Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-238-2016.pdf
PDF · 126.59 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/238/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne G.. R. G.. C. V., G.. R. G.., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovaným 1./ W.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXXX XX G., 2./ W.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX G., 3./ C. V., O.. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX G., právne zastúpených Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že darovacia zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade ako obdarovanou v 2. rade je v časti týkajúcej sa stavby súpisné č. XXXXX postavenej na parcele č. T. Q. XXXXX/XX, popis stavby rodinný dom nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor na B. Č.. XXXXX neplatná, pričom žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súpisné č. XXXXX postavenej na parcele č. T. Q. XXXXX/XX, popis stavby rodinný dom nachádzajúcej sa v katastrálnom území G.Š., obec G., okres G. evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor na B. Č.. XXXXX.
II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovaným v 2. rade ako obdarovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade ako obdarovanou v 2. rade v časti týkajúcej sa stavby súpisné č. XXXXX postavenej na parcele č. T. Q. XXXXX/XX, popis stavby rodinný dom nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor na LV č. XXXXX, určenia, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súpis. č. XXXXX postavenej na parcele č. T. Q. XXXXX/XX, popis stavby rodinný dom nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres G. evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor na LV č. XXXXX ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdila, že manželstvo so žalovaným v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 07.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2016. Žalovaný v 1. rade uzatvoril počas trvania manželstva darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., v obci G., okres G., evidovaných Okresným úradom G., katastrálnym odborom na LV č. XXXXX ako parc. KN - Q. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. T.-Q. Č.. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXXXX postavená na parcele č. KN - C č. XXXXX/XX,
popis stavby rodinný dom (ďalej len „stavba“). vklad darovacej zmluvy bol povolený Okresným úradom G., katastrálny odbor pod V XXXX/XXXX. Žalobkyňa tvrdila, že stavbu postavili žalobkyňa a žalovaný v 1. rade počas trvania ich trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade uzatvoril v roku 2013 so žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako obdarovanými darovaciu zmluvu, predmetom, ktorej bola aj vyššie uvedená stavba. Žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka stavby však s týmto právnym úkonom nikdy nesúhlasila. Žalobkyňa je presvedčená, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k porušeniu v ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nedala žalovanému v 1. rade súhlas s prevodom vlastníckeho práva k stavbe. Vzhľadom na uvedené má za to, že darovacia zmluva je v časti týkajúcej sa stavby neplatným právnym úkonom. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila tým, že navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, nakoľko stavba by mala byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, čo však bez navrhovaného určenia nie je možné. 3. Žalobkyňa ako dôkazy označila: sobášny list, rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. XXP XXX/ XXXX - XXX, kolaudačné rozhodnutie mesta G. zo dňa 30. 9. 2004, dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 14. 10. 2016 adresované žalovaným, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX. Zároveň žalobkyňa navrhla vyžiadať z Okresného úradu G., katastrálny odbor darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX. 4. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že nie je pravdou, že stavbu postavili žalobkyňa a žalovaný v 1. rade zo spoločných prostriedkov. Tvrdili, že žalobkyňa nie je a ani nemôže byť bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a preto žiadny súhlas na darovaciu zmluvu z jej strany nebol potrebný. Žalovaní v 2. a 3. rade tvrdili, že stavbu financovali výlučne z vlastných finančných prostriedkov a nehnuteľnosť bola zabezpečená synovi prevažne titulom darovania ako pozemku na výstavbu rodinného domu tak aj finančných prostriedkov. Žalovaní poukázali na bod V. zmluvy o pôžičke zo dňa XX. X. XXXX, podľa ktorého v prípade neuhradenia pôžičky dlžníkom do 31. 12. 