Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/48/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného H. F., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2017, č. k. 5Nt/54/2016-44, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.4.2018 takto

rozhodol:

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e . II. Podľa § 399 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa návrh odsúdeného H. F., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4 T/9/2010, o d m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2017, č. k. 5Nt/54/2016-44 súd rozhodol tak, že podľa § 399 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku, žiadosť odsúdeného H. F., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, na povolenie obnovy konania, zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, bezprostredne po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil vlastným podaním, ako i prostredníctvom obhajcu. Obhajca odsúdeného v odôvodnení zahlásenej sťažnosti uviedol, že pokiaľ by bola použitá asperačná zásada bol by trest uložený v predchádzajúcom konaní miernejší. Ide o právne posúdenie veci, ale má za to, že dôvod, ktorý uviedol súd vo svojom odôvodnení rozsudku sa nezakladá na správnom posúdení a to, že návrh na obnovu konania smeruje proti výroku, ktorý už neexistuje neznamená, že v minulosti neexistoval. Skutočnosť, že rozsudok bol neskôr právoplatne zrušený nie je podstatné a uvádza, že prvotné rozhodnutie nebolo správne. Na základe uvedeného žiada Krajský súd, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vyhovel návrhu na povolenie obnovy konania. Zahlásenú sťažnosť písomne odôvodnil i samotný odsúdený, pričom poukázal na nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré je v rozpore s Trestným poriadkom a jeho právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právom na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho návrh na povolenie obnovy konania nebolo možné odmietnuť pre jeho neprípustnosť, pretože obsahoval všetky náležitosti vyžadované § 394 ods. 1 Trestného poriadku, pretože daný návrh oprel o Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011, ktorým bolo vyslovené, že časť asperačnej zásady nie je v súlade s Ústavou SR. Odsúdený poukázal, že asperačná zásada bola tiež použitá pri rozhodovaní o jeho pôvodnom treste, a preto ide o nový dôkaz, ktorý je navyše spôsobilý v obnovenom konaní vyvolať zníženie pôvodného trestu. Ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je svojvoľné a nerešpektuje jeho základné práva a taktiež sudca do budúcna prejudikoval zamietnutie každej novej žiadosti o povolenie obnovy konania. Ďalej poukázal na judikát R 31/1989, ktorým poukázal na to že vo veciach v ktorých došlo z dôvodu ukladania súhrnného trestu v inej trestnej veci k zrušeniu výroku o vine a výroku o treste je možné povoliť obnovu konania. Na základe tohto je odsúdený presvedčený, že jeho pôvodný trest stále existuje v rámci súčasného právoplatného súhrnného trestu uloženého Krajským súdom v Trnave.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie rozhodne vo veci sám.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4T/9/2010, ktoré sa skončilo rozsudkom zo dňa 18.10. 2011, právoplatným dňa 18. 11. 2011. Týmto bol Ivan Gombík uznaný za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, v trvaní 8 rokov a 2 mesiace. Asperačná zásada v čase rozhodovania bola upravená v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona, a preto zvýšená horná hranica trestnej sadzby pri najprísnejšom trestnom čine § 222 ods. 3 Trestného zákona bola o tretinu zvýšená a trest mal byť ukladaný v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby. Následne bol uvedený výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2011 sp. zn. 4T/9/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2011, sp. zn. 4T/9/2010, zrušený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2012 sp. zn. 6T/1/2008 a bol odsúdenému uložený úhrnno - súhrnný trest odňatia slobody za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.07.2001. Správne konštatoval prvostupňový súd, že návrh odsúdeného na obnovu konania jednoznačne smeruje proti výroku, ktorý už neexistuje t.j. výrok o treste, nie výrok o vine, pretože bol právoplatne zrušený neskorším rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. Sťažnostný súd poukazuje na argumentáciu prvostupňového súdu týkajúcu sa tej skutočnosti, že nie je možné rušiť už raz právoplatne zrušený výrok o treste, keďže návrh odsúdeného smeruje proti výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, kým by predmetný výrok o treste ,,neobživol“ povolením obnovy konania a zrušením výroku o treste v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008. Na tomto mieste sťažnostný súd pripomína, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, prostredníctvom, ktorého nie je možné revidovať skutkové alebo právne závery, vyslovené súdmi pri rozhodovaní o vine obžalovaného, iba na základe iného hodnotenia už skôr vykonaných dôkazov. K sťažnostným námietkam odsúdeného, krajský súd uvádza, že nie je možné povoliť obnovu konania vo veci kde výrok o treste už bol právoplatne zrušený a nahradený súhrnným trestom v inom konaní. Krajský súd poukazuje, že odsúdený si nesprávne vyložil aplikáciu judikátu R 31/1989, pretože predmetné rozhodnutie sa týka toho, že ak je povolená obnova konania a zruší sa výrok o vine musí prísť automaticky k zrušeniu výroku o treste, ktorý má svoj podklad aj vtedy ak ide o trest ktorý bol ako súhrnný uložený v inom trestnom konaní. Použite uvedeného rozhodnutia v danom prípade nie je možné, pretože odsúdený nežiada zrušiť výrok o vine, ale žiada pri povolení obnovy konania zrušiť iba výrok o treste, ktorý mu bol už zrušený uložením súhrnného trestu rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. V konaní okresného súdu teda neboli zistené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali pozitívne rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Preto prvostupňový súd vecne správne rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania. K pochybeniu okresného súdu však došlo pri formulácii výroku prvostupňového súdu, čo však nemalo vplyv na jeho vecnú správnosť. Nepresnú formuláciu, ktorá nezodpovedá zneniam príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku, ktoré upravujú rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania, napravil sťažnostný súd tak, že napadnuté uznesenie zrušil a zrušený výrok nahradil vlastným výrokom tak, aby tento bol v súlade s príslušným ustanovením § 399 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a aby presne identifikoval konanie vedené na okresnom súde, ktorého sa napadnuté uznesenie týka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.