Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-73-2024.pdf
PDF · 110.27 KB
Case nature
Subarea
12CoP/73/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, E., a otec – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 41P/41/2024-140 zo dňa 23. apríla 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), čl. 5 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine. Vecne tým, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.03.2024 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloletú A. do jeho osobnej starostlivosti a styk maloletej s matkou neurčil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej otcom navrhovanou úpravou zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia, a to na úkor vykonania potrebného dokazovania. Skutočnosťami opísanými otcom sa bude súd zaoberať v konaní vo veci samej sp. zn. B4-25P/175/2017 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Pre záver o vhodnej forme starostlivosti o maloletú je potrebné zistiť ďalšie skutočnosti, na čo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia priestor nedáva. Z obsahu spisu a pripojených spisov nesporne vyplynulo, že medzi rodičmi maloletej je eskalovaný vážny konflikt, ich tvrdenia sa diametrálne líšia a bez riadneho dokazovania preto nie je možné zistiť skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti (vo veci bol vypracovaný znalecký posudok), čo presahuje rámec účelu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je úprava pomerov výlučne v prípade osvedčenia bezodkladnej potreby. Na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca za stavu, kedy starostlivosť o maloletú dlhodobo zabezpečuje matka a ako tvrdí otec, styk otca s maloletou neprebieha od decembra 2018, musia existovať vážne dôvody ohrozujúce maloletú. Potrebu zmeny výchovného prostredia maloletej však v súčasnosti nemožno dostatočne posúdiť, pričom je otázne, aký by táto zmena mala konečný efekt na psychický stav a prežívanie maloletej s ohľadom na jej vek a fakt, že starostlivosť o maloletú dlhodobo
zabezpečuje matka. Ak by do otázky zverenia maloletého dieťaťa súd zasiahol práve na platforme neodkladného opatrenia, ovplyvnil by tým aj možné prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej.
3. Rovnako otec neosvedčil, že by starostlivosť matky o maloletú bola na nedostatočnej úrovni, a preto by si súčasná situácia vyžadovala jej zverenie do starostlivosti otca. Otec poukazoval na lekárske správy z rokov 2023, preto nemôže ísť o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Maloletá je v starostlivosti detského lekára, teda matka zdravotný stav maloletej a vzniknuté problémy rieši. Navyše to aká forma zdravotnej starostlivosti, resp. liečebný režim sa má poskytnúť maloletej, je vo výlučnej kompetencii rodičov, o ktorej otázke sa majú dohodnúť predovšetkým rodičia (napr. na rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, či dieťa bude alebo nebude zaočkované a pod.). Čo sa týka zabezpečenia bývania a rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 7C/22/2022-70 zo dňa 28.09.2023 o uložení povinnosti matke vypratať byt v E., B. G. XX/X, v ktorom matka aktuálne s maloletou býva, tieto neosvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej nariadením neodkladného opatrenia. Pre súd je rozhodný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom k vyprataniu bytu doposiaľ nedošlo. Navyše matka má evidovaný trvalý pobyt na adrese E. X, E.. Ide o byt, ktorého výlučným vlastníkom podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, k. ú. H., obec E. - H. je stará matka maloletej zo strany matky a v