Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-88-2017.pdf
PDF · 115.24 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marína Gallová, so sídlom V. XX, XXX XX W., správca konkurznej podstaty úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, právne zastúpená: Karkó s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 342427/2017 zo dňa 06.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 12.06.2017 domáhal sa žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2017, č. 342427/2017 a súčasne rozhodnutia Daňového úradu Žilina zo dňa 19.12.2016, č. 104513380/2016 a vrátenie veci Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.
2. V žalobe uviedol, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. prenajíma nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXX pre k. ú. L.) zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to neziskovej organizácii SENION, n.o.. Nájomné žalobca fakturoval v zmysle dohody s nájomcom spolu s DPH, ktorú priznával v jednotlivých daňových priznaniach počínajúc začiatkom trvania nájomného pomeru. V danom prípade žalobca, ako prenajímateľ prijal za obdobie od 04/2012 do 03/2014 od SENION, n.o. spolu sumu 108.000,00 Eur, pričom z toho bola z hľadiska DPH časť 80.000,00 Eur základom dane a časť 16.000,00 Eur predstavovala DPH. V uvedenom období žalobca zároveň viedol súdny spor s vlastníkom predmetných nehnuteľností o to, či sú tieto nehnuteľní zaradené do súpisu majetkových podstát oprávnených. Rovnako tak nájomca - SENION, n.o. bol v inom súdnom spore žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, aby tieto vypratal, nakoľko žalobca nemal byť oprávnený mu ich prenajímať z dôvodu, že nájomná zmluva medzi žalobcom a nájomcom je neplatná. Súdy v týchto konaniach rozhodli tak, že a) žalobca nebol oprávnený predmetné nehnuteľnosti prenajímať, nakoľko tieto nehnuteľnosti neoprávnene zaradil do súpisu majetkovej podstaty a b) nájomná zmluva bola neplatná, a to aj z iných dôvodov (konkrétne mala existovať iná nájomná zmluva medzi vlastníkom nehnuteľnosti a treťou osobou). V dôsledku týchto súdnych rozhodnutí tak žalobcovi vznikla povinnosť vydať neoprávnene prijaté finančné prostriedky za nájom (t. j. obdržané vlastné nájomné, ako aj DPH) neziskovej organizácii SENION, n.o., pričom táto ďalej mala povinnosť tieto finančné
prostriedky vydať tomu, komu v zmysle predmetných rozhodnutí za užívanie nehnuteľnosti patria - teda vlastníkovi nehnuteľnosti - spoločnosti MIGAREAL, s.r.o., toho času v konkurzne. Z tohto dôvodu bola medzi žalobcom, SENION, n.o. a správcom konkurznej podstaty spoločnosti MIGAREAL, s.r.o. dňa 19.05.2015 uzatvorená trojdohoda, v zmysle ktorej žalobca všetky prijaté finančné prostriedky za prenájom nehnuteľnosti, v ktorých sa ukázal byť neskôr neoprávnený, vydal správcovi konkurznej podstaty spoločnosti MIGAREAL, s.r.o. ako oprávnenému na poberanie nájomného v zmysle rozhodnutí súdov. Vzhľadom na uvedené, to znamená, že žalobca v skutočnosti neposkytol službu (prenájom), z ktorého predtým priznal DPH, musel vykonať účtovné dobropisovanie neoprávnenej fakturácie nájmu za mesiac 04/2012 až 03/2014, súčasne opravné daňové priznanie v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko išlo v danom prípade o úplné zrušenie dodávky služby v zmysle právoplatných rozhodnutí súdu. Žalobca si tak nemohol ponechať priznanú DPH, resp. následne zaplatiť daň z poskytnutia služby, ktorá v skutočnosti poskytnutá nebola, nakoľko súd konštatoval, že ju poskytnúť právne platne nemohol. Súčasne však toto plnenie (t. j. aj DPH), musel žalobca vrátiť neziskovej organizácii SENION, n.o. nakoľko ju (ako aj samotný základ dane) prijal protiprávne.