2010 je dlžník povinný vydať nehnuteľnosť veriteľom a dlh zanikne naturálnym plnením - odovzdaním rodinného domu, čo bolo darovacou zmluvou realizované. Podľa zákona a platnej judikatúry je právne významná pri právnom úkone - darovacej zmluve vôľa darcu a okolnosti. Žalovaní v 2. a 3. rade tvrdili, že ako rodičia vidiac, že manželstvo od počiatku neplní účel, investovali vlastné peniaze do výstavby rodinného domu, ale z opatrnosti, aby práve ich peniaze neboli použité v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, volili formu daru, či sa jednalo o pozemok darovaný synovi pred začatím výstavby domu, tak počas priebehu výstavby financovaním prác a materiálov z ich zdrojov. Žalobkyňa mala iba užívacie právo v cudzej nehnuteľnosti, nakoľko bola a je matkou jeho detí. Žalovaný v 1. rade poznamenal, že byt vlastnícky patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zapísaný na LV č. XXXXX, okres T., obec T. - D. C., katastrálne územie Y., vchod XX, na X. poschodí, byt č. XX bol kúpený v hotovosti, pričom 70 % z kúpnej ceny bolo zaplatené výlučne z finančných prostriedkov jeho rodičov. Žalobkyňa ani po kúpe tohto bytu neprejavila najmenší náznak vďaky, preto sa rodičia rozhodli financovať výstavbu rodinného domu z vlastných peňazí tak, aby majetok nikdy nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 5. Žalovaní ako dôkazy a označili : darovaciu zmluvu zo dňa 22. 12. 2000, zmluvu o pôžičke zo dňa 28. 6. 2002, darovaciu zmluvou zo dňa 21. 8. 2002, darovaciu zmluvu zo dňa 5. 7. 2003, darovaciu zmluvu zo dňa 15. 9. 2003, potvrdenie o prevode zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 17. 7. 2003, 6. Žalobkyňa v replike uviedla, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú tiež peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja alebo len jeden z manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne po uzavretí manželstva tiež k veciam, resp. majetku, ktorý bol nadobudnutý originálnym spôsobom. Patria sem veci vytvorené (zhotovené) aspoň jedným manželom za trvania manželstva (napr. stavba). Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade postavili počas trvania manželstva stavbu, nakoľko ich manželstvo trvalo od XX. X. XXXX do XX. X. XXXX, pričom s výstavbou stavby sa začalo na základe stavebného povolenia v roku 2001 a stavba bola skolaudovaná v roku 2004. V súvislosti s predloženými darovacími zmluvami a zmluvou o pôžičke uviedla, že o uzatvorených zmluvách nemala žiadnu vedomosť, nakoľko žalovaní sa jej o nejakých zmluvách nikdy nezmienili. Žalobkyňa zároveň predložila poštové podacie lístky zo dňa 14. 10. 2016 adresované žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade a žalovanej v 3. rade. Navrhla tiež za účelom overenia, komu patrili účty uvedené v darovacej zmluve zo dňa 21.08.2002, vyžiadať od bánk informácie, kto je majiteľom bankových účtov. 7. Žalovaní v duplike uviedli, že zmluvy uzavreté medzi rodičmi a synom majú písomnú formu, čím je daný najvyšší stupeň právnej istoty pre skutočnosti, ktoré zmluvy v ustanoveniach obsahujú. Tvrdenie žalobkyne, že nemala vedomosť o zmluvách je irelevantné, pri právnom úkone, ktorým je darovanie, sa súhlas druhého manžela na takýto úkon nevyžaduje. Žalovaní tvrdili, že je nespochybniteľné, že
žalovaný v 1. rade prevzal peňažné prostriedky ako dar od rodičov na stavbu rodinného domu a sčasti prevzal peňažné prostriedky formou pôžičky. Na preukázanie reálnosti odovzdania a prevzatia peňazí synom predložili bankové výpisy z viacerých bank vedené na majiteľa účtu - žalovaného v 1. rade, kde sú peňažné prostriedky od rodičov vložené darom a sčasti pôžičkou. Tieto vklady preukazujú a potvrdzujú skutočnosť, že peňažné dary aj pôžička boli poskytnuté reálne. Žalovaný v 1. rade poprel tvrdenia žalobkyne o spoločnom financovaní stavby rodinného domu, nakoľko žalobkyňa nikdy nedisponovala finančnými prostriedkami vo výške, ktoré by mohla použiť ako investície do výstavby rodinného domu. 8. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe strany sporu a ich právni zástupcovia. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, sobášnym listom, rozsudkom Okresného súdu T. I č.k. XXP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.09.2004, dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu adresovaným žalovaným, výpis LV č. XX XXX, vyjadrením žalovaných v 2. a 3. rade, darovacou zmluvou zo dňa 22.12.2000, zmluvou o pôžičke zo dňa 28.06.2002, darovacou zmluvou zo dňa 21.08.2002, darovacou zmluvou zo dňa 05.07.2003, darovacou zmluvou zo dňa 15.09.2003, potvrdením o prevode zmluvy o stavebnom sporení, vyjadrením k vyjadreniu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. a 3. rade, podacími lístkami, stanoviskom žalovaných k vyjadreniu žalobkyne, výpismi z bankových účtov, potvrdením o prevode, darovacou zmluvou zo dňa 07.11.2013, žiadosťou o rozhodnutie zo dňa 20.02.2005, rozhodnutím o určení súpisného a orientačného čísla ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
9. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa XX. X. XXXX manželstvo, ktoré bolo zapísané vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX v knihe manželstiev matričného obvodu T. W..
