Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/15/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného C. proti povinnej K., zastúpenej L., o vymoženie príslušenstva, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 1Er/1839/1998-75 zo dňa 09. novembra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Uviedol, že súd prvej inštancie poveril dňa 18.09.1998 súdneho exekútora L.. L. U. vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Rob/278/1998 zo dňa 28.05.1998 za účelom vymoženia sumy 387,80 Eur a 21 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.846,78 Eur od 06.05.1995 do zaplatenia a trov exekúcie. Uznesením zo dňa 02.02.2016 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u L.. L. U. poveril súdneho exekútora L.. U. L.. Nakoľko exekučné konania začalo pred 01.04.2017, podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku postupoval podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora, súdny exekútor od povinnej vymohol sumu 6.007,48 Eur (na pohľadávku oprávneného bola vymožená suma spolu 4.795,97 Eur a na trovy exekúcie pre pôvodného súdneho exekútora suma 1.211,51 Eur), dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že pôvodná suma istiny 1.846,78 Eur priznaná oprávnenému uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.1995, č.k. 2Rob/544/95 sa stala nevymožiteľnou. Exekúcia na vymáhanie tejto pohľadávky bola zastavená uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.09.2004, č.k. Er/558/97-27 z dôvodu, že platobný rozkaz bol vydaný proti neexistujúcemu subjektu. Platobný rozkaz neukladal povinnosť K. F., v dôsledku čoho neexistuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré by povinnú zaväzovalo na zaplatenie istiny 1.846,78 Eur, z ktorej sa v tomto konaní vymáha 21 %- ný ročný úrok z omeškania až do zaplatenia. Zároveň mal z tvrdenia pôvodného súdneho exekútora súd za preukázané, že povinná nemá finančné prostriedky na zaplatenie istiny 1.846,78 Eur a všetky peňažné sumy, ktoré boli vymožené, boli vymožené z dôchodku povinnej, ktorý je jej jediným príjmom. Akcentoval, že exekučné konanie sa vedie od roku 1998. V tomto smere dal súd za pravdu povinnej, ako aj pôvodnému súdnemu exekútorovi, že za súčasného stavu by sa exekúcia viedla až do konca života povinnej, pričom by sa vymáhal stále iba úrok z omeškania, pretože súdny exekútor istinu (1.846,78 Eur) vymáhať nemôže, čím by povinná bola odsúdená na doživotnú exekúciu bez reálnej možnosti jej skončenia. Uviedol, že pokiaľ oprávnený zvaľuje vinu na povinnú, bolo jeho zodpovednosťou, resp. zodpovednosťou jeho právneho predchodcu žalovať správny subjekt, čo oprávnený neurobil. Oprávnený zotrváva na vymáhaní úrokov, pričom na jeho pohľadávku už bolo vymožených spolu 4.795,97 Eur, čo je viac ako 2,5 násobok sumy nepriznanej a nevymáhanej istiny. V podstate oprávnenému vyhovuje stav,