3. Na základe opravného daňového priznania, v ktorom si žalobca uplatnil v zmysle uvedených skutočnosti nadmerný odpočet na DPH vo výške 16.000,00 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2015, vykonal Daňový úrad Žilina u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie tohto nadmerného odpočtu DPH. O výsledku kontroly vyhotovil Daňový úrad Žilina dňa 13.07.2016 protokol č. 103499382/2016, v ktorom konštatoval zistenia, že žalobca si daň vo výške 16.000,00 Eur v opravnom daňovom priznaní neoprávnene odpočítal, nakoľko dôvody na opravu základu dane podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nenastali. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán následne dňa 19.12.2016 vydal rozhodnutie č. 104513380/2016, v ktorom sa stotožnil so zisteniami uvedenými v protokole z daňovej kontroly a žalobcovi nepriznal opravným daňovým priznaním uplatnený nadmerný odpočet na DPH.
4. Nakoľko mal žalobca za to, že Daňový úrad Žilina vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho skutkového posúdenia stavu veci, podal dňa 09.01.2017 voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalobca predmetné rozhodnutie daňového úradu napádal okrem iného aj z dôvodu, že aj napriek výslovnej opakovanej žiadosti žalobcu o dôsledne vysvetlenie argumentácie, ktorou sa Daňový úrad Žilina pri kreovaní odvolaním napadnutého rozhodnutia pridržiaval a taktiež o dôsledne vysvetlenie zisteného pochybenia žalobcu (a to konkrétne, či žalobca podľa názoru správcu dane mal právo zadržať SENION, n.o. 16.000,00 Eur a tieto následne odviesť ako DPH, a ak áno, na základe čoho), rozhodnutie Daňového úradu Žilina takýmito vysvetleniami nedisponuje.
5. O podanom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím zo dňa 06.04.2017 č. 342427/2017, ktorým v zmysle ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie daňového úradu potvrdil v celom rozsahu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obsahovo totožné s argumentáciou Daňového úradu Žilina použitou v rozhodnutí č. 104513380/2016 zo dňa 19. 12. 2016.
6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06.04.2017 č. 342427/2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. Podľa žalobcu sa rozhodnutie žalovaného zakladá na absolútne nesprávnom právnom posúdení, pričom ignoruje všetky právne a skutkové okolnosti veci, a to najmä z nasledovných dôvodov: 1. Vlastníkom a oprávneným prenajímateľom predmetných nehnuteľností bola spoločnosť MIGAREAL, s.r.o. resp. jej správca konkurznej podstaty. Vyššie uvedené súdne rozhodnutie Okresného súdu Žilina, č. k. 10Cbi/14/2012-57, je svojou povahou deklaratórne a v tomto prípade skonštatovalo vo svojich dôsledkoch, že žalobca nikdy (t. j. ani spätne) nemal právo mať nehnuteľnosti zapísané v súpise majetkovej konkurznej podstaty a nikdy nemal právo ich užívať, ani prenajímať. Preto je viac než logické, že všetko takto neoprávnene prijaté plnenie musel žalobca vrátiť. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia vôbec nevysvetlil, na základe čoho, a ako mohol žalobca za takéhoto stavu zadržať predmetných 16.000,00 Eur a odviesť ísť štátu ako DPH za služby, ktoré v skutočnosti mohla poskytovať iba tretia osoba, a to vlastník predmetných nehnuteľností - spoločnosti MIGAREAL, s.r.o.. Žalovaný sa v napádanom rozhodnutí, rovnako ako Daňový úrad Žilina nezaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu. Na základe uvedeného má tak žalobca za to, že napádané rozhodnutie je nedostatočne argumentačne podložené, a preto je nepreskúmateľné. 2. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca poskytol plnenie, hoci súd tvrdí, že neposkytol, pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca prijal plnenie, hoci toto musel v zmysle súdneho rozhodnutia, ako neoprávnene prijaté vrátiť
