Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/186/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MKM REMONT, s.r.o., so sídlom Svätý Kríž 43, 032 11 Svätý Kríž, IČO: 31 633 099, zastúpeného zástupcom: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: Obec Svätý Kríž, so sídlom Svätý Kríž 152, 032 11 Svätý Kríž, IČO: 00 315 508, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom M. N.. X, XXX XX B. N. M., v konaní o zaplatenie 49.617,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/46/2014-524 zo dňa 26.7.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/46/2014-524 zo dňa 26.7.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Samostatným výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 49.617,12 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo výške a zo súm, za obdobie tak, ako je vyjadrené v odôvodnení rozsudku okresného súdu pod odsekom 1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že fakturoval príspevkovej organizácii Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka, ktorej právnym nástupcom je žalovaný faktúrou č. 22008017/1 zo dňa 9.6.2008, splatnou 23.6.2008 sumu 3.948.380,46 Sk (131.062,22 Eur) za dodanie stavebného materiálu. Žalobca poukázal na úhradu fakturovanej sumy po čiastkach s tým, že dlh z predmetnej faktúry predstavuje 49.617,12 Eur. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, ktorú nezaplatil, a tým sa dostal aj do omeškania s plnením peňažného záväzku, za čo žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

2. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a za aplikácie ust. § 261, § 323, § 387, § 388, § 394, § 397, § 402, § 407, § 409, § 1 Obchodného zákonníka v spojení ust. § 39, § 451, § 457, § 458 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že konanie sa začalo podaním žaloby dňa 11.2.2014. Predmetom sporu bolo zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného. Žalobca tvrdil uzavretie písomnej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola predložená na výzvu súdu orgánom činným v trestnom konaní len vo fotokópii. Zmluva je označená ako zmluva o dielo č. 28/417 a súčasne kúpna zmluva. Zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom v zastúpení konateľa Dušana Matejku v právnom postavení predávajúceho a Obcou Svätý Kríž - Drobná prevádzka so sídlom Svätý Kríž č. 17, IČO: 00518034 v zastúpení štatutára Q. K.. Okresný súd zistil, že v zmluve je nepresne uvedené označenie kupujúceho v časti názvu „Obec Svätý Kríž“ namiesto „Obecný úrad

Svätý Kríž“. Podľa záveru okresného súdu ostatné identifikačné znaky boli uvedené správne, čo robí zrejmé a dostatočne určité, kto je stranou zmluvy na strane kupujúceho. V zmluve nebol uvedený dátum jej uzavretia. Podľa obsahu zmluvy išlo o kúpnu zmluvu, pretože obsahovala záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu materiál na kanalizáciu Svätý Kríž: 1/ rúra PVC DN 300/5000 mm, 2/ rúra PVC DN 400/5000 mm, 3/ tesniace krúžky, 4/ odbočka DN 300/160, 5/ kanalizačné šachty, 6/ poklop šachtový, 7/ betón, 8/ drenážna rúra DN 100, 9/ štrk 0-63. Okresný súd zistil, že v zmluve absentuje uvedenie množstva tovaru s cenami za jednotlivé položky. Zmluva obsahuje iba celkovú cenu 3.948.380,50 Sk (t.j. 131.062,22 Eur). Žalobca sa v zmluve súčasne zaviazal dodať kupujúcemu certifikáty o zhode na dodané materiály. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je právny nástupca Drobnej prevádzky so sídlom 032 11 Svätý Kríž 17, IČO: 00 51 80 34, ktorá zanikla dňa 28.2.2013. Okresnému súdu z úradnej činnosti a z obsahu listín, ktoré v spise sa nachádzajú bolo známe, že uznesením zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Svätý Kríž zo dňa 22.2.2013 č.k. 18/2013 Obec Svätý Kríž prebrala všetky práva a povinnosti podľa § 21 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov po zrušenej príspevkovej organizácie. Okresný súd zvýraznil, že dátum podpísania kúpnej zmluvy nebol známy, ani tvrdený žalobcom, avšak nebolo sporné, že v rozhodnom čase bol štatutárom právneho predchodcu žalovaného Q. K. minimálne od 14.2.2002 do 30.5.2012 a súčasne bol zamestnancom žalobcu. Svedok vypovedal, že nebol zamestnancom právneho predchodcu žalovaného a funkciu vykonával iba z dôvodu, že mal odbornú spôsobilosť. Platil ho vždy iba žalobca. Pripustil, že zmluvu podpísal, ale nepotvrdil to. Na pojednávaní pred okresným súdom zaregistroval, že zmluvu mal podpísať za právneho predchodcu žalovaného a nie žalobcu, čo ho prekvapilo. Potvrdil, že sa robila kanalizácia a použili sa rúry, šachty, štrk a malo ísť o úsek od posledných bytoviek smerom na Lazisko, až ku bočnej uličke. K vystavenej faktúre sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že on žiadne pokyny zamestnancom právneho predchodcu žalovaného na úhradu nedával. Pokyny na úhradu dávali konatelia žalobcu. Dušan Matejka st. bol a je spoločníkom žalobcu od 18.7.1995 a konateľom žalobcu od 18.7.1995. Dušan Matejka st. v období od 5.9.2006 do 12.5.2011 nebol štatutárom právneho predchodcu žalovaného (č.l. 120 - 122 spisu), ktorým sa stal opätovne 13.5.2011 (č.l. 122 - 123 spisu) do 30.5.2012 (č.l. 124 spisu).

