Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-17-2018.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v spore žalobcu: G. I., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. W. XXX, J., zastúpený advokátkou JUDr. Hanou Lučeničovou, so sídlom Zlatohorská 6, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 276,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na spojenie vecí zo dňa 09.04.2019 a zo dňa 14.02.2022 z a m i e t a . II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2018 domáha zaplatenia sumy vo výške 276,38 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je v podiele X/XXX podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Bratislava, odbore katastrálnom na I. Č.. XXXX P. S. P. XXXX T., P. W. Ú. I.. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalobca nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.10.1996, sp. zn. J., J. XX/XX. Žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov, ktoré na neho prešli na základe zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí, na ktorých sú vybudované stavby - komunikácie, verejná zeleň a iné stavby slúžiace všetkým obyvateľom a ktoré boli vybudované v rámci celého U. I. P. S. P. XXXX T.. Medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti neexistuje žiadna taká právna skutočnosť, ktorá by žalovaného oprávňovala k užívaniu daného pozemku vo vlastníctve žalobcu, naopak žalovaný tento pozemok dlhodobo užíva. Tohto konania sa žalovaný dopúšťa nepretržite, pričom si je plne vedomý tej skutočnosti, že nie je vlastníkom pozemku, ktorý neoprávnene využíva. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za užívanie predmetných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z. z. za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017, pričom jeho spoluvlastnícky podiel bol vyčíslený na sumu 276,38 eur. Výška odplaty bola vyčíslená na základe súkromného znaleckého posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 25.04.2018. Žalovaný túto sumu neuhradil a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca má za to, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav, pričom však nie je možné vykladať ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tak, že vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniká právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zo zákona zaťažený. Uvedené by bolo v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva. Predmetom žaloby je nárok na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu jeho zaťaženia vecným bremenom vzniknutým zo zákona a spočívajúci najmä v oprávnení žalovaného držať a užívať pozemok pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby a v povinnosti žalobcu výkon týchto oprávnení trpieť. Náhrada je v zmysle žaloby požadovaná ako opakujúce plnenie za konkrétne vymedzenú dobu - obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby. Podľa názoru žalobcu, ak zákony priznávajú oprávnenia
k cudzím nehnuteľnostiam v prospech vlastníkov a prevádzkovateľov stavieb a ukladajú vlastníkom nehnuteľností povinnosť strpieť výkon týchto oprávnení, t. j. upravujú tzv. zákonné vecné bremená, a neriešia zároveň poskytovanie náhrad za vzniknuté zákonné vecné bremená, tak je možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z čl. 20 ods. 5 Ústavy SR, resp. aj z § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného premena sa treba pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity, to znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorých vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Z uvedeného tak vyplýva, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom bezodplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a opravami. Bezodplatný charakter vecného premena nevyplýva zo žiadneho z ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z..
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2019 uviedol, že pozemky tvoriace predmet súdneho konania sú súčasťou sídliska „.I. L.. Vlastníkom väčšiny pozemkov je žalovaný, tieto nadobudol do svojho vlastníctva v súvislosti s decentralizáciou štátnej správy. Pozemky vo vlastníctve žalobcu (pred decentralizáciou zo strany štátu nedošlo k ich riadnemu majetkovoprávnemu usporiadaniu) žalovaný užíva na základe zákonného vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že doteraz medzi stranami nedošlo k dohode, na základe ktorej by žalovaný dobrovoľne platil žalobcovi ním požadovanú náhradu za zriadenie vecného bremena, sú vedené viaceré súdne konania, v ktorých je spornou aj otázka výšky odplaty. Žalovaný namietal tú skutočnosť, že v doposiaľ vedených konaniach si vlastníci zapísaní na I. Č.. P. XXXX uplatňovali svoj nárok na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za iné časové obdobia vždy jednou žalobou. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol súdu spojiť na spoločné konanie žaloby a ostatných vlastníkov s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom súdu označil jednotlivé súdne konania.
3. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.04.2019 uviedol, že žalovaný nespochybnil nárok žalobcu na priznanie odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena, a to ani čo do jeho výšky stanovenej predloženým znaleckým posudkom. Vyjadril nesúhlas s návrhom na spojenie veci s odôvodnením, že každý žalobca má ústavné právo na svojho zákonného sudcu vo veci.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrením zo dňa 09.04.2019 zopakoval, že výmeru pozemku v užívaní žalovaného nerozporuje a rovnako nenamietal ani výšku náhrady uplatnenú podľa znaleckého posudku Č.. XX/XXXX. Zotrval na svojom návrhu na spojenie vecí. Podaním zo dňa 30.12.2021 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/49/2014 (R 73/2016), v ktorom bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku majúc za to, že právo na zaplatenie jednorazovej odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. si mal žalobca uplatniť vo všeobecnej premlčacej lehote plynúcej od 01.07.2009 do 01.07.2012. V čase podania žaloby bolo právo žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady premlčané. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Podaním doručeným súdu dňa 14.02.2022 rovnako aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol spojiť konania, ktoré spolu skutkovo súvisia, sú totožné, ide iba o zmenu žalobcu a výšky petitu podľa spoluvlastníckeho podielu, vedené proti rovnakému žalovanému, pričom označil súdne konania a uviedol, že s týmto postupom všetci žalobcovia súhlasia.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 19.04.2022, na ktorom k vznesenej námietke premlčania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa s argumentáciou nestotožňuje, má za to, že nárok žalobcu bol uplatnený včas a vo všeobecnej premlčacej dobe. V prípade akceptovania námietky premlčania a určením, že predmetná odplata je jednoznačne jednorazová by došlo k situácii, kedy by bol žalobca, teda vlastník pozemku takýmto obsahom vecného bremena absolútne vylúčený z užívania svojho vlastníctva spôsobom podľa vlastných predstáv a potrieb a zostalo by mu tak len tzv. holé vlastníctvo pozemku, bez práva predmet držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním v zmysle § 123 OZ. Práve naopak zostala by mu len povinnosť za predmetný pozemok platiť daň z nehnuteľnosti. Keby zákonodarca chcel pri prijímaní zákona č. 66/2009 Z. z. vopred ustanoviť, že
prípadný nárok na odplatu za predmetné vecné bremeno možno uplatniť len jednorazovo, urobil to rovnako ako v prípade zákona č. 182/1993 Z. z. a to tak, že by v zákone uviedol, že právo možno uplatniť do troch rokov od účinnosti tohto zákona. Toto však zákonodarca neurobil, práve naopak podmienil nárok na ukončenie možnosti uplatnenia si nároku inými podmienkami uvedenými v § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu upozornila aj na právoplatné rozsudky Okresného súdu Bratislava I, ktorými bola ostatným desiatim spoluvlastníkom priznaná náhrada za predmetné vecné bremeno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
7. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na obsahu písomných vyjadrení, ako aj na vznesenej námietke premlčania. Navrhla žalobu zamietnuť.
8. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.04.2001, č. k. 8C/385/1997-188, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.12.2002, č. k. 9Co/76/2002-225, určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej P. P.. Č.. XXX, L.. Č.. XXXX - G. P. P. XXXX T., W.. Ú.. I. P. W. B. Z. H. Č. L. Č.. XXX/X, XXX, XXX/XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XX na I. Č.. X, L.. Č.. XXX/XX, XXX/XX na I. Č.. XXXX L. Č.. XXX/X, XXX/X na I. Č.. XXX H. L.. Č.. XXX na I. Č.. XXX, Y. C. N. Ž. P. X/XXX-N..
10. Všeobecná hodnota práv a závad bola stanovená znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX znaleckou organizáciou K. U..G..C.., U. U.J. Č. XX, Bratislava, Z. J. XX.XX.XXXX, pre S. P. L. XXXX T. P. P. XX.XXX,- Q.. Výška odplaty za užívanie pozemku v časovom období od 01.07.2015 do 30.06.2017 pripadajúca pre žalobcu je 276,39 eur (19.000/144x2).
