Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-74-2019.pdf
PDF · 140.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcov 1./ E. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej XXX XX F. C. XX a 2./ A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej F. T. XX, XXX XX F. C., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou PIHORŇA & LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29 proti žalovanému Okresnému úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Michalovciach, Sama Chalúpku 18, za účasti ďalších účastníkov 1. DONA, s.r.o. so sídlom vo Veľkých Revištiach 160, 072 43 Veľké Revištia, IČO: 31 704 336, 2. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho U. XXXX, XXX XX U., 3. Slovenského pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345 a 4. Poľovníckej spoločnosti Strela - Blatné Remety, so sídlom v Blatných Remetoch 96, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.: OU-MI-PLO/2019/005311 zo dňa 25.02.2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalovaný Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor opatrením zo dňa 25.02.2019 zn. OU- MI-PLO/2019/005311 označeným ako „VEC: Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru - oznámenie“ ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle § 74 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte aj : „zákon o poľovníctve“), konajúc podľa § 16 ods. 1 označeného zákona zaevidoval dňa 25.02.2019 zmluvu podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve o užívaní poľovného revíru medzi A/ zvolenými splnomocnencami vlastníkov pozemkov podľa § 5 ods. 7 Ing. Y. U., bytom Y., T. XXXX/XX, Y. Š., bytom U. XXXX a Ing. L. H.V., bytom Y., G. XXX/XX a B/ užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou Strela - Blatné Remety, so sídlom Blatné Remety v zastúpení predsedom Y. Š., bytom U. XXXX s nasledovnými údajmi v zmysle prílohy č. 17 k Vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve: a) Názov poľovného revíru: Pr Agronova Blatné Revištia b) Užívateľ poľovného revíru: Poľovnícka spoločnosť Strela - Blatné Remety c) Štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru: Y. Š. d) Dátum uzatvorenia zmluvy: 19.02.2018, e) Dátum evidovania zmluvy: 25.02.2019. Podľa rozdeľovníka bolo opatrenie doručované: 1. Poľovníckej spoločnosti Strela Blatné Remety, 2. Ing. Y. U., 3. Ing. L. H. a 4. Y. Š..
2. Žalobkyne v 1./ a 2./ rade podali prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd elektronicky dňa 26.04.2019 správnu žalobu datovanú dňa 25.04.2019, ktorou žiadali opatrenie (v žalobe označované ako rozhodnutie) žalovaného č.: OU-MI-PLO/2019/005311 zo dňa 25.02.2019 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žiadali priznať náhradu trov konania. Žalovaným vydané opatrenie považovali za nesprávne a nezákonné. Konštatovali, že Poľovný revír AGRONOVA Blatné Revištia (ďalej v texte aj: „PR“) bol uznaný rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Sobranciach pod č. 98/00436 zo dňa 17.09.1998. Žalobkyne namietali, že už pri samotnom zvolaní zhromaždenia, na ktorom bolo prijaté uznesenie o schválení nájomnej zmluvy v prospech Poľovníckej spoločnosti Strela v Blatných Revištiach, došlo k porušeniu právnych predpisov, a to tým, že verejná vyhláška nebola riadne vyvesená vo všetkých katastrálnych územiach, v ktorých sa nachádzajú pozemky patriace do PR. Tvrdili, že podľa dostupných informácií v obci Svätuš vyhláška nebola vyvesená v celosti, ale bola vyvesená iba prvá strana a druhá strana obsahujúca popisy zvolávateľov chýbala. Neboli tak splnené formálne podmienky na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V uvedenej skutočnosti žalobkyne k žalobe pripojili fotokópiu úradnej tabule obce Svätuš z uvedeného obdobia. Namietali aj porušenie zákona tým, že predseda zhromaždenia JUDr. C. L. nie je vlastníkom žiadneho z poľovných pozemkov registrovaných v PR a taktiež nebol splnomocnený ako osoba oprávnená poskytovať právne služby vedením zhromaždenia. Žalobkyne namietali aj spôsob hlasovania zástupcu Slovenského pozemkového fondu pri odsúhlasovaní odmeny za užívanie poľovných pozemkov, keď podľa názoru žalobkýň ako zástupca štátu nemal oprávnenie hlasovať za nižšiu ponuku, pretože tým sa znížila odmena pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný zaevidoval zmluvu na užívanie spoločného poľovného revíru, a to napriek tomu, že neboli naplnené všetky podmienky na jej uzavretie. Vo vzťahu k samotnému postupu žalovaného žalobkyne zdôraznili, že aj z judikatúry najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03. 2018) vyplýva, že správny orgán zmluvu o užívaní poľovného revíru zaeviduje až po preskúmaní podmienok tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve a v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Zároveň poukázali na právny názor, že pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom o poľovníctve by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. Označili aj ďalšie rozhodnutia správnych súdov, z ktorých vyplýva obdobný právny názor na povinnosť preskúmavať podmienky tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru, pred zaevidovaním predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 zo dňa 08.10.2013, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2015 zo dňa 15.01.2015).
3. V závere správnej žaloby žalobkyne považovali postup žalovaného za nepochopiteľný, a to aj z dôvodu, že žalovaný je držiteľom katastrálneho operátu, a teda mohol a aj mal porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkov uvedené v prílohe zápisnice so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a bol by jednoznačne dospel k záveru, že zvolanie, priebeh a výsledky zhromaždenia boli zmanipulované a reálne nevyjadrujú vôľu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Skutočnosť, že žalovaný ignoruje informáciu o zákonných nedostatkov zhromaždenia za veľmi závažnú, obzvlášť preto, že žalovaný je ex lege poverený štátnym dozorom nad pozemkovými spoločenstvami a ignorovaním takýchto skutočností je jednoznačným zlyhaním orgánu štátnej správy.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2019 k správnej žalobe zaujal nasledovné stanovisko: „Okresný úrad Michalovce - pozemkový a lesný odbor ako správny orgán na úseku evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru je v zmysle ustanovenia § 16 ods. l zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) len orgánom evidenčným. Evidovanie zmluvy nepodlieha správnemu konaniu, správny orgán zmluvu neschvaľuje a ani vo veci nerozhoduje. V procese evidencie zmluvy správny orgán skúma len formálne náležitosti vymedzených v § 16 ods. 1 cit. zákona. Správny orgán preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z formálnej stránky nie materiálnej. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa nezúčastňujú zamestnanci správneho orgánu. Za priebeh zhromaždenia, za výmery jednotlivých spoluvlastníkov, ako aj za hlasovanie nesú zodpovednosť výlučne jeho účastníci. V tomto prípade sa totiž jedná o výlučne súkromnoprávny vzťah,
čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd a nie správny orgán. Vo veci evidencie zmlúv týkajúcich sa užívania poľovných revírov už bolo zaujaté stanovisko z úrovne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Bratislava listom č. 2224/2018-730 zo dňa 6. júna 2018, stanoviskom Generálnej prokuratúry SR pod č. V1/3 Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31. 05. 2016, ktoré Vám v prílohe zasielame. Je tiež nutné uviesť, že pokiaľ ide o materiálnu stránku sporu, správny orgán nie je pasívne legitimovaný, pokiaľ by šlo v konaní o vyslovenie neplatnosti materiálnej, t.j. obsahovej stránky správnemu orgánu doložených listín, na základe ktorých správny orgán zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru. Ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán skúma len formálnu stránku, nie materiálnu stránku predkladaných listín. Z doposiaľ uvedeného správny orgán konštatuje, že žaloba o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy Okresného úradu Michalovce, pozemkového a lesného odboru č. OU-MI- PLO/2019/005311 zo dňa 25.02.2019 je neopodstatnená a petit žaloby právne nevykonateľný!“ 5. Žalobkyne v replike zo dňa 02.09.2019 k vyjadreniu žalovaného zdôraznili, že žalovaný je správny orgán, ktorý vykonáva svoju právomoc v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve, preto nemôžu súhlasiť s tvrdeniami, že žalovaný je len evidenčný orgán, a teda skúma zmluvy len z formálnej stránky. Opakovane poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - napr. rozsudky sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 7Sžo/78/2014 zo dňa 31.03.2016 a ďalších rozhodnutí krajských súdov, ktoré boli označené žalobe, z ktorých jednoznačne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je pri evidovaní zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve skúmať, či predkladaná zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom, či ju vlastníci riadne uzavreli, a aj podpísali, resp. kto podpísal zmluvu v ich mene a na základe akého konkrétneho aktu, či opatrenia. Z uvedeného teda vyplýva, že primárnou povinnosťou pri evidovaní zmluvy je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorí vlastnia najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a je nesporné, že tieto skutočnosti musia byť preukázané a vyriešené už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve, a to predložením dôkazov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania. V prípade, ak na predmetnom zhromaždení koná osoba odlišná od vlastníka a vedie predmetné zhromaždenie, musí byť jasne preukázané, za ktorého vlastníka koná, a v akom rozsahu, kedy plnomocenstvo bolo udelené, a to z dôvodu, aby právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok Občianskeho zákonníka a tieto podmienky musia byť zistiteľné zo spisového materiálu správneho orgánu (uvedený právny názor vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/34/2016 zo dňa 11.07.2017). Žalobkyne nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že určenie výmery a zodpovednosť za hlasovanie nesú len účastníci zhromaždenia, pretože takýto názor je nesprávny a nemá reálny zákonný podklad. Nesúhlasili ani s tvrdením, že označené podmienky žalovaný nie je oprávnený skúmať, pretože sa nezúčastňuje na zhromaždení a vychádza len z notárskej zápisnice, a to aj z toho dôvodu, že notárska zápisnica, ktorú vyhotoví oslovený notár, je iba dôkazom toho, že skutočnosti sa udiali tak, ako je to v notárskej zápisnici uvedené a ako ich vnímal príslušný notár. V otázke preskúmavania rozhodnutia vo veci evidovania zmlúv zo strany súdu žalobcovia uviedli, že aj keď nejde o rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb.
- Správneho poriadku, neznamená to, že predmetné rozhodnutie je vylúčené z preskúmavania súdom. Zároveň žalobcovia tvrdili, že v administratívnom spise nie sú pripojené relevantné listinné dôkazy o splnení podmienok uvedených v § 16 zákona o poľovníctve a žalovaný neuviedol ani žiadne dôkazy, ktoré by vylúčili ich tvrdenia uvedené v žalobe.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 25.10.2019 k replike žalobkýň trval na svojich stanoviskách uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe a dodal, že vo veci evidencie zmlúv týkajúcich sa užívania poľovných revírov už bolo zaujaté stanovisko z úrovne Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Bratislava listom č. 2224/2018-730 zo dňa 06.06.2018, a odvolal sa aj na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod č. VI/3 Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31.05.2016.
7. Ďalší účastník konania v 1./ rade spoločnosť DONA s.r.o. zaujal stanovisko k žalobe dňa 03.01.2020, v ktorom uviedol, že opatrenie, ktorým podľa platnej právnej úpravy správny orgán zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, predstavuje individuálny správny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti (§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.) a konštitutívny účinok spočíva v právnom následku vykonaného zaevidovania zmluvy o výkone práva poľovníctva a tým je
vznik práva poľovníctva. Platná právna úprava tak vo vzťahu k poľovníctvu vychádza z oddelenia súkromnoprávnej roviny reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje evidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Zároveň opakovane zdôraznil, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v označenom ustanovení zákona. Keďže zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, nesú zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci. V tomto smere sa totiž jedná o výlučne súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd, a nie správny orgán. Inak povedané otázku platného uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru je oprávnený posudzovať jedine súd v sporovom konaní. Iný názor obsiahnutý v rozsudkoch, ktoré vo svojej žalobe uvádza žalobca, je podľa ďalšieho účastníka konania nutné považovať za záväzný len v príslušnej konkrétnej veci a s jeho všeobecnou aplikáciou sa nemožno z opísaných dôvodov stotožniť. Ďalej ďalší účastník konania uviedol, že žalobcovia, ako aj všetci vlastníci poľovných pozemkov mali právo sa zúčastniť zhromaždenia, ktoré bolo zvolané formou verejnej vyhlášky, a o ktorom konaní mali vedomosť, o čom svedčí tvrdenie v žalobe, že disponujú fotodokumentáciou tabulí, na ktorých bola verejná vyhláška vyvesená, a teda im nebolo upreté právo podieľať sa na rozhodovaní veci spoločnej, ktorou nepochybne je poľovný revír. Žalobcovia sa však nezúčastnili zhromaždenia, pretože nedisponujú takou výmerou v danom poľovníckom revíre, aby mohli ovplyvniť budúce rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko ich podiel na hlasovacích právach, ako vyplýva z analýzy vlastníckych vzťahov vypracovanou odborne spôsobilou osobou geodetom (ktorú na žiadosť zvolávateľov vypracovala spoločnosť Geodet Snina, s.r.o.) tvorí 83360 m2, čo predstavuje 0,37 % počítanej z celkovej výmery poľovného revíru (Luteránová Anna, rod. Jankovičová, Blatné Remety 37 - výmera 21326 m2, čo predstavuje 0,095 % počítanej z celkovej výmery poľovného revíru a Hudáková Zuzana, rod. Hudáková, bytom Blatná Polianka 37 - výmera 62034 m2, čo predstavuje 0,275 % počítanej z celkovej výmery poľovného revíru). Z uvedeného preto namietali neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkýň na rozhodnutí súdu, pretože žalobkyne by svojimi hlasmi zodpovedajúcimi výmere pozemkov nemohli ovplyvniť výsledok zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
8. Ďalší účastník konania v 1./ rade ďalej vo vyjadrení uviedol, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru AGRONOVA Veľké Revištia pri samotnom akte overenia vlastníckych práv bolo preukázané, že táto spoločnosť disponovala s výmerou 51,5830 ha vo svojom vlastníctve a 20,3997 ha ako splnomocnený zástupca vlastníkov na základe uzatvorených nájomných zmlúv v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Žiaden zo zastúpených vlastníkov neodvolal splnomocnenie udelené žalovaným a neprebieha ani žiaden spor medzi zastúpenými vlastníkmi a splnomocnencami ohľadom existencie nájomnej zmluvy, ktorá plní funkciu splnomocnenia na zastupovanie na zhromaždení. To znamená, že tvrdenie žalobkýň, že spoločnosť DONA s.r.o., Veľké Revištia nemá udelené splnomocnenia, nie je pravdivé. Zároveň namietal, že na zhromaždení vlastníkov spoločného poľovného revíru konanom dňa 18.02.2019 v poľovníckom hoteli Diana, Stráža 255 bol prítomný JUDr. Ján Tkáč, koncipient advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobkyne, ktorý predložil plnomocenstvá na zastupovanie podielových spoluvlastníčok U. Z., Y. V. a Y. Y., u ktorých neskôr bolo zistené, že tieto žiadne plnomocenstvo na zastupovanie na uvedenom zhromaždení takémuto zástupcovi neudelili. V závere vyjadrenia táto spoločnosť zdôraznila, že priebeh zvolania a konania zhromaždenia, ako aj samotný akt evidencie nájomnej zmluvy na užívanie PR je plne v súlade so zákonom o poľovníctve.