3. Žalobca poukázal na tvrdenia, podľa ktorých vystavil faktúru č. 22008017/1 dňa 9.6.2008, splatnú 23.6.2008 na sumu 3.948.380,46 Sk (t.j. 131.062,22 Eur), ktorá pozostávala z kúpnej ceny 3.317.966,76 Sk (t.j. 110.136,32 Eur) a DPH 630.413,70 Sk. Predmet plnenia bol špecifikovaný ako dodávka stavebného materiálu podľa Zmluvy o dielo č. 28/417: 1/ rúra PVC DN 300/5000 mm, 401 m, 2.156,30 Sk/m, celkom 1.028,966 Sk, 2/ rúra PVC DN 400/5000 mm, 337 m, 2.928,57 Sk/m, celkom 1.174.445 Sk, 3/ tesniace krúžky, 150 ks, 110,92 Sk/ks, celkom 19.798,50 Sk, 4/ odbočka DN 300/160, 92 ks, 1.200 Sk/ks, celkom 131.376 Sk, 5/ kanalizačné šachty 28 ks, 10.680,10 Sk/ks, celkom 355.860,96 Sk 6/ poklop šachtový, 28 ks, 3.500 Sk/ks, celkom 116.620 Sk, 7/ betón; 130 m3, 2.394,96 Sk/m3; celkom 370.500 Sk , 8/ drenážna rúra DN 100, 2.500 m, 61,34 Sk/m, celkom 182.475 Sk, 9/ štrk 0-63, 1.217 m3, 392,44 Sk/m3, celkom 568.339 Sk, súhrnne spolu suma 3.948.380,46 Sk so zahrnutou 19% DPH. Žalobca tvrdil a preukazoval výpismi z účtu a vytlačenými pokladničnými dokladmi z jeho účtovníctva, že právny predchodca žalovaného žalobcovi zaplatil pripísaním na účet a do pokladne v hotovosti: a) 24.9.2009 sumu 40.000 Eur na účet, b) 13.11.2009 sumu 9.000 Eur, z ktorej si žalobca započítal na úhradu 7.445,10 Eur na účet, c) 11.12.2009 sumu 9.000 Eur, z ktorej si žalobca započítal na úhradu 7.000 Eur na účet, d) 31.12.2009 sumu 5.000 Eur, v hotovosti SK - PTO 18, e) 15.1.2010 sumu 9.000 Eur na účet, f) 12.2.2010 sumu 8.000 Eur na účet, g) 31.12.2011 sumu 5.000 Eur, v hotovosti SK - P 022, spolu 81.445,10 Eur a neuhradených zostalo 49.617,12 Eur. Na týchto úhradách bol uvedený variabilný symbol úhrady 0020092409. Na pokladničných dokladoch vytlačených a predložených žalobcom z účtovníctva žalobcu bola uvedená faktúra č. 22008017/1. Výpovede svedkov Mgr. W. C., Mgr. Z. K., čo boli bývalí štatutári právneho predchodcu žalovaného potvrdili, že účtovníctvo právneho predchodcu žalovaného nebolo riadne vedené. Za tohto stavu nebolo možné spoľahlivo určiť obsah účtovných prípadov a účtovných záznamov. Nikdy nedošlo k odovzdaniu kompletného účtovníctva príspevkovej organizácie po zániku funkcie štatutára Dušana Matejku ustanovením Mgr. Z. K. do funkcie štatutárky. Uvedené okresnému súdu vyplynulo aj z výpovede svedkyne K. V., ktorá bola účtovníčkou právneho predchodcu žalovaného a F. A., ktorá je súčasná hlavná kontrolórka žalovaného. Až štatutári W. C. a Z. K. mali miesto výkonu práce v sídle Obecného úradu Obce Svätý Kríž, dovtedy bola kancelária drobnej prevádzky v kancelárii susediacej s kanceláriou žalobcu. Svedkyňa K. B. bola súčasne účtovníčkou u právneho predchodcu žalovaného i u žalobcu, čo vyplynulo z výpovede F. V. a svedkyne K. B.. O uvedenom svedčí aj elektronická komunikácia medzi K. B. a F. M. podľa č.l. 194 k dátumom čiastočných úhrad a upomienok na úhradu. F. M. bola pracovníčkou žalobcu. K úhradám žalobcovi svedkyňa K. B. uviedla, že na priradenie platieb na účet žalobcu, ktoré nevedela identifikovať sa pýtala zamestnancov

žalobcu, a to Dušana Matejku mladšieho aj staršieho, D. V. a F. M.. Doklady na úhradu voči drobnej prevádzke jej pripravovala D. V.. Svedkyňa F. M. vypovedala, že počula Dušana Matejku dať pokyn D. V. na úhradu 40.000 Eur na faktúru č. 22008017/1. Svedkyňa D. V. bola pracovníčka právneho predchodcu žalovaného a žalobcu. S Dušanom Matejkom starším je v príbuzenskom vzťahu (manželka syna). Potvrdila, že príkaz na úhradu 40.000 Eur do banky vyhotovovala ona na pokyn toho, kto chodil do banky a do banky chodila pani M. a F. V. starší.

4. Okresný súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.6.2016, ktorý v časti uznania viny nadobudol právoplatnosť 27.6.2016, ktorým bol Dušan Matejka starší uznaný za vinného aj z pokračovacieho zločinu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona v bode 7., keď „vykonával právomoc a pôsobnosť starostu Obce Svätý Kríž, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. o), čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu zo zákona zanikol, pretože bol súčasne konateľom spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. vedome prinajmenšom od 1.10.2004 do 10.10.2010 uprednostňoval záujmy spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. a fyzickej osoby

- podnikateľa Dušana Matejku MKM Remont pred verejným záujmom tým, že v mene a na účet obce u týchto podnikateľských subjektov, prostredníctvom príspevkovej organizácie obce, Obecný úrad Svätý kríž, Drobná prevádzka, bez príslušných obvyklých zákonných postupov pri výbere dodávateľa, objednával rôzne tovary a služby, zneužijúc pritom vedomosť, že príspevková organizácia obce nebola pre nedostatočné materiálne a personálne vybavenie spôsobilá dodanie obcou požadovaných tovarov a služieb obstarať vo vlastnej réžii“. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/117/2016-1322 bol zrušený a uložený iba výrok o treste, výrok o vine bol nedotknutý. Súčasťou trestného spisu na č.l. 498 bol aj listinný dôkaz, a to faktúra č. 22008017/1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že konanie Dušana Matejku staršieho pri uzatváraní kúpnej zmluvy bolo súčasťou trestného konania proti nemu a bolo tvrdené žalovaným v zastúpení zástupcu žalovaného vo vzťahu ku skutku s poradovým číslom 7/ vo výroku trestného rozsudku okresného súdu. Tomuto stavu svedčí aj to, že Obec Svätý Kríž ako objednávateľ uzavrela Zmluvu o dielo č. 03/2000 s Obcou Svätý Kríž - Drobná prevádzka ako zhotoviteľom dňa 1.8.2007, ktorej predmetom boli stavebné práce na objekte SO 01 Kanalizácia - stoka „A“ Svätý Kríž za cenu 12.077.972 Sk. Zhotoviteľ sa v čase uzavretia zmluvy považoval za spoločnosť so 100% majetkovou účasťou obce. Podľa písomného stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 28.8.2008 pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (č.l. 92 spisu) sa preto na dodávku stavebných prác nevzťahoval zákon o verejnom obstarávaní, ale na výber dodávateľov tovaru pre stavbu sa zákon o verejnom obstarávaní vzťahoval. V časti stavebných prác išlo o podprahovú zákazku (§ 4 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní). Následne obec podľa Úradu pre verejné obstarávanie v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní rozdelila stavebné práce na projekte „Kanalizácia Obce Svätý Kríž II. etapa“ na čiastkové: 1/ Kanalizácia Svätý kríž II. etapa - Stoky K1 a K4“ v hodnote 12.156.921 Sk, 2/ SO 01 Kanalizácia - stoka „A“ Svätý Kríž v hodnote 12.077.972 Sk, na ktorú vyhlásila obec verejné obstarávanie (tri podprahové zákazky na stavebné práce a dodanie tovaru). Jedným z troch úspešných uchádzačov bol žalobca, a to na dodanie stavebného materiálu v hodnote 1.989.491 Sk bez DPH. Ostatní úspešní uchádzači boli PRIMA s. r. o. a RILINE s. r. o. Celková hodnota zákaziek bola 19.630.263,30 Sk bez DPH a prevyšovala limit podprahovej zákazky 12.000.000 Sk bez DPH. Obec ako verejný obstarávateľ konala v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď zákazku rozdelila na niekoľko podprahových, aby sa vyhla verejnému obstarávaniu (§ 5 ods. 12, § 6 ods. 1 písm. b), § 91 a nasledujúce ustanovenia o verejnom obstarávaní). 5. Okresný súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je absolútne neplatný právny úkon, lebo svojím účelom odporuje zákonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral za predávajúceho Dušan Matejka starší, ktorý bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti a súčasne vykonával funkciu starostu. Na strane kupujúceho bola organizácia zriadená obcou - príspevková organizácia obce. Za takéto konanie bol Dušan Matejka starší právoplatne odsúdený. Rozpor so zákonom bol v konaní štatutára obchodnej spoločnosti, ktorý bol súčasne štatutárom obce, respektíve vykonával funkciu štatutára obce, § 13a ods. 1 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, keď funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou podľa osobitného zákona. Mandát starostu zaniká v prípadoch podľa § 13 ods. 3, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu (§ 13 ods. 3 písm. f), čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4, čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie starostov obcí. Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred

verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie, sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie, obchodný styk s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou. Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze a § 265 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona. 6. Okresný súd poukázal na to, že plnenie bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením. V tomto prípade bolo sporné vecné plnenie žalobcu, najmä v rozsahu a čase plnenia. V záujme hospodárnosti okresný súd vychádzal z toho, že najneskôr mohlo byť plnené 9.6.2008, čo bol dátum uvedený na faktúre vystavenej žalobcom ako deň daňovej povinnosti. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Všeobecná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štvorročná. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa riadi úpravou v Obchodnom zákonníku (sp. zn. NS SR 4Obo 57/03 z 26.2.2004, sp. zn. IV. ÚS 214/04, sp. zn. NS SR 5Obo 86/2005 zo 6. 10. 2005). K premlčaniu práva došlo uplynutím štyroch rokov od 9.6.2008, t.j. 11.6.2012 (najbližší pracovný deň po 8.6.2012, ktorý pripadol na sobotu, t.j. 11.6.2012 pondelok). Žaloba bola podaná na súde po uplynutí premlčacej lehoty až 11.2.2014 a žalovaný namietol premlčanie. Žalobca tvrdil prerušenie plynutia premlčacej doby čiastočnými plneniami právneho predchodcu žalovaného. Na všetkých čiastočných úhradách na účet bol uvedený variabilný symbol úhrady 0020092409. Na pokladničných dokladoch vytlačených, predložených žalobcom z účtovníctva žalobcu bola uvedená faktúra č. 22008017/1. Žalobca tvrdil, že variabilný symbol bol dátum prvej čiastočnej úhrady a ten bol použitý aj na ostatné čiastkové úhrady. Uvedené vzbudzovalo pochybnosť o dôvode úhrady a identifikácie záväzku obvyklým spôsobom, napríklad číslo účtovného dokladu a podobne. Iný dôvod plnenia nebol tvrdený ani zo strany žalovaného, hoci spochybňoval dôvod plnenia právneho predchodcu žalovaného. Žalovaný sa v konaní bránil a spochybňoval uznanie dlhu čiastočným plnením vzhľadom k okolnostiam, za ktorých ku čiastočným plneniam došlo. K týmto čiastočným úhradám zo strany právneho predchodcu žalovaného dochádzalo za obdobných okolností ako k uzavretiu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Išlo o dôsledok úzkeho prepojenia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v osobe Dušana Matejku staršieho - starostu obce, v určitom období aj štatutára právneho predchodcu žalovaného, konateľa a spoločníka žalobcu. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že pokyny na úhradu boli iniciované práve zo strany žalobcu, za ktorého konal Dušan Matejka starší. Svedok Q. K. - štatutár právneho predchodcu žalovaného v rozhodnom období výkonu funkcie štatutára a v tom čase vykonaných úhrad poprel akýkoľvek pokyn na úhradu. Ani z jednej výpovede vypočutých svedkov nebolo preukázané, že by pokyn na úhradu vykonal štatutár právneho predchodcu žalovaného Q. K., či iná osoba okrem Dušana Matejku, čo osôb konajúcich za žalobcu. K úhradám došlo ako dôsledku s trestnou činnosťou na strane štatutára veriteľa (žalobcu) prepojením záujmov obchodnej spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a konateľom a súčasne vykonával funkciu starostu obce. Základ nároku, a to plnenie z kúpnej zmluvy, je neplatný pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať čiastočným plneniam vykonaným za obdobných okolností účinky uznania záväzku. K prerušeniu plynutia premlčacej doby čiastočnými úhradami podľa záveru okresného súdu nedošlo, a preto bola žaloba zamietnutá. 7. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Okresný súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania a tak žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to súdnym úradníkom príslušného súdu. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd mal za to, že kúpna zmluva medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je absolútne neplatný právny úkon, lebo svojim účelom odporuje zákonu. Ako dôvod rozporu so zákonom podľa okresného súdu má byť skutočnosť, že zmluvu uzatváral za žalobcu Dušan Matejka st., ktorý bol konateľom a spoločníkom žalobcu a súčasne vykonával funkciu starostu u žalovaného, čím porušil ust. § 13a ods. 1 písm. h) zákona o