11. Žalobca, spolu s ostatnými vlastníkmi predmetných pozemkov, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzval listom zo dňa 30.04.2018 žalovaného na zaplatenie odplaty za vecné bremeno zriadené na základe zákona č. 66/2009 Z. z. za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017 v celkovej výške 19.900,- eur v lehote do 25.05.2018. Upozornil žalovaného, že v prípade, že táto odplata nebude uhradená, žalobca spolu s ostatnými vlastníkmi sa bude domáhať svojho nároku súdnou cestou žalobou za každého oprávneného osobitne.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, a tieto skutočnosti neboli ani medzi sporovými stranami sporné, že žalobca je P. L. X/XXX L.T. U. L. Q. na I. Č.. XXXX H. L.. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX H. XXX/XX P. S. P. XXXX T..
14. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia odplaty za zákonné vecné bremeno za užívanie predmetných podzemkov v zmysle zákona č. 66/2009 Zb. za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017. Výška odplaty bola stanovená znaleckým posudkom znaleckej organizácie K. U..G..C.., U. U.J. Č. XX, Bratislava, Č.. XX/XXXX Z. J. XX.XX.XXXX, pričom na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá odplata vo výške 276,38 eur, čo predstavuje istinu uplatnenú žalobou.
15. Účelom zákona č. 66/2009 Z. z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
16. V prípade, ak obec, resp. vyšší územný celok ako vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti zákona (1. júl 2009) s vlastníkom pozemku zmluvne dohodnuté iné právo (typicky uzavretú nájomnú zmluvu, ale môže ísť aj o prípady zmluvne dohodnutého vecného bremena), vzniká zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z..
17. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden a podľa názoru súdu má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena (uznesenie ÚS SR zo dňa 07. augusta 2013 sp. zn. I.ÚS/474/2013). Pre porovnanie aj rozsudok NS SR zo dňa 14. apríla 2016, sp. zn. 3 Cdo 49/2014, rozsudok NS SR zo dňa 24. marca 2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014).
18. Zo žiadnych ustanovení žiadneho zákona nie je možné vyvodiť, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú stavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z., mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému obohateniu, resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 01. septembra 2009 (uznesenie NS SR zo dňa 30. novembra 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019).
19. Vzhľadom na žalovaným účinne vznesenú námietku premlčania, dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobou uplatnený nárok bolo možné uplatniť na súde prvý krát dňa 01.07.2009, a teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 01.07.2012. Žaloba bola súdu doručená dňa 13.06.2018, zjavne po uplynutí premlčacej doby a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
21. Žalovaný doručil súdu dňa 09.04.2019 návrh na spojenie vecí vedených na tunajšom súde, s rovnakým predmetom konania (odplata za zákonné vecné bremeno) voči rovnakému žalovanému,
za rovnaké obdobie, týkajúce sa totožného pozemku, pričom svojho nároku sa domáhajú jednotlivo spoluvlastníci pozemkov, každý vo svojom podiele. Pôvodne žalobca vyslovil svoj nesúhlas s uvedeným návrhom, následne dňa 14.02.2022 rovnako navrhol súdu z dôvodu hospodárnosti spojiť ním označené konania do prebiehajúceho konania.
22. Súd konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na spojenie vecí do tohto konania z dôvodu, že žaloba v tomto konaní bola súdu doručená dňa 13.06.2018 o 09:36 hod., pričom zo žalobcom označených súdnych konaní bola žaloba vedená pod sp. zn. XC/XX/XXXX, Ž. I. C., doručená tunajšiemu súdu dňa 13.06.2018 o 09:02 hod.. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ sporové strany mali záujem z dôvodu hospodárnosti konania spojiť predmetné veci do jedného konania, mali návrh na spojenie vecí smerovať do označeného súdneho konania, v ktorom by zákonný sudca o návrhu rozhodol. Z uvedeného dôvodu súd v tomto konaní návrh sporových strán na spojenie vecí zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalovaného bol vo výške 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).