Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/106/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. S. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, 2. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., proti žalovaným: 1. Obec Jakubany, 065 12 Jakubany 555, právne zastúpený JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, 2. S. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, 3. X. Y., na neznámom mieste, zastúpený W. pozemkovým fondom SR, O. cesta XX, XXX XX O., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 09.04.2018 č.k. takto jednohlasne

rozhodol:

Pokračuje v konaní s X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, ako žalobcom v 2. rade.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaní v 1. a 3. rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností k.ú. X. parciel CKN XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a CKN XXX o výmere 387 m2, záhrada, obaja v podiele X/X.

3. Svoj návrh odôvodnili tým, že geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa 15.01.2014 boli vytvorené nové parcely CKN XXX o výmere XXX m2 a CKN XXX o výmere 387 m2, pričom parcela CKN XXX bola vytvorená z pôvodných parciel z 5 dielov. Diel 5 o výmere 96 m2 je odčlenený od parcely EKN XXX, kde sú ako spoluvlastníci vedení žalovaní Obec X. v podiele XX/XXX, S. B. X/XX a žalobcovia

S. Q. v podiele XXX/XXXX a X. Q. v podiele XXX/XXXX na LV XXXX, diel X o výmere 106 m2, ktorý tvorí parcelu EKN XXX, u ktorej sú spoluvlastníkmi S. Q. v X/X a B. Q. v X/X podľa LV XXXX, diel 8 o výmere 187 m2, odčlenený od parcely EKN 598/1, kde sú ako spoluvlastníci vedení žalobcovia B. Q. v X/X a S. Q. v X/X podľa LV XXXX, diel XX o výmere 441 m2, odčlenený od parcely EKN XXX/X, kde je ako spoluvlastník vedený X. Y. v X/XX, žalobkyňa S. Q. v XX/XXX a X. Q. v XX/XXX podľa LV XXXX, diel XX o výmere 61 m2, odčlenený od parcely EKN XXXXX/XX, ktorej vlastníkom je R. X. na LV XXXX. Parcela CKN XXX bola vytvorená z pôvodných parciel z troch dielov: diel X o výmere 96 m2, odčlenený od parcely EKN XXX, kde sú ako vlastníci vedení žalovaný v 1. rade Obec X. v podiele XX/ XXX, S. B. v podiele X/XX a žalobcovia S. Q. v podiele XXX/XXXX a X. Q. v podiele XXX/XXXX na LV XXXX, diel X o výmere 186 m2, odčlenený od parcely EKN XXX/X, vlastníkmi v podiele X/X žalobca B. Q. a S. Q. na LV XXXX, diel XX o výmere 105 m2, odčlenený od parcely EKN XXX/X, vedený na vlastníka X.a Y.a v podiele X/XX, žalobkyňu S. Q.ovú v podiele XX/XXX a X.a Q.a v podiele XX/XXX na LV XXXX. Žalovaný v 3. rade X. Y. je neznámym vlastníkom a je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Parcely CKN XXX a CKN XXX tvoria jeden celok takmer 90 rokov, od susedných parciel sú oddelené plotom a stavbami a v minulosti tvorili gazdovstvo právnych predchodcov žalobcov. Sporné parcely sú užívané a dobromyseľne držané už od roku 1927. Pôvodné budovy zhoreli v roku 1927 a starý otec žalobkyne v 1. rade X. P. postavil nový dom a príslušenstvo k nemu. Dedo tam býval až do roku 1958, kedy na základe neformálnej darovacej zmluvy nadobudol právny predchodca, otec žalobkyne Q. P. tieto nehnuteľnosti, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, s manželkou G., ktorá v dome žije doposiaľ. V roku 2013 celý súbor nehnuteľností nadobudli žalobcovia na základe darovacej zmluvy a obaja v podiele X/X. Geometrickým plánom X/XXXX boli novovytvorené parcely CKN XXX a XXX, ktoré presne vystihujú stav vlastníctva a situáciu na mieste samom. Žalobcovia majú zato, že im vzniklo podľa ustanovenia a zákona č. 141/50 Zb., resp. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože je nesporné, že spornú parcelu ako svoju držali už právni predchodcovia od roku 1927 a žalobcovia ju držia, užívajú nikým nerušene a dobromyseľne po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko nehnuteľnosti nemajú majetkoprávne vyporiadané a iným spôsobom než podaním tejto žaloby to nie je možné.

4. Obec X. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2016 uviedla, že nemá výhrady k žalobe ako takej, a ku vzniku vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti za predpokladu, že zo strany žalobcov bude poskytnutá finančná náhrada za podiel obce, ktorý predstavuje na žalovaných nehnuteľnostiach 76,85 m2 pri cene 4 eur za 1 m2 stanovených internou smernicou v obci za celkovú sumu 307,04 eur.

5. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že nemá námietky, aby si žalobcovia vyporiadali sporný pozemok, ale za cenu, ktorá je toho času v k.ú. X., trhovou cenou v zastavanom území obce, a to za podiel žalovanej v 2. rade na parcele EKN XXX vo výmere 96 m2 v sume 720 eur pri cene 30 eur za 1 m2, pretože žalovaná v 2. rade nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach dedením po otcovi, pričom predchodcovia žalovanej v 2. rade mali na týchto parcelách v minulosti maštaľ a stodolu a preto ich dedili.

6. Z vyjadrenia SPF k žalobe vyplýva, že na spornej parcele XXX/2 zapísanej na LV XXXX je spoluvlastníkom parcely aj X. Y. evidovaný ako nezistený vlastník. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú titulom vydržania. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania, a to spôsobilosť predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby. Samotná detencia ku vzniku vlastníckeho práva vydržaním nepostačuje. Žalobcovia tvrdia, že spornú parcelu a ďalšie užívali ich právni predchodcovia od roku 1927, ktoré zastavali nehnuteľnosťami a na základe neformálnych darovacích zmlúv, tieto prešli na žalobcov. Žalobcovia sú ale zaťažení dôkazným bremenom preukázať svoje tvrdenie a dôvodnosť uplatneného nároku z titulu unesenia dôkazného bremena. Žalobkyňa v 1. rade nadobudla spornú parcelu na základe darovacej zmluvy B./XX a spoluvlastnícky podiel XX/XXX k celku, teda musela mať vedomosť, že nadobúda len podiel a nie celok. Zo žaloby nevyplýva, ako malo dôjsť k vyporiadaniu podielu nezisteného vlastníka, kto, kedy, na základe čoho a akého titulu vo vzťahu k nemu to vyporiadal, pretože samotný užívací vzťah k vydržaniu nepostačuje a ani postavenie domu na cudzom pozemku. Predmetom daru v zmysle citovanej darovacej zmluvy bol rodinný dom súpisné číslo XXX bez pozemku a teda žalobcovia museli byť uzrozumení s tým, že nadobúdajú v roku 2013 len dom a spoluvlastnícke podiely na iných parcelách, nie celé parcely. Ani darovacia zmluva nesvedčí o dobromyseľnosti držby žalobcov.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú, aby súd určil, že sú podieloví spoluvlastníci ku sporným nehnuteľnostiam a svoje vlastnícke právo mali nadobudnúť titulom vydržania. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že časť nehnuteľností mal darovať starý otec X. P. otcovi žalobkyne v 1. rade Q.ovi P. v roku 1957 darovacou zmluvou zo dňa 20.03.1957, ktorú v priebehu konania doložili a následne otec žalobkyne v 1. rade darovacou zmluvou z roku 2013 daroval nehnuteľnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Darované neboli celé nehnuteľnosti, len podiely, ktoré vlastnili darcovia ku dňu uzavretia darovacích zmlúv. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú od toho, že sporné nehnuteľnosti užívali tak právni predchodcovia od roku 1927 a v tejto držbe pokračovali rodičia a žalobcovia doposiaľ. Užívajú ich ako jeden celok, ktorý tvoria rodinný dom, maštaľ a hospodárske budovy k nemu, pokojne, nerušene, po celú dobu.

8. Právny zástupca žalobcov v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že všetkým je známa prax v minulom storočí, uzatváranie zmlúv v obciach, ale za podstatné považuje to, že sporné nehnuteľnosti, ako svoje užíval X. P., dedo žalobkyne v 1. rade, neskôr Q. P. s manželkou, rodičia žalobkyne v 1. rade, ktorí neformálnou zmluvou v roku 1995 odovzdali, darovali celý hospodársky majetok žalobcom. Teda má zato, že v zmysle im vzniklo vlastnícke právo vydržaním. Dvaja účastníci na strane žalovaných spochybňujú dobromyseľnosť držby žalobcov a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie druhá veta, kde pri pochybnosti sa má zato, že držba je oprávnená. V priebehu konania doručil zápisnicu vyhotovenú dňa 20.03.1957, ktorú považuje za testament, v ktorej X. P. daroval všetky nehnuteľnosti svojmu synovi Q.ovi P., právnemu predchodcovi žalobcov. Túto vyhotovili 30 rokov po tom, ako bol postavený nový dom a v nej necitoval všetky zmluvy, ktoré mal v minulosti uzavreté. Zmluvy neboli perfektné, pretože ich ľudia realizovali medzi sebou, aby sa vyhli poplatkom u notára, ale zo zmluvy je zrejmé, že daruje celé hospodárstvo, vrátane dobytka tak, ako sa to v tejto zápisnici cituje. Túto skutočnosť aj dosvedčila matka žalobkyne v 1. rade G. P. vypočutá v tomto konaní, ktorá žila a žije v dome celý život a túto skutočnosť potvrdila aj Obec X., ktorá situáciu v obci pozná a nárok žalobcov považuje za dôvodný a zákonný. Tento spochybňuje jedine žalovaná v 2. rade, ktorá podľa žaloby ani nevedela, že je tam spoluvlastníčkou, kým nebola žaloba podaná a tvrdenia žalobcov nijakým spôsobom nevyvrátila. Pokiaľ ide o výhradu žalovaného v 3. rade, ten nepozná reálnu situáciu v obci. O dobromyseľnosti svedčí aj tá skutočnosť, že žalobcovia platili obecné dane. Pokiaľ ide o čiastkové úkony v podobe kúpnych zmlúv, ktorými žalobcovia postupne nadobúdali podiely na sporných nehnuteľnostiach, je to bežná prax, ak si niekto chce dať pozemky dokopy, hoci sa cíti byť ich vlastníkom, že nejakými formálnymi zmluvami to urobí, ako to bolo v ich prípade. Z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v priebehu konania ustúpil z požiadavky, aby súd uložil žalobcom povinnosť uhradiť kúpnu cenu tak, ako tomu bolo vo vyjadrení k žalobe a uviedol, že o existencii stavieb postavených na sporných nehnuteľnostiach má obec vedomosť a nepovažuje ohliadku navrhnutú pr. zástupcom žalobcov za nevyhnutnú. Pri posudzovaní otázky, kto je vlastníkom nehnuteľností sa môže súd odchýliť aj od stavu zapísaného Okresným úradom, katastrálnym odborom Stará Ľubovňa a evidencia o vlastníkoch je záväzná a hodnoverná, ak sa nepreukáže opak. Finančná náhrada v tomto konaní nie je možná, pretože určenie vlastníckeho práva má povahu deklaratórneho rozhodnutia a nezakladá nový právny vzťah. Teda procesný postup, ktorý navrhovala Obec v písomnom vyjadrení k žalobe by prichádzal do úvahy len v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale toto nie je predmetom sporu.

10. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade namietala, aby žalobcovia spĺňali podmienky vydržania. Z LV, ktoré tvoria prílohu žaloby je zrejmé, že žalobcovia postupne kupovali podiely na sporných parcelách od roku 2010 a to je dôkazom toho, že ak vedeli, že nie sú oprávnenými držiteľmi, nemohli tento pozemok vydržať, ani titulom dobromyseľnosti a preto tvrdí, že vydržanie tu nie je možné, iba vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S týmto nemá problém za predpokladu, že žalobcovia uhradia žalovanej v 2. rade navrhovanú kúpnu cenu pôvodne to bolo 30,- eur, chceli sa dohodnúť aj na cene 20,- eur, ale ku žiadnej nedošlo. Ak si žalobcovia boli istí, že im sporné nehnuteľnosti patria, tak si ich mali vyporiadať darovacou zmluvou, ale nie kúpnymi zmluvami, ktoré sú toho dôkazom. Spochybňuje aj vyjadrenie pr. zástupcu žalovaného v 1. rade, že nemá výhrady s podanou žalobou, pretože ona má inú skúsenosť, pokiaľ ide o tieto druhy sporov, takže toto vyjadrenie nie je čisté. V k.ú. X. bežne je situácia, že na jednom dvore je od 20 do 60 spoluvlastníkov a tí si vyporiadavajú pozemky pod budovami dodnes. V závere uviedla, že navrhuje, aby súd určil výlučné vlastníctvo žalobcov, ale súčasne uložil im povinnosť vyplatiť žalovanej v 2. rade za jej ustupujúci podiel.

11. Zástupkyňa žalovaného v 3. rade v konaní pred súdom poukázala na skutočnosť, že skôr sú tu dané predpoklady na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva ako na určenie vlastníckeho práva. Pri tomto spôsobe vyporiadania je nevyhnutné preukázať zákonné podmienky pre splnenie vydržania a z dôkazov produkujúcich žalujúcou stranou nie sú tieto splnené. Žalobcovia síce predložili zápisnicu z 20.03.1957, z ktorej vyplýva, že X. P. odkúpil od X.a Y.a čiastku, ale z toho nie je zrejmé, o aké podiely a na akých nehnuteľnostiach má ísť. Z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že pod menom X. Y. sa nachádzajú viacerí menovci a nevie, či ide práve o toho X.a Y.a, ktorého v tomto konaní zastupujú. V pozemnoknižnej vložke XXX, z ktorej sú sporné parcely vytvorené, kde má byť neznámy vlastník X. Y., v nej sa takéto priezvisko nenachádza, hoci na LV XXXX je ako vlastník pod B5 uvedený X. Y. a odkaz je na pozemnoknižnú vložku XXX. Hoci darovacia zmluva z 20.03.1957 bola vyhotovená, tak k jej zápisu porovnaním s listinami doloženými Správou katastra došlo až v roku 2007 po 50. rokoch od uzavretia. Ani tieto listiny nie sú dostatočným dôkazom, že žalobcovia vydržali vlastnícke právo ku predmetným nehnuteľnostiam. Teda právny titul vydržania je sporný a v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

12. Svedkyňa G. P., matka žalobkyne v 1. rade uviedla, že v roku 1927 zhorel dom a v roku 1957 darovali svokrovci rodinný dom jej manželovi, ktorí museli nanovo postaviť a následne ho oni s manželom darovali dcére, a to dom včítane pozemku, ktorý sa užíva viac ako 100 rokov. Žiadna B. si nikdy nerobila nárok na tento pozemok, ani nikto iný.

13. Žalovaný v 4. rade nič podstatné k predmetu sporu neuviedol.

14. Súd vec právne posúdil podľa ust. , , až 4, a , , , , a a dospel k záveru, že nároku žalobcov nie je možné vyhovieť.

15. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

16. Vydržanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, u hnuteľných vecí je vydržacia doba 3-ročná a u nehnuteľností 10-ročná. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, v danom prípade žalobca (nadobúdací právny titul, i keď neplatný, napr. kúpnu alebo darovaciu zmluvu).

17. V zmysle ust. a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl

ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajú zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu žalobcov nie je možné vyhovieť. Žalobcovia v konaní odôvodnili svoju držbu pre potreby vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam od darovacích zmlúv uzavretých v minulosti, ako aj poslednej, ktorou rodičia žalobkyne darovali všetky nehnuteľnosti jej a jej manželovi a ústnou darovacou zmluvou im mali darovať aj nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu. Z predložených darovacích zmlúv vyplýva, že predmetom daru bol len podiel na žalovaných parcelách, teda len taký, aký vlastnili právni predchodcovia v čase podpisu darovacích zmlúv. V konaní však žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, kedy a akým spôsobom mali nadobudnúť podiely tak žalovaného v 1. až 3. rade, kedy, akým spôsobom, od koho a na základe akého právneho titulu. V tomto prípade možno súhlasiť s obranou tak žalovanej v 2. rade, ako aj zástupcu žalovaného v 3. rade, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom. Túto skutočnosť dokazuje aj samotný postoj žalobcov, že ak boli presvedčení o tom, že im vlastnícke právo ku žalovaným nehnuteľnostiam patrí a boli dobromyseľní, teda nebolo ich povinnosťou snažiť sa vysporiadať si sporné parcely kúpou podielov od jednotlivých podielových spoluvlastníkov kúpnymi zmluvami, na ktoré poukázala pr. zástupkyňa žalovanej v 2. rade, pretože toto ich konanie vyvracia dobromyseľnosť držby žalobcov, že ak boli presvedčení o tom, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, mali sa svojho práva, ktoré im týmto spôsobom vzniklo, domáhať žalobou na súde, ale nie postupnou kúpou od vlastníkov, ktorí im boli ochotní svoje podiely previesť, lebo toto ich správanie je potom v rozpore so zásadou dobromyseľnosti, resp. sa jej prieči. Keďže súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, tak žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Z toho dôvodu nevykonal ani navrhnutý dôkaz pr. zástupcom žalobcov ohliadkou na mieste samom, pretože vykonanie tohto dôkazu by bolo v súlade s ust. nadbytočné, pretože nie je dôležité vidieť, či a v akom teréne sa v sporné nehnuteľnosti nachádzajú, či sú oplotené, zastavané atď., ale pre rozhodnutie v tejto veci bolo nevyhnutné, aby žalobcovia splnili hmotnoprávne podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre vyhovenie tejto žaloby. Súd sa stotožňuje s vyjadreniami žalovaných, že žalobcovia by v tomto konaní boli úspešní, ak by sa žalobou na súde domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale nie určovacou žalobou.

20. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Podľa názoru odvolateľov, súd k výkladu a aplikácii jednotlivých ustanovení zákona a žalobcami plnených podmienok pristupoval striktne a formalisticky, čo podľa žalobcov nie je v súlade s účelom ustanovení zákona o vydržaní.

22. Žalobcovia majú za to, že splnili všetky podmienky na vznik vlastníckeho práva vydržaním. Splnili dobromyseľný vstup do držby, po celý čas dobromyseľne celé gazdovstvo riadne obhospodarovali a starali sa oň ako o vlastný majetok, investovali nemalé finančné prostriedky a platili daň. Po celý čas vo výkone držby im nikdy nikto v ničom nebránil, nikto im nič nevyčítal, držba bola nerušená a plne dobromyseľná.

23. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. Okrem iných skutočností uviedla, že právni predchodcovia žalobcov si nehnuteľnosť počas celých 100 rokov vyporiadavali, a to tak, že podiel po podiele od spoluvlastníkov kupovali, či mali podarovaný, ale nikdy ju nevyporiadali v celosti, ako žiadali súd, aby im ju priznal.

25. V ďalšom vyjadrení uviedla, že žalobcovia oslovili žalovanú v 2. rade, ale s tým, aby im podpísala vydržanie, s čím nesúhlasila. Na to sa žalovaný v 1. rade vyslovil, že nedostane ani cent. Na finančnom vyrovnaní sa so žalobcami dohodnúť chcela.

26. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. K odvolacím námietkam žalobcov sa žiada uviesť nasledovné.

29. V podanom odvolaní len všeobecne formulované tvrdenia, že po celý čas sa žalobcovia cítili a cítia byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností, že žalobcovia a predtým ich právni predchodcovia držali nehnuteľnosti ako svoje takmer 100 rokov, že počas celého obdobia nikto nikdy nespochybnil ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nedovolával sa žiadnych nárokov voči ním, že k držbe, ako aj k riadnemu a nikým nespochybnenému užívaniu pozemkov ako vlastníctva pristupovali čestne, bez akéhokoľvek záujmu niekoho ukrátiť na jeho právach a niekoho poškodiť a celé toto konanie svedčí o dobromyseľnosti, keď o celý súbor nehnuteľností - gazdovstvo sa po celý čas riadne starali ako vlastníci, investovali doň, udržiavali a zveľaďovali, naviac platili daň, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu právne relevantnými námietkami vo vzťahu k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie.

30. V bode 26. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia v konaní odôvodnili svoju držbu pre potreby vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam od darovacích zmlúv uzavretých v minulosti, ako aj poslednej, ktorou rodičia žalobkyne darovali všetky nehnuteľnosti jej a jej manželovi a ústnou darovacou zmluvou im mali darovať aj nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu. Zvýraznil, že z predložených darovacích zmlúv vyplýva, že predmetom daru bol len podiel na žalovaných parcelách, teda len taký, aký vlastnili právni predchodcovia v čase podpisu darovacích zmlúv. V konaní však žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, kedy a akým spôsobom mali nadobudnúť podiely tak žalovaného v 1. až 3. rade, kedy, akým spôsobom, od koho a na základe akého právneho titulu. V tomto prípade možno súhlasiť s obranou tak žalovanej v 2. rade, ako aj zástupcu žalovaného v 3. rade, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom.

31. Uvedený právny záver súdu prvej inštancie tvoriaci základ vydaného rozhodnutia, v podanom odvolaní žalobcami konkrétnym spôsobom vzťahujúcim sa k argumentom súdu prvej inštancie spochybnený nebol a odvolací súd tento záver nepovažuje za formalistický, ktorý, ako to odvolatelia v podanom odvolaní tvrdia, nie je v súlade s účelom ustanovení zákona o vydržaní.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

33. V priebehu odvolacieho konania žalobca v 2. rade B. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrel. Zomrel dňa XX.XX.XXXX. Keďže predmet tohto konania tvorí tzv. majetkový spor, v týchto prípadoch súd obligatórne pokračuje predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby.

34. Z predloženého uznesenia - 37, zo dňa 20.02.2019 odvolací súd zistil, že jediným dedičom po pôvodnom žalobcovi v 2. rade B.ovi Q.ovi je pôvodný žalovaný v 4. rade X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd pokračuje v konaní s X.om Q.om, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, ako žalobcom v 2. rade.

36. X. Q. vo vyjadrení doručenom súdu 18.06.2019 súhlasil s tým, aby v ďalšom konaní vystupoval ako žalobca.

37. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 2. rade odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia , a a s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

38. Žalovaní v 1. a 3. rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže im v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).