Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/141/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1/ Ing. P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. 11XX/XX a 2. D.. K. E., X.., nar. X.X.XXXX, bytom A., V. 9, obaja zast. JUDr. Jarmilou Plažákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Hlavná 40, Košice, proti žalovaným 1/ T. A., nar. XX.X.XXXX, 2/ M. A., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom A., E. námestie XX, obaja zast. JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, so sídlom Košice, Dominikánske námestie 13, Košice a 3/ Q. V. X., š.p., Q., IČO: 36 022 047 05, o neplatnosť zmluvy a určenie vecného bremena - práva prechodu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 15C 263/2010-464 z 30.6.2016 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodná žalobkyňa (dcéra súčasných žalobcov) domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Q. katastra A. - okolie pod č. XXXX/XX zo XX.XX.XXXX, je v časti týkajúcej sa parcely KN C č.XXXX/X k. ú. Q. neplatná. Ďalej žiadala určiť, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo cez parcelu č. KN XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX mX k. ú. Q. tak, ako je zameraná geometrickým plánom č. XX/XXXX zo XX.XX.XXXX, že žalovaný 3/ je povinný strpieť výkon práva prechodu žalobcov pešo cez túto parcelu. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ z 26.11.2007 v časti týkajúcej sa parcely KN CN 1044/4 zapísanej na LV XX k. ú. Q. je platná, žiadala, aby súd rozhodol, že žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo cez parcelu KN CN XXXX/X - ostatné plochy o výmere 10 m2 k. ú. Sokoľ tak, ako je táto zameraná geometrickým plánom č. 23 z roku 2005 zo 17.10.2005 vyhotovenom X. F. a aby žalovaní 1/ a 2/ rade boli povinní strpieť výkon práva prechodu žalobcov 1/ a 2/ rade pešo cez parcelu KN CN XXXX/ X - ostatné plochy o výmere XX m2, ktorá sa nachádza v k.ú. Sokoľ tak, ako je zameraný geometrický plán č. 23/2005 zo 17.10.2005. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že žalovaní 1/, 2/ sú jej susedmi v záhradkárskej osade, ktorá bola založená pri vodnom zdroji, miestnom potoku Uhrinč, ktorý záhradkárom v minulosti, a teda aj ich

právnym predchodcom, umožnil zavlažovať záhrady. Žalovaní 1/, 2/ sa v roku 2001 na základe kúpnej zmluvy stali vlastníkmi susedných nehnuteľností vedených v k. ú. Q. na LV č. XX ako parcela č. XXXX o výmere XX m2, parcela č. XXXX o výmere XXX mX a chaty č. súpisné XXX mX na parcele č. XXXX a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX k. ú. Q. ako parcela č. XXXX - záhrady o výmere 105 m2 v polovici ako žalobkyňa. Strany sporu ako aj ich právni predchodcovia, mali prístup k potoku cez parcelu č. XXXX, ktorej bol tento potok súčasťou a za účelom prechodu užívali tú časť parcely č. XXXX, ktorá v prírode bezprostredne nadväzovala na parcelu č.XXXX a XXXX. X. č. XXXX spoluvlastníci dlhodobo využívali ako súčasť svojich záhrad a tiež ako prístupovú cestu k potoku Uhrinč cez parcelu XXXX. Voľný prístup k potoku Uhrinč prechodom cez uvedené parcely bol od roku 1971. So susedmi žalobkyne, právnymi predchodcami žalovaných 1/, 2/, užívali svoje záhrady bez toho, aby boli nejakým spôsobom ohraničené plotom, k oploteniu záhrad a k osadeniu brány pri vstupe na parcelu č. XXXX zo strany od parcely č. XXXX došlo až keď sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti žalovaní, niekedy v roku 2005. Vlastníkom parcely č. XXXX - vodná plocha bol Slovenský vodohospodársky podnik (žalovaný 3/). K podstatnej zmene došlo od roku 2008, keď žalovaní 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy z 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad povolila Správa katastra Košice - okolie dňa 17.1.2008 pod č. V XXXX/XX, sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti KN „C“ parcely č. XXXX/X o výmere XXX mX a KN „C“ parcely č. XXXX/X o výmere XX m2, ktoré sa odčlenili od parcely č. XXXX. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice

- okolie č. 2005/01856 z 20.12.2005 bol zmenený druh pozemku z vodnej plochy na ostatné plochy mimo profilu potoku Uhrinč. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaní 1/ a 2/ žalobkyni v lete roku 2008 oznámili, že ako vlastníci vymieňajú zámok na bráne, čím jej znemožnili výkon práva prechodu, prístup k potoku Uhrinč.

4. Po návrhu žalobkyne na zámenu účastníkov súd uznesením 15C 263/2010-111 z 5.12.2012, právoplatného 12.2.2013, pripustil zámenu účastníkov tak, že do konania namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpili ako žalobcovia jej rodičia D.. P. E. a Ing. K. E., Phd.

