Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Tos-33-2018.pdf
PDF · 70.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/33/2018
Uznesenie
Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. apríla 2018 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci odsúdeného
Q. X.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. B. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 3Nt/4/2016-91 zo dňa 10.10.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a podľa § 399 ods. 2 Tr. por. sa návrh Q. X. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov sp. zn. T/171/72 a sp. zn. 2Rtv/66/91 Zák. č. 119/1990 Zb. z a m i e t a , pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972, bol Q. X. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr.zák. a bol za to odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 15 mesiacov so zaradením do I. nápravno- výchovnej skupiny.
Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 05.12.1991 bolo na základe návrhu odsúdeného na prieskumné konanie podľa zákona č. 119/1990 Zb. rozhodnuté tak, že podľa § 14 ods. 1 Zákona o rehabilitácii bol uvedený rozsudok zrušený v celom rozsahu spolu s ďalšími rozhodnutiami na tento rozsudok obsahovo nadväzujúcimi.
Nadväzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 27.01.1992 bol Q. X. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov.
Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 400 ods. 1 Tr. por. za použitia § 394 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté tak, že bola povolená obnova konania vo vyššie uvedenej trestnej veci odsúdeného Q. X., pričom bol zrušený výrok o vine a treste v rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972, a výroky o vine a treste v rozsudku Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 27.01.1992 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že postup súdu prvého stupňa nie je v súlade s ustanovením čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7, k Dohode o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré kodifikuje, že občan má právo na obnovu konania, podľa zákona a Trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novo zistené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Pod pojmom podstatná chyba nemožno mať na mysli použitie nesprávnej právnej kvalifikácie, na základe nesprávneho právneho názoru, hoci by to aj vyplývalo z nesprávnej aplikácie do úvahy prichádzajúcich predpisov, vrátane medzinárodných dohôd. Nie je preto daná žiadna zákonná podmienka na povolenie obnovy konania a preto žiadal, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy zamietol.
Odsúdený prostredníctvom obhajcu zaslal súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorej poukazoval, že otázka povolenia obnovy konania z hľadiska porušenia zásady „ne bis in idem“ už bola riešená v konkrétnych rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne, na ktoré vo vyjadrení poukázal. Žiadal preto, aby súd sťažnosť prokurátora zamietol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
Úvodom k samotným dôvodom svojho rozhodnutia, senát krajského súdu uvádza, že odsúdený Q. X. už aj v minulosti podal návrhy na obnovu konania v jeho trestnej veci, ktoré mu boli v rámci sťažnostného konania Krajským súdom v Trenčíne uznesením sp. zn. 23Tos/21/2011 zo dňa 6.12.2011 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/53/2013 zo dňa 19.6.2013 zamietnuté. V dôvodoch týchto rozhodnutí bol vyslovený právny názor, z akého dôvodu nie je možné návrhom na mimoriadny opravný prostriedok dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie, než ktorým rozhodnutím bola právoplatne ukončená jeho súdna rehabilitácia. V tejto súvislosti senát nariadeného súdu opakovane pripomína, že vyššie uvedený zákon o súdnej rehabilitácii a jeho uplatnenie v rozhodovaní súdov je tým osobitným právnym nástrojom (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 161/2014 zo dňa 13.3.2014), ktorého účelom je napravenie krívd v súdnych rozhodnutiach za skutky spáchané v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. V ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne boli vyslovené právne názory na možnosť použitia mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania len na nedostatky skutkové a nie právne.
Vo veci podal odsúdený opätovne návrh na obnovu konania s poukazom na uplatnenie zásady „ne bis in idem“. Faktom je, že Krajský súd v Trenčíne v odôvodnených prípadoch v zmysle stanoviska Trestného kolégia č. 25 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 1998, obnovu konania povolil. Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 3Nt/4/2016 zo dňa 17.5.2016 síce návrh na obnovu konania považoval za dôvodný a obnovu konania povolil, ale na základe sťažnosti prokurátora bolo toto rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/127/2016 zo dňa 22.3.2017 zrušené a súdu prvého stupňa bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Súdu prvého stupňa bolo v podstate vytýkané, že vo veci rozhodol bez toho, aby mal zistený právny stav vo veci odsúdenia Q. X. Vojenským obvodovým súdom Olomouc, sp. zn. T 118/73 zo dňa 2.8.1973 v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu v Tábore, sp. zn. To 203/73 zo dňa 6.9.1973 a ďalších rozhodnutí na toto odsúdenie obsahovo nadväzujúcich, teda po odsúdení a vykonaní trestu, na základe rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972. Krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ už v konaní vo vzťahu k odsúdeniu Vojenským obvodovým súdom Olomouc a následnými konaniami došlo k plnej rehabilitácii Q. X., nemožno už následne hovoriť o porušení zásady „ne bis in idem“ a návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania je nedôvodný. Pokiaľ však v tomto odsúdení Q. X. nedošlo ešte k náprave v uvedenom smere, prichádza v tomto prípade do úvahy postup spočívajúci v povolení obnovy konania vo vzťahu k rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv 66/91 zo dňa 27.1.1992. V tomto smere však krajský súd musí poopraviť svoj názor vyslovený v dôvodoch tohto rozhodnutia tak, že použitie zásady „ne bis in idem“ nie je možné aplikovať vo vzťahu k prvému odsudzujúcemu rozsudku, teda k rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972 a k ďalším rozhodnutiam naň obsahovo nadväzujúcich, teda aj rehabilitačných, ale až k ďalším následným rozhodnutiam súdov, pokiaľ by súviseli s prejaveným úmyslom Q. X. nenastúpiť výkon vojenskej služby z náboženských dôvodov, v tomto prípade Vojenského obvodového
súdu Olomouc. Z vyžiadaného spisového materiálu súdom prvého stupňa ohľadne odsúdenia Q. X. Vojenským obvodovým súdom Olomouc vyplynulo, že nedošlo u neho k náprave vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, na základe zásady „ne bis in idem“, a preto je potrebné, aby sa uplatnenia tejto zásady domáhal v súvislosti s týmto odsúdením.
Z uvedených dôvodov dospel preto krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci neboli zistené podmienky pre povolenie obnovy konania z dôvodu aplikácie zásady „ne bis in idem“, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a návrh odsúdeného na obnovu konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.