a pokiaľ žalovaný tvrdí, že za poskytnutú službu iného inému, musí žalobca platiť DPH z plnenia, ktoré v zmysle súdneho rozhodnutia musel vrátiť, má žalobca za to, že žalovaný nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, na základe čoho následne vec nesprávne rozhodol. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH je v danom prípade zjavne zákonný a dôvodný, pričom právne závery žalovaného nielen že ignorujú platné predpisy a skutkový stav veci, ale aj elementárne základy práva a logiky.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 16.000,00 Eur. Nadmerný odpočet vznikol z toho dôvodu, že žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie opravu základu dane - zníženie základu dane podľa § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške 80.000,00 Eur a k tomu príslušnú daň vo výške 16.000,00 Eur. Opravu základu dane vykázal žalobca na základe vystaveného dobropisu č. 002 zo dňa 05.05.2015 pre odberateľa SENION, n.o., Martin, ktorým bolo dobropisované nájomné za mesiac apríl 2012 až marec 2014. Žalobca ako prenajímateľ a SENION, n.o., Martin ako nájomca, uzavreli dňa 01.06.2012 nájomnú zmluvu. Podľa nájomnej zmluvy uznesením OS Žilina zo dňa 16.11.2011, č. k. 4K 2/2011 bol na majetok žalobcu (úpadcu) vyhlásený konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená Mgr. Marína Gallová. Dňa 30.03.2012 bol v Obchodnom vestníku č. OV 64/2012 zverejnený doplnený súpis majetku úpadcu, do ktorého boli zaradené nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu zapísané na LV vedeného u Správy katastra Kysucké Nové Mesto na LV č. XXX pre katastrálne územie L. a na LV č. XXX pre katastrálne územie L.. V zmysle § 76 ods. 1 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z., len, čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. S poukazom na toto ustanovenie prenajímateľ s pokynom zabezpečeného veriteľa prenecháva časť nehnuteľností zaradených do súpisu majetku úpadcu, nájomcovi do užívania na obdobie a za podmienok určených touto zmluvou. Podľa článku II. (Predmet nájmu) prenajímateľ prenecháva touto zmluvou nájomcovi do užívania časť nehnuteľnosti a to: stavbu súpisné číslo XXX ŠPORTHOTEL zapísanú na LV č. XXX, stavbu súpisné číslo XXX ŠPORTHOTEL a pozemok parcelné č. 551/1 C KN, zapísané na LV č. XXX. Podľa článku III. (Účel nájmu) prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania predmet nájmu za účelom prevádzkovania zariadenia poskytovania služieb pre seniorov. Podľa Článku IV. (Doba trvania nájmu) nájomný vzťah založený touto zmluvou vzniká odo dňa 01.06.2012 a uzatvára sa na dobu určitú, a to na obdobie do právoplatnosti uznesenia o zrušení, resp. zastavení konkurzu na majetok prenajímateľa a/alebo, do právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení predmetu nájmu zo súpisu majetku prenajímateľa a/alebo, do speňaženia predmetu nájmu v konkurzom konaní vedenom na majetok prenajímateľa, v závislosti od toho, ktorá zo skutočnosti, uvedených v tomto bode zmluvy, nastane skôr. Podľa Článku V. (Cena nájmu a úhrada nájomného); bod 5.1. zmluvné strany sa dohodli, že nájomné za užívanie predmetu nájmu je vo výške 4 000,- eur vrátane DPH mesačne; bod 5.6. zmluvne strany sa dohodli, že nakoľko nájomca užíval predmet nájmu aj počas mesiacov apríl 2012 a máj 2012, kedy bol predmet nájmu zaradený do súpisu majetku úpadcu, prenajímateľovi vznikol voči nájomcovi nárok na nájomné za toto obdobie. Nájomca týmto uznáva nárok prenajímateľa na nájomné vo výške 8 000,- eur vrátane DPH za obdobie od 01.04.2012 do 30.05.2012, určené podľa ČI. V. bod 5.1. tejto zmluvy. Podľa Článku VII. (Skončenie nájmu) bod 7.1. nájomný vzťah založený touto zmluvou zaniká uplynutím času, na ktorý je nájom v zmysle ČI. IV. bod 4.1. tejto zmluvy dojednaný; písomnou dohodou zmluvných strán; odstúpením od zmluvy podľa ust. § 679 Občianskeho zákonníka; uplynutím výpovednej doby. Podľa Článku VIÍI. (Záverečné ustanovenia) bod 8.1. ustanovenia tejto zmluvy sú pre zmluvné strany záväzné, právne vzťahy osobitne touto zmluvou neupravené sa riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi. K tejto nájomnej zmluve bol dňa 16.04.2014 vypracovaný a podpísaný Dodatok č. 1, ktorým sa menil Článok V. (Cena nájmu a úhrada nájomného) bod 5.1. v tom, že nájomné za užívanie predmetu nájmu je vo výške 4 000,- eur mesačne bez DPH počnúc mesiacom apríl 2014. V súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou žalobca vystavil pre odberateľa SENION, n.o., faktúry - nájom za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2014. Faktúry boli vystavované mesačne s DPH a DPH bola priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach s výnimkou obdobia od 01.04.2012 do 30.05.2012, za ktoré bola vystavená jedna faktúra, z ktorej bola priznaná a odvedená daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2012. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.09.2015 k začatiu daňovej kontroly poukázal na skutočnosť, že viedol súdny spor s vlastníkom predmetných nehnuteľností o to, či sú predmetné nehnuteľnosti zaradené do súpisu majetkových podstát úpadcu (žalobcu) oprávnene. Súdy v týchto konaniach rozhodli a konštatovali, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu, boli neoprávnene zaradené do súpisu majetkovej podstaty úpadcu (žalobcu) a z toho dôvodu úpadca nebol oprávnený tieto predmetné nehnuteľnosti prenajímať.
Úpadca mal tieto nehnuteľnosti zapísané v súpise majetkových podstát v období od 30.03.2012 (OV č. 64/2012) do 13.03.2015 (OV č. 50/2015). Následne boli tieto nehnuteľnosti zapísané do súpisu majetkových podstát úpadcu MIGREAL, s.r.o., so sídlom Piaristická 46,911 01 Trenčín (JUDr. Danica Bírošová - správca konkurznej podstaty). Súpis bol zverejnený v OV č. 77/2015 dňa 23.04.2015. V súvislosti s vysporiadaním vzájomných vzťahov bola dňa 19.05.2015 uzatvorená dohoda o vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi účastníkmi : účastník 1/ JUDr. Danica Bírošová - správca konkurznej podstaty úpadcu MIGREAL, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 91101 Trenčín, IČO : 31 636 292, účastník 2/ JUDr. Marína Gallová - správca v konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO : 31 615 422 (žalobca) a účastník 3/ SENION, n.o., so sídlom S. Chalúpku 1 B/9823, 036 01 Martin, IČO : 42 168 571. Podľa ČI. I. bod 1.2. účastník 2/ mal nehnuteľnosti uvedené v bode 1.1. zapísané v súpise majetkových podstát od 30.03.2012 (OV č. 64/2012) do 13.03.2015 (OV č. 50/2015). Tieto nehnuteľnosti účastník 2/ prenechal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2012 do nájmu účastníkovi 3/. Účastník 2/ prevzal od účastníka 3/ od zápisu nehnuteľnosti uvedených v bode 1.1. tejto dohody do majetkových podstát až do ich vylúčenia spolu 108.000,00 Eur. Podľa ČI. 2.1. účastníci tejto zmluvy sa dohodli na urovnaní vzájomných vzťahov vyplývajúcich z bodov 1.1.- 1.6. tejto dohody nasledovne: účastník 2/ vydá účastníkovi 1/ sumu 108.000,00 Eur do 22.05.2015; účastník 3/ zaplatí účastníkovi 1/ sumu 10.000,00 Eur do 22.05.2015; účastník 3/ zaplatí účastníkovi l/sumu 22.000,00 Eur do 30.06.2015. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2015 vystavením dobropisu č. 002 zo dňa 05.05.2015 pre odberateľa SENION, n.o., Martin, ktorým bolo dobropisované nájomné za mesiace apríl 2012 až marec 2014 na základe zmluvy o nájme zo dňa 01.06.2012, porušil § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko nenastali dôvody na opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH vo výške 16.000,00 Eur. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení predpisov účinných v roku 2015 (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať, hmotný majetok. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a/ až e/. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu opraví a/ pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b/ pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c/ pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. Žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2012 prenajímal nájomcovi SENION, n.o., Martin v zmluve vymedzené nehnuteľnosti a to za protihodnotu, tzn., poskytoval mu službu, ktorá je v zmysle § 2 ods.1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane. V súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou žalobca vystavil pre odberateľa SENION. n.o., faktúry za nájom za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2014. Faktúry boli vystavované mesačne s DPH a DPH bola priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach s výnimkou obdobia od 01.04.2012 do 30.05.2012, za ktoré bola vystavená jedna faktúra, z ktorej bola priznaná a odvedená daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2012. Je teda zrejmé, že služba bola opakovane