obecnom zriadení a čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Na tom základe okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je premlčané, pretože nebolo možné aplikovať ust. § 407 Obchodného zákonníka, a tým ani nemohlo dôjsť k pretrhnutiu štvorročnej premlčacej doby. Žalobca mal za to, že okresný súd vychádzal z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu kúpna zmluva má všetky náležitosti platného právneho úkonu. Zmluva bola za právneho predchodcu žalovaného podpísaná štatutárnym orgánom, p. K.. Svedeckú výpoveď p. K. žalobca považoval za účelovú a nepravdivú. P. K. pripustil, že kúpnu zmluvu podpisoval, ale nepotvrdil to. Listinné dôkazy predložené v priebehu konania preukázali, že p. K. bol štatutárom drobnej prevádzky a túto činnosť aj vedome a fakticky vykonával. Okresnému súdu boli predložené písomné právne úkony, ktoré p. K. ako štatutár v mene drobnej prevádzky vykonal. P. K. konal vedome, určito a slobodne, keď vystupoval ako štatutárny orgán drobnej prevádzky. Napokon p. K. pri ohlásení a zápise vedúceho drobnej prevádzky vedome dobrovoľne podpísal súhlas zodpovedného zástupcu, ktorý sa predkladal príslušnému živnostenskému úradu k ohláseniu. Bez uvedeného súhlasu s ustanovením do funkcie zodpovedného zástupcu by p. K. nemohol byť ako štatutár drobnej prevádzky v príslušnej evidencii zapísaný. Napriek tomu, že listinné dôkazy a argumenty vyvracajú pravdivosť tvrdení tohto svedka, okresný súd považoval jeho výpoveď za pravdivú a dôveryhodnú. Okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a listinnými dôkazmi, ktoré boli predkladané na preukázanie nepravdivosti tvrdení p. K. ako svedka. 9. Žalobca v súvislosti s aplikáciou ust. § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne (ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12 zo dňa 28.02.2013). Právny úkon, a to kúpna zmluva bola podpísaná na strane predávajúceho žalobcom v zastúpení Dušanom Matejkom st. a na strane kupujúceho drobnou prevádzkou v zastúpení štatutára Q. K.. Dušan Matejka st. v danom prípade nekonal ani za žalovaného, ani za drobnú prevádzku. Právny vzťah má obchodnoprávny charakter. Aj napriek tomu, že Dušan Matejka st. v danom čase v zmysle ústavného zákona a zákona o obecnom zriadení nebol oprávnený podnikať, a teda jeho konanie nieslo znaky protiprávnosti, túto skutočnosť nebolo možné subsumovať pod neplatnosť právneho úkonu z dôvodu rozporu so zákonom. V súlade s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu žalobca mal za to, že kúpna zmluva ako taká nie je v rozpore so zákonom, neporušuje výslovný ani obsahový imperatív uvedený v zákone. Ak by argumentácia okresného súdu bola správna, potom všetky právne úkony, ktoré Dušan Matejka st. v danom čase vykonal v mene žalobcu vo vzťahu k akémukoľvek inému subjektu by boli absolútne neplatné práve pre rozpor so zákonom. Takýto zásah do súkromnoprávnej, ale aj verejnoprávnej sféry by bol v rozpore s povahou a účelom predmetného zákonného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, predovšetkým v rozpore so základným ústavným princípom právnej istoty. Svojim rozhodnutím by súd vyslovil právny názor, že všetky tieto právne úkony sú neplatné. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom by podľa žalobcu prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by Dušan Matejka st. podpísal kúpnu zmluvu v mene obce alebo drobnej prevádzky, čo by bol priamy súvis s nezlučiteľnosťou funkcií a následným sankcionovaním právneho úkonu absolútnou neplatnosťou. 10. Žalobca poukázal na ďalší dôvod, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol, a to premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca zvýraznil skutočnosť dodania tovaru a následné úkony žalovaného, ktoré boli v čiastočných platbách. Prvá úhrada faktúry zo strany žalovaného bola dňa 24.09.2007, pričom v tom čase neexistoval žiaden iný splatný záväzok žalovaného voči žalobcovi, ktorý by mal žalovaný uhrádzať. Prvá úhrada vo výške 40.000 Eur, ako aj všetky ďalšie úhrady boli označené rovnakým variabilným symbolom 0020092409. Z dokazovania vyplynulo, že celkom určite sa jednalo o úhrady z rovnakého právneho titulu, aj keď uvedený variabilný symbol nebol totožný s číslom faktúry. Z dôvodu, že žalobca sám vo svojom účtovníctve započítal všetky zrealizované úhrady na úhradu faktúry vystavenej z titulu spornej kúpnej zmluvy, nebol dôvod pochybovať o tom, že úhrady zo strany žalovaného boli určené práve na úhradu daného záväzku. Podstatné je to, že faktúra zo strany žalobcu bola vystavená a právny predchodca žalovaného realizoval úhrady na účet žalobcu. Z dôvodu, že zo strany žalovaného neboli predložené doklady, ktoré by svedčili o tom, že zrealizované úhrady na účet žalobcu by mali byť započítané k inému právnemu titulu, mal žalobca za to, že jeho pohľadávka voči žalovanému bola čiastočne uhradená vo výške 81.445,10 Eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná. Ak pohľadávka žalobcu bola čiastočne uhradená vo výške 81.445,10 Eur, potom je dôvod na aplikáciu ust. § 407 Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že závery okresného súdu v odôvodnení jeho rozsudku si protirečia. Žalobca zvýraznil, že postupom a konaním, ktoré bolo preukázané medzi Dušanom Matejkom st. a p. K., bol konkludentne uznaný záväzok voči žalobcovi. Žalobca sám vykonané úhrady priradil k vystavenej faktúre z titulu spornej kúpnej zmluvy a takto ich v účtovníctve evidoval aj

pred podaním žaloby na súd. Ak by čiastočné úhrady zo strany právneho predchodcu žalovaného boli z iného právneho titulu, žalobca by ich určite nepriradil k danej kúpnej zmluve a neukrátil by tak svoju pohľadávku z kúpnej zmluvy voči žalovanému. Navyše v tom čase bol Dušan Matejka st. starostom obce, takže on sám musel najlepšie vedieť, aké úhrady vykonáva, resp. na aké úhrady dáva pokyn. Žalobca mal za to, že skutkové zistenia okresného súdu v tomto prípade nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním. Právny predchodca žalovaného v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to čiastočným plnením uznal existenciu žalovaného nároku, v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu premlčacej doby. Posledná čiastková úhrada zo strany drobnej prevádzky bola realizovaná dňa 31.12.2011, pričom žaloba bola podaná na okresný súd 11.02.2014, teda v rámci štvorročnej premlčacej doby. 11. Žalobca zvýraznil, že súčasne považuje rozhodnutie okresného súdu za prekvapivé, pretože trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom spore bolo od 11.02.2014 nariadených 7 pojednávaní, na ktorých bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Ani na jednom konaní, ani jedenkrát okresný súd neuviedol, ako sa mu javí vec po právnej stránke, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a to ani po účinnosti Civilného sporového poriadku. Platnosť kúpnej zmluvy a premlčanie bezdôvodného obohatenia okresný súd počas celého konania neriešil, a preto ani neboli predmetom ďalšieho dokazovania. V tomto prípade sa preto rozhodnutie okresného súdu javí ako prekvapivé. Podľa § 181 ods. 2 CSP, okresný súd je povinný na začiatku oznámiť stranám predbežné právne posúdenie, aby mohli na tomto základe adekvátne uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Postup súdu musí byť v tomto smere predvídateľný. Ak sa súd odkloní od pôvodných predbežných záverov, je povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu. Okresný súd platnosť kúpnej zmluvy si mal predbežne vyhodnotiť na prvom mieste ešte skôr, ako pripustil ďalšie dokazovanie ohľadom účtovníctva, dodania tovaru. Rovnako mal predbežne posudzovať námietku premlčania skôr, ako pristúpil k ďalšiemu dokazovaniu. Tento postup okresného súdu bol v hrubom rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti súdneho konania. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s náhradou trov súdneho konania žalobcovi. 12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.08.2017 (č.l. 555 spisu), bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu v zmysle doručenky dňa 21.8.2017 s možnosťou vyjadrenia sa k odvolaniu v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy okresného súdu. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom žalovaný túto možnosť vyjadrenia sa k odvolaniu žalobcu nevyužil. 13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/186/2017-561 zo dňa 5.2.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 10.4.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Na základe odvolania žalobcu bolo zrejmé, že základnými odvolacími dôvodmi bola námietka v zistení skutkového stavu veci, výsledku vykonaného dokazovania, jeho zhodnotenia, ako aj námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca trval na platnosti uzavretej kúpnej zmluvy a nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že kúpna zmluva, z ktorej bol uplatnený nárok, je absolútne neplatný právny úkon. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že právny predchodca žalovaného čiastočným plnením uznal existenciu žalovaného nároku, v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu premlčacej doby. Ďalej žalobca namietal, že ide o prekvapivé rozhodnutie, pretože okresný súd v danom konaní nepostupoval podľa § 181 ods. 2 a na začiatku konania neoznámil stranám predbežné právne posúdenie veci.

16. Krajský súd k námietke, resp. odvolaciemu dôvodu žalobcu, že okresný súd v danej sporovej veci nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, keď na začiatku stranám neoznámil predbežné právne posúdenie veci, a tým následne malo dôjsť k prekvapivému súdnemu rozhodnutiu zo strany okresného súdu, uvádza, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný. Je potrebné v prvom rade poukázať na to, že konanie bolo začaté doručením žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11.02.2014, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V tom čase, za platnosti a účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, bolo potrebné prihliadnuť k ust. § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého po vykonaní úkonov v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Tomuto zákonnému ustanoveniu v čase začatia predmetného súdneho konania doručením žaloby na okresný súd dňom 11.02.2014 zodpovedal postup okresného súdu, keď v zmysle Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.5.2014 (č.l. 64 spisu) a podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.3.2016 (č.l. 331 spisu) sudkyňa okresného súdu uviedla posúdenie veci práve s odkazom aplikácie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ak mala za to, že medzi stranami je sporné uzavretie zmluvy. Ďalej sudkyňa okresného súdu uviedla, že medzi účastníkmi je sporné aj to, či čiastočnými úhradami dochádzalo k čiastočným úhradám žalovanej pohľadávky, pretože platba nebola označená vo variabilnom symbole, ani číslom zmluvy, ani číslom faktúry. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2014 sudkyňa okresného súdu v súlade s ust. § 100 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v danom momente konania poukázala na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, dobu splatnosti v zmysle § 392 Obchodného zákonníka, na všeobecnú premlčaciu dobu podľa § 397 Obchodného zákonníka vo väzbe k vznesenej námietke premlčania žalovaným a začatia súdneho konania doručením žaloby na okresný súd dňa 11.02.2014. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 16.3.2016 (č.l. 331 spisu) opätovne sudkyňa okresného súdu oznámila sporovým stranám, že medzi nimi je spor, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože žalovaný ako právny nástupca Obecného úradu Svätý Kríž, drobná prevádzka nedisponuje kúpnou zmluvou, doposiaľ neboli predložené doklady preukazujúce odovzdanie tovaru, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy a je uvedený vo faktúre č. 22008017/1, ktorý mal podľa štatutára žalobcu preberať nebohý V. V. a ani z predložených dokladov označených ako nadobúdacích nebolo možné jednoznačne stotožniť tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a následne uvedený vo faktúre č. 22008017/1 a účtovnými dokladmi žalobcu. Sudkyňa okresného súdu poukázala na obranu žalovaného v námietke premlčania, na odkaz žalobcu k čiastočným plneniam od 24.9.2009 až do 31.12.2011 s poukazom na ust. § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Bolo poukázané na platby uskutočnené v hotovosti, na výpoveď svedkyne K. B. a F. M. vo vzťahu k platbám a označenia dátumu 24.9.2009, ktorý ako dátum platby bol vyjadrený vo variabilnom symbole, ktorým variabilným symbolom ako dátumom platby boli označované ostatné bezhotovostné platby, iba na pokladničných dokladoch bolo uvedené číslo faktúry č. 22008017/1 zo dňa 31.12.2009, zo dňa 31.12.2011 (č.l. 11 spisu).

17. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že okresný súd neoznámil sporovým stranám, čo vníma ako sporné, keďže na základe uvedených Zápisníc z pojednávania zo dňa 26.5.2014 a zo dňa 16.3.2016 samosudkyňou okresného súdu bolo oznámené, že je tu spornosť uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ako aj spornosť vo vzťahu k čiastočným platbám a vznesenej námietke premlčania žalovaným. Okresný súd postupoval v tom čase v zmysle platného ust. § 118 ods. 2 O.s.p., t.j. oznámil stranám sporu, čo je rozporované v tejto veci, a to uzavretie kúpnej zmluvy, čiastočné platby vo väzbe k námietke premlčania uplatnenej žalovaným a tvrdeniu žalobcu o uznaní zvyšku dlhu z titulu takýchto čiastočných platieb žalovaným. Vzhľadom k uvedenému postupu okresného súdu, preto nemožno mať za to, že by išlo o prekvapivé súdne rozhodnutie tak, ako to namietal žalobca v odvolaní.

18. Naviac vo vzťahu k v tom čase aplikovanému ust. § 118 ods. 2 O.s.p. krajský súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, podľa ktorého: „Porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup okresného súdu v podanom odvolaní a pod.“. Z tohto rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že ak by aj došlo pred okresným súdom k porušeniu ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čo však v danej veci nenastalo, tak uvedené neznamená to, že by v danom prípade žalobca ako odvolateľ bol vylúčený z procesných práv a oprávnení, ktoré mu zákon priznáva, resp., že by bol vylúčený z výkonu práv a oprávnení, ktoré sú mu zaručené nielen príslušným zákonom, ale aj Ústavou SR. Pokiaľ aj žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP, tak v tomto prípade je potrebné uviesť, že súdne konanie v danej sporovej právnej veci sa začalo doručením žaloby na okresný súd dňa 11.02.2014, t.j. okresný súd bol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čo na základe vyššie uvedeného bolo aj naplnené. Vzhľadom k momentu začatia súdneho konania dňa 11.2.2014 a príslušného štádia súdneho konania, ak účinnosť Civilného sporového

poriadku v zmysle § 474 nastala od 1. júla 2016, konanie pred 30.6.2016 mohlo prebiehať len podľa v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd dodáva, že pokiaľ okresný súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania a nestotožnil sa so skutkovým a právnym zhodnotením, ktoré prezentoval žalobca pred súdom prvej inštancie, tak uvedené nie je prekvapivým súdnym rozhodnutím zo strany súdu prvej inštancie.

19. Na základe uvedených zhodnotení krajským súdom sa konštatuje, že konanie pred okresným súdom nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to namietal žalobca v podanom odvolaní, keď tvrdil, čo nebolo vyhodnotené odvolacím súdom ako relevantné, že okresný súd nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP.

20. V danej sporovej veci nedošlo ani k tomu, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto nie relevantnému odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné tak pre skutkové, ako aj pre právne posúdenie sporovej veci a z tohto okresným súdom zisteného skutkového stavu krajský súd vychádzal za aplikácie ust. § 383 CSP. Krajský súd zvýrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení sporových strán a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K postupu okresného súdu krajský súd poukazuje aj na vyslovený záver v Uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces.“ Krajský súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“

21. Z obsahu podanej žaloby žalobcu zo dňa 11.02.2014, ako aj následných podaní, čo v podstate zdôraznil aj žalobca v podanom odvolaní, bolo nesporné, že nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania vychádzal z faktúry č. 22008017/1 zo dňa 09.06.2008, splatnej 23.06.2008, v obsahu ktorej bol odkaz na dodávku stavebného materiálu podľa Zmluvy o dielo č. 28/417 (č.l. 4 spisu). Žalobca uplatnil nárok ako zmluvné plnenie, preto bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý sa zaoberal platnosťou Zmluvy o dielo č. 28/417, ktorá bola označená aj ako Kúpna zmluva a ktorá je súčasťou spisového materiálu č.l. 89 - 90 spisu. Žalovaný v rámci súdneho konania, a to pred súdom prvej inštancie, namietal neurčitosť tejto Zmluvy o dielo č. 28/417 označenej aj ako Kúpna zmluva (ďalej len „kúpna zmluva“), jej neplatnosť pre rozpor so zákonom, ak p. Dušan Matejka st. vystupoval pri tejto kúpnej zmluve za žalobcu ako predávajúceho v pozícii štatutárneho orgánu a v podstate aj za právneho predchodcu žalovaného, a to Obec Svätý Kríž - Drobná prevádzka (ďalej aj „drobná prevádzka“), ak v pozícii kupujúceho vystupoval p. K. Q., ktorý bol zamestnancom žalobcu a vo funkcii štatutára za právneho predchodcu žalovaného, a to drobnú prevádzku mal podľa žalovaného vystupovať tak, aby „zastrešoval“ úkony Dušana Matejku st., a to konateľa žalobcu, zmluvnej strany predávajúceho.

22. Krajský súd uvádza, že výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali to, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca uplatnil svoje plnenie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom, účelom odporuje zákonu, obchádza ho. Bolo preukázané, že k momentu uzavretej kúpnej zmluvy za žalobcu ako predávajúceho vystupoval štatutárny orgán - konateľ žalobcu, p. Dušan Matejka st. (aj spoločník žalobcu), ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol starostom žalovaného, a teda v súvislosti s jeho konaním, ktoré má väzbu na kúpnu zmluvu bolo namieste poukázať na ust. § 13a ods. 1 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4, čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Je nepochybné, že z týchto právnych úprav vyplýva nezlučiteľnosť funkcie starostu s funkciami v zákone vymedzenými, ako aj, keď starosta ako verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom a ako verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Krajský súd má za to, že právnym predpisom, resp. ústavným zákonom stanovené povinnosti a obmedzenia súvisiace s výkonom funkcie (postavenia) verejného funkcionára, resp. nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností, ktoré sa viažu na osobu verejného funkcionára, sa zákonite premietnu v rámci vyvolaného súdneho sporu do posudzovania právneho úkonu, z ktorého sú uplatnené žalované nároky a ktorý právny úkon nerešpektuje tieto stanovené povinnosti a obmedzenia a je s nimi v rozpore. V súvislosti s posudzovaním takéhoto právneho úkonu je potrebné skúmať účel tohto zákonného zákazu, či príkazu, resp. zákonného obmedzenia. Krajský súd práve toto ústavným zákonom vyjadrené obmedzenie a povinnosti súvisiace s výkonom funkcie (postavenia) verejného funkcionára, ktorým bol aj starosta žalovaného p. Dušan Matejka st., ktorý vystupoval ako štatutárny orgán - konateľ za žalobcu v zmluvnom vzťahu so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, zobral na zreteľ pri zistenom skutkovom stave, ak vystupovanie p. Q. K. za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to drobnú prevádzku bolo len formálne. Krajský súd zobral do úvahy účel zákonného obmedzenia, povinnosti súvisiace s výkonom funkcie (postavenia) verejného funkcionára, ktoré stanovené obmedzenia, povinnosti majú viesť k ochrane verejného záujmu pred záujmom osobným, súkromným, vlastným, podnikateľským, čo v prípade nedodržania týchto zákonných obmedzení, povinností, potom sa premietne aj do zhodnocovania úkonu, ktorý nerešpektoval tieto obmedzenia, povinnosti, bol s nimi v rozpore, cez aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nebolo preto možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že sa trestnoprávna zodpovednosť Dušana Matejku st. zrovnáva s neplatnosťou právneho úkonu kúpnej zmluvy. Neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy vyplýva práve z toho, že právny úkon kúpnej zmluvy vzišiel z nerešpektovania zákonných obmedzení, povinností, konania v ich rozpore, ktoré sa týkali funkcie starostu, ktorá funkcia je verejnou funkciou a ktorú zastával p. Dušan Matejka st. za súčasného pôsobenia ako konateľ - štatutárny orgán zmluvnej strany - predávajúceho, v kúpnej zmluve.