9. Ďalší účastník konania v 4./ rade Poľovnícka spoločnosť Strela - Blatné Remety v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2020 k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala pritom na ustanovenie § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve s tým, že zhromaždenie vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do PR. Žalobkyne nedisponujú takou výmerou v danom PR, aby mohli ovplyvniť budúce rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pretože ich podiel na hlasovacích právach ako vyplýva z analýzy vlastníckych vzťahov vypracovanou odborne spôsobilou osobou, t.j. geodetom tvorí 83360 m2, čo predstavuje 0,37 % počítanej z celkovej výmery poľovného revíru. Namietal preto nedostatok naliehavého záujmu na rozhodnutí súdu, pričom takáto určovacia žaloba podľa ich názoru
neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Zároveň zdôraznil, že priebeh hlasovania na zhromaždení vlastníkov spoločného poľovného revíru bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. N104/2019, Nz5163/2019, NCRIs 5286/2019 zo dňa 19.02.2019 spísanou notárom JUDr. Martinom Seleckým so sídlom notárskej kancelárie v Trebišove, z obsahu ktorej vyplýva, že priebeh zhromaždenia, ako aj samotné hlasovanie k jednotlivým bodom zhromaždenia prebehol v súlade s § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve a všetky uznesenia prijaté na tomto zhromaždení boli vlastníkmi alebo splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov disponujúcimi potrebnou nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou z celkovej výmery pozemkov začlenených do Poľovníckeho revíru Agronova Blatné Revištia. Zvolávatelia zabezpečili zápis do listiny prítomných, overili, či prítomní vlastníci, alebo ich splnomocnení zástupcovia sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do PR tak, že predložené doklady overili s analýzou vlastníckych vzťahov vypracovanou odborne spôsobilou osobou, a to konkrétne spoločnosťou Geodet Snina, s.r.o.. V závere vyjadrenia tento ďalší účastník konania zdôraznil, že priebeh zvolania a konania zhromaždenia, ako aj samotný akt evidencie nájomnej zmluvy na užívanie Poľovníckeho revíru Agronova Blatné Revištia je podľa ich názoru v súlade so zákonom o poľovníctve. K vyjadreniu pripojil fotokópiu dokladu označeného ako „Vlastnícka štruktúra pozemkov v užívaní PZ „Agronova“ Blatné Revištia z mája 2018 spracovaného spoločnosťou Geodet Snina, s.r.o..
10. Ďalší účastník konania v 3./ rade Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení zo dňa 13.01.2020 poukázal na to, že vo vzťahu k zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri č. 14 „AGRONOVA“ Blatné Revištia uznaného rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Sobranciach, pôdohospodársky a veterinárny odbor č. rozhodnutia 98/00436 zo dňa 17.09.1998, konaného dňa 18.02.2019 bol jedným z troch zvolávateľov Slovenský pozemkový fond, ako zákonný zástupca vlastníkov poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu v správe fondu, alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov, s ktorými fond nakladá. Ďalej poukázal na to, že vo vzťahu, či v obci Svätuš bola písomná pozvánka zverejnená obvyklým spôsobom, sa zodpovedne môže vyjadriť samotná obec Svätuš. Ani zo žaloby a ani z iných listinných dôkazov nevyplýva, aby písomná pozvánka na zhromaždenie vlastníkov pozemkov spomínaného poľovného revíru nebola zverejnená v iných obciach, ktorých poľovné pozemky uvedeného poľovného revíru zasahujú do ich katastrálnych území. Zverejnením mapy poľovného revíru spolu s písomnou pozvánkou na zhromaždenie zákon o poľovníctve nevyžaduje. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 29.04.2020 ďalší účastník konania v 3./ rade nesúhlasil s jednotlivými žalobnými dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe a poukázal na to, že výsledkom zasadnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 18.02.2019 bolo prijatie uznesenia, ktorým zhromaždenie schválilo prenechanie užívania poľovného revíru Poľovníckej organizácii Strela - Blatné Remety na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade s § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve. Podmienky pre nezaevidovanie označenej zmluvy správnym orgánom sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, v ktorom je výslovne uložené nezaevidovať zmluvu len v troch konkrétnych prípadoch, pričom okresný úrad mal za to, že žiadna z týchto okolností nenastala. V prípade, že by bolo skutočne preukázané, že proces a následné podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru bol sprevádzaný takými vadami, ktoré možno definovať ako odporujúce zákonu, tieto mali by byť predmetom iného konania.
11. Ďalší účastník konania v 2./ rade Michal Šaro v písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2020 k správnej žalobe vyslovil názor, že žaloba nie je dôvodná a poprel skutkové tvrdenia vyplývajúce zo správnej žaloby. Poukázal na to, že už počas zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru dňa 18.02.2019 vznikli pokusy o zmarenie jeho zdarného priebehu, a to tak, že JUDr. Ján Tkáč predložil splnomocnenia v počte troch kusov od vlastníčok poľovných pozemkov, no neskôr sa ukázalo, že takéto splnomocnenia na zastupovanie na označenom zhromaždení od nich nikdy nedostal. Následne došlo aj k jeho disciplinárnemu stíhaniu zo strany SAK a k podaniu podnetu na začatie trestného stíhania. Ďalší účastník konania videl motiváciu v konaní žalobcov iba za účelom získania vlastného finančného prospechu. V závere vyjadrenia ďalší účastník konania poukázal na to, že počty hlasov na valnom zhromaždení boli počítané správne, a valné zhromaždenie sa uskutočnilo plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Žiadal preto, aby súd vyslovil platnosť uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 18.02.2019 a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Zástupca žalobkýň v písomnom vyjadrení zo dňa 09.03.2020 k vyjadreniam ďalších účastníkov konania trval na podanej správnej žalobe a zdôraznil, že aj samotný správny orgán vo svojom vyjadrení priznal, že posudzoval zmluvu len po formálnej stránke, preto takýto úkon podľa ich názoru nie je v
súlade so zákonom. Ďalej zdôraznil, že správny orgán sa pri zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, neriadi správnym poriadkom. Táto skutočnosť však neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Je preto úlohou žalovaného zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli podmienky evidencie splnené, a to či prebehlo zhromaždenie vlastníkov v súlade so zákonom. Notár v notárskej zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia a zostáva v kompetencii žalovaného zisťovať, či bolo zhromaždenie zvolané oprávnenou osobou a či boli splnené podmienky zvolania, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akým počtom hlasov disponujú. Žalovaný je preto povinný posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, t.j. predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 na strane druhej, ďalej, či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia (či táto notárska zápisnica má ako prílohu aj listinu prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve) a musí ďalej skúmať, či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t.j. či boli splnené podmienky zvolania. Povinnosťou žalovaného je aj skúmať, či vlastníci spoločného poľovného revíru na zhromaždení rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcej nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Takéto zisťovanie si vyžaduje zabezpečenie podkladov, z ktorých je možné zistiť výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri vo vlastníctvo osôb hlasujúcich za využitie, ktoré je predmetom zmluvy a hlasujúcich za zvolenie osôb na jej uzatvorenie, a teda splnomocňujúce tieto osoby na uzatvorenie zmluvy. Vychádzajúc z toho, že výmera poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri je určená v rozhodnutí o uznaní revíru, stačí vykonať zisťovanie ohľadom vyššie uvedeného. Zástupca žalobkýň opakovane zdôraznil, že samotný správny orgán priznal vo svojom vyjadrení, že postupoval len ako evidenčný orgán a predmetné skutočnosti v priebehu evidencie predmetnej zmluvy neskúmal. Ako ďalšiu podstatnú chybu označil, že zvolávatelia si nesplnili povinnosť, ktorá im je uložená v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, pretože zvolávatelia neoverili zoznam vlastníkov poľovných pozemkov, pričom len z tohto dôvodu nebol priebeh zhromaždenia súladný so zákonom. Schôdzu vlastníkov poľovných pozemkov viedla osoba, ktorá nebola zapísaná v zozname prítomných vlastníkov, ani nebola splnomocnená žiadnym z vlastníkov poľovných pozemkov. Opakovane preto žiadali zrušiť opatrenie žalovaného zo dňa 25.02.2019 č. OU-MI-PLO-/2019/005311 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
13. Krajský súd v Košiciach, v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby, s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozsudok vo veci (za splnenia podmienok vyplývajúcich z § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil procesným postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.
14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
19. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
20. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá: a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
21. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadostí o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
22. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak, zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
23. Správny súd poukazuje na to, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, respektíve vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt podlieha súdnemu prieskumu vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uvedený právny názor je vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/30/2018 zo dňa 18.9. 2018). Uvedený individuálny správny akt je opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP.
24. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ďalší účastník konania v 4./ rade doručil dňa 25.02.2019 žalovanému list označený ako : „ Žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru číslo 14 AGRONOVA Blatné Revištia“ datovaný dňom 21.02.2019, z obsahu ktorého vyplýva, že jeho prílohou je nájomná zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorú uzatvorili vlastníci spoločného poľovného revíru a poľovnícka spoločnosť podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve , ako aj notárska zápisnica č. N 104/2019, Nz 5163/2019, NCRls 5286/2019 spísaná v Trebišove dňa 19.02.2019 na notárskom úrade JUDr. Martina Seleckého, osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Na základe tejto žiadosti žalovaný vydal dňa 25.02.2019 opatrenie pod. č. OU-MI- PLO/2019/005311 označené ako: „Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru - oznámenie“, v ktorom uviedol, že podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zaevidoval dňa 25.02.2019 zmluvu podľa § 13 ods. 1 písm. b) označeného zákona o užívaní poľovného revíru medzi A/ zvolenými splnomocnencami vlastníkov pozemkov podľa § 5 ods. 7 Ing. Y. U., Y. Š. a Ing. L. H.V., a B/ užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou Strela Blatné Remety so sídlom v Blatných Remetoch, v zastúpení predsedom Y. Š..
25. Z obsahu Zmluvy na užívanie spoločného poľovného revíru číslo 14 „AGRONOVA“ Blatné Revištia, uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b) a nasledujúcich zákona o poľovníctve dňa 19.02.2019 vyplýva, že celková výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru je 2254,0748 ha.
26. Z obsahu notárskej zápisnice č. N 104/2019 spísanej dňa 19.02.2019 na notárskom úrade JUDr. Martina Seleckého, notára so sídlom notárskeho úradu v Trebišove vyplýva, že po sčítaní hlasov zvolávateľov bolo konštatované, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami viac ako jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov v poľovnom revíri, konkrétne zvolávatelia sú vlastníkmi, prípadne splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov, spolu 1293,63
ha, z celkovej výmery poľovných pozemkov 2254,08 ha, čo predstavuje 57,391 % všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Zároveň bolo konštatované, že podľa prezenčnej listiny boli na zhromaždení prítomní vlastníci, resp. splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov spolu vo výmere 1356,64 ha z celkovej výmery poľovných pozemkov 2254,08 ha, čo predstavuje 60,186 % všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Následne v priebehu zhromaždenia bolo prijaté uznesenie č. 5 v znení: „zhromaždenie schvaľuje, aby poľovný revír užívala poľovnícka organizácia Poľovnícka spoločnosť Strela - Blatné Remety na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade s § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve“. Uvedené uznesenie bolo schválené 60,032 % hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov, proti hlasovalo 0 % hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov a zdržalo sa 0,154 % hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov.
27. Z obsahu dokladu predloženého žalobcom, vypracovaného spoločnosťou EuroForest. s.r.o. zo dňa 15.02.2019 vyplýva, že toto poľovnícke združenie sa rozprestiera na území desiatich katastrálnych území - F., F. T., F. C., F. C., I., U. C., T., K., F. E. L.. Z dokladu predloženého účastníkom konania v 4./ rade - Vlastníckej štruktúry pozemkov v užívaní PZ „AGRONOVA“ Blatné Revištia vyplýva, že toto poľovnícke združenie sa rozprestiera na území siedmich katastrálnych území - F. T., F. C., F. C., I., U. C.M., T. E. F.. Súčasťou tohto dokladu sú aj výpisy z Registra obnovenej evidencie pozemkov preukazujúce rozsah podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1./ a 2./ k jednotlivým pozemkov, ktoré sú zahrnuté do poľovného revíru. Žalobkyne 1./ a 2./ vlastnia podľa tejto analýzy vlastníckych vzťahov vypracovanej odborne spôsobilou osobou Geodet Snina, s.r.o. spolu výmeru 83360 m2, čo predstavuje 0,37 % výmery z celkovej plochy poľovného revíru. Žalobkyňa 1./ z toho vlastní výmeru 21326 m2, t.j. 0,095 % plochy PR a žalobkyňa 2./ vlastní výmeru 62034 m2, t.j. 0,275 % plochy poľovného revíru.
28. V tej súvislosti správny súd poukazuje na znenie § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
29. V ustanovení § 35 zákona o poľovníctve sú nastavené pravidlá pre zvolanie, ako aj rozhodovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia, na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri rozhoduje o postúpení jeho užívania na základe zmluvy podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o poľovníctve
nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Iba takáto väčšina hlasov vlastníkov nadpolovičnej výmery PR môže mať za následok ďalší procesný postup, spočívajúci v predložení zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru príslušnému okresnému úradu na jej zaevidovanie. Uvedené nastavenie zákonných podmienok pre rozhodovanie zhromaždenia o tejto otázke má podľa názoru súdu podstatný vplyv aj na posúdenie tejto veci, a to za situácie, že žalobkyne v tomto konaní tvrdia, že bolo zasiahnuté do ich subjektívnych práv postupom žalovaného, ktorý v rozpore so zákonom zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorenú dňa 19.02.2018. Správny súd poukazuje na to, že tak, ako to je vyššie uvedené, žalobkyne 1./ a 2./ spolu vlastnia z celkovej výmery PR pozemky v rozsahu 0,37 %, teda aj v prípade spochybnenia opatrenia žalovaného o zaevidovaní predmetnej zmluvy ich prípadný nesúhlas s uzatvorením zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru by nezmenil súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov podľa podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov, keď tak, ako to vyplýva aj z predloženej notárskej zápisnice, za uznesenie, ktorým bola schválená zmluva o postúpení užívania poľovného revíru hlasovalo celkovo 60,032 % hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov. Žalobkyne tak nepreukázali dotyk na svojich subjektívnych právach a v zásade sa žalobkyne nemôžu dovolávať ochrany subjektívnych práv iných osôb, t.j. ďalších vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, ktorí pri schvaľovaní postúpenia užívania PR boli nečinní, resp. sa na zhromaždení ani nezúčastnili.
31. Vzhľadom na tento právny názor správneho súdu tak už pre toto konanie nie je rozhodujúcim procesné pochybenie žalovaného, ktorý (tak, ako to potvrdil aj v písomnom vyjadrení k správnej žalobe) skúmal podklady predložené k evidencii zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve iba z formálneho hľadiska a neskúmal, či predložená zmluva spĺňa aj základné hmotnoprávne náležitosti.
32. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ostatné žalobné námietky obsiahnuté v žalobných bodoch, týkajúce sa nedodržania formálneho postupu pri zvolaní zhromaždenia verejnou vyhláškou, ako aj postup zvolenia predsedu zhromaždenia súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože v prvom prípade uvedené tvrdenia nepovažoval zo strany žalobkýň za dostatočne preukázané a v druhom prípade spôsob zvolenia predsedu zhromaždenia vyplýva z obsahu predloženej notárskej zápisnice (uznesenie č. 2, na str. 5 zápisnice). Napokon ako nedôvodné súd hodnotil aj námietky týkajúce sa hlasovania zástupcu ďalšieho účastníka konania v 3./ rade, ktorý k uvedenej námietke zaujal podrobné stanovisko vo svojom vyjadrení zo dňa 13.01.2020, keď uviedol, že z písomného poverenia zo dňa 14.02.2019 pre zástupcu tohto účastníka konania vyplývali záväzné pokyny, kde minimálna výška náhrady za užívanie PR, za ktorú mal povinnosť zástupca hlasovať, bola 1,50 EUR/ha/rok, čo bolo aj dodržané (uznesenie č. 4, str. č. 7 notárskej zápisnice) a tiež námietku, že listina prítomných nebola overená zvolávateľmi, pretože z obsahu úvodnej časti notárskej zápisnice priamo vyplýva, že na zhromaždení sa zvolávatelia touto otázkou zaoberali a k bodu 2. programu bolo výslovne konštatované, že „podľa prezenčnej listiny sú celkovo na Zhromaždení prítomní vlastníci, resp. splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí spolu disponujú 1356,64 ha z celkovej výmery poľovných pozemkov 2254,08 ha, čo predstavuje 60,186 % všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri.“ 33. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že správna žaloba žalobkýň nie je dôvodná, preto ju podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyne nemali v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobkyniam nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkýň spravodlivo požadovať.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.