poskytovaná a to za protihodnotu. Žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. V prípade dodania služby sa základ dane v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. opraví pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky služby alebo pri znížení ceny služby po vzniku daňovej povinnosti alebo pri zvýšení ceny služby. U žalobcu nenastal ani jeden z uvedených prípadov. Služba bola v období od 01.04.2012 do 31.03.2014 nájomcovi opakovane poskytovaná, pričom nedošlo k zrušeniu dodávok služieb. Nedošlo ani k zníženiu ceny služby po vzniku daňovej povinnosti, ani k jej zvýšeniu. Preto žalobca nebol oprávnený vo svojom prípade aplikovať ustanovenie S 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. K námietkam žalobcu ohľadom neplatnosti nájomnej zmluvy a finančnému vysporiadaniu žalovaný uviedol nasledovné: Nájomný vzťah medzi žalobcom a nájomcom (SENION, n.o., Martin) bol založený nájomnou zmluvou zo dňa 01.06.2012. Konanie žalobcu aj nájomcu vo veci nájomnej zmluvy bolo dobromyseľné. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukázal žalobca, posudzovali právnu stránku sporu o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty majetku úpadcu (žalobcu) a sporu o vypratanie nehnuteľností. Z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. je však potrebné posudzovať skutkový stav tak, ako nastal. Je nesporné, a vyplýva to aj z jednotlivých súdnych rozhodnutí, že predmetné nehnuteľnosti v posudzovanom období užíval nájomca SENION,
n.o., Martin a prenajímateľ (žalobca) prijímal protihodnotu za toto plnenie vrátane DPH. Skutkový stav spočívajúci v tom, že SENION, n.o., Martin užíval predmetné nehnuteľnosti, nebol spochybnený. Služba nájmu bola poskytovaná a nájomca v dobrej viere užíval prenajaté nehnuteľnosti, aj keď súd následne rozhodol, že právny úkon (nájomná zmluva) je neplatný. V uvedenom prípade nastala zdaniteľná transakcia, ktorá ie predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b/zákona č. 222/2004 Z. z., jednalo sa o dodanie služby za protihodnotu, plnenie bolo uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. miesto dodania služby bolo v tuzemsku. Ak bola služba poskytnutá, čo v tomto prípade nastalo a zároveň nastalo aj prijatie protihodnoty, vzniká štátu právo na daň. Vrátenie dane na základe vystaveného dobropisu by znamenalo, že poskytnutá služba by zostala nezdanená. Daňová povinnosť na DPH nevzniká na základe zmluvy ale na základe zákona č. 222/2004 Z. z. V prípade dodania služby vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby (§19 ods. 2 zákona Č. 222/2004 Z. z.). V prípade, ak sa dodanie služby uskutočňuje opakovane, považuje sa služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane dodanú službu vzťahuje (§19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z). Poskytnutie služby na základe neplatného právneho úkonu (napr. nájomnej zmluvy) nemá na vznik daňovej povinnosti vyznám. Nie je rozhodujúce, či je zmluva platná alebo neplatná, ale rozhodujúce je, či išlo o plnenie, ktoré je zákonom č. 222/2004 Z. z. považované za daňovo relevantné (či išlo o zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom dane), teda, či zákon s takýmto plnením spája vznik daňovej povinnosti. K samotnému finančnému vysporiadaniu žalovaný uvádza, že súdy sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali finančným vysporiadaním medzi zúčastnenými stranami, ani spôsobom, ako sa má finančné vysporiadanie uskutočniť. Zúčastnené osoby si finančné vysporiadanie dohodli v dohode o vysporiadaní vzájomných vzťahov zo dňa 19.05.2015. Finančné vysporiadanie nie je predmetom DPH v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Na základe uvedených skutočností podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., keď neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH vo výške 16.000,00 Eur, vzťahujúci sa k vystavenému dobropisu č. 002 zo dňa 05.05.2015 pre odberateľa SENION, n.o., Martin, ktorým bolo dobropisované nájomné za mesiac 04/2012 až 03/2014. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 342427/2017 zo dňa 06.04.2017 zamietnuť a žalobcovi náhradu súdnych trov a trov vlastného právneho zastúpenia nepriznať.
