Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/33/2018

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. apríla 2018 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci odsúdeného

Q. X.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. B. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 3Nt/4/2016-91 zo dňa 10.10.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a podľa § 399 ods. 2 Tr. por. sa návrh Q. X. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov sp. zn. T/171/72 a sp. zn. 2Rtv/66/91 Zák. č. 119/1990 Zb. z a m i e t a , pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

odôvodnenie:

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972, bol Q. X. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr.zák. a bol za to odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 15 mesiacov so zaradením do I. nápravno- výchovnej skupiny.

Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 05.12.1991 bolo na základe návrhu odsúdeného na prieskumné konanie podľa zákona č. 119/1990 Zb. rozhodnuté tak, že podľa § 14 ods. 1 Zákona o rehabilitácii bol uvedený rozsudok zrušený v celom rozsahu spolu s ďalšími rozhodnutiami na tento rozsudok obsahovo nadväzujúcimi.

Nadväzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 27.01.1992 bol Q. X. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov.

Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 400 ods. 1 Tr. por. za použitia § 394 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté tak, že bola povolená obnova konania vo vyššie uvedenej trestnej veci odsúdeného Q. X., pričom bol zrušený výrok o vine a treste v rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov, sp.zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972, a výroky o vine a treste v rozsudku Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. 2Rtv 66/1991 zo dňa 27.01.1992 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že postup súdu prvého stupňa nie je v súlade s ustanovením čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7, k Dohode o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré kodifikuje, že občan má právo na obnovu konania, podľa zákona a Trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novo zistené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Pod pojmom podstatná chyba nemožno mať na mysli použitie nesprávnej právnej kvalifikácie, na základe nesprávneho právneho názoru, hoci by to aj vyplývalo z nesprávnej aplikácie do úvahy prichádzajúcich predpisov, vrátane medzinárodných dohôd. Nie je preto daná žiadna zákonná podmienka na povolenie obnovy konania a preto žiadal, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy zamietol.

Odsúdený prostredníctvom obhajcu zaslal súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorej poukazoval, že otázka povolenia obnovy konania z hľadiska porušenia zásady „ne bis in idem“ už bola riešená v konkrétnych rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne, na ktoré vo vyjadrení poukázal. Žiadal preto, aby súd sťažnosť prokurátora zamietol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

Úvodom k samotným dôvodom svojho rozhodnutia, senát krajského súdu uvádza, že odsúdený Q. X. už aj v minulosti podal návrhy na obnovu konania v jeho trestnej veci, ktoré mu boli v rámci sťažnostného konania Krajským súdom v Trenčíne uznesením sp. zn. 23Tos/21/2011 zo dňa 6.12.2011 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/53/2013 zo dňa 19.6.2013 zamietnuté. V dôvodoch týchto rozhodnutí bol vyslovený právny názor, z akého dôvodu nie je možné návrhom na mimoriadny opravný prostriedok dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie, než ktorým rozhodnutím bola právoplatne ukončená jeho súdna rehabilitácia. V tejto súvislosti senát nariadeného súdu opakovane pripomína, že vyššie uvedený zákon o súdnej rehabilitácii a jeho uplatnenie v rozhodovaní súdov je tým osobitným právnym nástrojom (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 161/2014 zo dňa 13.3.2014), ktorého účelom je napravenie krívd v súdnych rozhodnutiach za skutky spáchané v období od 25.2.1948 do 1.1.1990. V ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne boli vyslovené právne názory na možnosť použitia mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania len na nedostatky skutkové a nie právne.

Vo veci podal odsúdený opätovne návrh na obnovu konania s poukazom na uplatnenie zásady „ne bis in idem“. Faktom je, že Krajský súd v Trenčíne v odôvodnených prípadoch v zmysle stanoviska Trestného kolégia č. 25 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 1998, obnovu konania povolil. Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 3Nt/4/2016 zo dňa 17.5.2016 síce návrh na obnovu konania považoval za dôvodný a obnovu konania povolil, ale na základe sťažnosti prokurátora bolo toto rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/127/2016 zo dňa 22.3.2017 zrušené a súdu prvého stupňa bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Súdu prvého stupňa bolo v podstate vytýkané, že vo veci rozhodol bez toho, aby mal zistený právny stav vo veci odsúdenia Q. X. Vojenským obvodovým súdom Olomouc, sp. zn. T 118/73 zo dňa 2.8.1973 v spojení s uznesením Vyššieho vojenského súdu v Tábore, sp. zn. To 203/73 zo dňa 6.9.1973 a ďalších rozhodnutí na toto odsúdenie obsahovo nadväzujúcich, teda po odsúdení a vykonaní trestu, na základe rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972. Krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ už v konaní vo vzťahu k odsúdeniu Vojenským obvodovým súdom Olomouc a následnými konaniami došlo k plnej rehabilitácii Q. X., nemožno už následne hovoriť o porušení zásady „ne bis in idem“ a návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania je nedôvodný. Pokiaľ však v tomto odsúdení Q. X. nedošlo ešte k náprave v uvedenom smere, prichádza v tomto prípade do úvahy postup spočívajúci v povolení obnovy konania vo vzťahu k rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2Rtv 66/91 zo dňa 27.1.1992. V tomto smere však krajský súd musí poopraviť svoj názor vyslovený v dôvodoch tohto rozhodnutia tak, že použitie zásady „ne bis in idem“ nie je možné aplikovať vo vzťahu k prvému odsudzujúcemu rozsudku, teda k rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T 171/72 zo dňa 30.11.1972 a k ďalším rozhodnutiam naň obsahovo nadväzujúcich, teda aj rehabilitačných, ale až k ďalším následným rozhodnutiam súdov, pokiaľ by súviseli s prejaveným úmyslom Q. X. nenastúpiť výkon vojenskej služby z náboženských dôvodov, v tomto prípade Vojenského obvodového

súdu Olomouc. Z vyžiadaného spisového materiálu súdom prvého stupňa ohľadne odsúdenia Q. X. Vojenským obvodovým súdom Olomouc vyplynulo, že nedošlo u neho k náprave vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, na základe zásady „ne bis in idem“, a preto je potrebné, aby sa uplatnenia tejto zásady domáhal v súvislosti s týmto odsúdením.

Z uvedených dôvodov dospel preto krajský súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci neboli zistené podmienky pre povolenie obnovy konania z dôvodu aplikácie zásady „ne bis in idem“, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a návrh odsúdeného na obnovu konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.