23. Žalobca namietal, že pokiaľ p. Dušan Matejka st. ako konateľ - štatutárny orgán žalobcu, ktorý súčasne bol spoločníkom žalobcu, ak nebol oprávnený podnikať ako starosta žalovaného, tak jeho konanie je protiprávne, avšak uvedené podľa žalobcu neznamená neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, keďže potom pri takomto výklade by boli všetky právne úkony neplatné, ktoré uskutočnil p. Dušan Matejka st. aj vo vzťahu k iným subjektom. Krajský súd uvádza, že takýto široký výklad, ktorý poskytol žalobca ako odvolateľ, nie je tu na základe záverov rozhodnutia v danej sporovej veci daný. Krajský súd zvýrazňuje vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu, že v danej sporovej právnej veci bol posudzovaný tento konkrétny sporový prípad a sporný právny úkon kúpnej zmluvy. Bolo vyhodnocované, že v čase uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol uplatnený žalovaný nárok, bol Dušan Matejka st. starostom žalovaného a súčasne bol spoločníkom a konateľom žalobcu ako zmluvnej strany predávajúceho, oproti ktorej zmluvnej strane ako kupujúci vystupoval právny predchodca žalovaného označený v kúpnej zmluve ako Obec Svätý Kríž, Drobná prevádzka, za ktorú podľa výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré neboli vyvrátené, len formálne vystupoval p. Q. K.. Závery skutkové, ako aj právne zistené v danej sporovej veci nie je možné zovšeobecňovať, resp. paušalizovať tak, ako namietal žalobca v podanom odvolaní, a to, že pri prijatých záveroch okresným súdom sa potom neplatnosť dotkne aj ďalších právnych úkonov, v ktorých vystupoval p. Dušan Matejka st. Výsledky dokazovania preukázali, že na základe predloženej kúpnej zmluvy predávajúcim bol

žalobca, u ktorého ako obchodnej spoločnosti p. Dušan Matejka st. mal postavenie tak spoločníka, ako aj konateľa - štatutárneho orgánu a súčasne v tom čase mal aj funkciu starostu žalovaného. Pokiaľ aj kupujúci ako druhá zmluvná strana bol uvedený právny predchodca žalovaného označený ako Obec Svätý Kríž - Drobná prevádzka, za ktorú zmluvnú stranu je uvedený p. Q. K., tak vykonané dôkazy potvrdili, že p. K., ktorý vystupoval za túto drobnú prevádzku, vystupoval len formálne. Pokyny za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to drobnej prevádzky, v tomto konkrétnom vzťahu so žalobcom dával v tom čase vystupujúci starosta p. Dušan Matejka st., ktorý bol súčasne aj konateľom a spoločníkom žalobcu ako druhej zmluvnej strany uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú za žalobcu podpisoval p. Dušan Matejka st.

24. Pokiaľ žalobca namietal výpoveď p. K. ako účelovú a nepravdivú, tak k uvedenému krajský súd poukazuje na to, že výpoveď tohto svedka nebola spochybnená ani vyvrátená žiadnym iným dôkazom zo strany žalobcu, preto z nej je potrebné vychádzať pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu. Boli vykonané výpovede aj iných svedkýň, ktoré potvrdili, že za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu pri uzavretej kúpnej zmluve, a to za drobnú prevádzku, p. K. vystupoval len formálne. Svedok Q. K. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 19.10.2016 vypovedal, že jeho Drobná prevádzka Obce Svätý Kríž nikdy neplatila, ale ho platil žalobca s tým, že bol za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu v kúpnej zmluve uvedený iba ako odborne spôsobilá osoba a podpis na zmluve považoval za formalitu. Aj svedkyňa F. M. (č.l. 477 spisu) vo svojej výpovedi potvrdila, že p. Q. K. bol pracovníkom žalobcu. Svedkyňa F. A. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 26.6.2017 uviedla, že vystupovanie p. K. bolo len formálne, t.j. bola to len formálna stránka, ale skutočnú činnosť vykonával p. F. V. st., ktorý rozhodoval a podpisoval aj čo sa týkalo financií. Vykonané dôkazy je potrebné vyhodnocovať v celom kontexte, to znamená, výpoveď svedka p. K. s výpoveďami vypočutých svedkýň, ktoré potvrdili svedeckú výpoveď p. K., preto nemožno hodnotiť výpoveď svedka p. K. za nepravdivú, prípadne účelovú.

25. Nie je možné sa stotožniť ani s odvolacím argumentom žalobcu v tom, že kúpna zmluva ako právny úkon by bola neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka len v tom prípade, ak by aj za žalobcu aj za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu zmluvu za obidve zmluvné strany podpisoval p. Dušan Matejka st., keďže vzhľadom na výsledky dokazovania v danej sporovej právnej veci je takýto náhľad žalobcu veľmi zužujúci. Zhodnotenie právneho úkonu kúpnej zmluvy ako neplatného právneho úkonu pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, ak kúpna zmluva v obsahu prejavenej vôle zmluvných strán žalobcu a žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu neakceptovala zákonom a ústavným zákonom stanovené obmedzenia, povinnosti súvisiace s výkonom funkcie (postavenia) verejného funkcionára p. Dušana Matejku st., potom nemohlo viesť k zužujúcej argumentácii žalobcu len na podpisovanie kúpnej zmluvy. Dokazovanie pred okresným súdom nebolo ukončené len pri skutočnosti podpisu kúpnej zmluvy za žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, ale ďalšie dokazovanie potvrdilo to, že kúpna zmluva, jej obsah a plnenie z nej sa uskutočňovalo za výraznej participácie p. Dušana Matejku st., tak za stranu žalobcu ako predávajúceho, t.j. jednej zmluvnej strany a súčasne vystupujúceho aj za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, keď bol vo funkcii starostu práve p. Dušan Matejka st.

26. K precizovaniu právnych záverov okresného súdu je potrebné poukázať aj na samotný obsah právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorá len popisovala v článku 3. druh tovaru, nie jeho množstvo, čo neviedlo k určitosti kúpnej zmluvy v tejto časti. Ak aj žalobca sa bránil, že množstvo tovaru sa nedalo v čase uzavretia kúpnej zmluvy určiť vzhľadom k náročnosti diela, t.j. že podľa žalobcu sa nedalo presne identifikovať čo a v akom množstve bude dodané, tak tento argument nemohol byť vzatý do úvahy ako relevantný z dôvodu, že v článku 3. kúpnej zmluvy bola uvedená cena s DPH 3.948.380,50 Sk. Táto cena musela byť výsledkom „napočítania“ určitého druhu a množstva dodávaného materiálu - tovaru, to znamená, ak bolo možné vyjadriť takúto konkrétnu cenu, tak potom súčasťou kúpnej zmluvy by mali byť aj určito vyjadrené jednotlivé množstvá konkrétneho materiálu. Ak táto určitosť množstva v kúpnej zmluve absentuje, tak aj táto skutočnosť spôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť len naviac pristupuje k vyššie uvedenému zhodnoteniu neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok. Ďalej sa dodáva, že ak žalobca uplatňoval nárok len na základe uzavretej kúpnej zmluvy so žalovaným, tak pre takéto plnenie nepreukázal ani to, že splnil článok 5. kúpnej zmluvy, t.j. nepreukázal, že dodal žalovanému certifikát preukázania zhody na dodané materiály.

