Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-3-2020.pdf
PDF · 138.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne B. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. K. XXX/XX, XXX XX W. N., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanej I. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. K. XXX/XX, XXX XX W. N., o ochranu vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd z r i a ď u j e na parcele registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na Okresnom úrade O. N., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k. ú. a obec W. N. vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parcela registra „C“ č. XXX strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby betónového plotu v dĺžke 0,4 metra a v šírke 0,2 metra, ktorý je na tomto pozemku postavený za náhradu vo výške 23,50 Eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Náhradu vo výške 23,50 Eur je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 79,43 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Štátu sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 09. 03. 2020 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť plot na parc. č. XXX, vedenej pre k. ú. a obec W. N. na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne ako aj odstrániť uložené vodovodné potrubia na tomto pozemku slúžiace na odvod vody z tohto pozemku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť urobiť vhodné úpravy na drevenom prístrešku umiestnenom na parc. č. XXX, pre k. ú. a obec W. N., na LV č. XXX a parc. č. XXX, vedená pre k. ú. a obec W. N., na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalovanej, aby voda z tohto prístrešku nestekala na pozemok žalobkyne, nenarušovala statiku rodinného domu žalobkyne súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX, pre k. ú. a obec W. N.Ň.. Ďalej sa domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť urobiť vhodné úpravy na drevenom prístrešku umiestnenom na parc. č. XXX, ktorý je súčasťou rodinného domu súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX, vedenom na LV č. XXX, pre k. ú. a obec W. N. tak, aby voda z tohto prístrešku nestekala k rodinnému domu žalobkyne, ktorý sa nachádza v meste W. N. súpisné číslo XXX na parc. č. XXX, vedený na LV
č. XXX, pre k. ú. a obec W. N.. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná vybudovala plot bez súhlasu a stavebného povolenia v šírke 50 cm ako aj uložila rúru na tomto pozemku, pričom dažďová voda odchádza pod nehnuteľnosť a to na parc. č. XXX. Ďalej uviedla, že voda z dreveného prístrešku steká na jej pozemok a spôsobuje jej škody. Steká na múry jej rodinného domu, ktorý má narušenú statiku. Ku žalobe žalobkyňa predložila výpis z LV č. XXX, LV č. XXX pre k. ú. a obec W. N., katastrálnu mapu pre k. ú. a obec W. N., parc. č. XXX, XXX, fotografie nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc. č. XXX, XXX (č.l. 6 až 9 spisu), rozhodnutie o priestupku zo dňa 20. 07. 2018.
2. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07. 05. 2020 uviedla, že žalobkyni ide len o to, aby jej znepríjemňovala život. V predmetnej veci bolo rozhodnuté v súdnom konaní, kde znalkyňa pozvala všetky sporné strany a zhodnotila, že vlhkosť domu žalobkyne nie je zapríčinená jej pričinením. Rozhodnutím jej nebolo prikázané búranie plotov. Znalci uviedli, že všetky stavebné podmienky sú splnené. Odkvapovú vodu má zvedenú do spodných čatorní. Všade má záchyty vody, preto nie je možné konštatovať, že jej vinou je rodinný dom žalobkyne navlhnutý. Dom žalobkyne nebol opravovaný približne od roku 1999. Keď sa nasťahovala do svojho domu, tak dom žalobkyne už v tom čase bol mokrý a svedkovia to tiež potvrdili. Znalkyňa v predchádzajúcom súdnom konaní uviedla, že je to preto, pretože sú pod kopcom a sú tam spodné vody. Žalobkyni ide len o robenie zla jej osobe, pričom toto všetko na ňu zle vplýva. Od roku 2013 ju neustále udáva. Musí dokazovať svoju nevinu. K svojmu vyjadreniu žalovaná predložila fotografie nehnuteľností parc. č. XXX, XXX pre k. ú. a obec W. N. (č.l. 56 až 59).
3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08. 06. 2020 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že vyjadrenia žalovanej ohľadne žalobkyne sú len vyjadrením žalovanej, nie sú reálne preukázané. V konaní bude potrebné vykonať ohliadku na mieste samom, výsluch účastníkov konania, prípadne znalecké dokazovanie, ktoré by dalo odpoveď na otázku, v akom smere dochádza k porušovaniu vlastníckych práv žalobkyne zo strany žalovanej.
4. Na pojednávaní konanom dňa 06. 10. 2020 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobkyňa požaduje vykonať vhodné úpravy na prístreškoch, aby nedochádzalo k stekaniu vody z týchto prístreškov na pozemok žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nežiada odstrániť vodovodné rúry v pravom zmysle ale sú to rúry na odvod splaškovej vody, dažďovej vody, ktoré vyúsťujú pred domom žalobkyne a žalovanej. Tieto potrubia nie sú po celej dĺžke pozemku iba v časti. Toto je možné zistiť na ohliadke na mieste samom.
5. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobný návrh je neurčitý, všeobecný, nezrozumiteľný. V žalobnom návrhu žalobkyňa žiada odstrániť drevený prístrešok na parc. č. XXX, pričom v samotnom petite sa domáha odstránenia dvoch drevených prístreškov na parc. č. XXX a na parc. č. XXX. Žalovaná má dva drevené prístrešky, tieto však nespĺňajú funkciu stavby v zmysle stavebného zákona. Tieto prístrešky sú opatrené vodovodnými žľabmi. Voda z nich steká do sudov. Nie je pravdou, že by voda z týchto prístreškov stekala na múry rodinného domu a v dôsledku toho by bola narušená jeho statika. Či je narušenie statiky rodinného domu v priamej súvislosti so stekaním vody z drevených prístreškov žalovanej, by bolo možné určiť len pomocou znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka betónového plotu, tak v tejto súvislosti poukázala na § 139b ods. 16 stavebného poriadku, kde sa uvádza, že udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie, sú bežné udržiavacie práce ako opravy oplotenia, výmena jeho časti ak sa nemení jeho trasa. Žalovaná vymenila v minulosti pôvodné oplotenie. Toto oplotenie však kopíruje to predchádzajúce, ktoré vybudoval pôvodný vlastník rodinného domu, od ktorého žalovaná dom kúpila.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že betónový plot stavala v roku 2010, pričom dom kúpila v roku 2009 a na stavbu tohto betónového plotu mala vtedy súhlas žalobkyne. Mala od nej len ústny súhlas, nakoľko sa v tom čase navštevovali a susedské vzťahy boli v tom čase dobré. Informovala sa aj na samotnom Meste W. N., kde povedali, že pokiaľ plot bude smerovať po tom pôvodnom plote, v tej istej trase, nebude z nej vybočovať, nepotrebuje žiadne povolenie, ani ohlásenie tejto stavby. Plot je vybudovaný na pôvodnom kamennom základe a nemala by ani kam posunúť trasovanie tohto betónového plotu. Pred 10-timi rokmi nevedela o tom, že plot čiastočne zasahuje aj na pozemok vo vlastníctve žalobkyne. Vychádzala z toho, že všetky ploty susediacich domov idú od domu k domu. Tiež plot žalobkyne ide od domu k domu, takže v tom čase jej ani nenapadlo takúto vec riešiť. Plot by mal ochraňovať aj jej pozemok a preto nie je možné z neho odrezať nejakých 40 cm. Žalobkyňa po dobu 10-tich rokov sa nijakým spôsobom nevymedzila voči postaveniu tohto plotu na jej pozemku. Nemala s tým žiadne
problémy. Pokiaľ sa týka odvodňovacej rúry, ktorá sa nachádza v samotnom betónovom plote, táto odvádza vodu z pozemku žalobkyne prostredníctvom betónového žľabu. Táto rúra tam bola aj v čase, keď dom kúpila, len ju vymenila za krajšiu. Ďalej uviedla, že pozdĺž celého rodinného domu žalobkyne je vybudovaný betónový žľab a ten je v pôvodnom stave. Tento betónový žľab vybudovala ešte žalobkyňa. V strede jej dvora, je urobený kanalizačný odvod a keď prší, tak voda steká do kanalizácie a z časti k domu žalovanej. Betónový žľab pozdĺž domu žalobkyne bol už posudzovaný aj v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11C/83/2015. Pokiaľ sa týka prístreškov, ktoré má vybudované vo vrchnej časti pozemku, je na ňom urobený zvod dažďovej vody a voda steká do záchytnej nádoby. Druhý prístrešok sa nachádza tiež na jej pozemku. Je to malý prístrešok na drevo. Vo vrchnej časti pozemku sa nenachádzajú žiadne potrubia, ani vodovodné rúry, len je tam položená zámková dlažba na betónovom základe. Betónový základ tam vybudovali pôvodní vlastníci.
