Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Vyd/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľa: P.. U. Ž., A..: XX.XX.XXXX, W. N., I. XXX proti odporcovi 1/.: U. I., A..: XXXX, N. A. A. P., odporcovi 2/: U. I., A..: XX.XX.XXXX, N. A. A. P., odporcovi 4/: O. I., A..: XX.XX.XXXX, N. A. A. P., odporcovi 5/: Urbárska spoločnosť „Lackov" Pozemkové spoločenstvo Zborov, so sídlom Zborov, Lesná 10, IČO: 37 876 007 a odporcovi 5/: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.11.2021 zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.11.2021, súdu doručeným dňa 11.11.2021 domáhal vydania potvrdenia o vydržaní nehnuteľností v katastrálnych územiach obcí N., X. Y. X. M.. V návrhu uviedol, že ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX v kat.úz. N., ďalej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX v kat.úz. X. M. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat.úz. X.. Návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti držala ako svoje vlastné jeho matka P. Ž.Á., H.. I., a to až do svojej smrti nerušene, dobromyseľne a nepretržite, pričom tomu tak bolo od H. XXXX, kedy do držby vstúpila po svojom otcovi F. I. (starom otcovi navrhovateľa). Ďalej uviedol, že už jeho matka bola v obciach považovaná za podielovú spoluvlastníčku predmetných nehnuteľností. Spoluvlastníci na predmetných listoch vlastníctva boli bratia matkinho otca, ktorí sú v obciach neznámi, nezvestní. Z Obce N. sa odsťahovali pred mnohými rokmi a obce nemajú o nich, ani o ich právnych nástupcoch žiadnu vedomosť, ani o tom, kde by sa mohli zdržiavať. Spoluvlastníci na predmetných listoch vlastníctva, U., U. Y. O. I. všetky svoje nehnuteľnosti zanechali v predmetných katastrálnych územiach v užívaní a držbe svojho brata, matkinho otca F. I.. Matka navrhovateľa P. Ž. zomrela XX.XX.XXXX a po jej smrti vstúpila do držby a užívania predmetných nehnuteľností po vzájomnej dohode súrodencov sestra navrhovateľa E. P. a na základe darovacej zmluvy navrhovateľ. V predmetných obciach je navrhovateľ považovaný za podielového spoluvlastníka týchto nehnuteľností, obce nemali výhrady k vydržaniu a následne vzniku vlastníckeho práva, o čom svedčia ich vyjadrenia už zo dňa XX.XX.XXXX.

2. K návrhu navrhovateľ pripojil výpisy v LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX v kat.úz. N., LV č. XXX, XXX, XXX v kat.úz. X. M. a LV č. XXX v kat.úz. X., tiež Uznesenie Štátneho notárstva v W. zo dňa XX.U. XXXX, sp.zn.: T. XXX/ XX, Uznesenie Štátneho notárstva v W. zo dňa XX.U. XXXX, sp.zn.: T. XXX/XX, Osvedčenie o dedičstve po neb. P. Ž. z XX.XX.XXXX, sp.zn.: XD/XXX/XXXX, Rozhodnutie Okresného úradu W. z XX.XX.XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva, č.vkladu Q. XXXX/XXXX, Rozhodnutie Odboru výstavby v W. zo dňa XX.P. XXXX, č. XXX/XXXX-XX, potvrdenia E. N., X. Y. X. M. z XX.XX.XXXX.

3. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.januára 2022, č.k.: bolo navrhovateľovi uložené, aby svoje podanie zo dňa 09.11.2021 doplnil, a to, presne označil účastníkov konania, označil deň, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a čoho sa domáha, teda uviedol návrh výroku, ako má súd vo veci rozhodnúť.

4. Na výzvu súdu navrhovateľ súdu doručil dňa 10.02.2022 doplnenie žaloby a doplnil účastníkov konania o U., U. Y. O. I., Urbársku spoločnosť „Lackov“ Pozemkové spoločenstvo Zborov a Slovenský pozemkový fond. K časti výzvy týkajúcej sa označenia dňa, kedy nehnuteľnosť nadobudol (§ 359d ods. 2 C.m.p.) doplnil, že z Uznesenia Štátneho notárstva v W. zo dňa XX.U. XXXX pod T. XXX/XX podiel 2/5 na všetkých nehnuteľnostiach nadobudol a následne užíval starý otec navrhovateľa - F. I.. Ten bol bratom U., U. Y. O. I.. Po ňom na základe Uznesenia Štátneho notárstva v W. zo dňa XX.U. XXXX pod T. XXX/XX tieto zdedila dcéra F. I., teda matka navrhovateľa P. Ž. a následne na základe Osvedčenia o dedičstve XD/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX jej dcéra, a teda sestra navrhovateľa E. P.. Táto darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX tieto darovala navrhovateľovi. Navrhol, aby súd vydal potvrdenie, že navrhovateľ je vlastníckom žiadaných nehnuteľností, nakoľko matka navrhovateľa podiely na nehnuteľnostiach držala ako svoje vlastné, nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku 1965 až do svojej smrti a následne po nej navrhovateľova sestra E. P., ktorá ich neskôr darovala navrhovateľovi.

5. Podľa , (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/82 Zb.), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, kedy inštitút vydržania neobsahoval. Do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa ( pozn. a v účinnom znení citované nižšie).

6. Podľa vety prvej (v znení účinnom od 1.4.1983), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

7. Podľa § 132a ods. 1, 2 citovaného zákona, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

8. Podľa v platnom znení, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

9. Podľa vety prvej (účinný do 31.12.1991), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

10. Podľa , (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.1992, č. zák. ), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

11. Podľa a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

12. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

13. Podľa v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

14. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

15. Podľa , ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

16. Podľa (ďalej len ako "C.m.p.") konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

17. Podľa § 359c ods. 2 C.m.p., účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

18. Podľa §359d ods. 1 a 2 C.m.p., konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

19. Podľa §359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

20. Podľa § 359e ods. 2 C.m.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

21. Podľa § 359e ods. 3 C.m.p., o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

22. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

23. Súd preskúmal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, a to na prvom mieste z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová

strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn.: ). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn.: ).

24. Okruh účastníkov upravuje § 359c C.m.p., pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).

25. Navrhovateľ v návrhu neoznačil ako účastníkov konania všetky osoby, ktorým svedčí zápis vlastníckeho práva na tom, ktorom liste vlastníctva, z ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm. b) v spojení s § 7 ods. 1 C.m.p. na vydanie vyzývacieho uznesenia. Preskúmaním jednotlivých listov vlastníctva súd zistil, že vlastnícke právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam tam evidovaným svedčí veľkému množstvu podielových spoluvlastníkov. Časť podielových spoluvlastníkov sa nachádza na neznámom mieste a tých zo zákona () zastupuje Slovenských pozemkový fond. Sú však účastníkmi konania a bolo nevyhnutné ich v návrhu všetkých uviesť aj jednotlivo, i keď sú všetci zo zákona zastúpení. Súd tiež zistil, že podielové spoluvlastníctvo svedčí aj niekoľkým osobám, ktorých Slovenský fond nezastupuje (napr. LV č. XXXX pre kat.úz. N. vo vzťahu k vlastníčke F. W.: Y. O.Á., A..: XX.XX.XXXX, W. N., T. XXX/XX). Túto podielovú spoluvlastníčku a ani ďalšie osoby navrhovateľ ani na výzvu súdu riadne v doplnení neuviedol.

26. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nemohol návrhu vyhovieť, bola aj skutočnosť, že navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil, že on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili do držby predmetných nehnuteľností oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu.

27. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

28. Súd okrem splnenia podmienky pasívnej vecnej legitimácie skúmal aj to, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k popísaným nehnuteľnostiam vydržaním. Z tvrdení navrhovateľa súdu vyplynulo, že držby predmetných nehnuteľností (teda zvyšných podielov na nehnuteľnostiach) sa ujal starý otec navrhovateľa na podklade Uznesenia štátneho notárstva z XX.XX.XXXX pod T. XXX/XX.

Z predmetného uznesenia ale vyplýva, že starý otec navrhovateľa zdedil podiel 2/5 na nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe kat.úz. N. v záp. č. XXX pod W. XX, mpč. XXX Q. XX/XXX, záp. č. XXX pod W. XX a záp. č. XXXX pod W.. Ostatné podiely zdedili U., U. Y. O. I., každý po X/X. V uznesení sa ďalej uvádza, že starý otec navrhovateľa sa pred notárom vyjadril, že je aj jeho bratia U. Y. U. I. sa v jeho prospech vzdali svojho vlastníckeho práva, avšak nepredložil o tom listinu, ktorá by zodpovedala devízovým predpisom. Ak navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od dobromyseľnej a nepretržitej držby svojho starého otca F. I., nepreukázal na základe akého titulu sa držby celej nehnuteľnosti (tak, ako to žiada potvrdiť), ujal jeho starý otec. Uznesenie T. XXX/XX sa týka len nehnuteľností v kat.úz. N., nie X. Y. X.I. M.. Navrhovateľ nepredložil identifikáciu parciel podľa platnej stavu ich evidencie v katastri nehnuteľnosti a v uznesení štátneho notárstva sú nehnuteľnosti identifikované len pôvodným pozemkovoknižným zápisom v zápisnici.

29. Navrhovateľ tvrdil, že držby nehnuteľnosti sa starý otec navrhovateľa ujal po tom, čo bratia odišli na neznáme miesto. Nebolo ale tvrdené, na základe akého titulu mal vstúpiť starý otec navrhovateľa do oprávnenej držby nehnuteľnosti po svojich bratoch, a túto užívať ako svoju vlastnú, najmä ak brat O. I., bytom vtedy O. XX riadne podiel na nehnuteľnostiach zdedil a tento sa na neznámom mieste nenachádzal. Ani skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosť opustili a odišli na neznáme miesto nezakladá oprávnenie začať užívať zvyšné podiely na nehnuteľnostiach ako svoje vlastné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam v kat.úz. X. Y. X. M. navrhovateľ neuviedol, na základe akého právneho titulu začal aj v tamojších katastrálnych územiach užívať nehnuteľnosti ako svoje vlastné a mal tak vydržať vlastnícke právo k nim. Ďalej navrhovateľ svoje tvrdenia ohľadom okolností vstupu do držby zvyšných podielov na nehnuteľnostiach koncentroval len vo vzťahu k U., U. Y. O. I., ale vo vzťahu k ostatným evidovaným spoluvlastníkom (už ako príklad uvedená Y. O.), neuvádza nič.

30. Súd tak musel konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil, že jeho právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázal titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili, a že sa tak stalo oprávnene. Nepostačuje, ak v obci zostal žiť len jeden zo súrodencov, ktorý sa o nehnuteľnosti staral, ak vedel, že tieto zdedil spoločne s ostatnými, pričom toto podielové spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané. Pokiaľ by aj právny predchodca disponoval súhlasom ostatných podielových spoluvlastníkov o tom, že môže užívať aj ich podiely, to by preukazovalo len oprávnenosť užívania nehnuteľnosti aj v rozsahu ostatných podielov, ale nie skutočnosť, že nehnuteľnosť vcelku užíval právny predchodca navrhovateľa ako svoju vlastnú - teda v presvedčení, že mu patrí. To je vylúčené, ak vedel, že podiely zdedili jeho bratia.

31. Ďalší dôvod, pre ktorý súd návrhu nemohol vyhovieť je ten, že ak navrhovateľ tvrdil, že do oprávnenej držby ostatných podielov na nehnuteľnosti starý otec navrhovateľa vstúpil na základe titulu z H. XXXX a následne navrhovateľova matka dedením v roku XXXX, pričom táto zomrela v roku XXXX, zákonom predpísaná doba vydržania aj so započítaním doby držby právnym predchodcom by uplynula už matke navrhovateľa. Preto sa navrhovateľ nemohol úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe, ale len určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho neb. matke. Zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady, podľa tvrdeného, uplynula už matke navrhovateľa. Na tomto nič nemení skutočnosť, že sestra navrhovateľa po matke zdedené predmetné nehnuteľnosti nakoniec darovala navrhovateľovi. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný, a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí.

32. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené musel návrh zamietnuť.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 359a až § 359k C.m.p. upravujúce konanie o potvrdení vydržania inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.