8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci zistil, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie daní, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktorej by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinných v roku 2015, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
10. Z administratívneho spisu vyplýva a medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. prenajímal nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXX pre k. ú. L.) zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu neziskovej organizácie SENION, n.o.. Nájomné žalobca fakturoval v zmysle dohody s nájomcom spolu s DPH, ktorú priznával v jednotlivých daňových priznaniach počínajúc začiatkom trvania nájomného pomeru. Žalobca ako prenajímateľ prijal za obdobie od 04/2012 do 03/2014 od nájomcu - SENION, n.o. spolu sumu 108.000,00 Eur, pričom z toho bolo z hľadiska DPH časť 80.000,00 Eur základom dane a časť 16.000,00 Eur DPH. Nájomný vzťah medzi žalobcom a nájomcom (SENION, n.o., Martin) bol založený nájomnou zmluvou zo dňa 01.06.2012. Rozhodnutia súdov (10Cbi/14/2012-57 zo dňa 23.07.2013 a 11Cb/25/2012-98 zo dňa 18.01.2013) posudzovali právnu stránku sporu o vylúčení nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty majetku úpadcu (žalobcu) a sporu o vypratanie nehnuteľnosti. Z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. je však potrebné posudzovať skutkový stav tak, ako nastal. Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti v posudzovanom období užíval nájomca SENION, n.o., Martin a prenajímateľ (žalobca) prijímal protihodnotu za toto plnenie vrátane DPH. Tento skutkový stav spočívajúci v tom, že nájomca užíval predmetné nehnuteľnosti nebol spochybnený. Služba nájmu bola poskytnutá a nájomca v dobrej viere užíval prenajaté nehnuteľností, aj keď súd následne rozhodol, že právny úkon (nájomná zmluva) je neplatný. V konkrétnom prípade nastala zdaniteľná transakcia, ktorá je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.
- šlo o dodanie služby za protihodnotu, plnenie bolo uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby, miesto dodania služby bolo v tuzemsku. Ak bola služba poskytnutá, čo nebolo spochybnené a zároveň nastalo jej prijatie protihodnoty, vzniká štátu právo na daň. Vrátenie dane na základe vystaveného dobropisu by znamenalo, že poskytnutá služby zostala nezdanená. Daňová povinnosť na DPH nevzniká na základe zmluvy, ale na základe zákona č. 222/2004 Z. z.. Poskytnutie služby na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik daňovej povinnosti význam. Nie je rozhodujúce, či je zmluva platná alebo neplatná, ale rozhodujúce je, či išlo o plnenie, ktoré je zákonom č. 222/2004 Z. z. považované za daňovo relevantné, teda, či zákon s takýmto plnením spája vznik daňovej povinnosti. Súdy, ktoré vo svojich konaniach určili, že nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a nájomcom je neplatná, sa nezaoberali finančným vysporiadaním medzi zúčastnenými stranami, ani spôsobom, ako sa má finančné vysporiadanie uskutočniť. Okrem toho finančné vysporiadanie týchto osôb nie je predmetom DPH v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..
11. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., keď neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH vo výške 16.000,00 Eur, vzťahujúci sa k vystavenému dobropisu č. 002 zo dňa 05.05.2015 pre odberateľa SENION, n.o., Martin, ktorým bolo dobropisované nájomné za mesiace 04/2012 až 03/2014. Žalobca týmto svojim postupom konal v rozpore s § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko nenastali dôvody na opravu základu
dane podľa tohto zákonného ustanovenia. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
12. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ustanovenie § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
13. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu (výnimočnosť situácie).
14. Tento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.