7. Dňa 02.12. 2020 súd vykonal ohliadku sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej. Zistil, že medzi nehnuteľnosťami je odvodňovací kanál, betónový žľab široký asi meter, z toho 0,4 m predstavuje hranicu medzi pozemkami. Asi od polovice je betónový žľab zasypaný kamenivom, pod ním sú prázdne plastové fľaše a pod ním sa nachádza pôvodná dlažba. Vedľa domu žalovanej sa nachádza drevený prístrešok, ktorý prekrýva vstup ku vchodovým dverám domu. Pri prístrešku sa nachádzajú zvody na odvod dažďovej vody. Bočný zvod na prístrešku je vedený do plastovej rúry pod zámkovou dlažbou, ktorá pokračuje popod celý dvor do verejnej kanalizácie. Betónové oplotenie sa nachádza medzi susediacimi domami súpisné číslo XXX, XXX. Betónové oplotenie je zelenej farby vo výške asi 3 metre. Napája sa z pravej strany na rodinný dom súp. č. XXX. Betónové oplotenie je postavené na kamenno-betónovom základe. Z tohto základu je vyvedená von plastová rúra o priemere 27 cm. V strednej terase za rodinným domom žalovanej sa nachádza drevený prístrešok. Voda z tejto strechy steká na strechu rodinného domu žalovanej a z neho potom následne do zvodu dažďovej vody na rodinnom dome žalovanej, ktorý je zapustený do zeme. Nad rodinným domom žalobkyne sa nachádza hospodárska budova a za ňou je ďalší prístrešok žalovanej postavený z drevených hranolov 5 x 10 cm o dĺžke asi 2 a pol metra, široký 60 - 70 cm, pokrytý škridlou. Vo vrchnej časti sa čiastočne dotýka hospodárskej budovy žalobkyne v dĺžke asi 50 cm. Pod prístreškom pozdĺž zadnej časti hospodárskej budovy žalobkyne sa nachádzajú na terase tri odvodňovacie šachtičky, do ktorých steká dažďová voda po terase. Voda je následne odvádzaná do zvodu dažďovej vody v prednej časti pivníc. Tesne za domom žalobkyne sa nachádza vedľa hospodárskej budovy pivnica, pričom ľavá časť pivnice je vo vlastníctve žalovanej, pravá vo vlastníctve žalobkyne. Tieto pivnice sú od domu žalobkyne oddelené priechodom širokým asi 1 meter. V priestore priechodu sa nachádza rebrík, ktorý smeruje do podkrovia domu žalobkyne. Rebrík čiastočne bráni prechodu cez tento priechod. Po odstránení rebríka sa žalobkyňa vie bez problémov dostať k zadnej stene domu. Obidve pivnice sú v zanedbanom stave. Omietka aj tehly z týchto pivníc sa rozpadávajú vplyvom vlhkosti.
8. V podaní doručenom súdu dňa 29. 01. 2021 žalobkyňa na základe výzvy súdu upravila svoj žalobný petit tak, že sa domáha, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť plot z betónu na par. č. XXX v šírke 50 cm a v dĺžke až po základný múr, ktorý je postavený na pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaná je povinná odstrániť betónovú dlažbu na parc. č. XXX, s odvodnými otvormi, ktoré vedú do plastovej rúry slúžiaca ako zvod dažďovej vody z prístreškov a terás, ktoré má vo vlastníctve žalovaná a kde plastová rúra sa nachádza na pozemku žalobkyne. Žalovaná je povinná vykonať opatrenia, aby prístrešok č. 1 postavený čiastočne v šírke 50 cm na pozemku žalobkyne nezasahoval do vlastníckeho práva žalobkyne a aby voda z tohto prístrešku neodtekala na pozemok žalobkyne z odkvapových rúr, ktoré sú na tomto pozemku. Žalovaná je povinná vykonať opatrenia, aby z prístrešku č. 2 nachádzajúcom sa na parc. č. XXX, ktorý patrí do vlastníctva žalovanej, neodtekala dažďová voda na pozemok žalobkyne.
9. Uznesením č. k. 12C/3/2020 - 211 zo dňa 09. 02. 2021 súd podanie žalobkyne v časti výroku 2 a 3 pôvodného žalobného návrhu odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2021 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/17/2021 - 227 zo dňa 31. 03. 2021. Predmetom konania po čiastočnom odmietnutí podania ostalo odstránenie betónového oplotenia a betónovej dlažby s odvodnými otvormi.
10. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21. 04. 2022. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobkyňa naďalej tvrdí, že jednoznačnou príčinou vlhnutia a zatekania vody do jej rodinného domu je skutočnosť, že potom, ako nadobudla vlastnícke právo k susednej nehnuteľnosti, žalovaná vykonala také stavebné úpravy bez ohlásenia
a súhlasu žalobkyne, následkom ktorých došlo k vlhnutiu predmetných múrov. Žalobkyňa tvrdí, že pred rokom 2013 takéto vlhnutie nezaznamenala. Súdu krátkou cestou predložil záznam spísaný v jeho advokátskej kancelárii so žalobkyňou, v ktorom sú zaznamenané otázky, ktoré žalobkyňa chcela prostredníctvom právneho zástupcu položiť pri výsluchu znalca Ing. Ivana Číža.
