formalizmus pri rozhodovaní by v žiadnom prípade neodzrkadľoval požiadavku materiálnej ochrany zákonnosti.

16. Správny súd v súvislosti s vyhodnocovaním termínu „hodnota sporu“ na účely posudzovania splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci vo veciach správneho súdnictva, poukazuje takisto na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2019, z ktorého vyberá: „ v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „Spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v , a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch.“

17. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia zo dňa 30.04.2020, č. , ktorým bola zamietnutá žalobcova námietka predpojatosti proti v ňom uvedeným zamestnancom žalovaného a ktorí z tohto dôvodu neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedených u žalovaného, správny súd uvádza, že toto rozhodnutie spĺňa všetky zákonné kritériá, kedy vo veci rozhodovala riaditeľka centra právnej pomoci, ako orgán príslušný na konanie o námietke predpojatosti/zaujatosti podľa ust. a , ako aj Organizačného poriadku Centra právnej pomoci a v ktorom sa táto podrobne vysporiadala so žalobcom uvádzanými dôvodmi predpojatosti zamestnancov žalovaného, pričom skutočnosti, ktoré by u týchto zamestnancov zakladali pochybnosti o ich predpojatosti nezistila. Dôvody, ktoré Riaditeľku centra právnej pomoci k tomuto záveru viedli, sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 30.04.2020, č. a správny súd po oboznámení sa s nimi, nemá dôvod tieto spochybňovať.

18. Pokiaľ ide o poznámku žalobcu, že žalovaný v minulosti, vo veci podanej správnej žaloby, v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , rozhodnutím zo dňa 28.12.2016, pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci, pokiaľ ide o hodnotu sporu uviedol, že túto nie je možné vyčísliť, nakoľko ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, správny súd uvádza, že tento právny názor je už v súčasnosti prekonaný a v rovine právno - aplikačnej, pokiaľ ide o otázku prípustnosti zaoberať sa hodnotou sporu vo veciach správneho súdneho prieskumu, správne súdy vychádzajú s právneho názoru vyjadreného napr. v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 26.06.2019, v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, ako aj v Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2021, sp. zn. , z odôvodnenia ktorého správny súd vyberá: „O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade ak výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci vnímať ako hodnotu sporu“.

19. Správny súd v súvislosti s hodnotou sporu, v ktorom sa žalobca domáhal poskytnutia právnej pomoci žalovaným, dáva do pozornosti aj prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.03.2016, sp. zn. ) pri bagateľných sporoch, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky takéto spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, kedy sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavný súd ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu. Aplikujúc názor Ústavného súdu SR na predmetné konanie možno konštatovať, že postup a rozhodnutie žalovaného sa nevymyká ani z medzí zákonnej úpravy a ani judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

20. Ak žalobca poukazuje na to, že žalovaný nerozhodol o jeho žiadosti o zmenu advokáta v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , správny súd k tomu uvádza, že táto okolnosť nemôže byť predmetom tohto správneho súdneho prieskumu, pretože tým je výlučne zákonnosť postupu a rozhodovania žalovaného z hľadiska splnenia predpokladov na priznanie právnej pomoci žalobcovi vo veci ním podanej kasačnej sťažnosti.

21. Správny súd preto na záver konštatuje, že žalovaný keď nevyhovel žiadosti žalobcu na priznanie právnej pomoci, postupoval zákonným spôsobom a správne vyhodnotil nesplnenie jednej zo zákonných podmienok, potrebných na poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa ust. a , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.