Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-71-2018.pdf
PDF · 129.92 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/71/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcov: 1/ W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. J. XX, 2/ E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. J. XX a 3/ H. U., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX R. J. XX, všetci zastúpení Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ Dobson Limit, s. r. o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 044 128 93, Česká republika, 2/ Public auction, s. r. o., so sídlom Cintorínska 2696/1, P.O.BOX E-4, 921 01 Piešťany, IČO: 44 449 844, v konaní o návrhu žalobcov 1/ - 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/309/2017 - 15 zo dňa 23. 10. 2017 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov u každého v 1/3-ine, zapísané na Okresnom úrade R. P., odbor katastrálny pre obec a k. ú. R. J. na LV č. XX ako stavby - rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XX a na LV č. XXX ako CKN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 1588 m2 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým uložil žalobcom 1/ - 3/, aby podali žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 56/16 zo dňa 06.05.2016 a zmluvy o záložnom práve č. 56/16 na Okresný súd Veľký Krtíš v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia z r u š u j e.
III. Žalobcovia 1/ - 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov u každého v 1/3-ine, zapísané na Okresnom úrade R. P., odbor katastrálny pre obec a k. ú. R. J. na LV č. XX ako stavby - rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XX a na LV č. XXX ako CKN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 1588 m2 (prvý výrok), uložil žalobcom 1/ - 3/, aby podali žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 56/16 zo dňa 06.05.2016 a zmluvy o záložnom práve č. 56/16 na Okresný súd Veľký Krtíš v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia (druhý výrok) a konanie voči žalovanému 2/ zastavil (tretí výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, k. ú. R. J., okres R. P., a to stavby - rodinný dom so súpisným číslom XX nachádzajúcej sa na parcele číslo XX a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. R. J., obec R. J., okres R. P. ako parcely registra „C“ č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2 a č. XX záhrady o výmere 1588 m2, nachádzajúcich sa v ich podielovom spoluvlastníctve a priznať im nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že pôvodne uzavrela žalobkyňa 1/ a jej manžel M. U. so spoločnosťou Tatra Credit, a. s. úverovú zmluvu č. 143/13 zo dňa 13. 09. 2013 na výšku úveru 6.000,- Eur a dodatkom č. 2 bol zvýšený o sumu 2.000,- Eur. Na zabezpečenie tohto úveru bola uzatvorená to istého dňa zmluva o záložnom práve č. 148/13. Spoločnosť Tatra Credit, a.s. postúpila pohľadávku s prísl. na spoločnosť ADMIN CREDIT, s. r. o. so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika. Dňa XX. XX. XXXX zomrel manžel žalobkyne 1/, v dedičskom konaní sa spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu, stali žalobcovia 2/ a 3/ ako poručiteľovi synovia. Žalobkyňa 1/ nebola schopná splácať svoj dlh a bola upozornená veriteľom, že pokiaľ dlh neuhradí, bude zahájený proces dražby nehnuteľnosti, v ktorej býva a stane sa bezdomovkyňou. Veriteľ ADMIN CREDIT, s. r. o. jej ponúkol možnosť vyhnúť sa dražbe tak, že uzatvorí úverovú zmluvu so žalovaným 1/ tak, že tento im poskytne nový úver na uhradenie zostatku pôvodného úveru. Preto žalobcovia 1/ - 3/ uzavreli so žalovaným 1/ dňa 06. 05. 2016 úverovú zmluvu č. 56/16, v ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť im bezúročný úver vo výške 10.500,- Eur s dobou splatnosti jeden mesiac. Suma 10.000,- Eur bola uhradená priamo na účet spoločnosti ADMIN CREDIT, s. r. o. na uhradenie zostatku úveru z úverovej zmluvy č. 143/13 zo dňa 13. 09. 