ktorom byte bývala matka s maloletou (správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 14.03.2018, č. l. 142, sp. zn. B4-25P/175/2017 a samotné vyjadrenie matky v rámci tohto konania). Inými slovami, je na matke, aby si v prípade potreby vyhľadala iné vhodné bývanie, bývala na adrese trvalého pobytu, pokiaľ ani dom B. F., ktorý sa rekonštruuje (zistené z výsluchu matky v rámci konania sp. zn. B4-25P/175/2017), nie je doposiaľ obývaný. K argumentu otca ohľadom školskej dochádzky maloletej, resp. návštevy školského zariadenia, súd prvej inštancie uviedol, že aj v tejto otázke je rodičovská nezhoda, o čom svedčí jednak návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh vo veci samej - nahradenie súhlasu otca na zápis maloletej k plneniu povinnej školskej dochádzky (sp. zn. 41P/37/2023). Obaja rodičia majú rozdielne predstavy o plnení povinnej školskej dochádzky maloletej, keď matka poukazuje na zdravotné problémy maloletej, ktoré majú byť dôvodom pre domáce vzdelávanie maloletej a iné, pre ktoré dôvody maloletá nenavštevuje základnú školu (bude potrebné v konaní preukázať) a otec namieta, že maloletá si neplní povinnú školskú dochádzku a nemá schválený ani individuálny študijný plán. Faktom je, že Základná škola, I. XX, F. podaním doručeným dňa 08.11.2023 na výzvu súdu v konaní sp. zn. B4-25P/175/2017 oznámila, že obaja zákonní zástupcovia maloletej osobne prihlásili maloletú na plnenie povinnej školskej dochádzky od 01.09.2022. Obaja rodičia zároveň požiadali o osobitnú formu vzdelávania - individuálne vzdelávanie pre žiaka základnej školy (tzv. homeschooling - domáce vzdelávanie) pre maloletú. V súčasnosti maloletá nemá povolené individuálne vzdelávanie a matka sama vyučuje maloletú doma, čo matka potvrdila v rámci pojednávania dňa 22.02.2024. Matka bola následne upozornená na to, že sa dopúšťa trestnej činnosti. Súd na termín pojednávania dňa 24.04.2024 predvolal riaditeľku základnej školy v F., ktorá bude vypočutá k okolnostiam školskej dochádzky maloletej a individuálneho vzdelávania. Stav, že dochádzka maloletej na základnej škole v F. je vedená ako neospravedlnená, trvá od 21.06.2023, kedy maloletú začali evidovať ako žiačku na dennej forme vzdelávania a následne mala neospravedlnené hodiny. Celkový prospech za oba polroky bol „prospela s vyznamenaním“. Nejde preto o akútny stav vyžadujúci si okamžitý zásah vo forme bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorého by bola starostlivosť o maloletú vážne ohrozená. O osobnej starostlivosti o maloletú a ďalšie súvisiace otázky sa vedie samostatné konanie a otec neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by opodstatňovala okamžitý zásah súdu a okamžitú úpravu pomerov účastníkov. Dôvody uvádzané otcom ako sú komunikačné a iné nezhody, neumožnenie styku otca a maloletej, ktoré medzi rodičmi pretrvávajú a ktoré majú mať vplyv i na psychický stav maloletej, nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by v spojení s vyššie uvedeným odôvodňovala potrebu zverenia maloletej neodkladným opatrením do starostlivosti otca.
4. Vzhľadom na to, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom maloletej, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutočného stavu. Preto skutočnosti, ktoré tvrdí otec, že matka mu odmieta umožnenie akéhokoľvek kontaktu s maloletou, pričom matka tvrdí, že maloletá otca odmieta, budú predmetom skúmania vo veci samej.
5. V súvislosti s náhradou trov konania súd prvej inštancie uviedol, že o nároku a výške trov konania rozhodne v zmysle § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (sp. zn. B4-25P/175/2017).
6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f). a h) Civilného sporového poriadku. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a mal za to, že prvoinštančné uznesenie nie je dostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie mal vyčerpávajúco a dostatočne odôvodniť, na základe akých skutočností mal za to, že tvrdenia a dôkazy predložené k návrhu nie sú dostatočne závažné na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Maloletej nie je poskytovaná dostatočná zdravotná starostlivosť. Aj keď je toho času v starostlivosti detského lekára, nie je naďalej povinne zaočkovaná. Nesúhlasí s rozhodnutím matky a trvá na tom, aby maloletá absolvovala všetky povinné očkovania zodpovedajúce jej aktuálnemu veku. Prvoinštančný súd sa nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa nedodržiavania liečby nariadenej lekármi maloletej. Matka nechce maloletej podávať žiadnu medikamentóznu liečbu a jej zdravotné problémy rieši čajmi a inými alternatívami. Takýto prístup matky k zdravotnej starostlivosti maloletej ohrozuje jej zdravý vývin. Aj keď poukazoval na lekársku dokumentáciu z roku 2023, uvedený stav je nezmenený, naďalej trvá a uvedené len preukazuje o to vyššiu mieru potreby zásahu zo strany súdu. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že zdravotný stav maloletej sa v priebehu ostatných rokov zhoršuje, pričom matka ho o zdravotnom stave maloletej žiadnym spôsobom neinformuje. V súvislosti s bytovými pomermi matky sa súd prvej inštancie sústredil na formálnu stránku veci. V tomto prípade však musí nazerať na najlepší záujem maloletej aj optikou budúcnosti s ohľadom na stabilitu výchovného prostredia maloletej. K vyprataniu bytu dôjde v dohľadnej dobe. Nakoľko matka nevedela o právoplatnosti rozsudku, na základe ktorého ju súd zaviazal k vyprataniu bytu, uvedené len potvrdzuje jeho obavy ohľadom absolútne nezodpovedného prístupu matky k jej bytovej situácii. Matka prišla o pôvodné obydlie z dôvodu neschopnosti uhrádzať náklady naň, čo vyvoláva veľké pochybnosti o tom, či bude schopná splácať a udržať si aj nejaké ďalšie adekvátne bývanie. Súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné zanedbanie výchovy maloletej zo strany matky to, že maloletá nemá schválenú osobitnú formu vzdelávania, má podľa vyjadrenia riaditeľky základnej školy od 21.06.2023 neospravedlnené vymeškané hodiny. Maloletá si dennú dochádzku neplní, pričom matka dlhodobo nevie zabezpečiť povinnú školskú dochádzku maloletej. Navyše nedisponuje dostatočným stupňom vzdelania a so základnou školou účelovo nekomunikuje. Otec v ďalšom poukázal na to, že jeho styk s maloletou bezdôvodne neprebieha už od decembra 2018, kedy začal byť matkou marený. Od matky nemá žiadne informácie. Jeho vzťah s maloletou sa tak oslabuje, čo má na ňu veľmi zlý vplyv. Pokiaľ maloletá začala mať postupom času k nemu negatívny postoj, je to odrazom vplyvu matky ako preferenčného rodiča. Problémy medzi ním a maloletou sú len komplotom matky, ktorá ich opakovanie prezentuje ako pravdivé, pričom tieto tvrdenia rozporujú jej vyjadrenia v minulosti. Matka nebola súčinná pri nariadenom výchovnom opatrení. Vykonávacie konanie trvá takmer šesť rokov bez väčšieho posunu.
8. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá až do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu zveruje do jeho osobnej starostlivosti, pričom styk s matkou sa neurčuje.
9. Otec vo svojom vyjadrení z 30.05.2024 poukázal na to, že styk otca sa podľa dohody s matkou uskutočnil, avšak maloletá je manipulovaná zo strany matky, keďže na konci stretnutia odovzdala matka otcovi a jeho matke listy od maloletej, kde bolo už dopredu napísané sa maloletá sa necíti dobre v prítomnosti otca a nechce sa s ním stretávať. Otec doposiaľ nemal o maloletej od matky žiadne informácie, matka s ním doteraz nekomunikovala a neumožňovala mu ani žiadnu komunikáciu s maloletou. Otec má jednoznačne za to, že táto situácia je výsledkom konania matky, ktorá sa účelovo snaží dlhodobo narušiť vzťah otca s maloletou.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
11. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej maloletú zverí do jeho osobnej starostlivosti a styk maloletej a matky neurčí.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté otcom v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie, nielen v zmysle obsahu a dôvodov uvedených v odvolaní matky, a nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia o zamietnutí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nižšie uvedené.
15. V zmysle § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
21. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
22. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
24. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. B4-25P/175/2017 vedie konanie ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
25. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené neboli. V konaní nebolo osvedčené, že situácia ohľadom starostlivosti o maloletú si vyžaduje bezodkladnú úpravu formou neodkladného opatrenia spôsobom ako navrhol otec. Otec maloletej poukazuje na to, že matka maloletej nezabezpečuje dostatočná zdravotnú starostlivosť, v súvislosti s bytovými pomermi matky sa súd prvej inštancie sústredil na formálnu stránku veci, súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné zanedbanie výchovy maloletej zo strany matky to, že maloletá nemá schválenú osobitnú formu vzdelávania, má podľa vyjadrenia riaditeľky základnej školy od 21.06.2023 neospravedlnené vymeškané hodiny a maloletá si dennú dochádzku neplní a v ďalšom poukázal na to, že jeho styk s maloletou bezdôvodne neprebieha už od decembra 2018, kedy začal byť matkou marený a pokiaľ maloletá začala mať postupom času k nemu negatívny postoj, je to odrazom vplyvu matky ako preferenčného rodiča. Poukazoval aj na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené.
26. Pokiaľ ide o námietku otca v tom, že prvoinštančné uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, odvolací súd udáva, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Je možné skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza dôvody, pre ktoré návrh zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. I. ÚS 188/06). Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa riadneho neodôvodnenia napadnutého uznesenia.
27. Hoci argumenty otca svedčia o tom, že zo strany matky nie je zabezpečená starostlivosť tak, ako by riadne mala byť a niektoré zo skutočností, najmä pokiaľ ide o zanedbávanie povinnej školskej dochádzky sú závažné, s ohľadom na to, že najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia s ohľadom na tú skutočnosť, že otec sa s maloletou už dlhšiu dobu nestýka, teda maloletá je naviazaná na matku, takéto radikálne riešenie, bez zodpovedajúceho zisťovania (dokazovania) vhodnosti s ohľadom na zdravý vývoj maloletej a jej vývin by nebol v najlepšom záujme maloletej. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Odvolací súd má osvedčené, že styk maloletej s otcom neprebieha už od r. 2018. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní (v rámci výkonu rozhodnutia B4-56Em/8/2018 dňa 13.05.2024) vyjadril, že dieťa si na otca nepamätá, ušiel čas, vzťah nie je vytvorený. Odtrhnutie od matky by mohlo mať negatívne následky na duševné zdravie maloletej, ktorá skutočnosť je podstatná pri posudzovaní naliehavosti potreby riešiť návrh otca neodkladným opatrením. Správne preto aj súd prvej inštancie
uviedol, že potrebu zmeny výchovného prostredia maloletej však v súčasnosti nemožno dostatočne posúdiť, pričom je otázne, aký by táto zmena mala konečný efekt na psychický stav a prežívanie maloletej s ohľadom na jej vek a fakt, že starostlivosť o maloletú dlhodobo zabezpečuje matka.
28. Argumentácia súdu prvej inštancie ohľadom nedostatočnej zdravotnej starostlivosti maloletej nie je bez bližšieho skúmania náležitá a rovnako tak, ako aj tvrdenia ohľadom povinnosti matky vypratať byt, ktorého prenajímateľom je mestská časť E. – H.. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil z akého dôvodu, tieto skutočnosti nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd v podrobnostiach na tieto odkazuje v bodoch 35.a 36. uznesenia. Odvolací súd iba dodáva, že hoci matka maloletej bola zaviazaná vypratať byt, ktorého výlučným vlastníkom podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, k. ú. H., obec E. – H., nebolo osvedčené, že by matka maloletej nemohla bývať inde. Otec do spisu doložil zápisnicu z pojednávania z 13.05.2024, pričom matka sa vyjadrila, že stále býva B. G. XX/X, E. a rieši aj školu maloletej.
29. Starostlivosť o maloletú je zabezpečená a hoci si matka riadne neplní svoje povinnosti ohľadom školskej dochádzky na posúdenie zmeny v osobnej starostlivosti rodičov o maloletú sa vyžaduje vykonanie dokazovania, ktoré presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré bude vykonané v konaní vo veci samej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ani odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na to, aby súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. Tie skutkové zistenia, ktoré zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená.
30. Vychádzajúc z uvedeného, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil žiadne také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).