5. Žalobcovia namietali, že prístup k vode je v prípade požiaru nevyhnutný, pretože na nehnuteľnostiach nie je vodný zdroj. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ vo svojej žiadosti z 19.9.2005 na odkúpenie parcely č. XXXX v katastri obce Q. - R. uviedli, že o odkúpenie žiadajú podľa priloženého geometrického plánu a pričlenenie k parcelám č. XXXX a č. XXXX, ktoré majú v osobnom vlastníctve a využívajú na rekreačné účely, toto ich tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, pretože parcelu č. XXXX nemali v osobnom vlastníctve, ale boli jej spoluvlastníkmi spolu so žalobcami. Naviac v tom čase už bola parcela č. XXXX, neskôr označená ako parcela č. XXXX/X, žalovanými 1/ a 2/ oplotená a oddelená od parcely č. XXXX/X a teda aj od parcely č. XXXX. Žalobcovia uviedli, že pri rozhodovaní o prevode nehnuteľností žalovaný 3/ nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o prevode majetku štátu na iné osoby. Išlo o závažné pochybenie v rozpore s platnou právnou úpravou, keď žalovaný 3/ si nesplnil povinnosť náležite preskúmať všetky rozhodujúce skutočnosti vrátane vlastníckych práv k priľahlému pozemku č. XXXX, keďže žalovaní 1/ a 2/ neboli jeho výlučnými vlastníkmi, ale podielovými spoluvlastníkmi v pomere polovice k celku, ako ani užívanie dotknutých pozemkov v nadväznosti na ich odčlenenie oplotením. Týmto umožnil žalovaným 1/ a 2/ zneužívať ich postavenie na úkor žalobcov, keď im znemožňovali prístup k vodnému zdroju

- potoku Uhrinč. Poukazovali na rozpor medzi udelením súhlasu vlády SR a súhlasom Ministerstva životného prostredia. Vláda uznesením č. 565 z 27.6.2007 k návrhu na odsúhlasenie postupu podľa § 45a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. , ktorým udeľuje súhlas na odplatný prevod majetku štátu (vymedzený v prílohe tohto uznesenia) žalovaným 1/ a 2/ odsúhlasila predaj parcely č. XXXX/X o výmere 126 m2, naopak Ministerstvo životného prostredia SR udelilo predchádzajúci súhlas listom z 13.7.2007, kde vo výrokovej časti samotného súhlasu uvádza - odpredaj nehnuteľností s výmerou 126 m2 bez špecifikovania nehnuteľností, pričom v tom čase už bol vyhotovený geometrický plán, ktorý presne a nezameniteľne vymedzuje časť majetku, ktorý je nadbytočný a nepotrebný, avšak v oboch prípadoch takéto presné označenie nie je. Žalobcovia preto majú za to, že kúpna zmluva uzavretá 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi je pre porušenie ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby a pokynu Ministerstva životného prostredia z 10.12.2003 č. 3/2003-8 neplatná a prieči sa dobrým mravom, keďže žalovaní 1/ a 2/ bez právneho titulu znemožňujú prechod cez parcelu č. XXXX/X žalobcom. Zdôraznili, že právo prechodu cez časť parcely XXXX vedenej ako parcela č. XXXX/X a XXXX/X spolu so svojimi právnymi predchodcami vykonávali v dobrej viere viac ako 38 rokov, výkon práva rešpektoval aj žalovaný 3/, preto žalobcovia majú za to, že toto právo nadobudli vydržaním.

6. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že práve žalobca 1/ je ten, kto na prístupovú cestu dáva zátarasy s balvanom a tým znemožňuje prístup k pozemkom. Ďalej uviedli, že nejde o záhradkársku osadu v pravom slova zmysle, nakoľko iba traja priatelia sa dohodli na kúpe pozemkov od pôvodných vlastníkov za účelom zriadenia rekreačných chát. Právni predchodcovia - teda žalobcovia nikdy neužívali parcelu č. XXXX, aj keď je pravdou, že parcely v minulosti neboli medzi sebou oplotené. Popreli tvrdenie, že parcela č. XXXX slúžila ako prístupová cesta, nakoľko tak právni predchodcovia žalobcov ako aj ich právni predchodcovia užívali túto parcelu ako sad, boli tam vysadené ovocné stromy, ktoré pre starobu zlikvidoval až žalovaný 1/, umiestnené drevárne, ktoré sú už v súčasnosti zlikvidované. K ohradeniu parc. č. XXXX ako aj novovytvorenej parcely č. XXXX/X došlo z dôvodu, že žalobca oplotil parcelu XXXX/1 a robil zásahy do potoka Uhrinč - ničil podmurovanie, ktoré vykonal ešte právny predchodca žalovaných, ktoré mali za následok zaplavenie nielen novovytvorenej parcely č. XXXX/X ale aj parcely č. XXXX. Argumentovali, že ak by neboli splnené podmienky na prevod majetku štátu na fyzickú osobu, potom by Správa katastra nevykonala vklad vlastníckeho práva, naviac oni boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľní a riadne zaplatili štátom požadovanú kúpnu cenu. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že im nie je jasné, z akého dôvodu potrebujú mať žalobcovia zachované právo prechodu cez parcelu č. XXXX/X, keď táto bezprostredne susedí iba s parcelou č. XXXX, ktorá je v BSM žalovaných 1/ a 2/ a nikde nesusedí s pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Popreli, že žalobcovia parcelu č. XXXX užívali ako prístup k potoku Uhrínč, keďže tieto pozemky boli užívané ako sad a už aj s ohľadom na blízkosť potoka, teda aj spodné vody, nebolo nikdy potrebné zavlažovať.

7. Žalovaný 3/ sa k žalobe nevyjadril.

8. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania uzavrel, že v kúpnopredajnej zmluve z 26.11.2007 uzavretej medzi predávajúcim žalovaným 3/ a kupujúcimi žalovanými 1/ a 2/ nevzhliadol dôvody, ktoré by sa priečili dobrým mravom, resp. by ich obchádzali, preto kúpnopredajná zmluva nie je neplatná. Touto zmluvou predávajúci ako výlučný vlastník previedol kupujúcim do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti a to pozemky - novovytvorené parcely KN „C“ č.XXXX/X o výmere 116 m2, druh pozemku

- ostatná plocha a parcelu KN „C“ č.XXXX/X o výmere 10 m2, druh pozemku - ostatná plocha, oddelený od parcely č. XXXX vedené na LV č. XXXX k. ú. Q. za dohodnutú kúpnu cenu 12.000,-Sk ( čl. 3 zmluvy). Na odplatný prevod majetku štátu bol rozhodnutím č. XXXX/XXXX- 6.3 z 13.07.2007 daný predchádzajúci súhlas Ministerstva životného prostredia SR v súlade s ust. § 45a (1) zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.01.2008 pod č. V 3770/07. Súd mal za to z predložených dôkazov za to, že predaj predmetného pozemku bol v súlade s vtedy platným pokynom Ministerstva životného prostredia SR a ust. § 45 a § 45a zákona č. 92/1991 Z. z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Súd konštatoval, že vláda SR uznesením. č. XXX z XX.X.XXXX k návrhu na odsúhlasenie postupu o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby súhlasila s tým, aby ministerstvo životného prostredia podľa § 45a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby dala predchádzajúci súhlas pre štátne podniky vodného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti rezortu na uzavretie zmluvy o odplatnom prevode majetku štátu, ktorý bol vymedzený v prílohe tohto uznesenie s kupujúcimi sa uvedené kúpne ceny, v prílohe je uvedený zoznam žiadostí aj odplatné prevody majetku štátu, medzi nimi i tá, ktoré sa týkajú parcely č. XXXX/3, a tá, ktorá sa týka predmetu tohto konania. V uznesení č. 11, ktorým komisia rozhodla o vyradení a predaja majetku parcely č. XXXX/X a XXXX/X žalovaným 1/ a 2/ je uvedený aj vzťah záujemcov k vyraďovanej nehnuteľnosti, t.j. že sa jedná o pozemky priľahlé k chate záujemcov o kúpu.

9. Žalobcovia žiadali o právo prechodu pešo cez parcelu KN „C“ XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 10 m2, z dôvodu nevyhnutnosti prechodu pre prístup k vodnému toku - potoku Uhrinč, pričom tvrdili, že právo prechodu cez časť parcely XXXX vedenej teraz ako parcela č. XXXX/X vykonávali v dobrej viere viac ako 38 rokov a výkon tohto práva rešpektoval aj žalovaný 3/. Parcela č. XXXX/X o výmere XXmX vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. KN „C“ XXXX na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, a tak vznikla i parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorých sa žalovaní 1/ a 2/ stali spoluvlastníkmi, na základe kúpnej zmluvy z 26.11.2007 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Košice - okolie č. 2005/01856 z 20.12.2005 bol zmenený druh pozemku parcely č. XXXX z vodnej plochy na ostatné plochy mimo profilu potoka Uhrinč. Vlastníkom pôvodnej parcely č. XXXX bol Slovenský vodohospodársky podnik. Z vykonaného dokazovania súdu ďalej vyplynulo, že parc. č. XXXX (na ktorú nadväzuje parc. č. XXXX/4) v minulosti nebola oplotená a nevyužívala sa ako prístupová cesta k potoku a až vytvorením oplotenia

medzi pozemkami strán sporu v roku 2005, 2006 došlo k vytvoreniu pásu - cesty lemujúcej oplotenie strán sporu a ďalšieho vlastníka z druhej strany. Následne žalovaní 1/ a 2/ žalobcom oznámili v období roku 2008 , že ako vlastníci parcely vymieňajú zámok na bráne, čím znemožnili výkon práva prechodu žalobcom k potoku Uhrinč .

10. Na základe zisteného skutkového stavu, po právnom posúdení veci podľa § 151o Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali spôsob (titul) nadobudnutia práva prechodu cez parcelu č. 1044/4, neuniesli svoje dôkazné bremeno a z tohto dôvodu žalobu o určenie vecného bremena zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným odporcom náhradu trov vo výške 100%, ktoré súd vyčísli v samostatnom rozhodnutí.

12. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovali skutočnosti tvoriace obsah samotnej žaloby, t.j. že žalovaný 3/ sa dopustil porušenia zákona pri nakladaní s majetkom štátu, v dôsledku čoho im bola odňatá možnosť rovnakým spôsobom ako žalovaným 1/ a 2/ získať práva k uvedenému pozemku, toto právo im bolo upreté a ani nemali vedomosť o veci ako takej, a zároveň žalovaným 1/ a 2/ bolo umožnené zneužívať ich neoprávnene získané postavenie vlastníka a znemožňovať im tak prístup k vodnému zdroju, že žalovaní 1/ a 2/ vedome a účelovo udávali v konaní v súvislosti s nadobudnutím parcely č. XXXX/4 nepravdivé údaje, že žalovaní 1/ a 2/ svojím konaním porušujú zákon o vodách, že vo veci bolo v ich prospech súdom vydané predbežné opatrenie o práve prechodu cez parc. č. XXXX/X do právoplatného skončenia vo veci samej, že konanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali na skutočnosť, že k časti parc. č. XXXX, t.j. k novovytvorenej parc. č. XXXX/X (ktorá bezprostredne susedí iba s parc. č. XXXX) nemal žalovaný 3/ ako správca prístup k vodnému toku iba cez pozemok záujemcu o kúpu, t.j. žalovaných 1/ a 2/, lebo pozemok, cez ktorý mal správca prístup, bola parc. č. XXXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných 1/ a 2/. Preto trvajú na neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.11.2007 uzavretej medzi predávajúcim (žalovaný 3/) a kupujúcimi žalovanými 1/ a 2/. Ich konaním boli jednoznačne diskriminovaní, čo je v rozpore s Ústavou SR a dobrými mravmi. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi označené dôkazy nasvedčujúce tomu, že pri nakladaní s neupotrebiteľným majetkom štátu došlo k závažným porušeniam zákona, že pri uzavretí zmluvy bol porušený zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby ako aj Pokyn Ministerstva životného prostredia SR z 10.12.2003 č. 3/2003-8, že sa súd nevysporiadal s tým, že im v konečnom dôsledku týmto protiprávnym konaním bola odňatá možnosť rovnakým spôsobom ako žalovaným 1/ a 2/ získať práva k uvedenému pozemku, čím došlo k porušeniu platnej právnej úpravy, že súd neskúmal, či žalovaní 1/ a 2/ ne/spĺňali podmienky pri podaní žiadosti z 19.9.2005 a následnom uzavretí kúpnej zmluvy. Namietali, že súd sa riadne nezaoberal ich žalobou a nevykonal nimi navrhované dôkazy, najmä tie, ktoré súviseli s preukázaním platnosti resp. neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.11.2007, splnenia - nesplnenia podmienok pre nadobudnutie spornej nehnuteľnosti, závažného porušenia resp. nedodržania podmienok pri nakladaní s neupotrebiteľným majetkom štátu. Vytýkali súdu, že viac ako 80 % sa venoval návrhom žalovaných a len vo zvyšku sa zaoberal ich žalobou, aj to len v časti týkajúcej sa vecného bremena. Zdôraznili, že ich právni predchodcovia ako aj oni mali prístup k potoku ako vodnému zdroju na zavlažovanie záhrady len cez parc. č. XXXX a to od samého začiatku, ako sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Od samého počiatku ako sa žalovaní 1/, 2/ stali vlastníkmi susednej chaty mali jeden záujem, a to získaním prístupu k vode cez „vlastné pozemky“ obmedzovať ich žalobcov, t.j. znemožňovať im prístup k vode po parc.č. XXXX, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobcovia s konečným cieľom získať do vlastníctva ich podiel na tomto pozemku ako aj časť ich pozemkov. Vytýkali tiež súdu, že bral do úvahy účelové svedecké výpovede v ich neprospech a nezohľadnil výpovede v ich prospech.

13. Žalovaní 1/, 2/ reagovali na odvolanie písomným vyjadrením, v ktorom navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že prevažná časť odvolania sa týka neplatnosti zmluvy medzi žalovaným 3/ a žalovanými 1/ a 2/, kde v tejto časti sú uvedené iba vykonštruované fikcie žalobcov, ktorí svoje myšlienkové pochody a počínania podsúvajú žalovaným. Argumentovali, že opieranie sa o výsledky predbežného opatrenia je neopodstatnené, lebo predbežné opatrenie podľa O.s.p. sa vydávalo bez bližšieho skúmania, iba na základe žalobcami tvrdených skutočností a práve v konaní vo veci samej bolo ich povinnosťou uvedené tvrdenia preukázať. Uviedli, že žaloba sa opiera o tvrdenie o dlhodobom, nerušenom, dobromyseľnom vykonávaní práva prechodu, čo žalobcovia

považovali za výkon v súlade s dobrými mravmi, nakoľko „nehnuteľnosť slúžila v prospech verejného záujmu na správu vodného toku, a že ani predchádzajúci vlastník toto užívanie nenamietal“. V odvolaní však už neopierajú o toto tvrdenie, čo žalovaní 1/ a 2/ považujú za podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, preto podľa ich názoru ide o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP. Podľa § 371 však žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Tvrdenia žalobcov o vydržaní práva vecného bremena výkonom práva boli vyvrátené, preto neuniesli dôkazné bremeno v tejto najpodstatnejšej časti žaloby. Zopakovali, že žalobcovia nepreukázali, že parcela XXXX vedená ako záhrady na LV XX kat. úz. Q.' slúžila ako prístupová cesta k chate a ako jediný prístup k potoku Uhrinč, že k parcele XXXX mali ich právni predchodcovia prihradenú aj časť pôvodnej parcely XXXX, ktorá v súčasnosti zodpovedá parcele XXXX/X a XXXX/X a túto po celý čas užívali ako zeleninovú záhradu a takto ju užívali po kúpe aj oni, že nie je pravdou, že by v skutočnosti sporná nehnuteľnosť (XXXX/X) slúžila v prospech verejného záujmu na správu vodného toku, že ani voči prihradeniu a užívaniu parcely teraz XXXX/X a XXXX/X ako záhrady od roku XXXX predchádzajúci vlastník SVP š.p. až do roku 2009 nenamietal, že nepreukázali, že potok Uhrinč v časti pozemku XXXX/X je jedinou možnosťou na získanie vody na zavlažovanie, nepreukázali, že od roku 1971 bola parcela XXXX/X ako jediný voľný prístup k potoku Uhrinč, nepreukázali, že medzi parcelami XXXX a XXXX/X bola železná brána, ktorú postavil SVP Š.p., ako to uvádzajú v návrhu na začatie konania vo veci samej, lebo bráničku na konci parcely XXXX/X pri potoku urobil žalovaný 1/ v čase, keď bola plotom oddelená parcela XXXX od terajších parciel XXXX a XXXX/X, aby cez túto spornú parcelu a parcelu XXXX nechodili cudzí l'udia, teda asi v rokoch 2005-2006. Rovnako žalobcovia nepreukázali, že oplotenie prihradenej časti pôvodnej parcely XXXX teraz parcely XXXX/X a XXXX/X realizovali žalovaní 1/a 2/, a že tak robili bez súhlasu SVP š.p., lebo plot postavil ich právny predchodca a oni iba vstúpili do užívacieho stavu, ktorý tam bol od roku 1971. Žalobcovia teda nepreukázali, že žalovaní 1/ a 2/ zavádzali, ak v žiadosti o odkúpenie uviedli, že terajšie parcely XXXX/X a XXXX/X užívali po svojom právnom predchodcovi na rekreačné účely, nepreukázali, že u parc. č. XXXX/4 ide o pobrežný pozemok v zmysle ust. zákona o vodách, nepreukázali, že dlhodobo, nerušene, v dobrej viere a dobromysel'ne, užívali terajšiu parcelu XXXX/X a využívali právo prechodu vykonávaním práva, ako uvádzajú. Argumentovali, že z dobových fotografií a výpovedí svedkov bolo naopak preukázané, že parcely XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli vyčlenené z parcely XXXX si právny predchodca žalovaných 1/, 2/ prihradil a využíval ako zeleninovú záhradku pre seba a svoju rodinu a právny predchodca žalobcov, ani žalovaný 3/ to nenamietal. Preto ak došlo k prevodu parciel XXXX/X a XXXX/X na žalovaných 1/ a 2/ bolo to iba legalizovanie roky existujúceho užívacieho stavu presne ohraničeného oplotením, ktoré postavil ešte právny predchodca žalovaných 1/ a 2/. Nepreukázali ani naliehavý právny záujem na zrušení kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalovaným 3/. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný 3/ predložil listinné dôkazy, nielen predchádzajúce uzavretiu kúpnej zmluvy, teda zo schvaľovacieho konania, ale aj výsledky z kontrol vykonaných po jej uzavretí, ktoré nepotvrdili žalobcami tvrdené porušenie zákonov. Žalobcovia nepredložili relevantné dôkazy, ktorými by výsledky vykonaných kontrol zo strany nezávislých štátnych orgánov vyvrátili. V zmysle ust. § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na skutočnost', že prípadným zneplatnením kúpnej zmluvy, čo i len v časti, by bolo porušené ich právo vlastniť, čo zaručuje SR v čl. 20.

14. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Trval na všetkých svojich vyjadreniach prednesených v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Vyjadril názor, že žalobcovia neuniesli v spore dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam o porušení platnej právnej úpravy pri nakladaní s prebytočným majetkom štátu, jeho prevode na iné osoby ako aj neplnení povinností žalovaného 3/ z pozície správcu majetku štátu. Uviedol, že pri odpredaji prebytočného majetku postupoval štandardným spôsobom a nie je si vedomý porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných noriem pri správe majetku štátu resp. jeho prevode na iné osoby. Z podnetu žalobcov adresovaného ministrovi životného prostredia a následne dožiadania Ministerstva životného prostredia SR bola vykonaná aj kontrola, ktorej predmetom bolo preverenie zákonnosti postupu pri prevode majetku v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku na žalovaných l/ a 2/, ktorou nebolo zistené žiadne pochybenie, ale naopak bol zistený súlad postupu žalovaného 3/ s právnymi predpismi. Žalobcovia sa uplatneného žalobného nároku domáhajú titulom spoluvlastníctva k parcele registra „C“ č. XXXX, ktorej pril'ahlou parcelou je parcela „C“ č. XXXX/X. X. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli predmetom odpredaja boli geometrickým plánom č. XX/XXXX odčlenené od pôvodnej parcely č. XXXX. V danom prípade odkúpené parcely tvoria spolu s pôvodným pozemkom žalovaných 1/ a 2/ jednotný celok a všetky parcely na seba nadväzujú bezprostredne a to aj bez ohľadu na realizované oplotenie, na ktoré poukazujú žalobcovia. Komisia správne posúdila vzťah žalovaných 1/

a 2/ k vyraďovaným nehnuteľnostiam ako priľahlým k pozemku a chate záujemcov o kúpu. Žalobcovia sa domáhajú nároku, ktorí si zrejme mylne stotožňujú s akýmsi predkupným právom, ktoré im však neprináleží ani zo zákona ani zo žiadneho právneho úkonu. Kúpna zmluva uzatvorená so žalovanými 1/ a 2/ neodporuje zákonu ani ho neobchádza, ale je platná a v danom prípade sa jedná výlučne o susedský spor, ktorého žalovaný 3/ nemal byť účastníkom.

15. Na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ odpovedali žalobcovia písomným podaním, v ktorom uviedli, že v žiadnom prípade nemenili žalobu, len reagovali na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznili, že v žalobe ako aj vo všetkých svojich vyjadreniach a napokon aj v odvolaní sa pridržiavali jedného, a to, že sa domáhajú vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi a žalovaným 3/ z 26.11.2007 a zriadenia práva prechodu cez par. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXmX v kat. úz. Q.'. Argumentáciu v súvislosti s vydržaním použili v súvislosti s dôvodmi o spôsobe prechodu k potoku Uhrinč rešpektované právnymi predchodcami na ich strane ako aj na strane žalovaných po dobu viac ako 33 rokov. Všetci konali v dobrej viere, že im toto právo patrí a nasvedčovala tomu aj skutočnosť, že žalovaný 3/ toto právo rešpektoval a nebránil im v jeho naplnení, a teda bolo naplnené ich právo aj podľa ust. § 151o a nasl. Občianskeho zákonníka. Od roku 2005, t.j. po rozdelení parcely č. XXXX na dve časti, t.j. par. č. XXXX/3, ktorá priamo nadväzuje na parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a parc. č. XXXX/X, ktorá nadväzuje na par. č. XXXX, ktorej sú žalobcovia so žalovanými spoluvlastníkmi a v nadväznosti na to kúpnu zmluvu zo dňa 26.11.2007, im bolo bránené v prístupe k vodnému zdroju - potoku Uhrinč. Konštatovali, že spĺňajú podmienky vydržania vecného práva - práva prechodu a súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď nevyhovel žalobe a neprihliadal ani na viac ako 33 rokov vykonávania tohto práva a na to, že žalovaní 1/ a 2/ im protiprávne a účelovo bránili vo výkone tohto práva. Mali za to, že preukázali, že prístup k potoku Uhrinč realizovali dlhodobo spolu s ich právnymi predchodcami cez parc. č. XXXX až do jej rozdelenia, keď technicky iný prístup ani nebol a nie je možný.

16. K vyjadreniu žalovaného 3/ žalobcovia zopakovali svoje tvrdenia, že žalovaný 3/ sa od samého počiatku vyhýba relevantnému vyjadreniu vo veci samej, teda k porušeniu platnej právnej úpravy pri nakladaní s nadbytočným majetkom štátu pri jeho prevode na iné osoby, k neplneniu povinností pri správe majetku štátu, vyhýba sa zodpovednosti za to, že náležite a riadne nepreveril vlastnícke práva k priľahlým pozemkom. Konanie žalovaného 3/ je v rozpore s dobrými mravmi, keďže zvýhodnil žalovaných 1/ a 2/ oproti žalobcom a uprel im právo na nadobudnutie majetku v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný 3/ ako štátny podnik má plniť úlohy na ochranu a uspokojovanie všeobecnoprospešných záujmov a nemá uprednostňovať záujmy jednotlivca na úkor všeobecného záujmu, ktorým v tomto prípade bolo rešpektovanie a zachovanie daného stavu, t.j. zachovanie prístupu k vodnému zdroju všetkým doterajším vlastníkom nehnuteľnosti vedenej ako parc. č. XXXX, ktorí boli doterajšími užívateľmi časti parc. č. XXXX odčlenenej ako a parc. č. XXXX/X.

17. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom druhom písomnom vyjadrení uviedli, že zotrvávajú na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. Opakovane uviedli, že nie je pravdou, že parcela č. XXXX/X sa užívala ako prístup k potoku Uhrinč, ani že slúžila v prospech verejného záujmu na správu vodného toku, preto nemôže byť pravdivé ani tvrdenie o vydržaní práva prechodu jeho výkonom. Rovnako nie je pravda, že k potoku sa chodilo cez parc. č. XXXX, lebo táto nebola oplotená a bola používaná ako súčasť záhrad. Žalovaný 3/ preto nemohol rešpektovať niečo, čo nikdy nebolo vykonávané, ale rešpektoval, že tam bola zeleninová záhrada a neskôr okrasná záhrada. Práve z dôvodu, že to od čias právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/ (p. Janoka) bolo oplotené, ponúkol na predaj nie pobrežný pozemok, ako zavádzajú žalobcovia, ale ostatné plochy, ktoré žalovaným 1/ a 2/ aj odpredal napádanou zmluvou. Bránička na parcele žalovaných 1/ a 2/ č. 1020 umožňovala prechod k potoku cez vtedajšiu parcelu XXXX v terajšej časti XXXX/X, ale nie cez parcelu XXXX a terajšiu parcelu XXXX/4. Zopakovali, že žalobcovia, ktorí namietajú platnosť kúpnej zmluvy v priebehu dokazovania nepredložili relevantné dôkazy, ktorými by vyvrátili výsledky kontrol vykonaných zo strany nezávislých štátnych orgánov vo veci uzavretia napádanej zmluvy v časti týkajúcej sa parcely č. XXXX/X.

