Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35P-56-2022.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/56/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. W., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov : matky N. R., trvale bytom O., P. XXXX/XX a otca U. W., trvale bytom O., P. XXXX/XX, o návrhu žalobkyne maloletej H. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., P. XXXX/XX, zastúpenej na základe plnej moci od zákonného zástupcu právnym zástupcom T. & T., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v O., L. XXXX, N. : XX XXX XXX, proti žalovanej N. R., trvale bytom O., P. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Konanie s a z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v mene maloletého dieťaťa právnym zástupcom na základe plnej moci mu udelenej od otca dieťaťa ako jeho zákonného zástupcu. Za žalovanú bola označená matka dieťaťa. 2. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. 3. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. 4. Podľa § 27 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/94/>.
5. Podľa § 31 ods.1 a 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). 6. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 67 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 9. Podľa § 68 ods.1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
10. Podľa § 31 ods.1 a 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). 11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 12. Podľa § 119 Civilného mimosporového poriadku (z.č. 161/2015 Z.z.), právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého. 13. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Procesné podmienky sú predpoklady, ktorých splnenie zákon vyžaduje po začatí konania na to, aby občianskoprávny súd mohol prejednať a rozhodnúť veci, v ktorých fyzické alebo právnické osoby uplatnili svoje právo na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní. Súd kedykoľvek v priebehu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Medzi procesné podmienky na strane účastníka patrí podmienka riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka. V prípade, ak účastník nie je v konaní riadne zastúpený, jedná sa o nedostatok procesných podmienok.
15. Zastupovanie maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Teda obaja rodičia sú zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa. Avšak, v zmysle § 31 ods.2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov.
16. V danej veci bol návrh v mene maloletého dieťaťa ako žalobcu v spore proti matke maloletého dieťaťa ako žalovanej, podaný na základe plnej moci udelenej otcom dieťaťa. Súd má však za to, že v danej veci, keďže žalovanou má byť matka maloletého dieťaťa vykonávajúca tiež rodičovské práva voči maloletej, sa jedná o zrejmú kolíziu záujmov, preto v zmysle § 31 ods.2 Zákona o rodine nebol otec oprávnený na zastupovanie dieťaťa pri takom právnom úkone. Keďže maloletá žalobkyňa nebola riadne zastúpená, nie je splnená ani procesná podmienka pre konanie.
17. Okrem vyššie uvedeného súd dáva do pozornosti aj ďalšie ustanovenia Zákona o rodine pri zastupovaní maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia dieťaťa. Obaja rodičia sú jeho zákonnými zástupcami a pri podstatných veciach týkajúcich sa zastupovania maloletého dieťaťa je nutné, aby s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil aj druhý rodič a ak by druhý rodič nesúhlasil s úkonmi prvého rodiča, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, teda konanie o nezhode rodičov, o ktorej rozhoduje súd. Podanie žaloby/návrhu na súd v mene maloletého dieťaťa možno považovať za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv, pri ktorej sa všeobecne vyžaduje zhoda oboch rodičov ako zákonných zástupcov maloletého dieťaťa. Plnú moc právnemu zástupcovi na podanie návrhu na súd v mene maloletého dieťaťa udelil len otec dieťaťa. Keďže za žalovanú v danej veci je označená matka dieťaťa, ktorá je tiež zákonnou zástupkyňou maloletého dieťaťa, je zrejmé, že jej súhlas na podanie žaloby v mene maloletého dieťaťa proti nej samej ako žalovanej je vylúčený. Je teda zrejmé, že matka dieťaťa ako druhý zákonný zástupca by nesúhlasila ani s udelením plnej moci právnemu zástupcovi na podanie žaloby, resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v mene maloletého dieťaťa proti nej a uvedený nedostatok pre existujúcu kolíziu nie je možné odstrániť. Teda možno konštatovať, že maloletá navrhovateľka nie je v konaní riadne zastúpená.
18. Vo všeobecnosti súd dodáva, že obdobnou otázkou nevyhnutnosti zhody oboch rodičov na podanie žaloby v mene maloletého dieťaťa sa už zaoberali aj súdy vyššieho stupňa. Napr. v konaní tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.1.2015 č.k.XCo/XXX/XXXX-XX potvrdil prvostupňové rozhodnutie súdu o zastavení konania pre nedostatok v procesných podmienkach na základe nedostatku zastúpenia maloletého žalobcu pre nezhodu rodičov
pri nesúhlase druhého rodiča na podanie žaloby v mene maloletého dieťaťa a naviac konštatoval, že ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka je treba vykladať tak, že sa jeho právny režim analogicky vzťahuje i na nakladanie zákonného zástupcu s nebežnými osobnými záležitosťami maloletého. Podanie žaloby maloletým je nesporne nebežnou záležitosťou, ktorá môže mať dosah do sféry maloletého /napr. okrem vniknutých práva a povinností, o ktorých je rozhodované v konaní, taktiež nutnosť hradiť náklady konania/. Preto odvolací súd zdôraznil, že zákonní zástupcovia maloletého, okrem svojho súhlasu /i za predpokladu, že by so žalobou vyslovila súhlas aj matka maloletého/, potrebujú k podaniu danej žaloby aj súhlas súdu v zmysle (vtedy platného ) § 176 ods. 1 a § 179 O.s.p., (teraz v zmysle § 111 písm. i) a § 119 Civilného mimosporového poriadku). Teda aj odvolací súd v obdobnej veci posudzovania náležitosti podávania návrhu na súd v mene maloletého dieťaťa dospel k záveru, že maloletý žalobca nebol procesne spôsobilý podať žalobu a jeho zákonní zástupcovia za neho nemohli podať žalobu bez schválenia súdu.
19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak konkrétne súdne konanie vykazuje procesné nedostatky, nie sú splnené procesné podmienky. V danej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenie bol podaný právnym zástupcom v mene maloletého dieťaťa, pričom plná moc mu nebola riadne udelená, keďže pre existujúcu kolíziu mu túto plnú moc nemohol v zmysle § 31 ods.2 Zákona o rodine udeliť otec dieťaťa. Maloleté dieťa nie je tak v konaní z vyššie uvedeného dôvodu riadne zastúpené. Riadne zastúpené nie je ani z dôvodu nezhody rodičov, pričom sa jedná o nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, keďže je vylúčené, že by matka ako druhý zákonný zástupca súhlasila s udelením plnej moci na podanie žaloby proti nej. Naviac k podaniu návrhu nebol udelený súhlas súdu. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd konštatuje, že nie sú splnené procesné podmienky a konanie v zmysle § 161 CSP zastavil.
20. Na rámec uvedeného však súd, poznajúc genézu rodinných vzťahov, prosí rodičov, aby v záujme zdravého vývoja ich maloletých detí, neeskalovali viac napätie v rodinných vzťahoch, nevytvárali deťom stresujúce prostredie, nepodávali účelové podania a návrhy a nepovyšovali ich majetkové záujmy v boji vyporiadanie ich BSM a o byt, nad záujem ich detí žiť v kľudnom prostredí a dovolili im žiť podľa možností kľudné detstvo, pretože je zrejmé, že akékoľvek či už skutkové alebo právne kroky zvyšujúce napätie medzi nimi
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach) ( § 357 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( § 62 ods.2 CMP).