2013, čím splatili pôvodnému veriteľovi - spoločnosti ADMIN CREDIT, s. r. o. sumu v celkovej výške 14.340,- Eur, ktorá predstavuje 60 % navýšenie a suma 500,- Eur bola poukázaná na účet žalobkyne 1/. Na zabezpečenie splácania úveru uzatvorili toho istého dňa zmluvu o záložnom práve č. 56/16 na vyššie uvedené nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Na základe uvedenej záložnej zmluvy žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ zahájil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na predmet zabezpečenia. Predloženými listinnými dôkazmi, a to výpismi z Obchodného registra SR žalobcovia poukázali na to, že spoločnosť Tatra Credit, a. s. nemá oprávnenie na poskytovanie úverov pre spotrebiteľov a nie je vedená ani v registri NBS, napriek tomu dodnes spotrebiteľské úvery so zabezpečením nehnuteľnosťou ponúka. Výpisom z Obchodného registra ČR žalobcovia poukázali tiež na to, že spoločnosť ADMIN CREDIT, s. r. o., ktorej Tatra Credit, a. s. postúpil pohľadávku, tiež nemá vo svojom predmete podnikania poskytovanie úverov spotrebiteľom, čo platí aj pri súčasnom veriteľovi - žalovanom 1/. Žalobcovia poukázali aj na personálne prepojenie uvedených spoločností, čo nesporne vyplýva z predložených výpisov z OR SR a ČR. Žalobcovia v návrhu tiež uviedli, že namietajú slobodu a vážnosť uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv, nakoľko boli uzatvorené v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a boli splnené podmienky občianskoprávnej úžery v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík, obsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá v rozpore so Smernicou rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne sa jedná o časti zmluvy, kde je uvedené, že mesačná aj ročná úroková sadzba je 0 %, RPMN je 0 %, pričom z čl. 4 bod 3 úverovej zmluvy vyplýva, že do RPMN nie sú zahrnuté notárske poplatky, zmluvné pokuty, úrok z omeškania. Tiež z reklamnej činnosti žalovaného 1/ vyplýva, že ako podmienku poskytnutia úveru vyžaduje súhlas so záložnou zmluvou. Na základe týchto skutočností majú za to, že úverová zmluva č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, ako aj zmluva o záložnom práve č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, uzavreté so žalovaným 1/ sú neplatné, napriek tomu je zahájená dobrovoľná dražba na nehnuteľnosti tvoriace predmet záložnej zmluvy. V návrhu poukázali na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 08. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách, ktoré umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, alebo iným kvalifikovaným aktom, poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. V danom prípade žalovaný 1/ svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje exekučný titul, ktorý následne s personálne prepojeným dražobníkom - žalovaným 2/ vykonáva proti nim. Vzhľadom na to, že im žalovaný 2/ oznámil začatie realizácie dobrovoľnej dražby a vyzval ich listom zo dňa 17. 08. 2017, aby umožnili obhliadku nehnuteľností, za účelom ich ohodnotenia, pričom tak koná na základe neplatných právnych úkonov - úverovej zmluvy č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, ako aj zmluvy o záložnom práve č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, existuje reálna hrozba, že ich vlastnícke právo bude ohrozené a dôjde k strate obydlia.
3. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Okrem iného zdôraznil, že vzhľadom na závažnosť
právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, pričom však je nevyhnutné vychádzať zo základnej premisy, že hoci aj len predbežnú ochranu práva jednej zo strán sporu môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak táto osvedčí s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia alebo domáhania sa svojho práva v konaní pred súdom vo veci samej. V neposlednom rade však je nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana sporu domáha, nevyhnutne úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej, a to tak po právnej ako i skutkovej rovine, nakoľko účelom a sledovaným cieľom neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinností. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že žalobkyňa spochybňuje platnosť úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o záložnom práve, ktoré bolo zriadené v prospech záložného veriteľa - žalovaného 1/. Je tak možné konštatovať totožnosť predmetu konania vo veci samej a nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná ochrana. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhované neodkladné opatrenie tak, ako sa ho žalobcovia domáhajú vo vzťahu k žalovanému 1/ má právnu relevanciu, nakoľko predmetom konania vo veci samej bude aj určenie neplatnosti záložnej zmluvy, na podklade ktorej výkon záložného práva záložný veriteľ formou dobrovoľnej dražby realizuje. Je tak možné konštatovať existenciu reálnej hrozby, respektíve ohrozenia práv žalobcov vzhľadom na predmet konania vo veci samej, sú teda splnené zákonné predpoklady a podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel. Zároveň v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil žalobcom povinnosť, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu vo veci samej.
4. Súd prvej inštancie voči žalovanému konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Csp/264/2017 - 80 zo dňa 26. 09. 2017 bol návrh voči žalovanému 2/ zamietnutý, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 10. 2017, pričom v novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia vo vzťahu k žalovanému 2/ nezmenili skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie, ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku v spojení s § 329 ods. 3 C. s. p.
5. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol.
6. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že jeho rozhodnutie je nepresvedčivé z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Mal za to, že súd prvej inštancie prevzal tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vlastná úvaha súdu prvej inštancie sa zamerala len na všeobecné konštatovanie, že sú podľa neho splnené zákonné predpoklady a podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže možno konštatovať existenciu reálnej hrozby, resp. ohrozenia práv žalobcov a uviedol len citáciu zákonných ustanovení a všeobecný komentár k nim. Ďalej súdu prvej inštancie vyčítal, že z jeho záveru z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mali žalobcovia osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je len a výhradne skutočnosť, že žalobcovia majú žalobou, ku ktorej podaniu ich zaviazal spochybniť platnosť úverovej a záložnej zmluvy vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie teda aj v obdobných prípadoch (napr. v prípadoch poskytovania úverov bankami) postačí na „zamrazenie“ právnych vzťahov strán sporu prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia výlučne len tvrdenie žalobcov ako dlžníkov, že spochybňujú platnosť úverovej a záložnej zmluvy, pričom týmto podľa súdu prvej inštancie dostatočne osvedčia potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. a § 326 C. s. p. Žalovaný 1/ k tomu uviedol, že základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca musí nielen deklarovať opodstatnenie svojho nároku vo veci samej, ale v samotnom návrhu musí opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný 1/ sa domnieval, že zo strany žalobcov ide o účelovo podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s cieľom zabrániť, resp. oddialiť výkon záložného
práva zo strany žalovaného 1/, ku ktorému pristúpil v súlade so zákonom a uzatvorenými zmluvami. Žalobcovia pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia u žalovaného 1/ nikdy po podpísaní úverovej zmluvy ako aj záložnej zmluvy nenamietali, že niektoré jej ustanovenia by mali byt' neplatné. Pokiaľ by aj žalovaný 1/ pripustil túto možnosť, žalobcovia mohli využiť svoje zákonné právo a od zmlúv odstúpiť, k čomu však rovnako nepristúpili a s obranou ohľadne neplatnosti zmlúv vystúpili až potom, čo sa stal celý úver splatný a žalovaný 1/ ako veriteľ im oznámil, že pristúpil k výkonu záložného práva. Takéto konanie len potvrdzuje účelovosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak vôbec nerieši situáciu, že žalobcovia sú povinní vrátiť žalovanému 1/ ako veriteľovi poskytnuté plnenia v podobe jeho pohľadávky, ktorú zmluvné strany na základe dohody zabezpečili záložným právom.
7. Podporne žalovaný 1/ v odvolaní argumentoval tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neopodstatnený aj s poukazom na ustanovenie § 228 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Z tohto ustanovenia žalovaný 1/ vyvodil, že ak strana sporu v súdnom konaní o vecné práva k nehnuteľnosti podá na príslušnej správe katastra nehnuteľností (poznámka odvolacieho súdu
- žalovaný 1/ mal na mysli zrejme okresný úrad, odbor katastrálny) návrh na zápis poznámky o začatí predmetného súdneho konania, táto poznámka má síce len informatívny charakter a nepredstavuje prekážku nadobudnutia nehnuteľnosti jej prevodom (napríklad pri výkone záložného práva), avšak chráni nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Žalobcovia teda mali zákonnú možnosť svoje údajne dotknuté práva chrániť aj iným spôsobom ako nariadeným neodkladným opatrením, a to zápisom informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností o tom, že platnosť záložnej zmluvy bola z ich strany spochybnená.
8. Napokon žalovaný 1/ argumentoval aj tým, že žalobcovia majú aj v rámci dražobného procesu dostatočné možnosti na ochranu svojich práv, napr. prostredníctvom podania žaloby o neplatnosť dražby a zápisom uvedenej informatívnej poznámky, ktorá svojim spôsobom v podstate nahrádza funkciu neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou.
9. K samotnej úverovej zmluve uzavretej medzi žalobcami a žalovaným 1/ uviedol, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, keďže ide o bezúročný úver so splatnosťou kratšou ako 3 mesiace, ktorý je zabezpečený záložným právom v zmysle § 1 ods. 3 písm. c), i) a písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
10. Podľa žalovaného 1/ teda jednoznačne u žalobcov nebol naplnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu.
11. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zmenil a návrh žalobcov 1/ - 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Žalobcovia 1/ - 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, akými úvahami sa pri právnom posúdení veci riadil a vyvodil správny právny záver, nakoľko nekalé konanie žalovaného 1/, ktorý zneužil tieseň žalobcov by malo trvalé a veľmi vážne nezvrátiteľné následky. Uviedli, že žalovaný 1/ nepredložil žiadne relevantné dôkazy na svoju obranu. Poukázali na vyjadrenie Národnej banky Slovenska ku žiadosti žalobcov o poskytnutie súčinnosti uviedla, že žalovanému 1/ nebolo udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov.
13. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobcov 1/ - 3/ k odvolaniu nevyjadril.
14. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:
15. Odvolací súd musí dať odvolateľovi za pravdu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepresvedčivé z dôvodu všeobecnej konštatácie právnej teórie ohľadne podmienok nariadenia neodkladného opatrenia a citácie zákonných ustanovení o neodkladných opatreniach bez uvedenia dostatočných vlastných úvah o osvedčení nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť neodkladná ochrana a bez odôvodnenia bezprostrednosti hroziaceho zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1/ - 3/ odôvodňujúcej potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že žalobcovia skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, ako aj založenými v súdnom spise Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Csp/264/2017 (v danom konaní sa v podstate z rovnakých dôvodov domáhali vydania rovnakého neodkladného opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k žalovanému 1/ odmietnuté z dôvodu nedostatkov náležitostí návrhu a voči žalovanému 2/ zamietnuté) dostatočne neosvedčili dôvodnosť nároku vo veci samej - neplatnosti zmluvy o úvere č. 56/16 a záložnej zmluvy č. 56/16 zo dňa 06. 05 .2016. Aj podľa názoru odvolacieho súdu úver poskytnutý zo strany žalovaného 1/ žalobcom 1/ - 3/ na základe uvedenej úverovej zmluvy nie je spotrebiteľským úverom ani iným úverom spadajúcim pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“) z nasledovných dôvodov:
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. V zmysle § 1 ods. 3 písm. c), e), i) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti; úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv o úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti; úver bez úroku a bez ďalších poplatkov; úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
19. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016 nie je spotrebiteľským úverom hneď zo štyroch dôvodov. Notárske poplatky nespadajú pod pojem poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré má na mysli zákon č. 129/2010 Z.z. Vyplýva to z ustanovenia § 2 písm. g) časť prvej vety pred bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Preto je správne tvrdenie žalovaného 1/, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto je v zmluve o úvere správne uvedené, že úroková sadzba aj RPMN je 0 %. Žalovaný 1/ totiž žiada vrátenie len toho, čo poskytol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania a prípadné zmluvné pokuty, tieto taktiež nespadajú pod celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a teda nie sú rozhodné pre výpočet RPMN, pretože sa jedná o sankcie, ktoré nastupujú až vtedy, keď dlžník nesplní svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, resp. poruší zmluvnú povinnosť, teda nie sú spojené so spotrebiteľským úverom. Ak by sa dlžník nedostal do omeškania s plnením, nemusel by ich platiť. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom sú poplatkami, s ktorými sa vopred počíta, dlžník je povinný ich zaplatiť bez ohľadu na to, či sa dostane do omeškania s plnením dlhu, resp. poruší zmluvnú povinnosť.
20. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, listina označená ako zmluva o úvere č. 56/16 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Žalovaným 1/ poskytnutá pôžička nie je ani iným úverom spadajajúcim pod režim zákona č. 129/2010 Z.z.. Iný úver poskytuje iný veriteľ, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r). Daná požička síce spĺňa podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v zmysle zmluvy sa musela splatiť v lehote jedného mesiaca, spĺňa však v rozsahu použitom na úhradu predchádzajúceho úveru aj podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. - bola použitá aj na úhradu predchádzajúceho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti. Ak by sa totiž jednalo o iný úver, viaceré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. by sa na neho vzťahovali primerane (viď ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).