18. Žalovaný 3/ v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcov zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Naviac poukázal na ust. § 137 písm. c/ a zdôraznil, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu.

19. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

20. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 , že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

22. Žalobcovia (resp. ich právna predchodkyňa) žalobu podali 26.10.2013, súd prvej inštancie spor rozhodol dňa 30.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie bolo podané dňa 10.10.2016, teda za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, preto aj odvolací súd prejednával vec (dôvodnosť odvolania) podľa CSP.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario ) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.4.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

24. Žalobcovia svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi nie sú dôvodné.

26. Žalobcovia sa určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase prejednávania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ na strane jednej a žalovaným 3/ na strane druhej . Podľa citovaného ustanovenia návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Podľa citovaného zákonného ustanovenia najpodstatnejším predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, akú podali aj žalobcovia v tomto konaní, je preukázanie ich naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve týmto určovacím návrhom. Ak návrh na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie alebo ju nerieši, alebo ak majú žalobcovia inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby je, či žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právny prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele sledované určovacou žalobou a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej

účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcov predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo porušené boli a kde je namieste žaloba o splnení povinnosti. V prípade určovacej žaloby boli žalobcovia povinní najprv preukázať splnenie podmienky jej procesnej prípustnosti (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Prioritne (pri správnom postupe súdu) totiž súd rieši práve túto otázku, ktorá predchádza hodnoteniu vecnej stránky veci súdom. Ak sa teda nepreukáže splnenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p., súd musí žalobu zamietnuť bez tohto aby bol povinný zaoberať sa vecnou stránkou prípadu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, treba posúdiť podľa stavu (právneho), aký je to v čase vyhlásenia rozsudku. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, čo platí pre súd prvej inštancie ako aj pre súd odvolací.

28. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , teda ustanovenia novej právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 sa uplatnia v plnom rozsahu hneď od tohto dňa.

29. Podľa § 137 písm. c/, d/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

30. Právna teória ani aplikačná prax súdov v súčasnosti (po nadobudnutí účinnosti nie sú zajedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod hypotézu ust. § 137 písm. c/ výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť len určovacej žaloby smerujúcej k určeniu, či tu právo je alebo nie je, nepredpokladá však procesnú prípustnosť tiež žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi inými tiež i neplatnosti právneho úkonu. Jedna názorová skupina vychádza z doslovného výkladu citovaných ust. § 137 písm. c/ a d/ a zo striktného rozlišovania medzi určením práva a určením právnej skutočnosti; tá druhá zase z reštriktívneho výkladu zákonnej úpravy s akcentovaním príbuznosti vymedzenia a druhovej kontinuity s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. platného do 30.6.2016, ktorý i keď zakladal podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava) procesnú prípustnosť určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, právna prax z neho jednotne odvodzovala procesnú prípustnosť i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými i žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ na takomto určení bol naliehavý právny záujem. Podľa úvahy odvolacieho súdu, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a právom chránených osôb, vyjadrená v čl. 2 ods. 1 a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená v čl. 3 ods. 1 zahŕňajúca v sebe i zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), vo svojej podstate vylučujú úplné vyňatie súdnemu prieskumu právne významných skutočností, pokiaľ na ich určení je inak naliehavý právny záujem, a tiež aby aj každá takáto skutočnosť bola bezozbytku označená v zákone. Z praktického života vyplývajú najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé usporiadanie ktorých nemôže spočívať len v určení existencie či neexistencie práva, tak ako je i v danom prípade. Z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že v čase jeho rozhodovania, kedy je účinný nový procesný poriadok, t.j. žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nestratila svoju procesnú prípustnosť, samozrejme za splnenia jej zákonných podmienok, medzi ktoré ako najpodstatnejšia patrí existencia naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe.

31. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že posudzovanej veci žalobcovia (na ktorých bolo dôkazné bremeno) nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 3/ ako a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie pod č. XXXX/07 zo 17.1.2008 v časti týkajúcej sa parcely KN C č.XXXX/4 A. Neuviedli a netvrdili žiadne také rozhodné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi tretími osobami. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda konkrétne riešenie otázky naliehavého právneho záujmu žalobcov na takejto žalobe, dospel k správnemu rozhodnutiu, že kúpnopredajná zmluva nie je neplatná, keď vychádzal z úvahy, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by táto zmluva by mala byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. obchádzať zákon, s ktorou úvahou sa odvolací súd stotožňuje, čím si súd prvej inštancie takto nepriamo

vyriešil aj otázku (neexistencie) naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd naviac dodáva, že aj keby bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej vzájomne medzi žalovanými, na právne postavenie žalobcov by to nemalo žiaden vplyv, pretože žalovaný 3/ ako vlastník nehnuteľnosti by mohol vzápätí uzavrieť inú kúpnu zmluvu, ktorej účastníkmi by opäť nemuseli byť žalobcovia, alebo by mohol ako vlastník iným spôsobom naložiť so svojím vlastníctvom spôsobom, ktorý by žalobcom opäť nevyhovoval, a tak by nedošlo k odvráteniu prípadných budúcich sporov. Z dôvodu chýbajúceho naliehavého právneho záujmu na vyslovení neplatnosti zmluvy odvolací súd neskúmal otázky vzťahujúce sa na samotné posudzovanie platnosti namietanej zmluvy a nezaoberal sa obšírnymi argumentmi odvolateľov týkajúcich sa dôvodov, pre ktoré by napádaná kúpna zmluva mala byť neplatná, pretože pri neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je vylúčené skúmať vecnú stránku takejto žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 164/2009 z 30.11.2009).

32. Vecné bremeno je možné charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa teda tým, že obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej fyzickej (právnickej) osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť aj zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním, t.j. výkonom práva. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva najmenej po dobu desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka (oprávnená držba, spôsobilý predmet vydržania). Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 .

33. Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

34. Tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 658/2010).

35. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o

jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

36. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného prechádzať cez cudzí pozemok nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008 z 10.12.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 4428/2009). 37. Súd nerozhoduje na základe tvrdení, ale na základe skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Pre záver o tom, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nie je preto určujúce, že držiteľ tvrdil oprávnenú držbu práva, spočívajúcu v prechádzaní cez cudzí pozemok. Právne relevantné je len preukázanie tejto dobromyseľnosti, pre danosť ktorej nie je postačujúce subjektívne presvedčenie držiteľa, ale objektívne posudzovanie tohto presvedčenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 110/2010).

38. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru, že žalobcom nevzniklo právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parc. č. 1044/4 (odčlenenej z parcely č. 1044), pretože nesplnili podmienky vydržania. V prvom rade treba poukázať na to, že nehnuteľnosť parcela č. 1044, bola v minulosti predmetom socialistického vlastníctva (§ 102 zák. č. 140/1950 Zb., § 8 ods. 2 zák. č. 109/1964 Zb. a § 6 ods. 1 zák. č. 88/1988 Zb.). Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991, nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania. Minimálne do 31.12.1991 (novela Občianskeho zákonníka realizovaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Preto ani právny predchodca žalobcov, ktorý predmetný pozemok mal užívať na prechod k potoku, nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí a nie je možné v ich prospech započítať vydržaciu dobu ich právnych predchodcov (od r. 1971 do roku 1992). Pokiaľ sa právo prechodu cez predmetný pozemok, patriaci teraz žalovaným 1/ a 2/ realizovalo, tak bez právneho titulu, čo spochybňuje dobromyseľnosť žalobcov a ich právnych predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva. Podmienka oprávnenosti držby práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu prechodu cez parcelu č. 1044/4 žalobcami v konaní na súde prvej inštancie a ani v odvolacom konaní preukázaná nebola. Žalobcovia v konaní nepreukázali svoju dobrú vieru ohľadne právneho dôvodu, z ktorého malo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknúť. Neuniesli tak dôkazné bremeno na preukázanie svojej dobrej viery, pretože na jej preukázanie nepostačuje len preukázanie skutočnosti, že držiteľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi istý čas nikto nebránil prechádzať cez dotknutý pozemok, prípadne že sa toto prechádzanie tolerovalo. Odvolací súd naviac dodáva, že k vydržaniu práva vecného bremena prechodu nemôže dôjsť v prípade, ak takéto právo prechodu by malo patriť nielen žalobcom a ich právnemu predchodcovi ale aj iným osobám. Z obsahu spisu (č.l. 199) vyplýva, že žalovaný 1/ osadil na parc. č. 1044/4 bránku, ktorú zamkol, pretože prechod cez túto parcelu využívali nielen žalobcovia ale aj hubári, teda iné osoby.

39. Žalovaní 1/ a 2/ dňa 14.8.2013 podali do spisu písomnosť označenú ako vzájomný návrh, v ktorom navrhli, aby súd rozsudkom nahradil vôľu D.. P. E. a Ing. K. E. na kúpno-zámennej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, ktorej text bol neoddeliteľnou súčasťou tohto podania. Súd podľa obsahu vyhodnotil predmetné podanie ako protinávrh a uznesením z 28.5.2015 ho na pojednávaní konanom v tento deň nepripustil. Nie je preto pravdivý argument odvolateľov, že vychádzal zo vzájomného návrhu žalovaných 1/ a 2/ a že o ňom rozhodol tak, že ho zamietol, čím namietali proti výroku o trovách konania, ktorým súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd napadnutým rozsudkom rozhodol len o žalobe uplatnenej žalobcami a len o trovách tohto žalobcami navrhnutého konania, v ktorom neboli úspešní. Správne preto žalovaným priznal náhradu trov konania podľa v tom čase účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 40. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

41. Žalobcovia ako odvolatelia nemali úspech v odvolacom konaní, žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 . V právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 3/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 3/ nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .