Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-308-2015.pdf
PDF · 112.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/308/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1. S. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., 2. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1. Obec Jakubany, 065 12 Jakubany 555, právne zastúpený JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, 2. S. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, 3. X. Y. na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom SR, Búdková cesta 36, 811 04 Bratislava, 4. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X. v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností k.ú. X. parciel CKN 515 o výmere 891 m2, zastavané plochy a nádvoria a CKN 516 o výmere 387 m2, záhrada, obaja v podiele 1.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že geometrickým plánom č. 4/2014 zo dňa 15.01.2014 boli vytvorené nové parcely CKN 515 o výmere 891 m2 a CKN 516 o výmere 387 m2, pričom parcela CKN 515 bola vytvorená z pôvodných parciel z 5 dielov. Diel 5 o výmere 96 m2 je odčlenený od parcely EKN 595, kde sú ako spoluvlastníci vedení žalovaní Obec Jakubany v podiele 13/168, S. B. 6/24 a žalobcovia S. Q. v podiele 791/2352 a X. Q. v podiele 791/2352 na LV XXXX, diel 6 o výmere 106 m2, ktorý tvorí parcelu EKN 596, u ktorej sú spoluvlastníkmi S. Q. v 1 a B. Q. v 1 podľa LV XXXX, diel 8 o výmere 187 m2, odčlenený od parcely EKN 598/1, kde sú ako spoluvlastníci vedení žalobcovia B. Q. v 1 a S. Q. v 1 podľa LV XXXX, diel 10 o výmere 441 m2, odčlenený od parcely EKN 598/2, kde je ako spoluvlastník vedený X. Y. v 1/42, žalobkyňa S. Q. v 71/144 a X. Q. v 71/144 podľa LV XXXX, diel 13 o výmere 61 m2, odčlenený od parcely EKN 13736/21, ktorej vlastníkom je Obec Jakubany na LV XXXX. Parcela CKN 516 bola vytvorená z pôvodných parciel z troch dielov: diel 7 o výmere 96 m2, odčlenený od parcely EKN 597, kde sú vlastníci vedení žalovaný v 1. rade Obec Jakubany v podiele 13/168, S. B. v podiele 6/24 a žalobcovia S. Q. v podiele 791/2352 a Ján Mrug v podiele 791/2352 na LV XXXX, diel 9 o výmere 186 m2, odčlenený od parcely EKN 589/1, vlastníkmi v podiele 1 žalobca B. Q. a S. Q. na LV XXXX, diel 11 o výmere 105 m2, odčlenený od parcely EKN 598/2, vedený na vlastníka X. Y. v podiele 1/72, žalobkyňu S. Q. v podiele 71/144 a X. Q. v podiele 71/144 na LV XXXX. Žalovaný v 3. rade X. Y. je neznámym vlastníkom a je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Parcely CKN 515 a CKN 516 tvoria jeden celok takmer 90 rokov od susedných parciel sú oddelené plotom a stavbami a v minulosti tvorili gazdovstvo právnych predchodcov žalobcov. Sporné parcely sú užívané a dobromyseľne držané už od roku 1927. Pôvodné budovy zhoreli v roku 1927 a starý otec žalobkyne v 1. rade X. P. postavil nový dom a príslušenstvo k nemu. Dedo tam býval až do roku 1958, kedy na základe neformálnej darovacej zmluvy nadobudol právny predchodca, otec žalobkyne Q. P. tieto nehnuteľnosti, ktorý zomrel 31.10.2014, s manželkou G., ktorá v dome žije doposiaľ. V roku 2013 celý súbor nehnuteľností nadobudli žalobcovia na základe darovacej zmluvy a obaja v podiele 1. Geometrickým plánom 4/2014 boli novovytvorené parcely CKN 515 a 516, ktoré presne vystihujú stav vlastníctva a situáciu na mieste samom. Žalobcovia majú zato, že im vzniklo podľa ustanovenia § 115 a § 116 zákona č. 141/50 Zb., resp. § 134 OZ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože je nesporné, že spornú parcelu ako svoju držali už právni predchodcovia od roku 1927 a žalobcovia ju držia, užívajú nikým nerušene a dobromyseľne po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko nehnuteľnosti nemajú majetkoprávne vyporiadané a iným spôsobom než podaním tejto žaloby to nie je možné.
3. Obec Jakubany vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2016 uviedla, že nemá výhrady ku žalobe ako takej, a ku vzniku vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti za predpokladu, že zo strany žalobcov bude poskytnutá finančná náhrada za podiel obce, ktorý predstavuje na žalovaných nehnuteľnostiach 76,85 m2 pri cene 4,- eur za 1 m2 stanovených internou smernicou v obci za celkovú sumu 307,04 eur.
4. Pr. zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že nemá námietky, aby si žalobcovia vyporiadali sporný pozemok, ale za cenu, ktorá je toho času v k.ú. X., trhovou cenou v zastavanom území obce, a to za podiel žalovanej v 2. rade na parcele EKN 597 vo výmere 96 m2 v sume 720,- eur pri cene 30,- eur za 1 m2, pretože žalovaná v 2. rade nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach dedením po otcovi, pričom predchodcovia žalovanej v 2. rade mali na týchto parcelách v minulosti maštaľ a stodolu a preto ich dedili.
5. Z vyjadrenia SPF ku žalobe vyplýva, že na spornej parcele 598/2 zapísanej na LV XXXX je spoluvlastníkom parcely aj X. Y. evidovaný ako nezistený vlastník. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú titulom vydržania. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania, a to spôsobilosť predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby. Samotná detencia ku vzniku vlastníckeho práva vydržaním nepostačuje. Žalobcovia tvrdia, že spornú parcelu a ďalšie užívali ich právni predchodcovia od roku 1927, ktoré zastavali nehnuteľnosťami a na základe neformálnych darovacích zmlúv, tieto prešli na žalobcov. Žalobcovia sú ale zaťažení dôkazným bremenom preukázať svoje tvrdenie a dôvodnosť uplatneného nároku z titulu unesenia dôkazného bremena. Žalobkyňa v 1. rade nadobudla spornú parcelu na základe darovacej zmluvy V1364/13 a spoluvlastnícky podiel 71/144 k celku, teda musela mať vedomosť, že nadobúda len podiel a nie celok. Zo žaloby nevyplýva, ako malo dôjsť k vyporiadaniu podielu nezisteného vlastníka, kto, kedy, na základe čoho a akého titulu vo vzťahu k nemu to vyporiadal, pretože samotný užívací vzťah k vydržaniu nepostačuje a ani postavenie domu na cudzom pozemku. Predmetom daru v zmysle citovanej darovacej zmluvy bol rodinný dom súpisné číslo 281 bez pozemku a teda žalobcovia museli byť uzrozumení s tým, že nadobúdajú v roku 2013 len dom a spoluvlastnícke podiely na iných parcelách, nie celé parcely, ani darovacia zmluva nesvedčí o dobromyseľnosti držby žalobcov.
6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, pr. zástupcu žalobcov, pr. zástupcu žalovaného v 1. rade, pr. zástupkyne žalovanej v 2. rade, zástupkyne Slovenského pozemkového fondu SR, listinnými dôkazmi, ktoré doložili strany sporu, ako aj tie, ktoré súd na základe žiadostí strán sporu si vyžiadal z Okresného úradu, katastrálny odbor v Starej Ľubovni, výsluchom svedkyne G. P., ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú, aby súd určil, že sú podieloví spoluvlastníci ku sporným nehnuteľnostiam a svoje vlastnícke právo mali nadobudnúť titulom vydržania. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že časť nehnuteľností mal darovať starý otec X. P. otcovi žalobkyne v 1. rade Q. P. v roku 1957 darovacou zmluvou zo dňa 20.03.1957, ktorú v priebehu konania doložili a následne otec žalobkyne v 1. rade darovacou zmluvou z roku 2013 daroval nehnuteľnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Darované neboli celé nehnuteľnosti, len podiely, ktoré vlastnili darcovia ku dňu uzavretia darovacích zmlúv. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú od toho, že sporné nehnuteľnosti užívali tak právni predchodcovia od roku 1927 a v tejto držbe pokračovali rodičia a žalobcovia doposiaľ. Užívajú ich ako jeden celok, ktorý tvoria rodinný dom, maštaľ a hospodárske budovy k nemu, pokojne, nerušene, po celú dobu.
8. Pr. zástupca žalobcov v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že všetkým je známa prax v minulom storočí, uzatváranie zmlúv v obciach, ale za podstatné považuje to, že sporné nehnuteľnosti, ako svoje užíval X. P., dedo žalobkyne v 1. rade, neskôr Q. P. s manželkou, rodičia žalobkyne v 1. rade, ktorí neformálnou zmluvou v roku 1995 odovzdali, darovali celý hospodársky majetok žalobcom. Teda má zato, že v zmysle § 134 OZ im vzniklo vlastnícke právo vydržaním. Dvaja účastníci na strane žalovaných spochybňujú dobromyseľnosť držby žalobcov a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 130 ods. 1 OZ druhá veta, kde pri pochybnosti sa má zato, že držba je oprávnená. V priebehu konania doručil zápisnicu vyhotovenú dňa 20.03.1957, ktorú považuje za testament, v ktorej X. P. daroval všetky nehnuteľnosti svojmu synovi Q. P., právnemu predchodcovi žalobcov. Túto vyhotovili 30 rokov po tom, ako bol postavený nový dom a v nej necitoval všetky zmluvy, ktoré mal v minulosti uzavreté. Zmluvy neboli perfektné, pretože ich ľudia realizovali medzi sebou, aby sa vyhli poplatkom u notára, ale zo zmluvy je zrejmé, že daruje celé hospodárstvo, vrátane dobytka tak, ako sa to v tejto zápisnici cituje. Túto skutočnosť aj dosvedčila matka žalobkyne v 1. rade G. P. vypočutá v tomto konaní, ktorá žila a žije v dome celý život a túto skutočnosť potvrdila aj Obec X., ktorá situáciu v obci pozná a nárok žalobcov považuje za dôvodný a zákonný. Tento spochybňuje jedine žalovaná v 2. rade, ktorá podľa žaloby ani nevedela, že je tam spoluvlastníčkou, kým nebola žaloba podaná a tvrdenia žalobcov nijakým spôsobom nevyvrátila. Pokiaľ ide o výhradu žalovaného v 3. rade, ten nepozná reálnu situáciu v obci. O dobromyseľnosti svedčí aj tá skutočnosť, že žalobcovia platili obecné dane. Pokiaľ ide o čiastkové úkony v podobe kúpnych zmlúv, ktorými žalobcovia postupne nadobúdali podiely na sporných nehnuteľnostiach, je to bežná prax, ak si niekto chce dať pozemky dokopy, hoci sa cíti byť ich vlastníkom, že nejakými formálnymi zmluvami to urobí, ako to bolo v ich prípade. Z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
9. Pr. zástupca žalovaného v 1. rade v priebehu konania ustúpil z požiadavky, aby súd uložil žalobcom povinnosť uhradiť kúpnu cenu tak, ako tomu bolo vo vyjadrení k žalobe a uviedol, že o existencii stavieb postavených na sporných nehnuteľnostiach má obec vedomosť a nepovažuje ohliadku navrhnutú pr. zástupcom žalobcov za nevyhnutnú. Pri posudzovaní otázky, kto je vlastníkom nehnuteľností sa môže súd odchýliť aj od stavu zapísaného Okresným úradom, katastrálnym odborom W. I. a evidencia o vlastníkoch je záväzná a hodnoverná, ak sa nepreukáže opak. Finančná náhrada v tomto konaní nie je možná, pretože určenie vlastníckeho práva má povahu deklaratórneho rozhodnutia a nezakladá nový právny vzťah. Teda procesný postup, ktorý navrhovala Obec v písomnom vyjadrení k žalobe by prichádzal do úvahy len v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale toto nie je predmetom sporu.
10. Pr. zástupkyňa žalovanej v 2. rade namietala, aby žalobcovia spĺňali podmienky vydržania. Z LV, ktoré tvoria prílohu žaloby je zrejmé, že žalobcovia postupne kupovali podiely na sporných parcelách od roku 2010 a to je dôkazom toho, že ak vedeli, že nie sú oprávnenými držiteľmi, nemohli tento pozemok vydržať, ani titulom dobromyseľnosti a preto tvrdí, že vydržanie tu nie je možné, iba vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S týmto nemá problém za predpokladu, že žalobcovia uhradia žalovanej v 2. rade navrhovanú kúpnu cenu pôvodne to bolo 30,- eur, chceli sa dohodnúť aj na cene 20,- eur, ale ku žiadnej nedošlo. Ak si žalobcovia boli istí, že im sporné nehnuteľnosti patria, tak si ich mali vyporiadať darovacou zmluvou, ale nie kúpnymi zmluvami, ktoré sú toho dôkazom. Spochybňuje aj vyjadrenie pr. zástupcu žalovaného v 1. rade, že nemá výhrady s podanou žalobou, pretože ona má inú skúsenosť, pokiaľ ide o tieto druhy sporov, takže toto vyjadrenie nie je čisté. V k.ú. X. bežne je situácia, že na jednom dvore je od 20 do 60 spoluvlastníkov a tí si vyporiadavajú pozemky pod budovami dodnes. V závere uviedla, že navrhuje, aby súd určil výlučné vlastníctvo žalobcov, ale súčasne uložil im povinnosť vyplatiť žalovanej v 2. rade za jej ustupujúci podiel.
11. Zástupkyňa žalovaného v 3. rade v konaní pred súdom poukázala na skutočnosť, že skôr sú tu dané predpoklady na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva ako na určenie vlastníckeho práva. Pri tomto spôsobe vyporiadania je nevyhnutné preukázať zákonné podmienky pre splnenie vydržania a z dôkazov produkujúcich žalujúcou stranou nie sú tieto splnené. Žalobcovia síce predložili zápisnicu z 20.03.1957, z ktorej vyplýva, že X. P. odkúpil od X. Y. čiastku, ale z toho nie je zrejmé, o aké podiely a na akých nehnuteľnostiach má ísť. Z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že pod menom X. Y. sa nachádzajú viacerí menovci a nevie, či ide práve o toho X. Y., ktorého v tomto konaní zastupujú. V pozemnoknižnej vložke 797, z ktorej sú sporné parcely vytvorené, kde má byť neznámy vlastník X. Y., v nej sa takéto priezvisko nenachádza, hoci na LV XXXX je ako vlastník pod B5 uvedený X. Y. a odkaz je na pozemnoknižnú vložku 797. Hoci darovacia zmluva z 20.03.1957 bola vyhotovená, tak k jej zápisu porovnaním s listinami doloženými Správou katastra došlo až v roku 2007 po 50. rokoch od uzavretia. Ani tieto listiny nie sú dostatočným dôkazom, že žalobcovia vydržali vlastnícke právo ku predmetným nehnuteľnostiam. Teda právny titul vydržania je sporný a v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
12. Svedkyňa G. P., matka žalobkyne v 1. rade uviedla, že v roku 1927 zhorel dom a v roku 1957 darovali svokrovci rodinný dom jej manželovi, ktorí museli nanovo postaviť a následne ho oni s manželom darovali dcére, a to dom včítane pozemku, ktorý sa užíva viac ako 100 rokov. G. B. si nikdy nerobila nárok na tento pozemok, ani nikto iný.
13. Žalovaný v 4. rade nič podstatné k predmetu sporu neuviedol.
14. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároku žalobcov nie je možné vyhovieť.
15. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam.
16. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
19. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
20. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
21. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 1801/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
22. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
23. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), 33) c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak. (2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
24. Vydržanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov:
a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) držba musí byť oprávnená,
c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, u hnuteľných vecí je vydržacia doba 3-ročná a u nehnuteľností 10-ročná. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, v danom prípade žalobca (nadobúdací právny titul, i keď neplatný, napr. kúpnu alebo darovaciu zmluvu).
25. V zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajú zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu žalobcov nie je možné vyhovieť. Žalobcovia v konaní odôvodnili svoju držbu pre potreby vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam od darovacích zmlúv uzavretých v minulosti, ako aj poslednej, ktorou rodičia žalobkyne darovali všetky nehnuteľnosti jej a jej manželovi a ústnou darovacou zmluvou im mali darovať aj nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu. Z predložených darovacích zmlúv vyplýva, že predmetom daru bol len podiel na žalovaných parcelách, teda len taký, aký vlastnili právni predchodcovia v čase podpisu darovacích zmlúv. V konaní však žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, kedy a akým spôsobom mali nadobudnúť podiely tak žalovaného v 1. až 3. rade, kedy, akým spôsobom, od koho a na základe akého právneho titulu. V tomto prípade možno súhlasiť s obranou tak žalovanej v 2. rade, ako aj zástupcu žalovaného v 3. rade, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom. Túto skutočnosť dokazuje aj samotný postoj žalobcov, že ak boli presvedčení o tom, že im vlastnícke právo ku žalovaným nehnuteľnostiam patrí a boli dobromyseľní, teda nebolo ich povinnosťou snažiť sa vysporiadať si sporné parcely kúpou podielov od jednotlivých podielových spoluvlastníkov kúpnymi zmluvami, na ktoré poukázala pr. zástupkyňa žalovanej v 2. rade, pretože toto ich konanie vyvracia dobromyseľnosť držby žalobcov, že ak boli presvedčení o tom, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, mali sa svojho práva, ktoré im týmto spôsobom vzniklo, domáhať žalobou na súde, ale nie postupnou kúpou od vlastníkov, ktorí im boli ochotní svoje podiely previesť, lebo toto ich správanie je potom v rozpore so zásadou dobromyseľnosti, resp. sa jej prieči. Keďže súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, tak žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Z toho dôvodu nevykonal ani navrhnutý dôkaz pr. zástupcom žalobcov ohliadkou na mieste samom, pretože vykonanie tohto dôkazu by bolo v súlade s ust. § 153 ods. 3 CSP nadbytočné, pretože nie je dôležité vidieť, či a v akom teréne sa v sporné nehnuteľnosti nachádzajú, či sú oplotené, zastavané atď., ale pre rozhodnutie v tejto veci bolo nevyhnutné, aby žalobcovia splnili hmotnoprávne podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre vyhovenie tejto žaloby. Súd sa stotožňuje s vyjadreniami žalovaných, že žalobcovia by v tomto konaní boli úspešní, ak by sa žalobou na súde domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale nie určovacou žalobou.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. rade a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia boli v spore v plnom rozsahu neúspešní, a teda by mali žalovaným v 1. a 3. rade nahradiť trovy konania. Žalovaní v 1. a 3. rade si však žiadne trovy konania neuplatnili a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia boli v spore v plnom rozsahu neúspešní, teda sú povinní žalovanej v 2. rade nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.