Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/380/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/XX, XXX XX S. H., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1, 990 01, proti žalovanej J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo I. H., J. 4, XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Romanom Jablonovským, advokátom so sídlom AK v Banskej Bystrici, Mladých budovateľov 2, 974 11, o povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11C/83/2015-199 zo dňa 01.03.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/83/2015-228 zo dňa 01.06.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne a vykonávania úkonov na spevňovanie plochy, realizované zo sypaného kameniva a zámkovej dlažby na parcele č. XXX na LV č. XXX, vedeného na Okresnom úrade I. H., odbor katastrálny, pre obec a katastrálne územie S. H. (prvý výrok), v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (druhý výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok), s tým, že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením (štvrtý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, vedených na Okresnom úrade I. H. odbor katastra, pre obec a katastrálne územie S. H., zapísané na LV č. XXX ako parcela registra C-KN, parcelné č. XXX, zastavaná plochy a nádvoria o výmere 452 m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo, na parcele č. XXX. Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 21.06.1991 - Z 1762/97. Na domovej nehnuteľnosti boli vykonané v 80-tych rokoch 20. storočia stavebné úpravy, bola vybudovaná elektrina, pristavená kúpeľňa, omietnutý brizolit, odkvapové žľaby a izolácia; na zadnej strane rodinného domu, na hospodárskej budove a v prechode medzi objektmi sú umiestnené nové strešné žľaby; v 90-tych rokoch 20. storočia žalobkyňa realizovala len sporadické opravy a úpravy. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností, vedených na Okresnom úrade I. H., odbor katastra pre obec a katastrálne územie S. H., evidované na LV č. XXX, ako parcely registra C-KN, parcelné č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 618 m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX. Nehnuteľnosti nadobudla nehnuteľnosti kúpou v roku 2010 od právnej predchodkyne X. I. (Y.); v roku 2013, resp. 2014 realizovala na rodinnom dome so súp. č. XXX, na parcele č. XXX a na priľahlom pozemku stavebné úpravy, spočívajúce najmä v osadení zámkovej dlažby na terase, umiestnení schodov a okrasných kameňov na terase.

Obidva susediace rodinné domy sú staršie, vystavané v tridsiatych rokoch 20. storočia a pôvodne boli vo vlastníctve bratov I.. Medzi rodinnými domami je situovaná 400 mm hranica, ktorou prebieha odvodňovací kanál dažďovej vody so šírkou 500 mm, na ktorý je napojená odvodňovacia rúra, vyúsťujúca do ulice za rodinným domom žalobkyne. V súčasnosti je odvodňovací kanál za rodinným domom žalobkyne sčasti vysypaný kamením - riečnym štrkom, pod ktorým je položená izolačná fólia. Na násyp nadväzuje spevnená plocha zo zámkovej dlažby. Na úrovni hospodárskej budovy žalobkyne je zámkovou dlažbou spevnená terasa žalovanej. Medzi terasou a hospodárskou budovou je spevnená plocha z kameniva, na ktorej sú umiestnené okrasné tuje. Zo spevnenej plochy terasy je zabezpečené odvádzanie dažďovej vody prostredníctvom troch odvodňovacích kanálov, nachádzajúcich sa pozdĺž spoločnej hranice oboch nehnuteľností, ktoré sú vyvedené do zaúsťovacích žľabov, umiestnených na nehnuteľnostiach. Obidve nehnuteľnosti sú situované v svahovitom teréne, kde dažďová voda steká v smere spádu terénu a dostáva sa do kontaktu s obvodovými konštrukciami nehnuteľností. Fyzikálna zákonitosť dlhodobo ovplyvňuje stav nehnuteľností, ktoré sú vo vnútorných častiach obytných aj úžitkových priestorov vlhké. Tento stav pretrváva napriek tomu, že domová nehnuteľnosť žalovanej bola rekonštruovaná v roku 2013 resp. 2014. V obytných miestnostiach rodinného domu žalobkyne - izbách, na zadných obvodových stenách, na severozápadnej strane a priečkach sú tieto prevlhnuté do výšky až 1100 mm s poškodenou omietkou. Znaky vlhkosti v interiéri nehnuteľností žalovanej sú aj v kúpeľni a kuchyni. V juhovýchodnej časti rodinného domu žalobkyne, kde je situovaná chodba, nie sú znaky vlhkosti. Pivničné priestory a povrchové úpravy v hospodárskych budovách žalobkyne sú v zlom stave s narušením omietky až po murivo. Vzťahy medzi stranami sporu nie sú dobré, preto nie sú schopné vzájomnou komunikáciou dospieť k vyriešeniu susedského sporu. Správanie účastníčok bolo predmetom viacerých priestupkových konaní, vedených Okresným úradom I. H., resp. bolo prejednávané poriadkovou komisiou mesta S. H. a do miesta bydliska účastníčok konania bola privolaná aj policajná hliadka. Vzájomný konflikt medzi nimi trvá od roku 2010, pričom žalobkyňa aj žalovaná si jeho počiatok vysvetľujú inak a vzájomne sa obviňujú. Po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu, svedkov S. V., Z. V., Z. H., P. O., D. I., M. I., Z. J., X. I., ohliadkou na mieste samom dňa 10.06.2015, znaleckým posudkom č. 109/2015 (č.l. 126 - 168) a výsluchom znalkyne, vychádzajúc z §126 ods.1 veta prvá, §127 ods. 1, § 415, §420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ) okresný súd uzavrel, že strany sporu sú vlastníčkami starších domových nehnuteľností vo vzájomnom susedstve, situované v svahovitom teréne pod hradom S. H.. Žalovaná na nehnuteľnostiach v jej výlučnom vlastníctve realizovala stavebné úpravy, spočívajúce v úprave priľahlého pozemku k rodinnému domu, susediaceho priamo s domovou nehnuteľnosťou žalobkyne, a to osadenie zámkovej dlažby, ktorou je spevnená plocha pozemku v jej výlučnom vlastníctve pozdĺž celej zadnej steny rodinného domu žalobkyne; kamenín je vysypaný odvodňovací kanál, prebiehajúci medzi nehnuteľnosťami v hornej časti, pod ktorý žalovaná umiestnila izolačnú fóliu, spevnená je terasa aj plocha medzi hospodárskou budovou a terasou z kameniva, na terase sú vysadené tuje a vybudované schody na terasu. Znaleckým dokazovaním bol ustálený záver, že absencia hydroizolácie, resp. jej poškodenie na zvislých obvodových stenách a základoch rodinného domu žalobkyne v dôsledku veku nehnuteľností, lokalizácia nehnuteľností a fyzikálne zákonitosti, spôsobujúce stekanie zrážok svahovitým terénom, sú príčinou toho, že sa zrážky dostávajú do kontaktu s vonkajšími a aj vnútornými konštrukciami rodinného domu žalobkyne a spôsobujú nadmerné prevlhnutie jej domovej nehnuteľnosti; tento stav nemá spojitosť so žiadnou stavebnou úpravou, ktorú uskutočnila žalovaná. Násyp kameniva za domom žalobkyne je vodou priepustný, zámková dlažba umiestnená na pozemku, na terase žalovanej kopíruje zemský povrch a z hľadiska spádu umožňuje priamy odtok vody od nehnuteľnosti. Jedná sa o prirodzené stekanie dažďovej vody z vyššie položených susedných pozemkov žalovanej. Nejde o imisiu, o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, spočívajúci v pretekaní vody z parcely C-KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 618 m2, zapísaného na LV č. XXX, pre obec a katastrálne územie S. H., na rodinný dom žalovanej (správne „žalobkyne“ - pozn. odvolacieho súdu)), súpisné č. XXX, na parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, pre obec a katastrálne územie S. H., vedený Okresným úradom I. H., odbor katastrálny. Stav nehnuteľností je dlhodobý a stavebné úpravy, realizované žalovanou, naň nemali žiadny vplyv. Uvedený záver okrem znaleckého posudku podporujú aj tvrdenia vypočutých svedkov D. I., M. I., X. I., ktoré nehnuteľnosti oboch účastníčok v minulosti obývali a poznali, resp. v nich žili ich príbuzní. Potvrdili, že tento stav je dlhodobý, pretože vlhkosť na nehnuteľnostiach bola vždy, pretože sa jedná o staré domy z predvojnového obdobia. Vada na nehnuteľnostiach pretrvala, o čom svedčí fakt, že napriek rekonštrukcii nehnuteľnosť žalovanej naďalej vlhne. Svedok P. O. uviedol, že na nehnuteľnosti žalobkyne bola vykonaná izolácia. Uvedené tvrdenie nie je rozporné so zisteniami

