Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: P. S., C. XX, XXX XX S., L.: XXXXXXXX práv.zast. PUCHALLA,SLÁVIK&partners s.r.o. so sídlom ul. Kmeťova 24, Košice IČO:36860930 proti žalovanému: M. H., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XX/XX, S., zast. JUDr. Peter Jonáš, advokát, AK Trebišov, M.R.Štefánika 2393/29 o zaplatenie 1.776,98 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.776,98 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe výsledku volieb do obecnej samosprávy zo dňa 27.11.2010 sa novozvolené orgány samosprávy P. S. ujali výkonu mandátu dňa 11.1.2011 zložením sľubu. Preverením finančnej agendy sa zistilo, že žalovaný - bývalý starosta P., M. H. v mesiacoch august 2010 až december 2010 bez rozhodnutia zastupiteľstva obce alebo právoplatného rozhodnutia súdu neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami obce , ktoré tvoria majetok obce. Konaním v rozpore so zákonom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor obce v sume 1.776,98 Eur tak, že v mesiaci 8/2010 si dal vyplatiť mzdu v sume 1.198,40 Eur, čo je viac o 338,10 Eur, v mesiaci 9/2010 si dal vyplatiť mzdu v sume 1.229,00 Eur, čo je viac o 368,70 Eur, v mesiaci 10/2010 si dal vyplatiť mzdu v sume 1.193,08 Eur, čo je viac o 332,78 Eur, v mesiaci 11/2010 si dal vyplatiť mzdu v sume 1.229,00 Eur, čo je viac o 368,70 Eur, v mesiaci 12/2010 si dal vyplatiť mzdu v sume 1.229,00 Eur, čo je viac o 368,70 Eur. Žalobca si uplatnil aj trovy konania.

2.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva P. S. pod č.5/3M/2006 bola určená mzda starostu s tým, že na základe tohto uznesenia sa starostovi vyplácalo iba 70% mzdových prostriedkov. Následne rozsudkom KS Košice č.k.6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010 v spojení s rozsudkom NS SR č.5SŽo/125/2010 zo dňa 22.6.2010 bolo toto uznesenie zrušené a bolo vyslovené, že uznesenie, ktorým obecné zastupiteľstvo určilo starostovi úväzok vo výške 70%, je neplatné, pretože obecné zastupiteľstvo nemôže určovať úväzok starostovi, jedine môže určiť plat starostu. Žalovaný ako starosta nastúpil na plný úväzok. V tomto prípade, keďže obecné zastupiteľstvo neurčilo plat starostu, musí sa vychádzať zo zákona č.253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, a to najmä z §4 ods.3, teda starosta obce musel dostať aspoň minimálnu mzdu na základe tohto zákona. Ďalej poukázal aj na uznesenie KS v Košiciach č.k.1Co/51/2013 zo dňa 10.12.2014, v ktorom uznesení Krajský súd v Košiciach, vo veci OS Trebišov sp.zn. 6C/173/2011, zaujal právne stanovisko, že starostovi obce patrí aspoň minimálna mzda podľa zákona č.253/1994 Zb. ako plnoúväzkovému starostovi obce. Z týchto dôvodov žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uplatnil si aj náhradu trov konania. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania na

celý uplatnený nárok s odôvodnením, že žaloba nebola podaná v zákonnej dvojročnej subjektívnej lehote, keďže žaloba bola podaná dňa 9.1.2013 a dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 31.12.2012, vzhľadom na dátum výplaty poslednej splátky.

3.Súd vykonal dokazovanie vyjadrením strán sporu, výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/173/2011, obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/68/2009 a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že žalovanému ako starostovi obce v r. 2010, a to v mesiacoch 8/2010 až 12/2010 bola vyplatená mzda nad 70% úväzku, a to konkrétne v mesiaci 8/2010 bola vyplatená mzda v sume 1.198,40 Eur, čo je viac o 338,10 Eur, v mesiaci 9/2010 v sume 1.229,00 Eur, čo je viac o 368,70 Eur, v mesiaci 10/2010 v sume 1.193,08 Eur, čo je viac o 332,78 Eur, v mesiaci 11/2010 v sume 1.229,00 Eur, čo je viac o 368,70 Eur a v mesiaci 12/2010 v sume 1.229,00 Eur, čo je viac o 368,70 Eur. Podľa žalobcu ide o bezdôvodné obohatenie, keďže bol vyplatený plat starostovi do 100% úväzku, pričom mal mať plat iba do 70%-ného úväzku, a to vychádzajúc z uznesenia zo zasadnutia zo dňa 3.1.2003, ktorým uznesením bol pre výkon funkcie starostu schválený úväzok 70%.

5.Medzi stranami sporu nebolo spornou skutočnosťou to, že žalovaný v r. 2010 bol starostom obce a ako starostovi mu skutočne v takej výške bol vyplatený plat za mesiace 8-12/2010, teda v rozsahu 100%. Táto skutočnosť vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, konkrétne z výpisov z bankového účtu .

6.Na základe výsledku volieb do obecnej samosprávy zo dňa 27.11.2010 sa novozvolené orgány samosprávy P. S. ujali výkonu mandátu dňa 11.1.2011 zložením sľubu. Táto skutočnosť medzi stranami sporu takisto nebola sporná.

7.Z obsahu spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/68/2009 bolo zistené, že Okresný prokurátor v H. ako navrhovateľ podal proti odporcovi P. S. návrh podľa §35 ods.1 písm. b/ O.s.p., §250zf/ O.s.p. na preskúmanie zákonnosti uznesenia zo dňa 20.12.2006 č.5/3M/2006 Obecného zastupiteľstva P. S., na základe ktorého žiadal napadnuté uznesenie č.5/3M/2006 zo dňa 20.12.2006, prijaté na 3. mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva vo S., konaného dňa 20.12.2006, zrušiť, a to z dôvodu, že predmetným uznesením obecné zastupiteľstvo určilo plat starostu obce ako úväzkový vo výške 70% s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dostatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výšky 100% a ak bude dostatok finančných prostriedkov, obecné zastupiteľstvo zváži aj odmeny starostovi a tiež poslancom, pričom z bodu č.10 zápisnice z 3. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 20.12.2006 je zrejmé, že starosta obce nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok za účelom vykonávania verejnej funkcie, a preto prerušil svoj predchádzajúci pracovný pomer.

8.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/68/2009-13 zo dňa 28.1.2010 zrušil uznesenie Obecného zastupiteľstva vo S. zo dňa 20.12.2006 č. 5/3M/2006. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd v preskúmavanej právnej veci v konaní podľa §250zf/ O.s.p., právne zakotveného v siedmej hlave, piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo - osobitné konania) preskúmal uznesenie č.5/3M/2006 zo dňa 20.12.2006 prijaté Obecným zastupiteľstvom vo S. a dospel k záveru, že uvedené uznesenie je v rozpore so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu obce, predloženého súdu s návrhom na začatie konania podľa §250zf/ O.s.p., súd mal za preukázané, že starosta P. S. nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok, a preto sa na neho podľa názoru súdu plne vzťahujú ustanovenia §3 ods.1,2, §4 ods.2 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Aplikácia ustanovenia §4 ods.4 uvedeného zákona vzťahujúca sa na plat tzv. úväzkového starostu nie je preto v preskúmavanej právnej veci možná, pričom oprávnenia obecného zastupiteľstva dané v ustanovení §11 ods.4 písm. i/ zákona o obecnom zriadení, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o plate starostu, nemožno podľa názoru súdu vykladať neobmedzene, t.j. bez právneho súvisu daných oprávnení obecného zastupiteľstva s inými zákonnými ustanoveniami, okrem iného aj s ustanovením §13 ods.11 zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na špeciálnu právnu normu - zákon č.253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý v hore citovaných ustanoveniach upravuje právne podmienky určenia platu starostu.

9.Rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.6.2010 č.k. 5Sžo/125/2010-59. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že Najvyšší súd SR ako odvolací súd nemohol akceptovať argument obce, že napadnutým uznesením č.5/3M/2006 zo dňa 20.12.2006, vydaným obecným zastupiteľstvom, došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu vo

výške 70%, nakoľko výška tohto platu ako i výška 70% funkčného čiastočného úväzku starostu, podľa tvrdenia obce, vyplývala z právoplatného skoršieho uznesenia obecného zastupiteľstva obce č.1/1/2003 zo dňa 3.1.2003. Súd totiž z obsahu obecného spisu zistil, že starosta M. H. dňa 14.12.2006 zložil sľub starostu, čím sa ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu nemôže byť obmedzená rozhodnutím zastupiteľského orgánu obce.

10. Na tunajšom súde sa vedie konanie na návrh žalobcu voči žalovanému a jeho manželke pod sp.zn. 6C/173/2011 o zaplatenie 11.068,00Eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie z toho dôvodu, že žalovaný ako starosta mal nárok iba na mzdu v rozsahu 70% a nie v rozsahu 100%. V tejto veci bol vyslovený právny názor Krajským súdom v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa 10.12.2014 sp.zn. 1Co/51/2013-288, ktorý poukázal na to, že otázkou oprávnenia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu resp. obmedzovať jeho úväzok sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že z ust. §11 ods.4 písm. i/ Zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2007 vyplýva právomoc obecného zastupiteľstva určovať plat starostu. Pojem „určovať plat starostu“ je presne definovaný, zrozumiteľný, bez pochybností o význame a vzťahuje sa len na stanovenie, určenie platu starostu. V žiadnom prípade sa nevzťahuje na určovanie pracovného úväzku starostu ako možného predstupňa k určeniu platu starostu, preto kompetencia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu nesubsumuje určovanie úväzku starostu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že samotní obyvatelia obce pred voľbami starostu boli uzrozumení s určitými podmienkami výkonu funkcie starostu, z ktorých jednou bol aj plný úväzok starostu. Preto pokiaľ obecné zastupiteľstvo určilo okrem platu starostu aj jeho pracovný úväzok, konalo nad rámec zákona o obecnom zriadení a svojich kompetencií a v rozpore s ust. článku 2 ods.2 Ústavy SR. Ak by zákonodarca v podobe zákona o obecnom zriadení zveril obecnému zastupiteľstvu aj právomoc určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom expresis verbis t.j. výslovne uvedené. Takéto svojvoľné rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky, ktoré mu zákon nezveruje, je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Ústavy SR. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zákonodarca ani nezvažoval možnosť zveriť túto právomoc určovania pracovného úväzku starostu do rúk obecnému zastupiteľstvu, pretože na základe toho by bolo možné, aby obecné zastupiteľstvo určilo pracovný úväzok starostu aj na nula hodín denne, čím by znefunkčnilo jedného z dôležitých samosprávnych orgánov obce, a to starostu. V prípade, že by starosta hrubo alebo opakovane zanedbával povinnosti starostu, porušoval Ústavu SR, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, obecné zastupiteľstvo môže postupovať podľa ust. §13a ods.3 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu. V súvislosti s právomocou obecného zastupiteľstva určovať plat starostu Najvyšší súd SR uviedol, že aj táto právomoc je limitovaná zákonom č.253/1994 Z.z., ktorý stanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostu zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt. Obecné zastupiteľstvo nemôže určiť nižší plat ako je uvedený v tomto zákone, teda nemôže určiť plat nižší, ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa §4 ods.1 (v závislosti od počtu obyvateľov), plat úväzkového starostu nemôže byť nižší ako súčin platu ustanoveného podľa §3 a koeficientu 0,3 (§4 ods.4 zákona č.253/1994 Z.z.). Obecné zastupiteľstvo teda môže určiť plat starostu len v rozmedzí od tejto minimálnej hranice vyššie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.11.2009 8Sžo/215/2009).

11. Na tunajšom súde sa vedie ešte konanie pod sp.zn. 15C/466/2015 / pôvodne 2Ro/582/2012/ na návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 1.758,93Eur s prísl. z titulu nevyplateného odstupného a platu za 1/2011, ako aj konanie pod sp.zn. 2C/128/2014 /predtým 2C/161/2011 - pôvodne 2Ro/241/2011/ na návrh žalobcu voči žalovanému o náhradu škody z titulu neoprávneného vyplácania cestovného.

12.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

13.Podľa ust. §11 ods.4 písm. i/ zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, o.i. najmä je mu vyhradené určiť plat starostu.

14.Podľa §13 ods.11 zákona o obecnom zriadení platové pomery starostu upravuje osobitný zákon.

15.Podľa §3 ods.1 zákona č.253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.253/1994 Z.z.“) starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa §4 ods.1. Plat sa zaokrúhľuje na celé stovky korún (od 1.1.2009 celé euro nahor).

16.Plat podľa ods.1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu (§3 ods.2 zákona č.253/1994 Z.z.).

17.Podľa §4 ods.2 zákona č.253/1994 Z.z. plat starostu nemôže byť nižší ako je ustanovené v §3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť.

18.Podľa §4 ods.4 uvedeného zákona starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu (úväzkový starosta), patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Tento plat nemôže byť nižší ako súčin platu ustanoveného podľa §3 a koeficientu 0,3.

19.Predmetom konania je zaplatenie 1.776,98 Eur s prísl. so zákonným úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný ako bývalý starosta obce konal v rozpore so zákonom a bezdôvodne sa obohatil na úkor obce, keď v mesiacoch 8,9,10,11,12/2010 si dal vyplatiť vyššiu mzdu než na ktorú mal nárok.

20.Žalovaný sa v konaní bránil, že uvedené peňažné prostriedky nie sú z jeho strany bezdôvodným obohatením, keďže boli prijaté ako peňažné prostriedky, ktoré mu patria z titulu doplatenia jeho platu za konkrétne vymedzené funkčné obdobie. Mal totiž za to, že bol starostom na plný úväzok a obecné zastupiteľstvo obce nemalo oprávnenie na zníženie jeho úväzku a ani na zníženie platu.

21.Z toho dôvodu pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo potrebné sa vysporiadať s právne významnou otázkou, či žalovanému svedčil právny titul na prijatie uvedených peňažných prostriedkov, pretože iba v prípade jeho neexistencie by sa v jeho prípade jednalo o bezdôvodné obohatenie.

22.Súd v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, vysloveným v uznesení zo dňa 18.6.2014 č.k. 11CoPr/6/2013-135, preskúmal vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný. Žaloba bola podaná na súde v zákonnej lehote dňa 9.1.2013, pretože zákonná dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť až dňa 12.1.2011, keďže novozvolené orgány obce sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení až nástupom do funkcie nového starostu, t.j. dňa 11.1.2011. Keďže ide u žalobcu o právnickú osobu - obec, nie je možné počítať premlčaciu lehotu od nasledujúceho dňa po vyplatení mzdy, keďže pracovníčka obce nie je orgán obce, nie je štatutárny zástupca obce a v danom prípade je dôležité to, kedy sa žalobca dozvedel o tzv. bezdôvodnom obohatení a nie kedy došlo k výplate mzdy.

23.Právny názor na plat starostu obce bol vyslovený v konaní vedenom na KS v Košiciach pod sp. zn. 6S/68/2009, v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010 a následne v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/125/2010 zo dňa 22.6.2010. V tomto konaní bolo zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva vo S. zo dňa 20.12.2006 č. uznesenia 5/3M/2006, ktorým obecné zastupiteľstvo určilo plat starostu obce ako úväzkový vo výške 70% s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dostatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výšky 100%. Z odôvodnenia rozsudku KS v Košiciach, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj Najvyšší súd SR ako odvolací súd, jednoznačne vyplýva, že starosta obce - žalovaný nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok za účelom vykonávania verejnej funkcie, a preto prerušil svoj predchádzajúci pracovný pomer. Teda nejde o úväzkového starostu, ktorý má nárok na plat v rozsahu úväzku 70%. Súdy už v tomto konaní poukazovali na to, že starostovi patrí plat podľa zákona a obecné zastupiteľstvo nemôže určiť nižší plat ako je uvedené v zákone.

24.Z tohto právneho názoru vychádzal aj Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 1Co/51/2013-288 zo dňa 10.12.2014 vo veci OS Trebišov sp.zn. 6C/173/2011, ktorý poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.11.2009 č.k. 8Sžo/215/2009 a tak isto zdôraznil, že obecné zastupiteľstvo nemôže určiť nižší plat ako je uvedené v zákone.

25.V danom prípade teda žalovanému ako starostovi obce v predmetnom období patril plat podľa §3 ods.1 vyššie citovaného zákona. Doplatok mzdy bol vypočítaný v súlade so zákonom, pričom ide o minimálnu mzdu starostu bez akýchkoľvek príplatkov. Teda v danom období mu mzda bola vyplácaná ako zákonná minimálna mzda, nižšia byť nemohla, teda nie je zákonný dôvod na vrátenie časti mzdy, ktorú žalobca žiada, lebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

26.Skutočnosti uvedené žalobcom, čo sa týka úväzku starostu vo výške 70%, sú právne irelevantné a súd to považuje zo strany žalobcu iba za účelovú obranu.

27.Podľa ust. §255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa ust. §262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29.Podľa ust. §262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30.O trovách konania súd rozhodol na základe zásady úspešnosti v súlade s §255 ods.1 tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, keďže mal plný úspech vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.