Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-30-2022.pdf
PDF · 91.18 KB
Case nature
Subarea
6CoP/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky maloletej H. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trenčín, Palackého 6403, maloletá navrhovateľka v konaní o zákaz priblíženia sa k maloletému dieťaťu zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, proti žalovanej N. R., bytom O., P. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/56/2022 zo dňa 20. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že súdu bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v mene maloletého dieťaťa právnym zástupcom na základe plnej moci mu udelenej od otca dieťaťa ako jeho zákonného zástupcu. Za žalovanú bola označená matka dieťaťa. Právne vec súd posúdil podľa § 26, § 27 ods.1, § 28 Občianskeho zákonníka; § 31 ods.1 a 2, § 35 Zákona o rodine; § 2 ods. 1, § 119 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; § 67, § 68 ods.1, § 161 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Súd uviedol, že v danej veci bol návrh v mene maloletého dieťaťa ako žalobcu v spore proti matke maloletého dieťaťa ako žalovanej, podaný na základe plnej moci udelenej otcom dieťaťa. Súd mal za to, že v danej veci, keďže žalovanou má byť matka maloletého dieťaťa vykonávajúca tiež rodičovské práva voči maloletej, sa jedná o zrejmú kolíziu záujmov, preto v zmysle § 31 ods.2 Zákona o rodine nebol otec oprávnený na zastupovanie dieťaťa pri takom právnom úkone. Keďže maloletá žalobkyňa nebola riadne zastúpená, podľa súdu nebola splnená ani procesná podmienka pre konanie. V danej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenie bol podaný právnym zástupcom v mene maloletého dieťaťa, pričom plná moc mu nebola riadne udelená, keďže pre existujúcu kolíziu mu túto plnú moc nemohol v zmysle § 31 ods.2 Zákona o rodine udeliť otec dieťaťa. Maloleté dieťa nie je tak v konaní z vyššie uvedeného dôvodu riadne zastúpené. Riadne zastúpené nie je ani z dôvodu nezhody rodičov, pričom sa jedná o nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, keďže je vylúčené, že by matka ako druhý zákonný zástupca súhlasila s udelením plnej moci na podanie žaloby proti nej. Navyše k podaniu návrhu nebol udelený súhlas súdu. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd konštatoval, že nie sú splnené procesné podmienky a konanie v zmysle § 161 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že plná moc udelená právnemu zástupcovi je podpísaná nielen otcom
maloletej, ale aj samotnou navrhovateľkou. Napriek tomu, že ide o maloleté dieťa, ktoré je (ako účastník konania) procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, z dikcie § 68 ods. 1 Civilného sporového poriadku je zrejmé, že Civilný sporový poriadok nevymedzuje ako obligatórnu povinnosť, aby bola osoba, ktorá nemá plnú procesnú spôsobilosť, automaticky zastúpená zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom. Uvedená formulácia zároveň umožňuje súdu lepšie prispôsobovať potrebu zákonného zastúpenia v spore, aby nedochádzalo k akejsi absolutizácii jeho zastúpenia zákonným zástupcom bez zohľadnenia jeho reálnej vôľovej a rozumovej vyspelosti a teda aj možnosti v konaní vystupovať samostatne bez zákonného zástupcu. Poukázala na to, že povinnosť skúmať uvedenú skutočnosť ako predbežnú otázku vyplýva aj zo súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR, spisová zn. 5Cdo 92/2009 z 19. mája 2009). Do nadobudnutia plnej spôsobilosti má maloleté dieťa spôsobilosť len na právne úkony, ktoré sú primerané jeho veku a rozumovej a vôľovej vyspelosti, pričom z tejto skutočnosti vyplýva, že maloletí spôsobilosť na právne úkony majú vždy, avšak len v určitom rozsahu (vzhľadom na ich rozumovú vyspelosť). S ohľadom na uvedené bolo podľa navrhovateľky povinnosťou súdu najprv zohľadniť mieru rozumovej vyspelosti maloletej osoby a až následne rozhodnúť, resp. vysloviť, že maloletá (ne)bola spôsobilá udeliť plnomocenstvo právnemu zástupcovi. Následne mohol súd, v zmysle zákona, ustanoviť maloletej kolízneho opatrovníka a v konaní pokračovať. Napriek tomu sa súd s touto skutočnosťou absolútne nevysporiadal, mieru rozumovej vyspelosti maloletej nijako neposudzoval a pokiaľ aj posudzoval, tak túto skutočnosť ani len neuviedol v odôvodnení uznesenia. Z toho dôvodu považovala takýto postup súdu za nezákonný a rozhodnutie súdu arbitrárne. Navrhovateľka nesúhlasila s názorom súdu, že otec maloletej nebol, ako zákonný zástupca maloletej, oprávnený udeliť plnú moc právnemu zástupcovi maloletej na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu existencie kolízie záujmov. Súd postupoval nesprávne a nezákonne, nakoľko kolízia záujmov nie je neodstrániteľnou vadou, ktorá by odôvodňovala zastavenie konania. Pokiaľ súd dospel k záveru, že sa jedná o kolíziu záujmov, bolo jeho povinnosťou ustanoviť maloletej kolízneho opatrovníka (tak, ako tomu je napríklad pri podaní návrhu na zvýšenie výživného či v iných obdobných prípadoch) a pokračovať v konaní, a nie konanie bez ďalšieho zastaviť. Nedostatok procesnej spôsobilosti v plnom rozsahu súd odstraňuje postupom podľa ustanovení § 68 a 69 Civilného sporového poriadku, keď za takúto stranu koná zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, pričom nedostatok procesnej spôsobilosti nie je (ani v odbornej právnej literatúre) definovaný ako neodstrániteľná vada konania. S ohľadom na vyššie uvedené bola toho názoru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, taktiež, že súd pochybil nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné a podané odvolanie za úplne nedôvodné. Podľa matky, súd prvej inštancie po právnej stránke správne vyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľka ako maloletá osoba nebola riadne zastúpená. Súd tiež podľa matky správne identifikoval evidentnú a zrejmú kolíziu záujmov medzi rodičmi maloletej. Odvolacie dôvody navrhovateľky nie sú spôsobilé privodiť zmenu a ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie, a preto námietky otca o tom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam považovala za nedôvodné. Ďalej uviedla, že maloletá bola zverená otcovi, avšak zastupovať a spravovať majetok majú obaja rodičia. Odmietla, že by maloletá mala obavu, strach, či neistotu pokiaľ ide o kontakt s ňou. Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
4. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a k vyjadreniu matky uviedol, že v plnom rozsahu podporuje argumentáciu navrhovateľky uvedenú v odvolaní. Poukázal na to, akým spôsobom sa matka správa k navrhovateľke. Uviedol, že z dôvodu veľmi napätých vzťahov s matkou navrhovateľky a pretrvávajúceho strachu z nej, navrhovateľka navštevuje školského psychológa. Navrhovateľka kvôli vzniknutej situácii nemôže bývať doma a bola nútená opustiť byt. Podľa otca navrhovateľky je konanie matky motivované konaním o vyporiadanie BSM. Podľa otca bolo povinnosťou súdu zohľadniť mieru rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletej a až následne mal súd rozhodnúť. Poukázal na to, že kolízia záujmov je odstrániteľnou vadou konania. Podľa otca, ak by súd dospel
k záveru o tom, že rodičia nemôžu maloletú zastupovať, bolo jeho povinnosťou ustanoviť kolízneho opatrovníka. Navrhoval, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že sa stotožňuje s apelom súdu, aby deti neboli rukojemníkmi sporu rodičov o majetok. V súčasnom stave podľa matky, tak ako je teraz vyriešená situácia, toto napätie má možnosť opadnúť a je nevyhnutné iba počkať, ako dopadne samotné vyporiadanie BSM.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:
7. Súdu prvej inštancie bol doručený návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd výrokom I. nariadil matke nevstupovať do nehnuteľnosti - bytu č. XX., ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod č. XX, a ktorý je postavený na pozemkoch - parc. č. 402, 401/9, 401/10, 401/11, 401/12, 403/5, 403/4, 403/3, 403/2, všetko zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre k. ú. Zlatovce, v ktorom býva maloletá H. W., nar. XX.XX.XXXX a výrokom II. nariadil matke nepribližovať sa k maloletej H. W., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zdržať sa akéhokoľvek zásahu do jej telesnej a duševnej integrity.
8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zastavení konania na tom právnom závere, že v konaní nastal nedostatok procesnej podmienky, a to riadne zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka konania, maloletej navrhovateľky. Súd uviedol, že v danej veci bol návrh maloletej podaný v mene maloletej na základe plnej moci udelenej otcom dieťaťa. Nakoľko žalovanou má byť matka dieťaťa, súd s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine konštatoval konflikt záujmov, a preto otec nebol oprávnený na zastupovanie dieťaťa pri tomto úkone. Maloletá nebola riadne zastúpená, nebola preto splnená ani procesná podmienka a preto súd konanie zastavil.
9. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
12. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o zastavení konania v dôsledku nedostatku procesnej podmienky riadneho zastúpenia maloletej bol správny.
14. V zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiaden z rodičov nemôže zastupovať mal. dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a mal. dieťaťom. Uvedená právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý explicitne vylučuje zo zastupovania toho, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ide tak o vlastnú, špeciálnu právnu úpravu pre prípad kolízie záujmov rodičov zastupujúcich maloleté dieťa podľa Zákona o rodine. Koncepcia takejto úpravy vychádza zo zvýšenej miery ochrany, ktorú poskytuje právo maloletému dieťaťu ako zastúpenému. Z tohto dôvodu v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine stačí
len potenciálna možnosť, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Vo zvýšenej miere ochrany maloletej je podľa uvedeného potrebné posudzovať aj predmetnú vec, t. j. postavenie otca maloletej ako jej zákonného zástupcu.
15. Otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je síce výslovne označený ako navrhovateľ, tak je označená maloletá, no z návrhu vyplýva, že otec vystupuje ako zákonný zástupca maloletej. Aj v závere návrhu bolo uvedené, že maloletá podáva návrh zastúpená svojim otcom ako zákonným zástupcom v zastúpení MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trenčín, Palackého 6403. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný návrh bolo potrebné posúdiť v kontexte plnomocenstva udeleného uvedenej advokátskej kancelárii. I keď predmetné plnomocenstvo podpísala aj maloletá, odvolací súd má za to, že skutočnosť, že na plnomocenstve je aj podpis otca v tomto smere znamená, že otec pri udelení plnomocenstva konal ako zástupca maloletej, a to napriek tomu, že konanie pre ktoré bolo udelené plnomocenstvo je jasne konaním , v ktorom vzniká konflikt záujmov rodičov, a teda otec nemohol ako zákonný zástupca za maloletú konať. Argumentácia, že maloletá sama splnomocnila advokátsku kanceláriu, aby ju v predmetnom konaní zastupovala preto neobstojí. V opačnom prípade by udelené plnomocenstvo podpis otca neobsahovalo. Uvedený návrh bol podaný splnomocnenou advokátskou kanceláriou. Záver o tom, že by tento návrh bol podaný otcom ako zákonným zástupcom, v dôsledku čoho vznikol konflikt záujmov podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, preto v kontexte ďalších skutočností bol správny.
16. Z uvedeného dôvodu, keďže otec maloletej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či pri udelení plnomocenstva advokátskej kancelárii, vystupoval ako zákonný zástupca maloletej, nebolo už ďalej potrebné skúmať rozsah spôsobilosti maloletej na právne úkony vzhľadom na jej rozumovú a vôľovú vyspelosť, ako namietala maloletá, či jej otec v odvolacom konaní. Jediným znakom, že k iniciovaniu konania skutočne došlo zo strany maloletej je len jej podpis na vyššie uvedenom udelenom plnomocenstve advokátskej kancelárii. Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nestačí na bezpečné preukázanie toho, že maloletá o podanom návrhu vôbec vedela, resp. že tento nebol iniciovaný výlučne z vôle otca. Plnomocenstvo udelil výlučne otec a nie maloletá a preto nebola dôvodná ani námietka o tom, že súd mal odstrániť nedostatok procesnej spôsobilosti maloletej ustanovením kolízneho opatrovníka. Nakoľko právna úprava vychádza zo zvýšenej miery ochrany maloletej, je potrebné takéto konanie vždy hodnotiť ako konflikt záujmov rodičov. Rovnako je potrebné uviesť, že v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine na podanie predmetného návrhu je potrebný súhlas súdu, nakoľko ide o nezhodu rodičov v podstatných veciach.
17. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo /92/2009, na ktoré poukázal odvolateľ, je rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré rieši návrh otca na prerušenie konania a otázku právomoci súdu. Súd prvej inštancie konanie zastavil , pričom proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie maloletá. Dovolací súd posudzoval tento úkon maloletej vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a skúmal jej vôľovú a rozumovú schopnosť. Citované rozhodnutie však nie je možné aplikovať na danú vec, ktorá je skutkovo i právne odlišná. Ako už vyššie skonštatoval odvolací súd v bode 14. svojho rozhodnutia, otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či pri udelení plnomocenstva advokátskej kancelárii, vystupoval ako zákonný zástupca maloletej, preto odvolací súd neskúmal rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletej.
18. Preto závery súdu prvej inštancie, že nie sú splnené procesné podmienky, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný právnym zástupcom v mene maloletej, pričom pre existenciu kolízie mu túto plnú moc nemohol v zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine udeliť otec maloletého dieťaťa , ako i udelenie súhlasu súdu v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine k podaniu návrhu, keď sa jedná o podstatnú náležitosť, sú správne.
19. Záverom odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.4.2022, č.k. 35P/56/2022-45 ustanovil maloletej navrhovateľke v konaní o zákaz priblíženia k maloletému dieťaťu opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, ktoré uznesenie nebolo doručené otcovi ani právnemu zástupcovi otca, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
20. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 b) CSP ako vecne správne potvrdil, keď nevzhliadol dôvodnosť odvolacích dôvodov.
21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď úspešnou v konaní bola žalovaná. Žalovaná náhradu trov konania nežiadala a ani nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli , preto odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).