znalkyne, že odizolovanie rodinného domu žalobkyne je nedostatočné alebo bolo narušené plynutím času vzhľadom na vek a údržbu nehnuteľnosti, ktorá je v pôvodnom stavebnotechnickom stave. Nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníctva žalobkyne vybudovaním odvodňovacieho betónového kanála ani omietnutím zadnej časti steny rodinného domu žalobkyne. Zo znaleckého posudku vyplýva, že odvodňovací betónový kanál sa nachádza na pozemku žalobkyne. Znalkyňa na pojednávaní dňa 01.03.2016 vysvetlila, že bol vybudovaný v minulosti pred vykonaním stavebných úprav na nehnuteľnosti žalovanej. Toto preukazuje aj výpoveď svedkov M. I., D. I. a P. O., ktorí uviedli, že odvodňovací kanál bol vybetónovaný pred rokmi predchádzajúcim vlastníkom. Žaloba v tejto časti preto nemôže byť dôvodná: žalovaná do vlastníctva žalobkyne neoprávnene nemohla zasiahnuť, keďže vlastníctva svojej nehnuteľnosti nadobudla až v roku 2010, kedy už odvodňovací kanál bol vybudovaný. Súd žalobe nevyhovel ani v časti, ktorou sa žalobkyňa dožadovala uloženia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu, spočívajúceho v omietaní zadnej časti rodinného domu, súpisné č.XXX, na parcele č. XXX, evidovaným na LV č. XXX, vedený Okresným úradom I. H.. Z pohľadu ustanovenia §126 je rozhodujúca protiprávnosť zásahu do vlastníctva. Omietnutie zadnej steny rodinného domu žalobkyne nie je neoprávneným zásahom. Žalovaná pripustila, že úkon zrealizovala, ale v konaní zostalo sporné, či postupovala so súhlasom alebo bez vedomia žalobkyne. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že takto postupovala po dohode so žalobkyňou, čo potvrdzuje výpoveď svedkyne M. I.. Žalobkyňa nepredložila na preukázanie svojich tvrdení iné dôkazy, preto potom súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Po zmene žalobného návrhu dňa 01.03.2016 predmetom konania bol nárok žalobkyne uplatňovaný titulom náhrady škody voči žalovanej vo výške 2 493 EUR. Žalobkyňa sa dovolávala náhrady škody s poukazom na §420 ods. 1 OZ, ktorej výšku stotožnila s nákladmi, ktoré by musela vynaložiť na odstránenie závad na svojom rodinnom dome t.j. na odstránenie jeho vlhnutia. Zákonným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa §420 ods. 1 je porušenie právnej povinnosti - konanie v rozpore s objektívnym právom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a prezumpcia zavinenia. Ak sa uvedené predpoklady preukážu, predpokladá sa zavinenie. Žalobkyňa predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia §420 ods. 1 nepreukázala. Predovšetkým nie je naplnená prvá podmienka vzniku zodpovednosti, ktorou je protiprávne konanie žalovanej. Z dokazovania vyplýva, že stavebné úpravy, ktoré žalovaná uskutočnila, nie sú príčinou vlhnutia vnútorných a vonkajších priestorov nehnuteľnosti žalobkyne. Neexistuje tak protiprávne konanie, ktoré by zakladalo vzťah zodpovednosti za škodu. Nemožno teda uvažovať ani o príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom. V predmetnom konaní bolo preukázané, že príčinou vzniku škody na majetku žalobkyne bola iná skutočnosť ako žalobkyňou tvrdené protiprávne konanie žalovanej (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 3 Cdo 130/2010). Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku a písomným stanoviskom znalkyne k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 26.01.2016. Znalecký posudok č. 109/2015 F.. Z. A. komplexne zhodnotil príčinu vlhnutia nehnuteľnosti žalobkyne s ohľadom na povahu a rozsah vykonaných stavebných úprav. Použitá metóda znaleckého zisťovania ohliadkou a preštudovaním fotografickej dokumentácie je adekvátna. Na nehnuteľnosti nebola realizovaná betonáž, ale pokládka zámkovej dlažby a stavebné úpravy súvisia so spevnením priliehajúceho pozemku žalovanej k jej domovej nehnuteľnosti. Znalkyňa dostatočne prihliadla na všetky okolnosti a svoje závery vysvetlila presvedčivo na pojednávaní dňa 01.03.2016. Návrh na opakované písomné vyjadrenie znalkyne k písomnému stanovisku žalobkyne súd považoval za nadbytočné a neúčelné. O náhrade trov konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa §142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p“). Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva a nahradila jej škodu. Žalobkyňa bola vo veci čiastočne úspešná, pretože súd jej žalobe vyhovel v časti o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, keď žalovanej uložil povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne vykonávaním úkonov na spevňovanie plochy, realizované zo sypaného kameniva a zámkovej dlažby na parcele č. XXX, na LV č. XXX, vedený na Okresnom úrade I. H., odbor katastrálny, pre obec a katastrálne územie S. H.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to aj v časti nároku na náhradu škody. Vzhľadom na takmer rovnaký čiastočný pomer úspechu a neúspechu strán v spore súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a to z dôvodu ustálenia výšky preddavku na trovy znaleckého dôkazu, uhradeného žalovanou.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie rozhodnutie. Nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že by sa nesnažil vykonávať dôkazy. Boli vypočutí viacerí svedkovia, avšak pochybenia odvolateľka videla v tom, že súd sa uspokojil s povrchným a nevyváženým znaleckým posudkom, neakceptoval pripomienky a námietky žalobkyne voči znaleckému posudku a nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie nezávislým znalcom. Zásadným problémom celého sporu je, že bolo potrebné zistiť, čo spôsobuje vlhkosť rodinného domu žalobkyne. Znalecký posudok ustanovenej znalkyne v tomto prípade bol jednoznačný, ale neakceptovateľný, avšak z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že došlo zo strany žalovanej k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, a k tomu boli vyčíslené náklady na odstránenie tejto vlhkosti ešte vyššie, ako to navrhovala žalobkyňa v súdnom konaní. Znalkyňa pri jednoduchej vizuálnej ohliadke, trvajúcej 30 minút, nemohla správne odhadnúť a zistiť, čo spôsobuje vlhnutie muriva a nemohla zaujať ani jednoznačné stanovisko ohľadom zásahov žalovanej do vlastníckeho práva žalobkyne, a preto žalobkyňa pokladá znalecký posudok znalkyne za nejasný a nepreskúmateľný. Na zistenie skutkového stavu a správnych záverov znaleckého posudku je potrebné, aby došlo k sanácii omietky, aby došlo k určitým výkopovým prácam v súvislosti so zistením zásadných skutočnosti, týkajúcich sa stavebných úprav a ich vplyv na vlhkosť rodinného domu a až potom po zohľadnení geologických a geografických záležitostí je možné konštatovať určité závery. Bez takýchto technických skúmaní nie je možné konštatovať, že by si znalkyňa splnila svoje povinnosti, pretože závery znaleckého posudku, týkajúce sa vlhnutia muriva, sú v rozpore s objektívnou realitou a na to, aby bol zistený predmetný stav, je potrebné dlhodobejšie skúmanie, ako aj technické sondy. So žalovanou má žalobkyňa dlhoročné konflikty, ktoré vyplývajú zo zlých medziľudských vzťahov. Žalovaná sa na súde nepreukázala žiadnym písomným súhlasom žalobkyne na vykonávanie takých stavebných a technických úprav, ktoré vykonala na svojom pozemku a pozemku žalobkyne. Preto žalobkyňa nemala inú možnosť, ako sa domáhať svojich práv súdnou cestou. Pre výsledok súdneho sporu je dôležitý erudovaný zákonný a správny znalecký posudok. V tomto smere súd prvej inštancie nenariadením kontrolného znaleckého dokazovania pochybil, keď o správnosti pôvodného znaleckého posudku boli žalobkyňou predložené vážne pochybnosti. V rozsudku okresného súdu je nesprávne uvedené, že žalovaná mala vybudovať kanál, čo nie je pravda, žalovaná kanál zasypala. Šírka kanála je najmenej 80 cm a nie 50 cm, ako je to uvedené v rozsudku.

3. Proti rozsudku okresného údu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie aj žalovaná do výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú povinnosťou zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne a do výroku, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, v konaní však nebol vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobkyne (v súdnom konaní sa nepreukázali žalobkyňou tvrdené skutočnosti). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná nevykonáva sypanie kameniva a osadzovanie zámkovej dlažby na parcele žalobkyne, teda nedochádza k rušivému konaniu zo strany žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa považuje tento zásah za neoprávnený, má možnosť sa domáhať voči žalovanej navrátenia veci do pôvodného stavu. Takéhoto úkonu sa však žalobkyňa v súdnom konaní nedomáhala. Rozhodnutie okresného súdu o uložení povinnosti žalovanej je nevykonateľné; zákaz neoprávneného rušenia vlastníka podľa §126 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo kde síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Žiaden takýto rušivý moment zo strany žalovanej voči žalobkyni neprebieha, nepokračuje a ani sa nepreukázala nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti, ani sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Žalovaná má za to , že jej konanie nemá vplyv na vlhnutie rodinného domu žalobkyne, ale došlo k zhodnoteniu majetku žalobkyne. Podľa názoru žalovanej ide o nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania nie je správne. Žalobkyňa sa upraveným návrhom domáhala piatich nárokov, úspešná bola len v jednom nároku, ostatné štyri boli zamietnuté a v týchto zamietnutých nárokoch bola úspešná žalovaná. Preto výrok o náhrade trov konania neobstojí. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne tak, že žalobu zamietne a súčasne žalovanej prizná právo na náhradu trov konania a v ostatnej časti navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa žalovaná nestotožnila s dôvodmi odvolania, pretože má za to, že kontrolné znalecké dokazovanie nebolo v tejto veci nutné. Všetci svedkovia, aj znalkyňa v posudku a ako i pri jej výsluchu, zhodne uviedli, že príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne je nedostatočná izolácia ako aj terén, v ktorom je tento dom situovaný. Príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne nie sú žiadne zásahy zo strany žalovanej. Neodôvodnené je tvrdenie žalobkyne, že znalecký posudok je povrchný a nevyvážený. Znalecký posudok je riadne konkretizovaný a v záveroch sú odpovede na položené otázky formulované jednoznačným spôsobom. Ďalšie tvrdenia žalobkyne v odvolaní sú účelové a okresný súd ich vo svojom rozsudku vyvracia, preto žalovaná považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie aj v tejto časti za správne. Žalovaná nesúhlasí s odôvodnením a výrokom rozsudku, ktorým jej uložil povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne z dôvodov uvedených v jej odvolaní.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „C.s.p.“); podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 C.s.p.) preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§380 ods. 1 C.s.p.), a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne aj žalovanej, uvedené v odvolaní, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. na tieto poukazuje; súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne posúdil.