11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dom žalobkyne bol mokrý už v roku 2010, pretože v tom čase bola u žalobkyne, o všetkých prácach žalobkyňa vedela a v tom čase sa ešte navštevovali. Šachtičky a čatorne montoval sused s jej vedomím. V zadnej časti rodinného domu žalobkyne odstránila všetky kamene, ktoré tam navozila až do hĺbky jedného metra a to napriek tomu, že znalec v pôvodnom predchádzajúcom konaní povedal, že to nevadí, že to nie je príčinou vlhnutia, ani ich nekázal odstrániť. So žalobkyňou sa pokúšala riešiť tieto problémy. Napísala jej aj dopis, pričom ona reagovala na to tak, že nie je ochotná s ňou komunikovať tieto problémy. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol v konaní vypočutý znalec, resp. nariadené nejaké ďalšie znalecké dokazovanie.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniam predložila žalobkyňa ako aj žalovaná, ohliadkou na mieste samom, výsluchom žalovanej, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015 - 199 zo dňa 01. 03. 2016, znaleckým posudkom č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 2C/34/2018 - 162 ohľadne priebehu hranice medzi pozemkami CKN č. XXX a XXX, Geometrickým plánom k tomuto znaleckému posudku č. XXXXXX-X/XXXX, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Čížom, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
13. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade O.Ý. N., pre obec W. N., k. ú. W. N., zapísané na LV č. XXX ako parc. reg. „C" č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. XXX, na parc. č. XXX. Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa XX.XX.XXXX - E. XXXX/ XX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností vedených na Okresnom úrade O. N., pre obec a k. ú. W. N., evidované na LV č. XXX, ako parc. reg. „ C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavby - rodinný dom súpisné č. XXX, na parc. č. XXX. Jedná sa o staršie susediace rodinné domy, ktoré boli vystavané v tridsiatych rokoch 20. storočia a pôvodne boli vo vlastníctve bratov O.. Obidve nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahovitom teréne pod K. W. N.. Medzi rodinnými domami je situovaná 0,4 m hranica (znalecký posudok Ing. Eduarda Treščáka č. X/XXXX /č.l. 124 spisu/), ktorou prebieha odvodňovací kanál dažďovej vody so šírkou 0,5 m, na ktorý je napojená odvodňovacia rúra, vyúsťujúca do ulice za rodinným domom žalobkyne. Betónové oplotenie sa nachádza v prednej časti medzi susediacimi domami súpisné číslo XXX, XXX. Betónové oplotenie je zelenej farby vo výške asi 3 metre. Napája sa z pravej strany na rodinný dom súp. č. XXX. Betónové oplotenie je postavené na pôvodnom kamennom základe. Z tohto základu je vyvedená von plastová rúra o priemere 27 cm. Pod prístreškom pozdĺž zadnej časti hospodárskej budovy žalobkyne sa nachádzajú na terase tri odvodňovacie šachty, do ktorých steká dažďová voda po terase žalovanej. Voda je následne odvádzaná do zvodu dažďovej vody v prednej časti pivníc. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne do značnej miery poškodené vlhkosťou.
14. V znaleckom posudku č. XX/XXXX znalec Ing. Ivan Číž uviedol, že pani X. a následne pani M. kúpila nehnuteľnosť v stave, ako bola postavená začiatkom minulého storočia pôvodnými vlastníkmi domov, t. j. rodinný dom a podiel oporného múru, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy. Dom s múrom tam bol postavený vtedy platnými stavebnými predpismi a technológiou danej doby. Kamenný múr nebol ani z jednej strany problémom pôvodných spolumajiteľov. Existuje tam skoro 100 rokov. Vlhkosť na stene domu pani X. sa z pohľadu javí, akoby to spôsoboval oporný múr. Múr, ktorého je čiastková spoluvlastníčka, to spôsobuje v malej miere, ale zamokrenie steny spôsobuje stekajúca voda z hradného brala, ktorá je v násype. Voda nemá kde odtekať a násyp nasypaný na stene, t. j. násyp na pozemku majiteľky spôsobuje vlhkosť nehnuteľnosti. Nová stavba piliéra plotu nad hlavicou múru spôsobuje minimum zamokrenia, nakoľko je vo voľnom priestore a vzlínajúca voda sa má kde odpariť. Či stavba bola realizovaná so súhlasom susedy sa teraz nedá dokázať, nie je žiaden dokument len ústna dohoda. Ak by nebol daný súhlas, tak by sa asi nerealizoval, bol by stavebným úradom daný na odstránenie. Odstránenie plotového betónového múrika postaveného na hlavici oporného múru zo stavebného hľadiska nie je problém, potrebných 40 cm sa odstráni a nahradí oceľovým alebo podobným stĺpikom ale vlhkosť steny sa na dome pani X. týmto neodstráni. Vlhkosť steny nezapríčiňuje stĺpik plotu. Znalec určil hodnotu pozemku na LV č. XXX, parcela čísla XXX, vedený ako zastavaná plocha a nádvoria v rozlohe XXX m2, pričom hodnota 1 m2 je
XX,XX Eur. Výmera plotového stĺpika je 0,4 x 0,2 = 0,08 m. Takáto plocha sa podľa zákona do katastra nehnuteľností nedá zapísať. Ďalej v odôvodnení znalec uviedol, že na miestnej ohliadke bolo zistené, že oba rodinné domy sú podmáčané vodou prichádzajúcej z hradného kopca, ktorý má kamenné podlažie s minimálnou absorbčnou vrstvou. Voda steká z terénu hradného kopca pri odtoku smerom po svahu budov, hladina vody nemá kde odtekať, tak zostáva v okolitom teréne. Z terénu pomaly popod domy presakuje do priestoru pod cestu, presahuje vlhkosť do stien a základov a zbytok sa odparí. Pri väčších zrážkach sa z nahromadenej vody tvorí tlaková voda, ktorá intenzívne preniká do priestoru. Steny tvoria nosnú časť (ako pri zachytávaní prameňov) a hladina vody sa vzdúva pod povrch terénu. Oporný múr medzi domami bol postavený podľa stavu prevedenia pri výstavbe domov. Kamenný múr je z časti oporný múr, ktorý zadržuje nasypanú pôvodnú zeminu pre vyrovnanie spádu horného domu. V murive nie je odvedená voda v spodnej časti pri päte múru. Nahromadená voda sa týmto spôsobom dostáva pod základy rodinných domov. Majetok oporného múru je v podiele oboch vlastníčok domov. Horný odtok povrchovej vody z rigola od susedy pani M. odvádza vodu len dažďovú ale neodvádza spodnú nahromadenú vodu. Pre odvod vody spoza oporného múru, je potrebné vyvŕtať otvory a umožniť výtok vody na cestu. Izolácia v odtokovom rigole je poškodená a ani pôvodne nespĺňala predpoklad zachytenia vody z dvora susedy. Vplyv plotu na odtok vody, či už v pôvodnom alebo novom prevedení nemá vplyv, lebo zamokrenie domov je v základovej špáre a teda vzlínavosť vody po konštrukcii sa dostáva do muriva. Stavebná úprava dvora pani M. je v takom stave, že v čo najväčšom množstve odvedie vodu mimo domy. V zadnej časti pri pivniciach je potrebné upraviť niveltu spevnenej plochy dvora pani M. tak, aby voda nevtekala na pozemok susedky cez vchodové schodisko. Podobne v zadnej časti dvora pri kamennej stene, kde sú osadené dve šachtičky, je potrebné posledný rad rozobrať a znovu položiť v spáde od steny do vtoku vody do odvodňovacích šachtičiek. Všetky vydláždené plochy betónovou dlažbou je potrebné upraviť tak, aby nezasahovali po celej dĺžke na majetok pani X.. Sporné riešenie odtoku vody zo žľabu do priestoru cesty cez oporný múr riešiť uzáverom, tzv. žabiou klapkou, ktorá zabráni prehľadnosti potrubia a umožní odtok vody. Styk piliera plotu so stenou sa dá vyriešiť vypílením odvetrávacej medzere o šírke 50 až 100 mm a tým styk so stenou bude prerušený a trvale odvetrávaný.
15. Znalec v znaleckom posudku tiež opísal vady, ktoré sú ťažko odstrániteľné: Zvislá hydroizolácia domu - previesť zvislú hydroizoláciu na rodinnom dome v časti pivnica je v danej situácii nemožné. Medzierka 40 cm neumožňuje realizovať práce na izolácii a drenáži. Minimálna pracovná šírka je 60 cm a pri hĺbke výkopu cca 250 cm je potrebné vrátane paženia do 120 cm. Vodorovná hydroizolácia - tá sa dá realizovať len za cenu podrezania stien a vloženie novej hydroizolácie s ochranou proti poškodeniu. Práca je zdĺhavá, finančne náročná a ekonomicky nevýhodná. Drenáž okolo domu - pre zníženie stavu napätia vodnej hladiny v pôvodnom zásype za rodinným domom pani X. je potrebné realizovať obkopanie celého domu až po základový pás. V tomto prípade hrozí deštrukcia kamenného muriva a stien a základu domu pani X.. Tieto zásahy, ak by sa aj previedli, tak odstránenie vlhkosti by sa dosiahlo maximálne 75 až 80 percent. Výtok neodizolovaných stavebných konštrukcií by dokázal znova navlhnúť okolie, po vzniknutí vody do konštrukcie. Jedná sa najmä o konštrukcie vnútorných nosných stien, pivničných priestorov. Otvorenie podlahy v kuchyni pre výkop pod základ domu v kuchyni pani X. je neekonomický a hrozí deformácia domu. K vadám odstrániteľným patria: Výmeny odvodov vody zo striech - strešné vody zo striech zachytiť v nových strešných žľaboch s jednoduchými prevodmi do odpadových rúr. Vodu odviesť mimo stavbu v rigole smerom na cestu pokiaľ nie je delená kanalizácia na tejto ulici. Oprava strešnej krytiny - pôvodná pálená krytina je na konci životnosti, čo popisuje aj jej tvarový stav (krov a priehyb latí). Poškodenú strechu zadnej časti buď opraviť alebo celkom odstrániť s odvodom zrážkovej vody mimo základu rodinných domov. Na streche osadiť snehové zachytávače. Vyspádovanie dvora a záhrad - všetky plochy dvora záhrad upraviť tak, aby zrážkové vody boli odvedené mimo základovej konštrukcie domov. Voda, ktorá počas dažďa spadne na plochy pri odvode do rigolov do 80 % odtečie a nepodmáča základy stavby. Údržba domu z pohľadu vlhkosti stavebnej konštrukcie - vzhľadom na to, že oba domy sú systematicky podmáčané spodnou a zlomovou vodou, je potrebné vo vnútorných priestoroch prevádzať také stavebné konštrukcie, aby sa zabezpečilo odvetrávanie stien do vonkajších priestorov. Pre zníženie stavu vodnej hladiny je potrebné v spodnej časti pri rodinnom dome pani X. vyvŕtať otvory v spárach profilu 50 mm, minimálne 3 kusy. Cez otvory sa umožní uniknúť odtokom prebytočnej vody spoza múru na cestu. Vykurovanie domu, vetranie vnútorných priestorov - základným predpokladom pre zníženie vlhkosti vo vnútornom priestore domu je pravidelné vykurovanie priestoru a pravidelné prievanové vetranie. V opačnom prípade sa dostáva efekt tzv. oštievania, orosovania stien.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
19. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
20. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka; súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
21. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Problematiku neoprávnenej stavby rieši § 135c Občianskeho zákonníka. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, i keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno je možné zriadiť len v prípade, ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu podľa Občianskeho zákonníka. Žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby môže podať vlastník pozemku, ovšem i vlastník neoprávnenej stavby sa môže domáhať žalobou úpravy vzťahov uvedených v § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda i zriadenia vecného bremena. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov; pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhované vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Nie je možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Judikatúra sa zaoberá i otázkou účelnosti odstránenia stavby. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla k tomu, či vlastník tejto stavby v stavbe býva alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, i k tomu, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Ak dospeje súd k záveru, že nie je na mieste odstránenie neoprávnenej stavby ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku, alebo výnimočne iné riešenie, musí v prospech stavby zriadiť vecné bremeno k zastavanému pozemku.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z dôvodu záujmu o spravodlivé riešenie vzťahov medzi stranami sporu, nebolo dôvodné žalobe žalobkyne na odstránenie stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka vyhovieť. Stavba betónového plotu realizovaná žalovanou je neoprávnenou stavbou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, pretože ju žalovaná realizovala v časti na pozemku (parc. č. 345), ktorý nie je v jej vlastníctve. Medzi rodinnými domami žalobkyne a žalovanej je situovaná 0,4 m hranica (znalecký posudok Ing. Eduarda Treščáka č. X/XXXX /č.l. 124 spisu/). Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že stavba betónového plotu bola realizovaná na základoch pôvodného kamenného plotu, ktoré siahajú až k domu súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čížom vyplýva, že presah betónového oplotenia žalovanej na pozemok vo vlastníctve žalobkyne predstavuje 0,4 x 0,2 m, pričom celkový záber pozemku žalobkyne je 0,08 m2. Žalovaná realizovala stavbu betónového plotu v roku 2010 na základe ústneho súhlasu žalobkyne, čo žalobkyňa
nepoprela. Žalobkyňa nepreukázala, že sa by sa po dobu 10 rokov voči stavbe betónového plotu nejakým spôsobom vymedzila. Žalobu o odstránenie stavby podala na súd až po 10 rokoch v dôsledku vyhrotených zlých vzťahov so žalovanou. Keďže betónový plot bol postavený na základoch pôvodného kamenného plotu, žalovaná preto v zmysle § 139b ods. 14 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase jeho výstavby, nepotrebovala stavebné povolenie ani ohlásenie, keďže sa jednalo o opravu oplotenia a výmenu jeho častí bez toho, že by sa tým menila jeho trasa. Stavba betónového plotu preto nie je čiernou stavbou. Znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že stĺpik betónového oplotenia je možné odstrániť vyrezaním, avšak súčasne uviedol, že tento nespôsobuje vlhnutie rodinného domu žalobkyne. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odstránenie betónového oplotenia v danom prípade nie je účelné, pretože po jeho odstránení by vznikla medzera v dĺžke 0,4 m, ktorú by bolo potrebné prekryť pletivovým oplotením. Postavenie žalobkyne po jeho odstránení by sa v ničom nezlepšilo. Cez medzeru 0,4 m by žalobkyňa mala sťažený prístup k zadnej časti svojho domu a k tomu by musela použiť ešte rebrík, pretože kamenný základ betónového oplotenia siaha až do výšky cca 1,2 m. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa má prístup k zadnej časti svojho domu prostredníctvom prechodu medzi jej rodinným domom a hospodárskou budovou, ktorý je cca 1 m široký. Vzhľadom na výmeru neoprávnene zastavanej plochy betónového oplotenia v dĺžke 0,4 m a v šírke 0,2 m, celkom 0,08 m nebolo namieste prikázanie stavby do vlastníctva žalobkyne, ktorá sa s tým navyše ani nesúhlasila. Súd bol preto toho názoru, že pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu bolo potrebné postupovať podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriadiť k stavbe betónového plotu postaveného na parc. reg. „C“ č. XXX v dĺžke 0,4 m a v šírke 0,2 m vecného bremeno v prospech žalovanej, spočívajúce v povinnosť vlastníka parc. reg. „C“ č. XXX strpieť umiestnenie a nerušené užívanie betónového plotu na tejto parcele.
24. Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, Občiansky zákonník v tomto smere bližšie neupravuje postup súdu pri určovaní výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Rozhodovacou praxou súdov však bolo ustálené, že pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je rozhodná kompenzácia ujmy vlastníka pozemku, keďže tento bol vo svojom práve obmedzený proti svojej vôli a ide o trvalé obmedzenie jeho vlastníckeho práva s prihliadnutím na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k vzniku neoprávnenej stavby. Ak je zavinenie dané, s prihliadnutím na to, že ide o protiprávne konania, je potom potrebné určiť náhradu čiastkou prevyšujúcou obvyklú mieru takejto náhrady v obdobných vzťahoch vzniknutých na zmluvnom základe. Nie je však dôvod, aby sa prihliadlo k výhode, ktorú zriadením vecného bremena získava stavebník, t. j. spravidla k tomu, aké náklady by mal, keby musel svoju potrebu užívania stavby riešiť iným spôsobom. V danom prípade súd nevzhliadol zavinenie žalovanej, pretože žalovaná stavbu betónového plotu v roku 2010 realizovala s ústnym súhlasom žalovanej, na základoch pôvodného kamenného plota, ktorý postavili pôvodní vlastníci domov súp. č. XXX a súp. č. XXX, ktorí boli súrodenci. Pôvodné kamenné oplotenie bolo tiež postavené od domu k domu. Žalovaná nezmenila trasovanie plotu a preto sa nejedná o čiernu stavbu v zmysle stavebného zákona. Hranice medzi pozemkami začali byť medzi žalobkyňou a žalovanou sporné až v roku 2015, kedy žalobkyňa podala žalobu na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11C/83/2015. Žalobkyňa samotnú stavbu plotu nenamietala 10 rokov. Súd pri určení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čížom, ktorým bola určená výmera zastaveného pozemku 0,4 m x 0,2 m = 0,08 m2. Znalec súčasne určil cenu pozemku 29,32 Eur/1m2, pričom cena zastaveného pozemku je po zaokrúhlení 2,35 Eur (29,32 x 0,08 = 2,345). Vzhľadom na to, že nebolo zistené zavinenie žalovanej na neoprávnenej stavbe, pričom stavba tohto plotu žalovanú nijakým spôsobom neobmedzuje (aj pokiaľ by nedošlo k zastaveniu, žalobkyňa by výmeru 0,08 m2 nijakým spôsobom nevedela využiť), súd preto potom stanovil výšku náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 10 násobku zastaveného pozemku neoprávnenou stavbou (2,35 Eur), čo predstavuje sumu 23,50 Eur, ktorú sumu súd považoval za primeranú z hľadiska kompenzácie ujmy žalovanej. Sumu 23,50 Eur uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
25. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom znalca Ing. Ivana Číža tak, ako to navrhovala žalobkyňa, nakoľko mal súd dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie veci, predložením samotného písomného znaleckého posudku. Súd pritom prihliadol, že predmetom konania je odstránenie neoprávnenej stavby a betónovej dlažby odvodnými otvormi, ktoré žalovaná umiestnila na pozemku žalobkyne. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX nad rámec otázok, ktoré mu položil súd, detailne opísal príčiny vlhnutia domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, ako aj hospodárskej budovy, ktorá sa za týmto domom nachádza. Znalec dostatočne uviedol možnosti, akým
spôsobom je možné odstrániť príčiny tohoto vlhnutia. Znalec nepotvrdil, že by žalovaná urobila také terénne úpravy svojho pozemku, ktoré by boli príčinou vlhnutia domu žalobkyne. Uviedol, že spor vychádza z technických neznalostí príčin zamokrenia oboch domov, ktoré nespôsobili terajšie vlastníčky nehnuteľností. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v prvom rade žalobkyňa bude musieť podniknúť masívnu stavebnú investíciu do odstránenia príčin vlhnutia svojho rodinného domu. Príčiny vlhnutia nie je možné odstraňovať čiastkovo ale jednorazovo a komplexne. Túto zodpovednosť žalobkyňa nemôže prenášať na žalovanú. Žalobkyňa si musí uvedomiť, že pri stavebných prácach za jej domom bude potrebná aj súčinnosť žalovanej, nakoľko tieto práce budú zasahovať aj na pozemok žalovanej, preto by žalobkyňa mala vyvinúť maximálne úsilie na urovnanie narušených vzťahov so žalovanou.
26. Žalobkyňa v zniesla námietku proti znaleckému posudku č. XX/XXXX v tom smere, že na strane 15 znaleckého posudku je uvedená parc. č. XXX vo výmere XXX m2, ktorá nepatrí žalobkyni ale žalovanej a teda znalec ohodnotil nehnuteľnosti žalovanej, pričom v odpovedi na otázky súdu je už uvedené správne označenie parcely, avšak hodnota týchto nehnuteľností je uvedená ako parc. č. XXX. Teda v konečnom dôsledku znalec vykonal ohodnotenie nehnuteľnosti žalovanej, nie žalobkyne. Je zrejmé, že v znaleckom posudku došlo k zrejmej nesprávnosti, kedy si znalec zamenil pozemky žalobkyne a žalovanej, avšak v konečnom dôsledku bolo pre súd rozhodujúce stanovenie hodnoty pozemku za 1 m2 (pre účely stanovenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena), čo znalec vyčíslil na sumu 29,32 Eur/m2. Súd je toho názoru, že táto hodnota je rovnaká tak pre parc. č. XXX ako aj parc. č. XXX a preto ani z tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné znalca vypočuť.
27. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala odstránenia betónovej dlažby, súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. Súd pritom prihliadol na to, že Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 11C/83/2015-199 zo dňa 01.03.2016 už uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne a vykonávania úkonov na spevňovanie plochy zámkovou dlažbou na parc. č. XXX, na LV č. XXX, vedenej na Okresnom úrade Veľký Krtíš, pre k. ú. a obec W. N.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/380/2016-249 a v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/83/2015-228 zo dňa 01.06.2016. V zmysle rozsudku bola žalovaná povinná sa zdržať kladenia zámkovej - betónovej dlažby na celej parc. č. XXX, nie len za domom súp. č. XXX a ale aj v zadnej časti za hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne. Uvedený rozsudok vytvára prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP, preto súd už o tejto veci nemôže opätovne rozhodovať. Pokiaľ žalovaná po právoplatnosti rozsudku neodstránila betónovú dlažbu z celej parc. č. XXX, žalobkyňa mohla podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
28. Súd tiež žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalovaná domáhala odstránenia odvodných otvorov na parc. č. XXX, ktoré vedú do plastovej rúry, slúžiaca ako zvod dažďovej vody z prístreškov a terás. Z vykonanej ohliadky vyplýva, že sa jedná o tri šachtičky za hospodárskou budovou žalobkyne, pri kamennom múre (foto č. 15 a 17, č.l. 154 spisu). Aj v tejto časti je medzi parc. č. XXX a parc. č. XXX hranica 0,4 m a šachtičky sú umiestnené v tejto medzere. Tieto šachtičky plnia svoju funkciu, odvádzajú dažďovú vodu z hornej terasy žalovanej a žalobkyňu nijakým spôsobom neobmedzujú vo výkone vlastníckeho práva. Znalec Ing. Ivan Číž v znaleckom posudku č. XX/XXXX na str. 14 bod 17 uviedol, že v časti kde sa nachádzajú dve šachtičky, je potrebné rozobrať posledný rad dlažby a znovu položiť v spáde od steny do vtoku vody do odvodňovacích šachtičiek. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná umiestnením týchto odvodňovacích šachtičiek na pozemku žalobkyne parc. č. XXX, priamo zasiahla do vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Pri tomto type žaloby sa vlastník môže domáhať predovšetkým zdržania sa konania, ktorým tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, rovnako ako sa môže domáhať aj odstránenia závadného stavu, ktorý bol takýmto neoprávneným zásahom spôsobený. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha odstránenia odvodňovacích šachtičiek, ktoré nepochybne plnia svoju funkciu a chránia aspoň čiastočne nehnuteľnosti žalobkyne pred vlhnutím, tak súd takýto výkon vlastníckeho práva žalobkyne považoval za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto potom žalobu žalobkyne v tejto časti tiež zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná len v prvom
žalobnom nároku, kde bolo preukázané, že betónový plot žalovanej je čiastočne postavený na pozemku žalobkyne, teda sa jedná o neoprávnenú stavbu, avšak súd pomery medzi stranami sporu usporiadal inak ako to navrhovala žalobkyňa. V druhom žalobnom nároku súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, každá zo sporových strán mala úspech v spore len v jednej polovici a preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
30. Súd uznesením č. k. 12C/3/2022-275 zo dňa 12.10.2021 ustanovil do konania znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb Ing. Ivana Číža, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Za vypracovanie znaleckého posudku súd uznesením č. k. 12C/3/2020- 352 zo dňa 24.01.2022 priznal znalcovi znalečné vo výške 658,85 Eur, pričom časť vo výške 250,- Eur mu bola vyplatená z preddavku na trovy dôkazu zloženého žalovanou (vo výške 250,- Eur) a zvyšná časť vo výške 408,85 Eur mu bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Štátu teda vznikli trovy konania vo výške 408,85 Eur. Vzhľadom na to, že každá zo strán sporu bola v spore úspešná v jednej polovici, mala by sa preto žalobkyňa aj žalovaná podieľať na náhrade znalečného v jednej polovici, čo predstavuje sumu po 329,43 Eur. Žalovaná za účelom znaleckého dokazovania zložila preddavok na trovy dôkazu vo výške 250,- Eur, preto jej potom súd uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 79,43 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa bola uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12/3/2020 - 47 zo dňa 16.04.2020 oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Ak nemožno od oslobodenej strany od poplatkov žiadať zloženie preddavku, nemožno ju ani zaviazať na náhradu trov konania voči štátu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15C/20/2021 zo dňa 22.09.2021), preto potom súd štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.