Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-33-2024.pdf
PDF · 116.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/33/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava, IČO: 42 261 597, proti žalovanej: F. D., C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E., o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/1052/2023, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/83/2023 – 58 zo dňa 29. 01. 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/83/2023 – 58 zo dňa 29. 01. 2024 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku III. m e n í tak, že žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
II. Odvolanie žalobkyne proti výroku II. uznesenia o d m i e t a .
III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol. Výrokom II. návrh na odklad vykonateľnosti zamietol. Výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške. 1.1 V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 06.12.2023 domáhala proti žalovanej obnovy konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/1052/2023, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 17Up/1052/2023 dňa 23.06.2023, právoplatný dňa 28.07.2023. 1.2 Žalobu na obnovu konania žalobkyňa dôvodila ustanovením § 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého je žaloba na obnovu konania prípustná z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O skutočnostiach, na základe ktorých sa voči nej uplatňuje zaplatenie sumy 50.135,39 Eur s príslušenstvom, sa dozvedela dňa 07. 09. 2023, a teda od tohto momentu zistila existenciu skutočností, resp. dôkazov v zmysle § 397 písm. a) CSP. Uviedla, že Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní Platobný rozkaz sp. zn. 17Up/1052/2023 dňa 23. 06. 2023 na základe návrhu žalovanej zo dňa 12. 06. 2023 na zaplatenie istiny 50.135,39 Eur, v ktorom žalovaná uviedla len to, že dňa 29. 07. 2021 bola uzavretá kúpna zmluva s G. H. D. a I. J. ako predávajúcimi na odplatný prevod vlastníckeho práva bytu v E., ku ktorým nadobudla spoluvlastnícke právo (v podiele 7/12) žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa), pričom časť kúpnej ceny vo výške 50.135,39 Eur uhradila dňa 29. 06. 2021 žalobkyňa (v tomto konaní žalovaná), formou troch
bezhotovostných bankových prevodov (v sumách 9.770,77 Eur + 30.364,62 Eur + 10.000,- Eur) s tým, že tieto úhrady sú bezdôvodným obohatením v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa (v tomto konaní žalovaná) vykonala úhradu bez toho, aby bola povinná ich plniť, keďže záväzok plniť zaťažoval žalovanú (v tomto konaní žalobkyňu). Návrh žalovanej na vydanie platobného rozkazu podľa žalobkyne celkom zjavne nespĺňal zákonné náležitosti a podmienky, zakladajúce opodstatnenosť vydania platobného rozkazu súdom v skrátenom konaní, nakoľko skutkové okolnosti danej veci boli iné. Žalobkyňa uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťah dcéry a matky. V návrhu na obnovu konania uviedla vlastné skutkové okolnosti danej veci, ktoré predchádzali vydaniu platobného rozkazu so záverom, že peňažná suma vo výške 50.139,39 Eur, ktorú si žalovaná uplatnila voči žalobkyni platobným rozkazom, bola podľa vlastných vyjadrení žalovanej darom pre žalobkyňu (kompenzáciou za to, že v minulosti rodičia previedli byt na K. I. L. I. na brata žalobkyne), preto táto nie je bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne. Žalovaná nikdy túto peňažnú sumu od žalobkyne nežiadala vrátiť a nikdy jej v tomto zmysle ani nič neavizovala. Pre žalobkyňu bol platobný rozkaz na zaplatenie tejto sumy v prospech žalovanej „šokujúci“. Podľa žalobkyne žalovaná v návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania vedome zamlčala podstatné a rozhodujúce skutočnosti v úmysle dosiahnuť vydanie platobného rozkazu v skrátenom konaní a predísť tomu, aby nebola nútená tvrdiť a dôkazne preukazovať dôvodnosť peňažného nároku v riadnom súdnom konaní. 1.3 Na vec súd aplikoval ustanovenia § 397 písm. a/ CSP, § 400, § 403 ods. 1, 2 a § 405 CSP, § 413 ods. 1, 2 CSP. 1.4 Súd konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou a v trojročnej objektívnej lehote, v zmysle § 403 ods. 1 CSP, avšak preskúmaním veci dospel k záveru, že bola podaná oneskorene po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty. Žalobkyňa sa domáhala obnovy konania, v ktorom bolo rozhodnuté platobným rozkazom sp. zn. 17Up/1052/2023 zo dňa 23.06.2023, právoplatným 28.07.2023. 