10. Rozsudkom Okresného súdu T. W.. č. k. XXP XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 7. 2016, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozvedené.
11. Dňa 30. 9. 2004 vydalo mesto G. kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolilo užívanie stavby: rodinný dom a prípojky na ulici D. v G. umiestnenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX katastrálne územie G.. Z rozhodnutia vyplýva, že dňa 06.09.2004 podal žalovaný v 1. rade návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu - rodinný dom a prípojky TI na ul. D. v G., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v G., odborom životného prostredia, oddelením stavebného poriadku zo dňa 22.03.2001 pod číslom Ž. D. XXX/XXXX - D..
12. Darovacou zmluvou zo dňa 22. 12. 2000 uzatvorenou medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako darujúcimi a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným darovali darujúci obdarovanému parcelu KN XXXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2 v celosti do výlučného vlastníctva obdarovaného. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto darovacej zmluvy bol povolený dňa 14. 2. 2001 pod E. XXXX/XXXX.
13. Zmluvou o pôžičke zo dňa 28. 6. 2002 uzatvorenou medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako veriteľmi a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom poskytli veritelia dlžníkovi pôžičku vo výške 1 500 000 Sk počnúc 24. 6. 2002 do 31. 12. 2003 a to zložením finančných prostriedkov na účty evidované v peňažných ústavoch, ku ktorým má dlžník dispozičné právo. Dlžník potvrdí veriteľom do 31. 12. 2002 prevzatie celej pôžičky písomným vyhlásením s overeným podpisom a potvrdením účelu a použitia finančných prostriedkov len na výstavbu svojho rodinného domu, kúpu pozemku a platieb za stavebné práce, stavebné materiály a podobne. V bode 2 zmluvy o pôžičke je uvedené, že veritelia požičiavajú dlžníkovi uvedenú pôžičku na jediný účel a to výstavbu rodinného domu na parcele KN XXXXX/XX v katastrálnom území G. na ulici D., časť G. - Š. na základe stavebného povolenia OÚ ŽP G. č. Ž.-D.- XXX/XXXX-D. zo dňa 22. 3. 2001. Dlžník sa zaväzuje, že uvedenú pôžičku použije len na uvedený účel a vráti ju vo výške 1 500 000 Sk do 31. 12. 2010 jednorázovo k rukám veriteľa. Pôžička je bezúročná. V bode 5 je uvedené, že v prípade, ak dlžník neuhradí pôžičku v peniazoch, je povinný veriteľovi vydať nehnuteľný majetok v rozsahu poskytnutej pôžičky a pôžička zanikne naturálnym plnením odovzdaním rodinného dobu. Podľa knihy osvedčenia pravosti podpisu, pravosť podpisov žalovaných bola overená notárom JUDr. Jánom Marušinom.