22. Keďže suma poskytnutá na základe listiny označenej ako zmluva o úvere č. 56/16 nie je v zmysle vyššie uvedeného ani spotrebiteľským úverom ani iným úverom, nie je možné na ňu aplikovať ani ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z.
23. Pokiaľ žalobcovia namietajú neplatnosť zmluvy o úvere č. 56/16 a záložnej zmluvy č. 56/16 Z.z. z dôvodu, že žalovaný 1/ nemá povolenie NBS na poskytovanie spotrebiteľských úverov, k tomu odvolací súd okrem už uvedeného, že suma poskytnutá žalovaným 1/ minimálne v rozsahu na prefinancovanie predchádzajúceho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti nie je spotrebiteľským úverom ani iným úverom, uvádza, že dané povolenie sa v zmysle § 20 ods. 1 a § 24 ods. 2 a 3 vyžaduje, len ak sa poskytuje spotrebiteľský úver alebo iný úver spadajúci pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. Zo žalobcami predloženej odpovede Národnej banky Slovenska na žiadosť o poskytnutie súčinnosti vyplýva len to, že spoločnosť Tatra credit, a.s. mala povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery a iné úvery podľa zákona č. 129/2010 Z.z. od 06. 09. 2010 do 13. 04. 2015, teda v čase poskytnutia úveru na základe zmluvy o úvere č. 143/13 zo dňa 13. 09. 2013 toto povolenie mala. V odpovedi sa síce uvádza, že žalovanému 1/ nebolo udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko však zmluva č. 56/16 nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., tak na poskytnutie sumy minimálne vo výške 10 000,- eur zo strany žalovaného 1/ sa dané povolenie nevyžadovalo.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa javí, že suma poskytnutá na základe listiny označenej ako „úverová zmluva č. 56/16“ je pôžičkou a nie úverom, nakoľko minimálne v rozsahu na prefinancovanie predchádzajúceho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. a podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj zaplatenie úrokov zo strany dlžníka, čo sa pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aj keď to možno dohodnúť v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pritom posudzuje právny úkon podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený. Vyššie uvedené úvahy nevylučujú, že uvedená zmluva č. 56/16 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
25. Pokiaľ žalobcovia odôvodňujú neplatnosť zmlúv ustanovením § 39a Občianskeho zákonníka, jeho aplikácia aj v prípade, že by uzavreli zmluvy v tiesni, neprichádza do úvahy, pretože im bola poskytnutá pôžička bez úrokov a poplatkov, teda chýba kumulatívny objektívny znak občianskoprávnej úžery - hrubý nepomer medzi poskytnutým plnením a vzájomným plnením
26. Napokon tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní zmluvy nie sú dôvodom jej neplatnosti, ale zakladajú v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka právo na odstúpenie od zmluvy. Zo skutkových okolností prípadu však nevyplýva, že by žalobcovia od zmlúv zavretých dňa 06. 05. 2016 odstúpili.
27. Vzhľadom na neosvedčenie nároku vo veci samej nebol daný jeden z kumulatívnych zákonných predpokladov vyžadovaných § 326 C. s. p. na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Podporne odvolací súd uvádza, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy, možno síce súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že započatím výkonu záložného práva a na jeho základe procesu realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcov ohrozené, nie je však ohrozené bezprostredne, nakoľko až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho
podania vydražiteľom sú žalobcovia stále vlastníkmi nehnuteľností, a teda nejaví sa byť daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Práve žaloba o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly, preto nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 47/04 zo dňa 08. marca 2005, na ktorý poukazujú žalobcovia, v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky nemá žiadnu relevanciu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom konštatoval odlišnosť právnej úpravy v podmienkach právneho poriadku Českej republiky, keď uviedol, že: „Najmä preto nie je možné vo vzťahu k § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vychádzať z nálezu Ústavného súdu ČR, na ktorý poukazuje navrhovateľ, ktorý rozhodol, že § 36 ods. 2 zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách nie je v súlade s princípmi právneho štátu, s čl. 1 Ústavy ČR a čl. 1 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 26 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 dodatkového protokolu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 47/04 z 8. marca 2005). Predmetné ustanovenie § 36 ods. 2 zákon o verejných dražbách rozširovalo právnu úpravu nútených (exekučných) dražieb aj na prípady, keď bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností pred účinnosťou novej právnej úpravy a zároveň záložný veriteľ čestne vyhlásil vo forme notárskej zápisnice, že má voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, ktorá nebola splnená. Umožňovalo tak exekučnú (nútenú) dražbu bez exekučného titulu. Zrušenie tohto ustanovenia znemožnilo výkon nútenej (exekučnej) dražby, a tak malo samostatný normatívny význam pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej.“ Odvolací súdu dodáva, že v prípade, že žalobcovia odmietnu po prepise vlastníctva nehnuteľnosti na vydražiteľa na listoch vlastníctva nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať, vydražiteľ sa legálnou cestou bude musieť domáhať svojho vlastníckeho práva (a v rámci neho práva s nehnuteľnosťami nakladať a ich užívať) cestou žaloby o vypratanie nehnuteľností, pričom podanie žaloby o neplatnosť dražby zo strany (pôvodných) vlastníkov - žalobcov 1/ - 3/ je relevantným dôvodom na fakultatívne prerušenie konania o vypratanie nehnuteľností v zmysle § 164 C. s. p., nakoľko ak by súd v rozhodnutí vyslovil neplatnosť dražby, ako vlastníci nehnuteľností by boli na listy vlastníctva opätovne zapísaní žalobcovia, a teda by nebol dôvod na vypratanie nehnuteľností z ich strany. Potreba neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov sa preto javí ako dôvodná v čase, keď už bola dražba zrealizovaná a bola podaná aspoň jedna z v tomto odseku uvedených žalôb.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho názoru, že nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) ani písm. d) C. s. p. v spojení s § 326 C. s. p., preto v zmysle § 388 C. s. p. prvý výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ zamietol.
30. Nakoľko povinnosť podať žalobu vo veci samej prichádza v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. do úvahy len pri nariadení neodkladného opatrenia a návrh na jeho nariadenie bol uznesením odvolacieho súdu voči žalovanému 1/ zamietnutý, odvolací súd zrušil závislý druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým určil žalobcom 1/ - 3/ lehotu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia na podanie žaloby vo veci samej - o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016 a zmluvy o záložnom práve č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016, nakoľko daný výrok napadnutého uznesenia nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a dôvody, pre ktoré bol vydaný neexistovali. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pre úspech žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa v zmysle § 137 písm. d) C. s. p. vyžaduje, aby určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu vyplývalo z osobitného predpisu. V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2018 sa možno domáhať neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o inom úvere, posudzovaná zmluva však v rozsahu prefinacovania prechádzajúceho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nespadá.
31. Taktiež len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentom žalovaného 1/, že zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní nahrádza potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ohľadne dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o konanie o neplatnosť záložnej zmluvy, či neplatnosť dobrovoľnej dražby, je síce pravdou, že výrok právoplatného rozsudku o vecnom práve k nehnuteľnosti, resp. o neplatnosti takejto dražby pôsobí aj voči vydražiteľovi ako osobe, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak nerieši potrebu neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov do rozhodnutia súdu vo veci samej.
32. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C. s. p. per analogiam o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho vo vzťahu k žalovanému 1/, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.) a keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prípade zamietajúceho rozhodnutia končí. Keďže žalovaný 1/ mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalobcom 1/ - 3/ tvoriacim nerozlučné spoločenstvo povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/ trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tretieho výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
33. Opäť len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nakoľko tretí výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania voči žalovanému 2/ nebol odvolaním napadnutý a nie je ani závislým výrokom od prvého, či druhého výroku napadnutého uznesenia, nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v zmysle § 379 C. s. p. viazaný rozsahom odvolania. Nakoľko sa však konanie voči žalovanému 2/ zastavilo, vo vzťahu k nemu bolo uznesenie súdu prvej inštancie rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a preto mal súd prvej inštancie v ňom alebo najneskôr do právoplatnosti tretieho výroku rozhodnúť bez návrhu aj o nároku žalovaného 2/ voči žalobcom 1/ - 3/.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).