1.5 Súd z údajov na doručenke k Platobnému rozkazu sp. zn. 17Up/1052/2023 zistil, že platobný rozkaz bol žalobkyni (v základnom konaní žalovanej) odoslaný do jej elektronickej schránky aktivovanej na rodné číslo dňa 26. 06. 2023 o 14:21:22 hod. a doručený dňa 12. 07. 2023 o 00:16:40 hod. uplatnením fikcie doručenia, t. j. uplynutím úložnej lehoty podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e- Governmente. Doručenka je v zmysle § 111 ods. 1 CSP verejnou listinou, pri ktorej sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka o jej správnosti. Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda podanie takého dôkazu, na základe ktorého súd dospeje k záveru, že je prakticky vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo sa uskutočnili skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí teda iba spochybnenie skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný dôkaz o tom, že tieto údaje nezodpovedajú skutočnosti, teda sú nepravdivé. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala súdu, že údaje z doručenky k platobnému rozkazu sp. zn. 17Up/1052/2023 nie sú pravdivé, t. j. nevyvrátila domnienku prezumpcie správnosti údajov z doručenky, mal súd za nesporné, že platobný rozkaz jej bol doručený dňa 12. 07. 2023 podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente. Pre úplnosť súd dodal, keďže toho času má žalobkyňa deaktivovanú elektronickú schránku na doručovanie ako fyzická osoba na rodné číslo, že si vyžiadal stanovisko Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“) k aktivácii elektronických schránok žalobkyne, tak na rodné číslo, ako aj IČO. Z odpovede NASES súd zistil, že elektronická schránka žalobkyne ako fyzickej osoby, teda na rodné číslo, bola aktivovaná na doručovanie dňa 15. 02. 2021 o 21.19 hod. a deaktivovaná na doručovanie dňa 21. 09. 2023 o 16.24 hod. a elektronická schránka žalobkyne, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia pod IČO: XX XXX XXX, je aktivovaná na doručovanie od 09. 09. 2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v čase doručovania platobného rozkazu (plynutia 15-dňovej úložnej lehoty od 26. 06. 2023 do 11. 07. 2023) mala elektronickú schránku ako fyzická osoba na rodné číslo riadne aktivovanú na doručovanie elektronických úradných dokumentov. 1.6 Začiatok plynutia objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je viazaný na objektívne určiteľný okamih, a to na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá v tomto prípade nastala dňa 28. 07. 2023 (§ 403 ods. 2 CSP). Začiatok plynutia subjektívnej lehoty je však stanovený subjektívnym okamihom, a to momentom, kedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Zákonodarca v dikcii § 403 ods. 1 CSP použil slovo „mohol“, a preto nie je podstatné, kedy sa žalobca o dôvodoch obnovy konania skutočne dozvedel, ale kedy sa o týchto dôvodoch dozvedieť mohol. Žalobkyňa včasnosť podania žaloby na obnovu konania odvodzovala od dňa 07. 09. 2023, kedy sa nahliadnutím do elektronickej schránky na základe komunikácie so súdnou exekútorkou dozvedela, že jej bol platobný rozkaz doručený, s ktorým sa následne oboznámila, vrátane jeho príloh. Od tohto dátumu žalobkyňa odvodzovala začatie
plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Potrebu obnovy konania odôvodnila predovšetkým nesplnením zákonných predpokladov vydania platobného rozkazu v zmysle § 265 CSP v spojení s § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní. K uvedenému súd konštatoval, že všetky tieto dôvody existovali už aj v čase doručenia platobného rozkazu žalobkyni a žalobkyňa sa teda o nich mohla dozvedieť už dňa 12. 07. 2023, kedy mohla v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať včas odpor v zmysle § 7 ods. 1 a § 11 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, keby si pravidelne kontrolovala aktívnu elektronickú schránku. Súd v tomto prípade dal do pozornosti žalobkyne zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Žaloba na obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok môže smerovať až voči právoplatnému rozsudku (§ 397 CSP), v danom prípade platobnému rozkazu, preto súd odvodil začatie plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania na deň nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu, nakoľko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu plynie v základnom konaní žalovanému lehota na podanie riadneho opravného prostriedku. Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je tak rozhodujúci deň 28.07.2023, ako deň nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu, pričom koniec plynutia tejto subjektívnej lehoty v trvaní troch mesiacov, je potrebné datovať dňom 28.10.2023, pričom žalobkyňa podala žalobu na povolenie obnovy konania až dňa 06.12.2023, t.j. oneskorene. Súd tak konštatoval, že nakoľko dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, nezaoberal sa podanou žalobou meritórne, teda z hľadiska jej dôvodnosti. 1.7 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, a preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d / CSP, pričom uznesenie súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu. Žalobkyňa v úvode podaného odvolania poukázala na podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedla, že mala vedomosť, že má aktivovanú elektronickú schránku ako samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú jej chodili aj notifikácie o doručení elektronických dokumentov, ktorú schránku kontrolovala a preberala do nej doručované elektronické dokumenty. O tom, že má aktivovanú aj elektronickú schránku ako fyzická osoba na rodné číslo, však žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť. V dôsledku toho sa ani neregistrovala na účely zasielania notifikácii správcom notifikačného modulu, takže jej nechodili notifikácie o doručovaní elektronických dokumentov, elektronickú schránku nekontrolovala a do tejto schránky sa ani neprihlasovala. Za účelom zistenia, akým spôsobom bola dňa 15.02.2021 o 21:19 aktivovaná jej elektronická schránka na rodné číslo, sa telefonicky spojila s operátorom kontaktného centra NASES, ktorý ju navigoval, kde v elektronickej schránke by bolo možné dohľadať informácie. Z histórie prihlásení a správ zistila, že z jej elektronickej schránky mala byť dňa 10.02.2021 zaslaná žiadosť o aktiváciu schránky na doručovanie a z histórie prihlásení ďalej zistila, že do schránky sú evidované prihlásenia 10.02.2021 a následné odhlásenia v rôznych časoch po 21. hodine, pričom ďalšie prihlásenie do schránky je následne až dňa 07.09.2023 o 9:20, čo je dátum, ktorý žalobkyňa uviedla v žalobe. Žalobkyňa si nie je vedomá, že by dňa 10.02.2021 o 21:18 hod. požiadala o aktiváciu elektronickej schránky na rodné číslo, keďže jednak nevykonala žiadne úkony k tomu smerujúce a jednak k aktivácii schránky na rodné číslo v tom čase nemala vôbec žiaden dôvod (na Slovensku bol v tom čase núdzový stav v súvislosti s pandémiou COVID-19, žalobkyňa nepracovala, bola doma), žalobkyňa taktiež nemá žiadne znalosti s PC a v súvisiacich činnostiach jej vždy pomáhal jej brat. Keďže žalobkyňa nemala žiaden dôvod zasielať dňa 10.02.2021 žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky na rodné číslo, čomu jednoznačne nasvedčuje aj fakt, že o aktiváciu mala požiadať 10.02.2021, avšak následne sa už viac do schránky neprihlásila, z čoho je možné dôvodne vyvodiť, že ak by žalobkyňa mala záujem schránku aktivovať, potom by bolo celkom nelogické, aby sa následne už viac do schránky neprihlásila, zaslala prostredníctvom online kontaktného formulára na portáli NASES žiadosť o poskytnutie informácie na súdne účely, akým spôsobom bola dňa 15.02.2021 aktivovaná jej elektronická schránka a požiadala o kompletný časový prehľad o zriadení, aktivácii a deaktivácii schránky. Žalobkyňa tak objektívne nemohla prevziať elektronickú úradnú správu - platobný rozkaz z dôvodu, že nemala žiadnu vedomosť, že jej elektronická schránka je aktivovaná na doručovanie, vychádzala vždy z toho, že jej elektronická schránka je deaktivovaná a samotnú aktiváciu elektronickej schránky na rodné číslo žalobkyňa nepovažuje za účinnú. Žalobkyňa má tak za to, že doručenie platobného rozkazu fikciou doručenia do jej elektronickej schránky na rodné číslo, nemohlo vyvolať
žiadne právne dôsledky. Žalobkyňa sa v čase doručovania platobného rozkazu do elektronickej schránky ani v čase plynutia úložnej lehoty do schránky preukázateľne neprihlásila, pričom do tejto sa prihlásila až dňa 07.09.2023. Až uvedeným dňom sa žalobkyňa dozvedela o dôvode, pre ktorý je voči nej vedené exekučné konanie a na podklade akého exekučného titulu je exekúcia vedená. O platobnom rozkaze, ako exekučnom titule, však žalobkyňa do tohto momentu nemala žiadnu vedomosť. Existenciu skutočnosti, resp. dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom konaní a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sa žalobkyňa dozvedela až po tom, ako sa prvýkrát prihlásila do elektronickej schránky vedenej na ňu, ako fyzickú osobu dňa 07.09.2023. Keďže sa žalobkyňa dozvedela o dôvode obnovy konania až týmto dňom, má za to, že podaním žaloby dňa 06.12.2023 bola lehota uvedená v § 403 ods. 1 CSP zachovaná. K výroku o trovách konania žalobkyňa uviedla, že ak súd prvej inštancie odmietol žalobu podľa § 413 ods. 1 písm. a/, podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia platí, že ak sa postupuje podľa ods. 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie. Žalobkyňa má tak za to, že žalovanej preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, a preto ich súd prvej inštancie nemal priznať. Žalobkyňa tak navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanej s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
5. Dňa 04.04.2024 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie odpoveď Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby zo dňa 20.02.2024 na žiadosť o súčinnosť o poskytnutie informácie, že elektronická schránka zriadená na rodné číslo žalobkyne bola aktivovaná na doručovanie na základe elektronickej žiadosti odoslanej z predmetnej ES dňa 10.02.2021 a zároveň doručila fotokópiu nahlásenia podozrenia zo zneužitia elektronickej schránky podané žalobkyňou z elektronickej schránky dňa 31.03.2024 s tým, aby bolo preverené, z akej IP adresy bola zaslaná žiadosť o aktiváciu a či boli splnené všetky zákonné náležitosti žiadosti, nakoľko žalobkyňa žiadosť vedome neposielala, nemala záujem o aktiváciu schránky na doručovanie, nemala žiaden dôvod schránku aktivovať, a preto má podozrenie zo zneužitia.
6. V dôsledku odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania zmenil postupom podľa § 388 CSP. Odvolanie žalobkyne proti výroku II. uznesenia odvolací súd odmietol postupom podľa § 386 písm. d) CSP.
7. Podľa § 386 písm. d) CSP Odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
8. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
9. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenie vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
11. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
12. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď ho mohol uplatniť.
13. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
14. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
15. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
16. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 ods. 1 písm. a) CSP len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010). Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
17. Odvolací súd po preskúmaní veci odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie , oboznámiac sa s predloženými a vykonanými dôkazmi, ako aj s dôvodmi odvolania žalobkyne s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v jeho meritórnej časti, pretože súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo žalobu na obnovu konania v danej veci odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP.
18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania žalobkyne odmietol, keď dospel k záveru, že nebola podaná v rámci trojmesačnej subjektívnej lehoty, vymedzenej v § 403 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je rozhodujúci deň 28.07.2023, keď nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz a o dôvode obnovy konania sa žalobkyňa mohla dozvedieť už týmto momentom.
