Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/41/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na E. XXX/X, X., zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3, IČO: 44 138 369, zastúpený Law Service, s. r. o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 17C/482/2015-113 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že dňa 04. 09. 2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. X. obec X.. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko v období po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 24. 07. 2015, č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad odbor opravných prostriedkov v konaní č. V 5227/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č. UPo 34/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Na základe uvedeného žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Dňa 12. 04. 2017 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako doplnenie späťvzatia žaloby, v ktorom navrhol, aby súd konanie zastavil a aby mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania, keďže vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Žalobca v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.

K späťvzatiu žaloby však prišlo vplyvom konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest) a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobca má právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ak späťvzatie nemožno odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám, tak nie je možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno- právnymi otázkami nezaoberal. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008 a uznesenia Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 25Co/550/2005 a 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán dospel k záveru (po podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a vkladové konanie zastavil. Následne bol ako vlastník na list vlastníctva zapísaný žalobca. Protest prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným - úkonom absolútne neplatným. Osobou povinnou z predkupného práva však bol predávajúci, čiže žalobca. Namietal tiež, že odôvodnenie uznesenia je nepostačujúce a uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Protest prokurátora nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný a ak súd na toto rozhodnutie poukázal, je v zmysle ustanovenia § 194 ods. 2 povinný vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na to, že súd prvej inštancie posudzoval aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že relevantné hmotno-právne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Súd prvej inštancie len konštatoval podanie protestu prokurátora bez skúmania dôvodov v ňom uvedených. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru o zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca sa neplatnosti domáhal z viacerých dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup žalovaného, spočívajúci v bránení sa záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v súdnom konaní o určenie neplatnosti a v konaní o správnej žalobe ako neuznanie, že zmluva bola v rozpore so zákonom. V konaní sp. zn. 11S/35/2016, vedenom na Krajskom súde v Nitre o správnej žalobe proti rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Tiež na Okresnom súde Nitra sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, kde vystupuje žalovaný v procesnom postavení žalobcu. Záver súdu ohľadne platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný, než bol záver prokurátora. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca. Súd prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do úvahy, že na strane žalovaného by neboli vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobca dozvedel. Napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách navrhol zmeniť tak, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že po zrušení rozhodnutia o vklade bol v evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva k pozemku v jeho prospech. Z objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhal v tomto konaní, a preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vzal žalobu späť. V čase podania žaloby nemal inú možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Nemohol sa spoliehať na to, že sa celá vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemal vplyv. Je tak irelevantné, že v tomto konaní nedošlo k prejednaniu veci samej, keďže túto skutočnosť nezavinil. Jeho práva boli chránené v inom konaní na základe postupu prokurátora, pričom bol dosiahnutý výsledok, ktorého sa v tomto konaní domáhal. Z tohto hľadiska je nesporné, že žaloba bola podaná dôvodne, a teda, že existenciu tohto konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým, že ho podvodne primäl uzavrieť neplatnú zmluvu, pričom túto musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti.

Žalovaný v podanom odvolaní najprv argumentuje tým, že zavinenie strany sporu na zastavení konania je potrebné posudzovať z procesného hľadiska a následne ďalej v odvolaní prechádza z procesných dôvodov na výlučne hmotnoprávne dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy. Je pritom právne irelevantné, na akom hmotnoprávnom základe vstúpil do katastrálneho konania prokurátor. Žalovaný síce správne uviedol, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska, no na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je procesné zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom konania a dôvodom späťvzatia žaloby. Poukázal na skutočnosť, že úplne vo všetkých skutkovo totožných veciach (s výnimkou sudcov JUDr. Heinricha, Mgr. Heinrichovej) vedených na Okresnom súde Nitra (napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp. zn. 19C/482/2015) súd priznal žalobcom v rovnakom procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu rozhodnutia o proteste prokurátora procesne zavinil zastavenie konania. K samotnému podaniu žaloby pristúpil výhradne z dôvodov spočívajúcich v povahe správania žalovaného a v danom čase nemal inú možnosť ako chrániť svoje práva. Nesúhlasil so zjavne nepravdivým tvrdením žalovaného v II. časti jeho odvolania, podľa ktorého súd posudzoval aj hmotnoprávne otázky, ktoré nemali byť vyriešené s konečnou platnosťou. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 18. 03. 2016 č. V 5227/2015-20, ktorým správny orgán zastavil vkladové konanie k pozemku, nakoľko Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, je právoplatné a vykonateľné. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia ustanovené zákonom. Z hľadiska vzniku trov konania na strane žalovaného uviedol, že žalovaný bol takmer počas celého konania zastúpený iným právnym zástupcom, a to advokátskou kanceláriou AKAK s. r. o. Právnym zástupcom žalovaného Law Service s. r. o. okrem prípravy a prevzatia právneho zastúpenia neboli vykonané žiadne úkony právnych služieb, za ktoré by mu prináležala odmena, pričom len samotné zaslanie oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia, resp. vyhotovenie splnomocnenia bez ďalšieho naň nadväzujúceho písomného podania týkajúceho sa veci samej sa nepovažuje za kvalifikovaný úkon právnych služieb. Napadnuté uznesenie navrhol potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 , prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04. 09. 2015 voči žalovanému domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom ako pozemok parcela registra „C" č. 2839 - orná pôda o výmere 937 m2, ako i si uplatnil náhradu trov konania. Zároveň žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať predmetnú nehnuteľnosť. Uznesením č. k. 17C/482/2015-25 zo dňa 14. 09. 2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s prejednávanou nehnuteľnosťou, a to túto predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktorým žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a uplatnil si trovy konania v sume 1.740,99 eura. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 24. 07. 2015 č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5227/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č. Upo 34/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V súčasnosti už žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil predkupné právo a pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest II s. r. o. na LV č. 3933 pre k. ú. X.. O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 256 tak, že

žalovaný bude zaviazaný k náhrade trov konania. Uviedol, že procesné zavinenie zastavenia konania nie je možné vzťahovať len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne a extenzívne v celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade späťvzatia žaloby žalobcom byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti mimo vôle žalobcu. Uviedol, že v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobca žalobu vo veci nepodal, nemohol by žiadať súd, aby mu prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobcu, svedčí aj skutočnosť, že na návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobca teda podal žalobu dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu bude žalobcovi vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nemohol predpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu mu nemôže byť pričítané procesné zavinenie zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mal za to, že existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K odpadnutiu dôvodov pre vedenie tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne popieral neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvolával tým ďalšie konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, pričom predmetom odvolacieho konania je výrok o trovách konania.

6. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 . Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

10. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie

je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď mal za to, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných, preto má žalobca právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, pričom mal za to, že zastavenie konania späťvzatím žaloby v danej veci zavinil žalobca a žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že existenciu tohto konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný a procesná vina na zastavení konania u žalobcu neexistuje. Obe strany teda boli toho názoru, že trovy konania má v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 znášať druhá strana, pričom z ich vyjadrení nevyplýva, že by pre použitie ustanovenia § 257 videli dôvody. Kým jedna strana hovorila o zavinení zastavenia konania, druhá hovorila o existencii konania a trov v ňom vzniknutých.

12. Odvolací súd sa preto rovnako ako súd prvej inštancie zaoberal posúdením toho, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania a prípadne aj tým, či v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP.

13. V danej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04. 09. 2015 voči žalovanému domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra „C" č. 2839 - orná pôda o výmere 937 m2. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že určenia vlastníckeho práva k predmetnej parcele sa domáhal z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že žalovaný úmyselne zneužil jeho neskúsenosť v oblasti nedostatočnej znalosti cien a nákupných možností pozemkov v spojení s dôverčivosťou, keď ho primäl uzatvoriť úžernícku kúpnu zmluvu a konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda bolo zjavne právne neprijateľné, pretože bolo z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.

14. V priebehu konania podaním zo dňa 14. 10. 2016 žalobca vzal žalobu späť, pričom uviedol, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 24. 07. 2015 č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5227/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č. Upo 34/2016-4/Br. Žalobca bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti opätovne zapísaný do katastra nehnuteľností.

15. O proteste prokurátora tak rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9 tak, že mu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5227/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. V rozhodnutí uviedol, že čo sa týka porušenia predkupného práva štátu, Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zastáva názor, že keďže dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru okresného úradu naň prihliadať a v súčinnosti a s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2016 č. UPo34/2016-4/Br tak, že odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie, pričom uviedol, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5227/2015 k nehnuteľnosti parcelné číslo registra „C“ 2839 - orná pôda o výmere 937 m2 v katastrálnom území X. v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/3278 zo dňa 29. 06. 2015, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania v danej veci došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, čomu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Nitra,

katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5227/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností zrušené. V dôsledku tohto bol žalobca opätovne zapísaný ako vlastník predmetnej parcely, teda dosiahol rovnaký následok, aký by nastal, ak by bol úspešný v predmetnom konaní. Na druhej strane k tomuto nedošlo pričinením žalovaného, ale v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a následnému zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Zohľadniť je potrebné aj špecifické okolnosti danej veci spočívajúce v tom, že dôvody, pre ktoré bolo protestu prokurátora vyhovené a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného zrušené, boli iné, ako uvádzal žalobca v žalobe. Práve v týchto špecifických okolnostiach danej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, videl dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 a za najspravodlivejšie v danej veci videl to, aby každá zo strán znášala svoje trovy, preto potom podľa § 388 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania zmenil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na tie isté právne dôvody, ako v prípade náhrady trov konania na súde prvej inštancie, v spojení s § 396 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .