Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne H. Y., X.. XX.X.XXXX, L. P. X, XXX XX Y. Š., štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 4.949,80 eura a o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/200/2016 - 226 zo dňa 10.5.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 29C/200/2016 - 246 zo dňa 23.6.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. až V. a v súvisiacom výroku VI. o nároku na náhradu trov konania.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol, cit.: „I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.949,80 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.6.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.X.XXXX je n e p l a t n á , III. u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa X.X.X.XXXX je n e p l a t n á , IV. u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa X.XX.XXXX je n e p l a t n á , V. u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.X.XXXX je n e p l a t n á , VI. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. VII. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . “ V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že strany sporu uzatvorili štyri revolvingové zmluvy, ku ktorým boli uzatvorené aj dohody o zrážkach zo mzdy. Súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN) v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

predpokladané ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. a to údaj o výške úroku, preto by sa uvedený úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.949,80 Eur zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX s úrokom z omeškania určeným v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 15.6.2016 do zaplatenia. Z predložených rovnopisov zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX bolo preukázané, že absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže táto bola iná v návrhu na uzatvorenie zmlúv zo strany žalobkyne a iná v akceptácii žalovaného. Keďže predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú platnú dohodu o RPMN, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., tieto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby prejednávaných zmlúv podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú mieru úrokov z úverov poskytovaných komerčnými bankami v čase ich uzatvorenia, a teda nejde o zmluvné dojednanie, ktoré by odporovalo ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že neobsahujú špecifikáciu v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov a to s poukazom na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C - 42/15. K dohode o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uviedol, že v danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Zároveň podľa názoru súdu nie je dostatočne určito vymedzená ani pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná, alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti, avšak v prípade predmetnej dohody v čase jej uzatvorenia ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorá navyše v tejto dohode nie je vymedzená dostatočne určito. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje iba sumu poskytnutého úveru, avšak predmetom dohody je aj nešpecifikované príslušenstvo pohľadávky, dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky aj ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Z totožného dôvodu súd dospel k záveru aj o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy k zmluvám o revolvingovom úvere uzatvorenej so žalobkyňou pod č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalobkyňa neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX zdôvodňovala rozporom s ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. V danom prípade však súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti napadnutých dohôd z iných dôvodov, a keďže súd je túto otázku povinný skúmať ex offo bez nutnosti zmeny dôvodov žaloby, dospel k záveru o neplatnosti uvedených dohôd pre rozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný napáda záver súdu o tom, že nedošlo k dohode o hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. V tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Žalovaný má za to, že zmluva obsahuje údaj o výške úroku, a to s poukazom na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a čl. 5 zmluvných dojednaní označených ako zmluvná odmena. Z ust. § 551 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je aj označenie platiteľa mzdy. Nesúhlasí ani so závermi súdu o neurčitom vymedzení pohľadávky. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na viaceré rozhodnutia slovenských súdoch týkajúcich sa neplatného uzavretia zmlúv o úvere a dohôd o zrážkach zo mzdy. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o tom, že údaj o výške úrokov sa nachádza v zmluvných dojednaniach. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na dôvodoch odvolania. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.3.2018 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa síce nestotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, avšak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dôvody, kvôli ktorým odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto nepovažoval za dôvodné.

8. Medzi stranami sporu boli uzatvorené štyri zmluvy o revolvingovom úvere, a to zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Ku každej z týchto zmlúv bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

9. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor s § 4 Zák. 258/2001 Z.z. v spojení s § 40 Občianskeho zákonníka. Okrem toho však uviedol, že zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, preto v zmysle ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Práve toto konštatovanie je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere podpísaná dňa 27.8.2007 žalobkyňou a dňa 30.8.2007 žalovaným, v bode 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere ani v bode 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere neobsahuje údaj o výške úroku. V tejto Žiadosti/ Zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky vrátane úroku a výška zmluvnej odmeny, čo nemožno považovať za splnenie povinnosti uviesť výšku úroku. Z informácie o výške splátky nie je totiž možné identifikovať akou úrokovou sadzbou bude veriteľ úver úročiť, spotrebiteľ tak nemá možnosť úverový produkt zhodnotiť. Keďže zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, žalovaný nemal nárok na jeho zaplatenie, ani na zaplatenie prípadných iných poplatkov v zmluve neuvedených. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi úhradami zo strany žalobkyne a poskytnutým úverom. Nakoľko zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, čo bez ďalšieho má za následok, že veriteľ úroky od spotrebiteľa nemôže žiadať, ďalšími odvolací argumentmi žalovaného týkajúcich sa vydania bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd nezaoberal.

10. K odvolaniu žalovaného v časti neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posudzoval právne vzťahy ako vzťahy vyplývajúce zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu. Súčasťou týchto zmlúv boli aj dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka. Z obsahu spisu je nesporné, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy boli vypracované žalovaným ako dodávateľom a poskytovateľom spotrebiteľských úverov, jedná sa o predtlačený text, a teda formulárový typ zmluvy. Z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, i napriek tomu, že z obsahu dohody vyplýva, že žalobkyňa ich podpisom dala súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy a iných príjmov zamestnávateľom v prospech žalovaného. Takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné, spĺňajúce požiadavku náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou má byť pohľadávka zabezpečená. Predmetom dohody je aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho

dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny resp. ešte neexistujúci prípadný dlh. Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto požiadavka priamo vyplýva z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z neexistujúcej mzdy, či iného príjmu. Mzdu vždy vypláca konkrétny platiteľ, ktorý musí byť v dohode riadne špecifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Dôkazom opaku nie je ani ust. § 131 ods. 8 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, ak v priebehu vykonávania zrážok zo mzdy dôjde k zmene platiteľa mzdy dlžníka.

11. Keďže judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04), odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

12. Nad rámec odvolacích dôvodov odvolací súd poukazuje na množstvo právoplatných rozhodnutí, ktorými bola dohoda o zrážkach zo mzdy vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Obsah súdnych rozhodnutí, ktoré určili neplatnosť zmluvnej podmienky-dohody o zrážkach zo mzdy musí byť žalovanému známy.

13. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 zo spisu ani nevyplynula.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.