8. Okresný súd správne konštatoval, že ochrany vlastníckeho práva sa možno domáhať žalobou podľa §127 ods. 1 OZ, ale aj vlastníckou žalobou podľa §126 OZ. Ustanovenie §127 ods. 1 sa vzťahuje na imisie, ktoré spočívajú v tom, že vlastník pri výkone vlastníckeho práva obťažuje iného, prípadne ohrozuje výkon jeho práv. Ide o tzv. nepriame zásahy, ktoré musí znášať každý, ak nepresahujú určitú intenzitu rušenia. Prekročenie súd posudzuje vždy objektívne a prostredníctvom znalca. V situácii, keď je len nízka hladina rušenia, sa jedná o nepodstatné zásahy a bežné správanie, ktoré sú susedia povinní strpieť, pretože je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí. V prejednávanej veci žalobkyňou tvrdené zásahy do jej vlastníckeho práva podľa upraveného žalobného návrhu zo dňa 01.03.2016 mali spočívať v pretekaní vody z parcely za jej rodinným domom, v omietnutí zadnej steny jej rodinného domu a v spevnení plochy zámockou dlažbou na parcele v jej vlastníctve. Z uvedeného vymedzenia možno usudzovať, že sa jedná o priame zásahy do vlastníctva. Ochranu voči rušeniu neposkytuje ustanovenie §127 ods. 1 OZ, pretože nejde o nepriamu imisiu, ale o priamy zásah podľa §126 ods. 1 OZ. Súd preto rušenie vlastníctva žalobkyne neposudzoval podľa miery ich primeranosti pomerom, pretože rozhodujúci bol aspekt samotnej protiprávnosti (nedovolenosti) zásahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo/68/2008 z 30.11.2009). Uvedená okolnosť medzi stranami sporu bola sporná a žalobkyňa ju dávala do kontextu s nadmerným vlhnutím vlastnej domovej nehnuteľnosti a následným vznikom škody. Okolnosť, či došlo k zásahu do jej vlastníctva, či zásah je neoprávnený a či existuje súvislosť s postupom žalovanej pri realizácii stavebných úprav, bola predmetom dokazovania. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne došlo len v súvislosti s realizáciou stavebných úkonov žalovanej, spočívajúcich v spevňovaní plochy sypaným

kameňom a zámkovou dlažbou na parcele č. Q., zapísanej na LV č. XXX, vedenej na Q. úrade I. H., odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie S. H., ktorá patrí do vlastníctva žalobkyne. Uvedený záver vyplýva zo záveru znaleckého posudku a nie je spochybnený inými vykonanými dôkazmi.

9. Okresný súd správne uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, keďže rušenie vo vyššie uvedenom zmysle bolo preukázané. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o nepodstatné alebo rušenie nízkej intenzity. Z hľadiska § 126 ods. 1 je podstatné, že ide o priamy zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorý je nedovolený. Ďalšie nedovolené zásahy do vlastníckeho práva žalobkyne žalovanou okrem vyššie zmieneného, v súdnom konaní preukázané neboli. Odvolacia námietka žalobkyne v tomto smere je nedôvodná.

10. K návrhu na vykonanie dôkazu kontrolným znaleckým dokazovaním krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd správne nevyhovel návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku a písomným stanoviskom znalkyne k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 26.01.2016 z dôvodu nadbytočnosti a neúčelnosti. Znalkyňa F.. Z. A. komplexne zhodnotila príčinu vlhnutia nehnuteľnosti žalobkyne s ohľadom na povahu a rozsah vykonaných stavebných úprav; použila adekvátnu metódu znaleckého zisťovania ohliadkou a preštudovaním fotografickej dokumentácie; na nehnuteľnosti nebola realizovaná betonáž, ale pokládka zámkovej dlažby a stavebné úpravy súvisia so spevnením priliehajúceho pozemku žalovanej k jej domovej nehnuteľnosti. Znalkyňa dostatočne prihliadla na všetky okolnosti a svoje závery presvedčivo vysvetlila na pojednávaní (01.03.2016).

11. V rámci preštudovania spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré v plnom rozsahu korešponduje s prijatým záverom v jeho rozsudku. V odôvodnení sú jednoznačné odpovede na odvolacie námietky žalobkyne aj žalovanej. Okresný súd sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, v spore preukazovanými. Jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným ustanoveniam, je presvedčivé a výstižné. Súd prvej inštancie rozhodol správne vo všetkých výrokoch, svoje rozhodnutie riadne a správne odôvodnil, a to aj vo výroku o trovách konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. (o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s §262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) tak, že v odvolacom konaní nebola úspešná ani jedna strana sporu, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá ani zo strán sporu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).