Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-22-2018.pdf
PDF · 103.1 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne B. Q., C.. XX.X.XXXX, S. M. XXX/XX, XXX XX O., L. O., zastúpená JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7Csp/26/2017-64 zo dňa 12.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.
Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2012 uvedená v bode 8 ods. 8.1 a ods. 8.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou výrokmi I. a II.. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 299,24 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.03.2017 do zaplatenia a výrokom IV. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou záležitosťou je dohoda o výške RPMN. Úverová zmluva zo dňa 15.03.2012 obsahuje iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5 ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6. zmluvy ako údaje o schválenom revolvingovom úvere. Žalobkyňa podpísala zmluvu po vyplnení bodu 5 dňa 08.03.2012 a žalovaný po vyplnení bodu 6 dňa 15.03.2012. Vyplnenie bodu 6 žalovaným je podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu a teda k vzniku úverovej zmluvy. Aj v prípade ak by došlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere by bola absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiacim sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 15.03.2012 je uvedená ročná úroková sadzba 70,01%. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2012 na úrovni 11,76% ročne. Dohodnutá výška úrokov uvedená
v zmluve podstatne (takmer 6 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec, a preto ide o neplatné zmluvné dojednanie.
3. Pokiaľ došlo medzi účastníkmi neplatnej zmluvy k plneniu nastupuje medzi nimi právny režim bezdôvodného obohatenia. Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd aplikoval ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa názoru súdu prvej inštancie objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovanej považuje za úmyselné. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalobkyňa vrátila žalovanému finančné prostriedky po dátume 15.03.2012, kedy malo dôjsť k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy a do podania žaloby dňa 16.02.2017 neuplynula objektívna premlčacia doba 10 rokov. Žalobkyňa splnomocnila zástupcu na zastupovanie v predmetnej veci dňa 15.11.2016 a do podania žaloby neuplynula ani subjektívna premlčacia doba 2 rokov. Subjektívna premlčacia doba je preto subjektívna, lebo je založená na skutočnej vedomosti oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukáže skoršiu skutočnú vedomosť žalobkyne o bezdôvodnom obohatení, nemohol súd jeho námietku premlčania vo vzťahu k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby považovať za dôvodnú.
4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 132,51 eur (1 500 - poplatok bod 8. 1; 367,49 eur) a doposiaľ vrátila žalovanému sumu 2 431,75 eur, preto je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 299,24 eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému.
5. Obsahom ďalšieho odôvodnenia rozsudku je právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru v bode 8 odsek 8.1 a 8.4.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť vo výrokoch I. a II. dňa 14.12.2017.
8. Proti uvedenému rozsudku (výrok III. a IV.) podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
9. V dôvodoch odvolania poukázal na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, týkajúce sa posúdenia uplatnenej námietky premlčania. Pri jej posúdení vychádzal z toho, že žalovaný sa mal na úkor žalobkyne úmyselne bezdôvodne obohatiť. Počas konania nebol vykonaný žiaden dôkaz, z ktorého by takýto záver vyplýval alebo vyplynúť mohol. Existencia úmyslu získať bezdôvodné obohatenie musí byť dokázaná. Zákonná úprava nezavádza predpoklad úmyslu takto konať. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporuje aj súdnej praxi poukazujúc na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14Co/530/2015, 14Co/637/2015, 16Co/746/2015 a rozsudku Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 9Co/516/2015.
10. Už len zo samotnej skutočnosti existencie rozdielnych právnych názorov a výkladov všeobecných súdov ohľadne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je možné v konaní žalovaného vidieť úmysel. Existenciu bezdôvodného obohatenia žalovaného súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nedošlo k vzniku zmluvy. Neplatnosť zmluvy z dôvodu jej neuzavretia však neodôvodnil žiadnymi závermi vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Pochybnosti o závere súdu, že nedošlo k vzniku zmluvy potvrdzuje aj fakt, kedy súd uvádza zdôvodnenie rozhodnutia aj pre prípad ak by k vzniku zmluvy došlo. Z toho je zrejmé, že súd nemal preukázané také skutočnosti, pre ktoré by zmluva vzniknúť nemala. Ako dôvod takéhoto alternatívneho posúdenia neplatnosti úverovej zmluvy uvádza, že dôvodom neplatnosti je výška úrokovej sadzby, ktorá odporuje dobrým mravom. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou úverovou, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti úverovej
zmluvy ako celku. Posúdenie úverovej zmluvy ako neplatnej neobstojí ani podľa predpisov Občianskeho práva, čo nesporne vyplýva z ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
12. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
13. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
14. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 15.03.2012 mala byť medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1500 eur. Článok 5 zmluvy podpísaný žalobkyňou dňa 08.03.2012 uvádza RPMN 70,01%. Článok 6 zmluvy podpísaný žalovaným dňa 15.03.2012 uvádza RPMN 68,62%. Podľa prehľadu platieb klienta bola žalovaným poskytnutá pre žalobkyňu suma 1 132,51.-€ a žalobkyňa uhradila sumu 2 431,75 eur.
20. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.
21. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
22. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť.
23. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
24. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
25. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (08.03.2012) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 15.03.2012.
26. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
27. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01% pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 68,62%. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla a z tohto dôvodu v žalobe v časti o vydaní bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 451, § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného.
28. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že úroková sadzba v predmetnej zmluve bola dohodnutá vo výške 70,01% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska v rozhodnom období boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch 11,76%. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 6- násobkom priemernej úrokovej sadzby úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1MCdo/1/2009 ,podľa ktorého hoci maximálna výška úrokoch pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda, nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Keďže žiaden všeobecne záväzný právny predpis neobmedzuje súdy aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,01% je úplne neprimeraná a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, a preto jej výška je neprijateľná a odporujúca dobrým mravom, a teda ide o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade posúdenia platnosti predmetnej úverovej zmluvy by žalovanému vznikol iba nárok na vrátenie reálne poskytnutých úverových prostriedkov žalobkyni.
29. Taktiež sú správne právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným.
30. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
33. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok splynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa opravený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodného obohateniu a kto ho získal; nie je pri tom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.
34. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného.
35. Podobne česká judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu.
36. Na základe uvedeného je preto správny právny záver súdu prvej inštancie o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby oboznámením právneho posúdenia zo strany zvoleného právneho zástupcu žalobkyňou.
37. Podstatou tohto odvolacieho konania je aj vyriešenie otázky či na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať 3 alebo 10 ročnú premlčaciu dobu. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z.). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný ako odborná organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty za poskytnutie úveru či úrokových sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je
predmetom súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako ustanovenia o spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10 ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Zmluva bola uzatvorená 15.03.2012. Žalobkyňa si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobou na súde 16.02.2017. Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10 ročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil (od okamihu kedy prijal od žalobkyne plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru).
38. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP spojený s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).