keď exekúciu nemožno ukončiť, nakoľko v konečnom dôsledku získa omnoho vyššiu sumu finančných prostriedkov, ako by tomu bolo v prípade, ak by si vymáhal istinu spolu s príslušenstvom v jednom konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nebol riadne zistený skutkový stav, vec je nesprávne právne posúdená, nakoľko k zastaveniu exekúcie boli použité neexistujúce právne predpisy. Uvedené rozhodnutie má znaky politického rozhodnutia, ktoré flagrantne porušuje zákony. Súd len stroho uviedol, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, avšak nezdôvodnil, v čom je výkon v rozpore s verejným poriadkom. Poukazuje na to, že súd svojím rozhodnutím dal vinu len oprávnenému za to, že existoval exekučný titul proti povinnej, týkajúci sa istiny a existoval ďalší exekučný titul proti povinnej, týkajúci sa úroku z omeškania s úhradou istiny. Uvádza, že rozhodnutie súdu sa účelovo vyhýba kľúčovej udalosti, ktorou bola skutočnosť, že povinná udala svojmu dodávateľovi materiálu Y. neexistujúci názov, a tak bol vystavený platobný rozkaz proti dlžníkovi Y. D.. Exekúcia tak bola zastavená nie pre neexistenciu dlhu povinnej na istine, ale pre jej nevôľu svoj dlh za dodaný drevomateriál v roku 1995 riadne zaplatiť, alebo drevomateriál Y. vrátiť. Mnohoročná snaha a úsilie povinnej vyhnúť sa zaplateniu istiny, a teda vyhnúť sa celému dlhu, ju priviedla do stavu, kedy je na základe právoplatného exekučného titulu povinná uhradiť úroky z omeškania z nezaplatenej istiny, a to až do úhrady istiny jej dlhu. Je nesprávna a nepreskúmateľná úvaha súdu, že pokiaľ vo veci EX/713/98 bola vymáhaná len časť príslušenstva pohľadávky a nie istina, zakladá postup žalobcu (zrejme správne oprávneného) rozpor s dobrými mravmi. Povinnej nič nebránilo istinu v konaní EX/78/98 zaplatiť, a tak nebyť povinná splácať príslušenstvo svojho dlhu. Je právom žalobcu (zrejme správne oprávneného) vymáhať oddelene istinu a príslušenstvo, zvlášť v situácii, pokiaľ dlžníčka tovar a materiál v roku 1995 riadne prevzala a doposiaľ za to nezaplatila. V podanom odvolaní spochybňoval postup súdu, ktorý neobjasnil postup v exekúcii súdnym exekútorom L.. U., nevykonal dokazovanie na zistenie, koľko bolo vymožené, koľko malo byť vymožené a komu a na aký účel boli vymožené prostriedky poukázané. Súd nezisteným skutkovým stavom a svojím svojvoľným zastavením exekúcie nabáda povinnú: „Neplaťte svoje dlhy, ja zariadim všetko tak, že to nie je treba.“ Súdu vytýkal, že sa vyhol vysvetleniu už 19,5 roka trvajúcemu neplneniu povinnosti povinnej a neplneniu povinnosti exekútora L.. U.. Vyhol sa vysvetleniu, že prieťahy povinnej a exekútora U. spôsobili jeho platobnú neschopnosť a stav, keď nebol schopný hradiť svoje záväzky a bol zaťažovaný exekučnými konania. Súd nevzal do úvahy právne závery súdnej praxe vyplývajúcej z rozhodnutí citovaných v podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko oprávnený v odvolaní nedefinoval odvolacie dôvody podľa § 365 CSP. Odvolanie považuje za nedostatočne odôvodnené. Uviedla, že oprávnený sa neustále prezentuje, ako je zo strany slovenských súdov poškodzovaný. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že je pochybením oprávneného, že pri žalovaní istiny, z ktorej je exekvovaný úrok z omeškania, to bol práve on, kto nesprávne označil žalovanú stranu, pričom z tohto dôvodu bola exekúcia istiny zastavená. Oprávnený rozhodne nie je postupom súdu ukrátený, nakoľko už bolo vymožených 4.795,97 Eur, čo je 2,5 násobok nepriznanej a nevymáhanej istiny. Rozhodnutie je tak vecne správne a povinná má možnosť sa po dlhých rokoch zbaviť jednej z exekučných tiarch. Zároveň poukázala na to, že je starobná dôchodkyňa s podlomeným zdravím, operovanými kĺbmi, odkázaná na úplné existenčné minimum.

4. Oprávnený v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinnej uvádza, že toto vyjadrenie nie je pre súd významné, nakoľko povinná sa nevyjadruje k obsahu podaného odvolania. Exekučné tituly, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom, nemôžu byť z logiky veci peňažné pohľadávky vzniknuté z neplnenia povinnosti dlžníka za nezaplatené dodávky materiálu. Nesplnenie povinností zo strany povinnej nezakladá porušenie verejného poriadku a povinná tak zodpovedá za nesplnenie svojich 19,5 rokov vykonateľných povinností, keď nikdy nevyvinula úsilie, ako dlh uhradiť, dohodnúť splátkový kalendár, resp. inak sa dohodnúť. Súd sa účelovo vyhýba kľúčovej udalosti, ktorou bola skutočnosť, že povinná udala svojmu dodávateľovi materiálu Y. neexistujúci názov a Y. súd vystavil platobný rozkaz proti dlžníkovi Y. D.. V ostatno zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a

dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť ako vecne správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

7. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doplnil písmenom l), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Nakoľko citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015, táto nová právna úprava sa od svojej účinnosti, t. j. od 01.01.2015 vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, ale ďalej existujú. V procesnom práve totiž nové právo platí aj na veci začaté pred jeho účinnosťou, ale dosiaľ neskončené. Oprávnený tak nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie v danej veci aplikoval neúčinný právny predpis.

8. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného.

9. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov, uplatňujúcich sa v exekučnom práve, spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

10. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesných skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Dôvody zastavenia exekúcie upravuje ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

11. V posudzovanej veci povinná uplatnila návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku z dôvodu, že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom a z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Dôsledkom návrhu povinného na zastavenie exekúcie je očakávanie, že v exekúcii sa ďalej nebude pokračovať.

12. Dôvod, ktorý povinná uplatňuje, je dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Podľa dôvodovej správy, na ktorú poukazuje aj súd prvej inštancie, rozpor s verejným poriadkom integruje všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.

13. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o splnení podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že pokiaľ sa na základe exekučného titulu vymáha suma 387,80 Eur a 21 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.846,78 Eur od 06.05.1995 do zaplatenia (na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Rob/278/1998 zo dňa 28.05.1198) a od povinnej bola vymožená celková suma 6.007,48 Eur (z toho na pohľadávku oprávneného suma 4.795,97 Eur) pri neexistencii exekučného titulu na istinu vo výške 1.846,78 Eur a bez dobrovoľnej úhrady tejto sumy (1.846,78 Eur) by pokračovanie exekúcie znamenalo doživotnú exekúciu bez reálnej možnosti jej skončenia. Nakoľko inštitút verejného poriadku, tak ako bol prevzatý do právneho prostredia, a ktorý možno chápať ako inštrument ochrany pred zneužívaním, či deformáciami práva, ktoré sú v rozpore s jeho princípmi, možno dospieť k záveru, že doživotná exekúcia bez reálnej možnosti jej skončenia

nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu, a preto za danej situácie pri komparácii priznaného a už vymoženého plnenia možno dospieť k záveru, že v posudzovanej veci je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, ktorý zakladá dôvod na zastavenie exekúcie.

14. Pokiaľ ide o námietky oprávneného spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v preskúmavanom rozhodnutí sú dôvody rozhodnutia zreteľne vysvetlené, rozhodnutie obsahuje ustanovenia, ktoré boli pri rozhodovaní aplikované, a z ktorých súd prvej inštancie vyvodil svoje právne závery, rozhodnutie obsahuje vysvetlenie právnych úvah, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú odôvodnené v súlade s ust. § 220 CSP, a pokiaľ rozhodnutie nie je zdôvodnené podľa predstáv odvolateľa, neznamená to, že rozhodnutie nie je preskúmateľné.

15. V podanom odvolaní, ako aj v ostatných podaniach oprávneného, oprávnený opakovane namieta, že súd sa účelovo vyhýba kľúčovej udalosti, ktorou bola skutočnosť, že povinná udala svojmu dodávateľovi materiálov Y. neexistujúci názov, v dôsledku čoho súd vystavil platobný rozkaz proti dlžníkovi Y. D.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd konal o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vedenej na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Rob/278/1998 zo dňa 28.05.1998. Nedôvodne sa preto oprávnený domáha prieskumu, resp. právneho posúdenia okolností, za ktorých bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd rozhodol o priznaní istiny v sume 1.846,78 Eur.

16. Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .