Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7C-22-2022.pdf
PDF · 106.18 KB
Case nature
Subarea
7C/22/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: Y. K., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXXX/X, H., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Juchovou, Trnavská cesta 60, Bratislava, proti žalovanému: H.. I. M., T.. XX.XX.XXXX, H. H.Á. XXXXX/X, H., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: „Žalovanému sa zakazuje vstupovať do bytu č. XX na adrese Y. XXXX/X, H. - D., nachádzajúcom sa na X. p. v bytovom dome so súp. číslo, XXXX, postavenom na parcele registra C, parc. č. XXX/XX o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, obec: H.-D., Y.. Ú.. D. na LV č. XXXX a na priľahlé pozemky a do spoločných častí a zariadení bytového domu.
Súd ukladá žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní.”
II. Vo zvyškú súd návrh na nariadene neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného o tom, že môže podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z Civilného sporového poriadku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2022 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zákaz vstupovať do bytu č. XX na adrese Y. XXXX/X, H. - D., nachádzajúcom sa na X. p. v bytovom dome so súp. číslo, XXXX, postavenom na parcele registra C, parc. č. XXX/XX o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, obec: H.-D., k. ú. D. na LV č. XXXX a na priľahlé pozemky a do spoločných častí a zariadení bytového domu a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že spolu so žalovaným a maloletou dcérou G. M. (T.. XX.XX.XXXX) žili v spoločnej domácnosti na adrese Y. XXXX/X v byte žalobkyne č. XX zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. D.. Žalovaný sa na adrese trvalo zdržiaval až do jeho vykázania z obydlia dňa 02.04.2022. Uviedla, že situácia v rodine nie je dlhodobo dobrá. Fyzické útoky žalovaného, ktorých intenzita sa zhoršuje, prebiehajú cca každé 2- 3 mesiace a majú dopad na zdravie
žalobkyne. Žalovaný je voči žalobkyni násilný a to nielen verbálne ale aj fyzicky agresívny. Žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila v roku 2018 na dovolenke v Bulharsku. Dňa 31.08.2019 sa žalobkyni a žalovanému narodila dcéra G.. Prvé útoky zo strany žalovaného prišli, keď mala dcéra asi 8 týždňov, v tom čase bývali v dome v I.. Začalo to fackami, kopaním, sexuálnymi útokmi a to bezprostredne po pôrode aj keď žalobkyňa ešte nebola zahojená. Preto že s ním nechcela mať pohlavný styk sa napr. stalo, že žalovaný do nej kopal keď bola nahá v kúpeľni na zemi a vykrikoval jej „kurva vyjebaná, fľandra špinavá“ a pod. Dokonca sa stalo, že ju vyhodil aj z jej vlastného domu v nočnej košeli aby vypadla. Pri jednej z takýchto bitiek žalobkyni aj vyrazil zub. Opakovane žalobkyňu naháňal po dome a násilím od nej vyžadoval sexuálny styk. Neskôr žalobkyňa predala dom a presťahovali sa do bytu na Y. ulici. Jeden z útokov sa odohral keď boli na dovolenke vo D. I. v auguste 2021. Žalovaný žalobkyňu zamkol večer s maloletou na apartmáne a odišiel. Medzitým prišla majiteľka apartmánov, s ktorou sa žalobkyňa rozprávala. Keďže bol už večer, uložila dcérku spať v apartmáne a ďalej sa s majiteľkou apartmánu rozprávala vonku pred apartmánom. Keď sa žalovaný vrátil na apartmán a zistil, že žalobkyňa sa rozpráva s majiteľkou, nahneval sa. Po odchode majiteľky začal na žalobkyňu kričať, že maloletú nechala samu v apartmáne a že sa vonku rozprávala. Keď išla žalobkyňa na záchod začal jej búchať hlavu o záchod a zadnú časť toalety (škoda na apartmáne po rozbití toalety, dvier a iných vecí bola 400,- eur). Keď žalobkyňa vyšla z toalety udrela žalovaného do chrbta, ten následne žalobkyňu zbil tak, že krvácala aj z úst. Žalobkyňa zavolala dcére, tá privolala hliadku. Prišla aj rýchla zdravotná služba a odviezla žalobkyňu do nemocnice, kde ju vyšetrili. Žalovaný po útoku odišiel s dcérou a žalobkyňa nevedela kde sa nachádzajú ďalšie tri dni. Po tomto útoku, žili tri mesiace oddelene ale už v decembri 2021 sa žalovaný nasťahoval späť k žalobkyni. Ďalší fyzický útok nasledoval niekedy v januári 2022, keď sa hádali ohľadne detí. Žalobkyňa má z predchádzajúceho vzťahu dve deti (dcéru 22 ročnú a syna 14 ročného, ktorý žije s otcom). Aj žalovaný má dve ešte maloleté deti, ktoré žijú s ich matkou. Pri tomto útoku žalovaný žalobkyňu keď bola na toalete udrel hrncom po hlave tak, že jej rozbil hlavu a ona začala krvácať. Posledný útok, po ktorom bol žalovaný vykázaný z obydlia a neskôr vzatý do väzby, sa odohral 30.03.2022 tiež po hádke. Žalovaný si ľahol na žalobkyňu a päsťami ju búchal celou silou do ľavej strany tela. Hlavu jej búchal o kachličky resp. o dlažbu na zemi. Žalobkyňa sa bránila a opakovane ho pritom pohrýzla do rúk na predlaktí aby prestal. Neskôr do nej začal sácať, žiadala ho aby už prestal, že veď už celá krváca. Chcel do nej hodiť hrant ale nakoniec ho nehodil. Nadával pritom žalobkyni, že je „kurva vyjebaná, špina, špinavá, odporná a podobne“. Po tomto poslednom útoku sa žalobkyňa rozhodla na naliehanie dcéry nahlásiť všetko aj na políciu a tá začala vyšetrovanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Žalovaný je aktuálne vo väzbe, z ktorej ale môže byť po podaní sťažnosti prepustený. Nakoľko sa žalobkyňa po všetkom, čo so žalovaným zažila, obáva o svoj život a zdravie, podáva tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa žije momentálne v strachu z prepustenia žalovaného z väzby a obáva sa o svoj život a zdravie, jeho agresia by aj s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie bola ešte o to horšia. Oproti právam žalovaného pri podaní takéhoto návrhu stoja práva obete v tomto prípade žalobkyne, ktorá má právo nebyť vystavená násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe. Žalobkyňa je hlboko psychicky zasiahnutá konaním žalovaného a obáva sa o svoj život a zdravie v prípade, že sa žalovaný, ak by bol prepustený z väzby, vráti do spoločnej domácnosti - bytu z ktorého bol vykázaný. V prípade nevydania neodkladného opatrenia, tak ako sa ho navrhuje žalobkyňa, bude mať žalovaný právo vrátiť sa do spoločnej domácnosti a priblížiť sa k žalobkyni, napriek tomu, že je dôvodne podozrivý z domáceho násilia voči žalobkyni Rovnako sa žalobkyňa obáva, že keďže na žalovaného zavolala políciu a podala vo veci trestné oznámenie, bude sa jej chcieť pomstiť, ako sa v minulosti viac krát vyhrážal, preto žalobkyňa okrem zákazu vstupu do nehnuteľnosti žiada pre žalovaného aj zákaz priblíženia k žalobkyni, a to na vzdialenosť 50 m.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila: výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D., zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného ČVS: ORP-277/1-VYS-B2-2022 zo dňa 03.04.2022, lekárske správy zo dňa 30.08.2021 a dňa 02.04.2022, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č. 651745 zo dňa 02.04.2022 a fotky žalobkyne.
4. Dňa 03.04.2022 žalobkyňa vypovedala ako svedkyňa - poškodená v trestnej veci trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona obvineného I. M. (žalovaný).
5. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície potvrdením č. 651745 zo dňa 02.04.2022 potvrdilo, že žalovaný bol podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. dňa 02.04.2022 o 23:15 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobkyne).
6. Z lustrácie v ZVJS vyplýva, že žalovaný sa v konaní 3Tp/16/2022 od 02.04.2022 nachádza vo väzbe.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aby najmä, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
21. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
23. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
24. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
25. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu.
26. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená, resp. pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje osvedčenie, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity a dôvodné podozrenie z násilia sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Hoci Civilný sporový poriadok v § 325 ods. 1 písm. h) CSP taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Ide o konanie keď jedna strana zneužije prevahu moci. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Pre nariadenie neodkladného opatrenia by bolo postačujúce aj keby konanie žalovaného neobsahovalo fyzický kontakt so žalobkyňou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
28. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia, ako aj v súvislosti so zákazom vstupu do obydlia prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami, trestným oznámením, ale aj inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného ČVS: ORP-277/1-VYS-B2-2022 zo dňa 03.04.2022, lekárske správy ako aj s poukazom na potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č. XXXXXX zo dňa 02.04.2022. Súd mal z návrhu žalobkyne a zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného ČVS: ORP-277/1-VYS-B2-2022 zo dňa 03.04.2022 za osvedčené, že sa vedie trestné konanie v trestnej veci obvineného I. M. (žalovaný) pre trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v ktorom žalobkyňa vystupuje ako poškodená. Z predmetnej zápisnice ako aj z priložených lekárskych správ zo dňa 30.08.2021 a dňa 02.04.2022 má súd za osvedčené, že žalobkyňa bola viackrát zo strany žalovaného fyzicky aj psychicky atakovaná. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej vyplýva, že jeden z útokov sa odohral v auguste 2021 keď žalovaný žalobkyni začal búchať hlavu o záchod a zadnú časť toalety a následne žalobkyňu zbil tak, že krvácala aj z úst, pričom jej bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, čo preukazuje aj lekárska správa zo dňa 30.08.2021. Súd má ďalej z potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č. XXXXXX zo dňa 02.04.2022 za osvedčené, že žalovaný bol dňa 02.04.2022 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobkyne), bytu č. XX na Y. O. Č.. XXXX/X, H. podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súd má aj z týchto listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu ku žalobkyni a, že sa dopustil tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko násilie či už fyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa súdu osvedčila závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto v tejto časti nariadil neodkladné opatrenie.
29. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd nariadil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby, v časti prítomnsoti tretej osoby zamietol. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, z dôvodu, že súd nariadené neodkladného opatrenie v znení výroku I. tohto uznesenia, považoval na ochranu práv a právom chránených záujmov žalobkyne za dostatočné. Súd naviac uvádza, že takto formulovaný žalobný návrh „za prítomnosti tretej osoby“ je neurčitý, pričom žalobkyna v návrhu na nariadenie neokdladného opatrenia neuviedla, komu má byť uložená povinnosť prítomnosť takejto tretej osoby zabezpečiť, avšak je právom samotnej žalobkyne si takúto osobu pri takýchto úkonoch zabezpečiť, napr. v osobe jej právneho zástupcu.
30. Súd s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP má zato, že konanie vo veci samej nie je obligatórnou súčasťou alebo následkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenia konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby žalobkyni neuloží. Súd zastáva názor, že vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu ide práve o takú situáciu, kedy nie je potrebné začínať akékoľvek konanie vo veci samej so skutkovou nadväznosťou na konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie poskytuje žalobkyni požadovanú plnohodnotnú súdnu ochranu a nie je zrejmé, aké iné pomery by bolo potrebné upravovať v konaní vo veci samej o ochranu osobnosti.
31. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalovaného, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľke neuloží žiadnu žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže proti navrhovateľke podať samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany. Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom. Súd preto v súlade s § 337 CSP v IV. výroku tohto rozhodnutia poskytol žalovanému zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom na § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prihliadnuc na predmet konania, ktorým nie je peňažné plnenie a zanedbateľnú časť, v ktorej bola žalobkyňa neúspešná, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).