27. Krajský súd vzhľadom k tomu, že to vychádzalo aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, sa oboznámil s právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27. júna 2016, z ktorého pod bodom 7. vyplýval skutok, z ktorého bol p. Dušan Matejka st. uznaný sa vinného, keď „vykonávajúc právomoc a pôsobnosť starostu Obce Svätý Kríž, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v spojení so znením článku 2 ods. 1 písm. o), čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu zo zákona zanikol, pretože bol súčasne konateľom spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. vedome prinajmenšom od 1.10.2004 do 10.10.2010 uprednostňoval záujmy spoločnosti MKM REMONT, s.r.o., t.j. žalobcu a fyzickej osoby

- podnikateľa Dušana Matejku MKM Remont pred verejným záujmom tým, že v mene a na účet obce u týchto podnikateľských subjektov, prostredníctvom príspevkovej organizácie obce, Obecný úrad Svätý kríž, Drobná prevádzka, bez príslušných obvyklých zákonných postupov pri výbere dodávateľa, objednával rôzne tovary a služby, zneužijúc pritom vedomosť, že príspevková organizácia obce nebola pre nedostatočné materiálne a personálne vybavenie spôsobilá dodanie obcou požadovaných tovarov a služieb obstarať vo vlastnej réžii“. Takto vymedzený skutok v rámci trestnoprávnej zodpovednosti mal väzbu na konanie p. Dušana Matejku st., tak za žalobcu, ako aj za právneho predchodcu žalovaného v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou, z ktorej bol uplatnený nárok, preto krajský súd mal za to, že na základe takto vymedzeného skutku pri konštatovanej trestnoprávnej zodpovednosti p. Dušana Matejku st. nemohla byť právnemu úkonu kúpnej zmluvy, z ktorej žalobca uplatňoval nárok, poskytnutá súdna ochrana, t.j. žalobcom predložený právny úkon kúpnej zmluvy nemohol požívať súdnu ochranu (len primerane krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2705/2006, podľa ktorého je možné uzavrieť, že právny úkon, ktorý je rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba, ktorá ho učinila, uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom konaní vinnou zo spáchania trestného činu podvodu, je neplatný pre rozpor so zákonom § 39 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 223/2016, z ktorého vyplýva ...„rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku“).

28. Z priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uplatňoval zmluvný nárok, t.j. cenu dodaného plnenia podľa uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca nekvalifikoval iný druh nároku, t.j. nepožadoval bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k uvedenému preto nebolo povinnosťou okresného súdu, aby sa zaoberal iným druhom nároku, t.j. bezdôvodným obohatením, ktoré žalobca neuplatňoval v súdnom konaní (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/114/2016 zo dňa 29.9.2016). Avšak vzhľadom k tomu, že okresný súd sa zaoberal bezdôvodným obohatením a vznesenou námietkou premlčania, tak vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa aj k týmto záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu.

29. Primárne krajský súd uvádza, že ak výsledky dokazovania preukázali neplatnú kúpnu zmluvu a žalobca sa domáhal plnenia podľa kúpnej zmluvy, tak pri zistení neplatnosti tohto zmluvného vzťahu nemohol byť žalobca so svojim nárokom úspešný a žaloba musela byť zamietnutá. Pokiaľ i napriek tomuto skutkovému a právnemu stavu z titulu neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy sa okresný súd zaoberal bezdôvodným obohatením, tak vo vzťahu k nemu a uplatnenej námietke premlčania je potrebné uviesť, že čiastočné plnenie, na ktoré poukazoval žalobca pred okresným súdom a ktoré opätovne zopakoval v odvolacom konaní nemalo zákonný dôsledok uznania aj zvyšku tvrdeného dlhu žalovaného, ktorý tvoril predmet sporu. Z hmotnoprávneho ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ak má čiastočným plnením dôjsť k uznaniu aj zvyšku záväzku, tak sa vyžaduje, že čiastočné plnenie musí byť poskytnuté za takých okolností, z ktorých možno usúdiť, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, čo sa v danom prípade nestalo. Čiastočné plnenie, resp. pokyny na toto plnenie podľa výsledkov vykonaného dokazovania za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to drobnú prevádzku, nedával podľa kúpnej zmluvy uvedený štatutár prevádzky, vypočutý svedok p. Q. K., ale p. Dušan Matejka st., ktorý vystupoval v tom čase ako starosta žalovaného a súčasne aj konateľ a spoločník žalobcu ako druhej zmluvnej strany, ktorej sa plnenie poskytovalo. Ak pokyny na úhradu dával p. Dušan Matejka st., ktorý vystupoval aj ako konateľ a spoločník žalobcu, ktorý bol druhou zmluvnou stranou, predávajúcim, tak za týchto okolností nebolo možné usudzovať, že bol to žalovaný, ktorý plnením uznal aj zvyšok dlhu. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že vzhľadom na pokyny k platbám a úhradám, ktoré realizoval p. Dušan Matejka st., ktorý bol konateľom žalobcu a súčasne bol aj starostom žalovaného, usudzovanie uznania aj zvyšku dlhu z výsledkov dokazovania nebolo preukázané. Výsledky dokazovania preukázali, že k

čiastočným úhradám zo strany právneho predchodcu žalovaného dochádzalo za obdobných okolností, ako k uzavretiu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, keď k týmto úhradám dochádzalo v dôsledku úzkeho prepojenia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v osobe Dušana Matejku st., ktorý bol starostom žalovaného a v danom období aj štatutárnym orgánom - konateľom, spoločníkom žalobcu. Ak pri čiastočnom plnení nenastali hmotnoprávne dôsledky uznania aj zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak potom došlo k premlčaniu bezdôvodného obohatenia posudzovaného okresným súdom. Krajský súd uvádza, že pri neplatnosti zmluvy žalobca nemohol byť úspešný so svojim uplatneným zmluvným nárokom. Súčasne, ak čiastočné plnenie zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu podľa výsledkov dokazovania nebolo plnením, ktoré vyvoláva zákonný dôsledok uznania aj zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak pri vznesenej námietke premlčania štyroch rokov nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ale k jej uplynutiu a premlčaniu pri vzatí do úvahy tak dátumu splatnosti faktúry č. 22008017/1 dňa 23.06.2008 a podanej žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11.02.2014, ako aj pri vzatí do úvahy okresným súdom vyjadrenej daňovej povinnosti 09.06.2008 ako dátumu poskytnutého plnenia a uplatnenej žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11.02.2014.

30. Na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel podľa vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil v podstatnosti svojich zhodnotení právny záver, ktorý nezakladal dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.