19. V podanom odvolaní žalobkyňa namieta, že o platobnom rozkaze sa v uvedenej lehote dozvedieť nemohla, vedomosť o platobnom rozkaze doručovanom do elektronickej schránky zriadenej na rodné číslo žalobkyne žalobkyňa nadobudla až dňom 07.09.2023, keď do uvedeného momentu nemala vedomosť ani o tom, že má aktivovanú elektronickú schránku na rodné číslo.
20. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ako i odvolania žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. V podanom odvolaní žalobkyňa ťažiskovo tvrdí, že si nie je vedomá, že by dňa 10.02.2021 požiadala o aktiváciu elektronickej schránky na rodné číslo, keďže jednak nevykonávala žiadne úkony k tomu smerujúce a jednak k aktivácii schránky na rodné číslo nemala v tom čase žiaden dôvod. Správnosti a dôvodnosti ňou tvrdeného záveru podľa žalobkyne svedčí i samotná okolnosť, že do schránky zriadenej na rodné číslo sa po jej zriadení dňa 10.02.2021 neprihlasoval nikto až do dňa 07.09.2023, keď tak učinila žalobkyňa po výzve na plnenie právneho zástupcu žalovanej. Odvolací súd nemohol uvedenej argumentácii prisvedčiť ako dôvodnej, nakoľko argumentácia spočívajúca v tvrdení, že si žalobkyňa „nie je vedomá, že by požiadala o aktiváciu elektronickej schránky“ a v tvrdení, že na uvedený úkon „nemala žiadny dôvod“, nevedie k nepochybnému, či preukázanému záveru, že žalobkyňa o aktiváciu nepožiadala. Z listinných dôkazov zaobstaraných v konaní, t.j. zo správy NASES vyplýva, že žiadosť o zriadenie, aktiváciu elektronickej schránky na r.č. bola riadne podaná dňa 15.02.2021 (a deaktivovaná na doručovanie až následne 21.09.2023). Uvedená elektronická schránka na rodné číslo predpokladá vedomosť žiadajúcej osoby a zadanie výsostne individualizovaného osobného údaju každej fyzickej osoby - rodného čísla, ktorou vedomosťou disponuje spravidla tá konkrétna fyzická osoba, ktorej rodné číslo patrí. Žalobkyňa v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že by akýmkoľvek spôsobom došlo k zneužitiu jej osobných údajov, že by o zriadenie elektronickej dátovej schránky na jej rodné číslo požiadala iná osoba, odlišná od osoby žalobkyne. Je preto potrebné vychádzať zo zisteného záveru, že žalobkyňa mala elektronickú schránku na rodné číslo zriadenú riadne, na základe ňou podanej žiadosti, ktorá bola identifikovaná jedinečným osobným údajom žalobkyne. Okolnosť, či k uvedenému úkonu, t.j. aktivácii elektronickej schránky žalobkyňa mala dôvod alebo nie, resp. či sa do uvedenej následne prihlasovala alebo nie, je celkom bez právneho významu pre otázku posúdenia, či elektronickú schránku aktivovanú mala. Pokiaľ žiadosť bola zaslaná s uvedením osobných údajov, mailovej schránky a rodného čísla žalobkyne, je nutné vychádzať z objektívneho záveru, že o zriadenie (aktivovanie) elektronickej dátovej schránky na rodné číslo požiadala žalobkyňa. Nebolo totiž preukázané, že by elektronická schránka bola aktivovaná inou osobou a nebol preukázaný ani akýkoľvek iný objektívny dôvod, pre ktorý by sa žalobkyňa nemohla oboznamovať s elektronickými správami, ktoré jej do takto riadne zriadenej elektronickej schránky boli doručované.
22. Preto pokiaľ bol do riadne zriadenej elektronickej schránky (keď opak nebol v konaní preukázaný) doručený platobný rozkaz dňom 26.06.2023 v čase, keď elektronická schránka žalobkyne bola riadne zriadená a aktívna, uplatnením fikcie doručenia, t.j. uplynutím úložnej lehoty podľa § 32 ods. 5 písm. b/ Zákona o e-Governmente sa platobný rozkaz považoval za doručený dňom 12.07.2023, bez ohľadu na to, či sa s uvedeným žalobkyňa oboznámila, alebo nie. Takto riadne doručený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 28.07.2023, ako správne určil súd prvej inštancie.
23. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov od kedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
24. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dôkaz nepochybne preukazujúci to, že sa s právoplatným platobným rozkazom doručeným riadne do jej riadne zriadenej elektronickej schránky nemohla oboznámiť, preto je potrebné vychádzať zo záveru, že žalobkyni nebránila žiadna objektívna okolnosť v tom, aby sa s takto doručovaným platobným rozkazom oboznámila a pokiaľ sa žalobkyňa o doručení platobného rozkazu a neskôr o nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu nedozvedela len z dôvodu, že sa do riadne zriadenej elektronickej schránky neprihlasovala, takýto dôvod je výlučne subjektívnym dôvodom na strane žalobkyne, spočívajúcim v nedostatočne bdelom, zodpovednom a ostražitom správaní žalobkyne a prístupe k správe vlastných záležitostí. Nepredstavuje však zákonný dôvod v zmysle ustanovenia § 397 CSP pre povolenie obnovy konania.
25. Správne súd prvej inštancie ustálil moment začatia plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania dňom 28.07.2023, ako i koniec trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania dňom 28.10.2023. Keďže žalobkyňa podala žalobu na povolenie obnovy konania až dňa 06.12.2023, nekonala tak v zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehote určenej ustanovením § 403 ods. 1 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu na povolenie obnovy konania odmietol ako oneskorene
podanú, jeho záver bol vecne správny, pričom v podanom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadnu takú odvolaciu argumentáciu, ktorá by správnosť tohto záveru vyvrátila.
26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o platobnom rozkaze, o tom, že jej bol doručovaný, resp. doručený fikciou doručenia do elektronickej schránky fyzickej osoby zriadenej na rodné číslo, sa dozvedela dňom 07.09.2023, v konaní netvrdila, že by napríklad požiadala o určenie neúčinnosti elektronického doručovania z ňou tvrdených dôvodov, ktorými argumentuje k návrhu na povolenie obnovy konania, a že by zároveň s uvedeným podala i odpor proti platobnému rozkazu. Ani v tomto smere žalobkyňa nebola dostatočne aktívna, ostražitá či bdelá, kedy jej jediná obrana predstavovala žalobu na povolenie obnovy konania, ktorú súdu doručila až dňom 06.12.2023, t.j. päť mesiacov po tom, ako sa o právoplatnom platobnom rozkaze mohla dozvedieť, resp. tri mesiace po tom, ako sa podľa tvrdení žalobkyne o právoplatnom platobnom rozkaze dozvedela.
27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. potvrdil ako vecne správne.
28. Žalobkyňa odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom k výroku II. uznesenia, ktorým súd návrh na odklad vykonateľnosti zamietol, neuviedla žiadnu odvolaciu námietku, neposkytla žiadnu odvolaciu argumentáciu. V tejto časti preto odvolací súd odvolanie žalobkyne proti výroku II. odmietol, nakoľko v uvedenej časti absentujú odvolacie dôvody týkajúce sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti. Na doplnenie odvolacích dôvodov pritom súd prvej inštancie ani odvolací súd nevyzýva (§ 373 ods. 1 CSP)
29. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok III. o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ktorým súd žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške. Súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP ako oneskorene podanú.
Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie. Z obsahu odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd postupoval v zmysle § 413 ods. 1 CSP a z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobu na obnovu konania žalovanej súd nedoručoval. Žalovanej preto v súvislosti s konaním o povolení obnovy konania trovy nevznikli, keďže o jeho vedení nemala ani vedomosť, preto odvolací súd pristúpil k zmene uznesenia súdu prvej inštancie v časti o trovách prvoinštančného konania a rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobkyne, táto nebola úspešná, keďže odvolací súd v meritórnej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanej. Táto sa však k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila (hoc jej bolo doručované), preto jej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).