14. Darovacou zmluvou zo dňa 21.08.2002 uzatvorenou medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako darujúcimi a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným darovali darujúci obdarovanému finančnú čiastku vo výške 1 000 000 Sk a to zložením finančných prostriedkov na tam špecifikované
účty. Predmetom daru boli finančné prostriedky, ktoré mali byť vkladané na účty do 31. 12. 2003 a to darovaním finančných hotovostí na výstavbu rodinného domu obdarovaného. Dar je účelovo viazaný a jeho použitie môže obdarovaný využiť len k výstavbe rodinného domu, ktorý je v súčasnosti v štádiu zakladania stavby. V bode 2 je uvedené, že darujúci darujú obdarovanému dar na dohodnutý účel - výstavbu rodinného domu na parcele KN XXXXX/XX v katastrálnom území G. na ulici D., časť G. - Š. na základe stavebného povolenia OÚ ŽP G. č. Ž.-D.-XXX/XXXX-D. zo dňa 22. 3. 2001. V bode 5 darovacej zmluvy je uvedené, že obdarovaný je povinný dar vrátiť v prípade rozvodu svojho manželstva a to v lehote troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a to v hotovosti v celosti k rukám veriteľov. V prípade nemožnosti vydania finančnej hotovosti sa zaväzuje obdarovaný vydať nehnuteľný majetok v hodnote daru. Pravosť podpisov účastníkom tejto darovacej zmluvy bola osvedčená notárom JUDr. Jánom Marušinom dňa 21. 8. 2002.
15. Darovacou zmluvou zo dňa 05.07.2003 uzatvorenou medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako darujúcimi a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným darovali darujúci obdarovanému peňažnú čiastku spolu vo výške 430 000 Sk. Peňažnú čiastku vo výške 206 829,20 Sk darcovia odovzdali obdarovanému v hotovosti po podpísaní tejto zmluvy a darca uvedené peňažné prostriedky prevzal, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. Zostatok darovanej peňažnej čiastky vo výške 223 70,80 Sk obdarovaný nadobudne na základe prevodu zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX XXX v jeho prospech, ktorá bola založená pôvodným sporiteľom a darcom žalovaným v 2. rade. Peňažná čiastkam bola darovaná výlučne na viazaný účel - výstavbu rodinného domu obdarovaného na parcele T. XXXXX/XX v katastrálnom území G. na ulici D., časť G. - Š. na základe stavebného povolenia OÚ ŽP G. č. Ž.-D.-XXX/XXXX-D. zo dňa 22. 3. 2001. Z potvrdenia o prevode zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 17. 7. 2003 vyplýva, že Prvá stavebná sporiteľňa na základe žiadosti žalovaného v 2. rade vykonala zmenu na zmluve o stavebnom sporení a stav na účte vo výške 223 170,80 Sk previedli na nadobúdateľa
- žalovaného v 1. rade.
16. Darovacou zmluvou zo dňa 15.09.2003 uzatvorenou medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako darujúcimi a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným darovali darujúci obdarovanému peňažnú čiastku spolu vo výške 570 000 Sk. Túto sumu darcovia odovzdali v hotovosti po podpísaní tejto zmluvy obdarovanému. Obdarovaný sa zaviazal peňažný dar použiť len na účel financovania výstavby svojho rodinného domu.
17. Z výpisov z účtu vedených v Tatra banke, a.s., ČSOB banke, Poľnobanke, Všeobecnej úverovej banke vyplýva, že majiteľom účtov, na ktoré mali byť poukázané finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.2002 bol žalovaný v 1. rade.
18. Darovacou zmluvou zo dňa 07.11.2013 uzatvorenou formou notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Jánom Marušinom, Notársky úrad v Prešove, Slovenská 69, medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanými v 2. a 3. rade ako obdarovanými daroval žalovaný v 1. rade žalovaným v 2. a 3. rade nehnuteľnosti v katastrálnom území G. na LV č. XXXXX O. K. č. súpisné XXXXX postavený na parcele KN C XXXXX/XX s príslušenstvom, t.j. oplotením, vonkajšími úpravami, trvalými porastmi, studňou, vedľajšou stavbou a parcelami T. Q. XXXXX/XX orná pôda XXX m2, KN C XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria XXX m2, každému v podiele 1 k celku do ich podielového spoluvlastníctva. 19. Listom zo dňa 14. 10. 2016, ktorým bol zaslaný žalovaným do vlastných rúk dňa 14.10.2016, sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod stavby súpisné číslo XXXXX postavenej na parcele T. - Q. XXXXX/XX evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor na LV č. XXXXX.
20. Z výpisu z LV č. XXXXX katastrálne územie G., obec G., okres G. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2 druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXXX/ XX o výmere XXX m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria ako aj stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele číslo XXXXX/XX sú žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade, každý z nich po 1 k celku titulom darovacej zmluvy E..
21. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že manželstvo s žalovaným v 1. rade uzatvorila v roku 1995, kedy bola ešte študentkou. Žalovaný v 1. rade pracoval v Rusku, neskôr aj na Slovensku v stavebnej firme. Počas vysokej školy sa im narodil syn. Počas celej doby sa starala o rodinu, o domácnosť a prispievala na chod domácnosti podľa svojich možností. Až pri príprave podkladov pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zistila, že rodinný dom, v ktorom bývali, je prepísaný na rodičov manžela, preto podala žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou dom bol prevedený na jeho rodičov.
22. Žalovaní na pojednávaní v podstate zhodne uvádzali, že kúpu pozemku ako aj výstavu rodinného domu financovali žalovaní v 2. a 3. rade zo svojich finančných prostriedkov. Darovacie zmluvy sú nespochybniteľné. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, tam je vyslovene uvedené, že keď predmetná pôžička nebude splatená do určitého času, nastáva vecné plnenie. Popierali, aby žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom financovala výstavbu rodinného domu. 23. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. 24. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom sporu je určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 07.11.2013 medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanými v 2. a 3. rade ako obdarovanými v časti prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné č. XXXXX postaveného na parcele č. KN C XXXXX/XX a určenie, že predmetná stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ktoré trvalo od 15.07.1995 do 22.07.2016, bola postavená stavba - rodinný dom súpisné č. XXXXX postavený na parcele č. KN C XXXXX/XX, katastrálne územie G., evidovaný na LV č. XXXXX a ktorý bol postavený na parcele č. XXXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá bola v čase výstavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade titulom darovacej zmluvy zo dňa 22.12.2000. Rodinný dom bol postavený v rokoch 2001 až 2004, kedy bol skolaudovaný. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené ani nijakým spôsobom zúžené. Dňa 07.11.2013 žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou daroval rodinný dom aj s pozemkom svojim rodičom (žalovaným v 2. a 3. rade) do podielového spoluvlastníctva každému po 1 k celku. Žalobkyňa sa listom zo dňa 14.10.2016 dovolala relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa tavby - rodinného domu. 26. V prvom rade sa súd skúmal, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ
pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Určovacia žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. 27. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 3595/2014 zo dňa 17.12.2014, podľa ktorého, cit:“ Velký senát občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu v usnesení sp. zn. 31 Cdo 1726/2012 (ve skutkových poměrech, kdy po zániku SJM žaloval jeden manžel druhého a domáhal se určení, že označené nemovitosti jsou ve SJM) zaujal právní názor, že shledává přiléhavým (bez potřeby zobecňujících přesahů) úsudek obsažený ve zrušujícím rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 22 Cdo 4709/2009, podle kterého žalobkyně nemá naléhavý právní zájem na požadovaném určení, jelikož se mohla domoci téhož žalobou na plnění (žalobou o vypořádání již zaniklého společného jmění manželů). Tyto závěry je třeba respektovat, ovšem vždy je nezbytné použitelnost uvedených rozhodnutí posuzovat s ohledem na skutkové okolnosti konkrétního případu. Pokud totiž předmětné nemovitosti podle stavu zápisů v katastru nemovitostí vlastní třetí osoba, pak je zapotřebí si vždy vyložit, zda závěr, že vlastnictví k předmětnému nemovitému majetku lze řešit jako předběžnou otázku v řízení o vypořádání SJM, je uplatnitelný i v takto popsané skutkové situaci. Odpověď je nasnadě. Vzešlo-li by z řízení o vypořádání SJM rozhodnutí, v němž by byla řešena jako předběžná právní otázka platnosti právního úkonu dle převodní smlouvy, jíž jeden z manželů převedl vlastnické právo k nemovitosti v SJM do vlastnictví třetí osoby, a to tak, že taková smlouva v důsledku uplatněné námitky relativní neplatnosti druhým manželem je neplatná, a proto tento nemovitý majetek tvořil (příp. rozvodem zaniklé a dosud nevypořádané) SJM a z tohoto důvodu mohl se stát předmětem (soudního) vypořádání SJM, pak by se takové rozhodnutí nejenže nijak nemohlo dotknout právní sféry třetí osoby, resp. stávajícího „katastrálního vlastníka“, jenž nebyl účastníkem řízení o vypořádání SJM, ale zajisté by ani nemohlo vyvolat příslušnou změnu zápisů v katastru nemovitostí.“ V súlade s týmto právnym názorom podľa názoru súdu v danom prípade existuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti darovacej zmluvy a určení, že stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko navrhovaným rozhodnutím sa stane právne postavenie žalobkyne istým. Samotná žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde by sa súd musel predbežne vysporiadať s ne/platnosťou darovacej zmluvy by v konečnom dôsledku nevyriešila právne postavenie žalobkyne, nakoľko rodinný dom už nie je v katastri nehnuteľnosti zapísaný na žalovaného v 1. rade. 28. Žalovaní popierali nárok žalobkyne s odôvodnením, že rodinný dom bol postavený výlučne z finančných prostriedkov, ktoré žalovanému v 1. rade darovali jeho rodičia a z finančných prostriedkov požičaných žalovanému v 1. rade, pričom darovacou zmluvou došlo len k naplneniu bodu V. zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.2002, na základe ktorého v prípade nevrátenia peňazí bol žalovaný v 1. rade povinný vydať nehnuteľný majetok v rozsahu poskytnutej pôžičky. V podstate žalovaní tvrdili, že žalobkyňa nedosahovala taký príjem, aby jej prostriedky mohli byť použité na výstavbu rodinného domu. K uvedenému súd uvádza, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú nehnuteľnosti, ak boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a to buď spoločnou činnosťou manželov, alebo na základe nadobúdacích titulov uvedených v § 132 Občianskeho zákonníka. Ak manželia nadobudli nehnuteľnosť za trvania manželstva a na zaplatenie (výstavbu) použili čo i len sčasti spoločné peniaze, je potrebné do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť celú nehnuteľnosť. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú tiež peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja alebo len jeden z manželov (R 57/1970). Obdobne podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1326/2012 zo dňa 16. 9. 2013 súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú prostriedky získané niektorým z manželom vo forme pôžičky alebo úveru a rovnako tak aj majetkové hodnoty získané za tieto prostriedky. 29. V danom prípade je nepochybné, že k výstavbe rodinného domu došlo počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Rovnako je nepochybné, že časť finančných prostriedkov vo výške 1 500 000 Sk (49 790,88 eura) bola získaná na základe zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili dňa 28. 6. 2002 žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaní v 2. a 3. rade ako veritelia. Skutočnosť, že žalobkyňa o predmetnej zmluve o pôžičke nemala žiadnu vedomosť nemá vplyv na to, že finančné prostriedky, ktoré získal žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o pôžičke počas trvania manželstva a ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto aj rodinný dom postavený za trvania manželstva, na výstavbu ktorého boli hoc aj len sčasti použité peňažné prostriedky získané zmluvou o pôžičke čo i len jedným z manželov, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 30. Vo vzťahu k námietkam žalovaných, že žalobkyňa nemá žiadny nárok na predmetný rodinný dom, nakoľko nedosahovala príjem, ktorý by bolo možné použiť na výstavu rodinného domu, súd uvádza, že uvedené skutočnosti sú právne irelevantné. Podstata bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spočíva v tom, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam. Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia manželstva, ktorý manželia nemôžu dohodou vylúčiť. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou a) vecí získaných dedičstvom, b) vecí získaných darovaním, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 31. Súd upriamuje pozornosť na to, že ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom je pri vysporiadaní manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad čerpaný, oprávnený iba požadovať, aby sa mu uhradilo, čo takto vynaložil. (R 42/1972). V danom prípadne preto všetky námietky uvádzané žalovanými o spôsobe a rozsahu nadobudnutia majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú mať vplyv pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd poukazuje tiež na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetom vysporiadania budú nielen aktíva, ale aj záväzky, ktoré počas manželstva vznikli. Ak za trvania manželstva vznikne dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý uzavrel zmluvu o pôžičke vo vlastnom mene a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. ak bola zaň získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze a je povinný ich vrátiť a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970). 32. Pokiaľ žalovaní namietali, že darovacou zmluvou došlo iba k naplneniu bodu V. zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 6. 2002, keď žalovaný v 1. rade bol povinný namiesto peňazí vydať nehnuteľný majetok, súd poukazuje na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V prípade pôžičky dochádza k prenechaniu druhovo určených vecí (v danom prípade peňazí), takto prenechané veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať a namiesto nich vrátiť iné veci toho istého druhu. Teda v prípade pôžičky je teda pojmovo vylúčený záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi individuálne určenú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 846/2006 zo dňa 24. 7. 2008 vydaný v obdobnej veci, podľa ktorého ak účastníci zmluvy o pôžičke dojednali, že dlžník vráti veriteľom nehnuteľnosti, ktoré od nich predtým kúpil, alebo im vráti požičanú sumu, je platnou len tá časť zmluvy, v ktorej sa dlžník zaviazal vrátiť dlh v peniazoch. Dojednanie účastníkov, podľa ktorého bolo jednou za alternatív plnenia vrátenie nehnuteľností, spôsobuje čiastočnú neplatnosť zmluvy v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, pretože dôvod neplatnosti sa vzťahuje na časť právneho úkonu, ktorá je oddeliteľná od ostatného jeho obsahu. V tomto prípade súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke zo dňa 26.06.2002 v bode V, ktorou bol dlžník povinný v prípade neuhradenia pôžičky v peniazoch veriteľom vydať nehnuteľný majetok v rozsahu poskytnutej pôžičky za čiastočne neplatnú pre rozpor s kogentným ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka. 33. V danom prípade súd dospel k názoru, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 07.11.2013 uskutočnená medzi žalovaným v 1.rade a žalovanými v 2. a 3. rade dňa, predmetom ktorého bola stavba - rodinný dom je v tejto časti neplatný, pretože v čase uzavretia darovacej zmluvy boli strany sporu (žalobkyňa so žalovaným v 1.rade) manželmi, v konaní nebol preukázaný súhlas žalobkyne s uzavretím darovacej zmluvy, tento ani daný nebol, o uzavretí kúpnej zmluvy žalobkyňa ani informovaná nebola, čo v konaní rozporované nebolo. V danom prípade nešlo o bežné a obvyklé hospodárenie s vecou - rodinným domom, ktoré sa pravidelne opakuje, nevymyká sa obvyklému hospodáreniu, ani o obstaranie iných, bežných vecí, ktoré sa týkajú spoločných vecí manželov. Súd dospel k záveru, že išlo o darovanie hodnotnej veci, ktorú súdnu prax nepovažuje za bežnú vec. Tým, že súhlas žalobkyne k prevodu predmetného rodinného domu nebol daný, je tento právny úkon neplatný. 34. Pre úplnosť súd dodáva, že iba v prípade, ak by bol rodinný dom nadobudnutý počas trvania manželstva výlučne z prostriedkov patriacich žalovanému v 1. rade, vtedy by táto stavba nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do výlučného vlastníctva manžela. V danom prípade však bolo preukázané, že stavba - rodinný dom bola postavená za trvania manželstva
čiastočne z finančných prostriedkov získaných žalovaným v 1. rade titulom zmluvy o pôžičke. Preto stavba nadobudnutá takto čo i len sčasti za požičané finančné prostriedky patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade. 35. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. 36. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).