Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/288/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom J., G. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Brožom, so sídlom V., A. G. X, proti žalovanému Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, o zaplatenie 2.376,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 5C/87/2015-115 zo dňa 19. apríla 2017, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd okresný súd vyslovil, že základ nároku žalobcu je daný. S poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovaným a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania prednostne posudzoval opodstatnenosť tejto námietky (bližšie aj R 29/1983). Konštatoval, že žalobca sa o škode dozvedel až vydaním rozhodnutia, ktorým došlo k zastaveniu priestupkového konania voči nemu ako účastníkovi dopravnej nehody. Až vydaním tohto rozhodnutia mohol „s konečnou platnosťou“ nadobudnúť vedomosť o tom, že nie aj on, ale len poistenec žalovaného zodpovedá za škodu. 2. Pokiaľ by aj okresný súd vychádzal z toho, že žalobca mal vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá poistenec žalovaného, ani v takom prípade by neuplynula subjektívna lehota na podanie žaloby, resp. na uplatnenie nároku na náhradu škody. Poistenec žalovaného bol uznaný za vinného z priestupku dňa 18.9.2014 a žalobca podal žalobu 18.3.2015; teda včas. Zároveň okresný súd ustálil, že o rozsahu škody sa žalobca mohol dozvedieť najskôr ukončením liečenia, kedy aspoň orientačne už mohol vyvodiť jej výšku; čo sa stalo najskôr až 2.7.2013. Uviedol, že dňa 10.1.2013 bol síce žalobca prepustený z ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale liečenie pokračovalo a bolo ukončené (práve) dňa 2.7.2013, keďže žalobca absolvoval liečenie od tohto dňa až do 14.3.2014. Podľa okresného súdu pri prepustení z ústavnej liečby nemohol byť ešte zdravotný stav žalobcu ustálený. To znamená, že i tohto pohľadu ide o včas uplatnený nárok, ktorý pozostáva z nároku na bolestné a z nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zamietnutia časti nároku žalobcu na náhradu škody z titulu bolestného. Poukazoval na to, že v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a podľa § 9 označeného právneho predpisu sa pri určení bolestného hodnotí akútna fáza bolesti. Namietal, že okresný súd bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia určil za deň, kedy mohol žalobca približne vyvodiť rozsah škody z titulu bolestného, deň 2.7.2013. Takýto záver nebol podporený stanoviskom lekára, hoci otázku ustálenia zdravotného stavu na účely hodnotenia bolestného je nutné považovať za odbornú. Z lekárskeho posudku zo dňa 9.2.2015 pritom vyplýva,

že hodnotené diagnózy boli známe najneskôr 10.1.2013; z následných vyšetrení a kontrol nevyplynuli žiadne iné (nové) diagnózy. 4. Odvolateľ nesúhlasil ani s ustálením okamihu, kedy sa žalobca dozvedel o osobe, ktorá zodpovedá za škodu. Uvedené žalobca vedel najneskôr 6.2.2013, kedy bol ako svedok vypočutý policajným orgánom. Zdôraznil, že zákon nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovedajúceho subjektu a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery zavinenia jednotlivých zainteresovaných osôb. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca mohol zistiť rozsah škody tak, že si mohol dať vyhotoviť lekársky posudok už nasledujúci deň po ukončení ústavnej zdravotnej starostlivosti (t.j. 11.1.2013) a o subjekte, ktorý škodu spôsobil, sa dozvedel najneskôr pri vyššie spomínanom výsluchu na polícii dňa 6.2.2013. Nadväzne je žalovaným vznesená námietka premlčania dôvodná.

5. Žalobca žiadal medzitýmny rozsudok potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožňoval s právnym i skutkovým posúdením veci okresným súdom. Uviedol, že vo fáze, kedy bolo zamietnuté jeho odvolanie v priestupkovom konaní, nemohol mať vedomosť o subjekte, ktorý zodpovedá za škodu v takom rozsahu, ako má na mysli § 106 ods. 1 Obč. zák. Až vo fáze, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie v správnom súdnictve (o zrušení priestupkového rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi) možno uvažovať o vzniku vedomostí na strane žalobcu. Žalobca pritom - práve z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu jeho nároku - podal žalobu ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

6. Na predmetné vyjadrenie k (jeho) odvolaniu už odvolateľ/žalovaný nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

8. Pri posudzovaní námietky premlčania vo vzťahu k nároku na náhradu škody je dôležité ustáliť okamih, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zo zákonného textu (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) je zrejmé, že ide o „kumulatívnu vedomosť“, t.j., že poškodený sa musí dozvedieť tak o zodpovednom subjekte, ako aj o škode (jej výške). Inými slovami, premlčacia lehota plynie od okamihu, kedy poškodený získa relevantnú vedomosť o oboch rozhodných skutočnostiach, resp. od momentu, kedy získa neskoršiu informáciu o jednom z dotknutých atribútov; ktorá situácia je v praxi obvyklejšia.

9. Právne východisko zadefinované okresným súdom v otázke získania vedomosti o subjekte nesúcom zodpovednosť - z právoplatného rozhodnutia - nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. V tomto smere krajský súd poukazuje predovšetkým na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 16/2014. V zmysle jeho právnej vety „sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč. zák.), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu (prípadne iného príslušného štátneho orgánu - pozn. odvolacieho súdu) vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“. Navyše, existujú viaceré skutkové situácie, kedy ani neprichádza do úvahy vykonanie/vedenie trestného, eventuálne priestupkového konania (napr. ak vinník dopravnej nehody zomrie).

10. V súdenej veci je dôležitým ďalší moment, ktorý sa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku (minimálne) javí ako okresným súdom prehliadaný. Žalobca totiž neuplatňuje nárok na náhradu škody proti škodcovi, t.j. proti osobe, ktorá zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel žalobca zranenie, ale proti poisťovni, v ktorej bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. 11. Je nepochybné, že o druhom účastníkovi dopravnej nehody (bez ohľadu na okolnosti miery zavinenia) sa žalobca dozvedel najneskôr pri výsluchu na polícii dňa 6.2.2013. Prítomný pri prečítaní a podpise dotknutej zápisnice bol i otec žalobcu Z. S. st. a bezprostredne z obsahu výpovede (jej strana 4) vyplýva, že vodič vozidla, ktoré zrazilo žalobcu, bol počas žalobcovej hospitalizácie za jeho matkou u nich doma. Táto okolnosť je významnou aj z ďalšieho hľadiska, ktoré okresný súd zatiaľ osobitnejšie neposudzoval, a to že žalobca až do 8.9.2013 bol osobou, ktorá nebola spôsobila na právne úkony (§ 8 ods. 1 Obč. zák.). V jeho mene bol oprávnený konať zákonný zástupca - s najväčšou pravdepodobnosťou - obaja rodiča žalobcu.

12. Postup okresného súdu nebol dôsledný ani vo vzťahu k „druhej vedomosti“, t.j. vedomosti o výške škody. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že ústavné/ /nemocničné ošetrenie, resp. liečenie žalobcu bolo ukončené dňa 10.1.2013. Zároveň podľa vyjadrenia žalobcu v rámci vyššie spomínanej výpovede pred policajným orgánom je zrejmé, že dňa 28.1.2013 bol na vyšetrení magnetickou rezonanciou v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici (v súvisiacej ambulantnej správe je konštatované subjektívne vyjadrenie pacienta/žalobcu „bez ťažkostí“ - č.l. 70) a dňa 30.1.2013 bol na kontrole v neurologickej ambulancii v Dolnom Kubíne, pričom do školy nastúpil od 4.2.2013. 13. V spojitosti s uvedeným nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne jasné, prečo okresný súd za významné považoval (práve) až vyšetrenie v neurologickej ambulancii dňa 2.7.2013. V danom smere je náležitým poukaz žalovaného na § 9 ods. 1 veta druhá zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa pri určení bodového hodnotenia bolesti hodnotí akútna fáza bolesti.

14. Z doteraz konštatovaného vyplýva, že okresný súd rozhodujúce otázky nepresne právne posúdil (osobitne z hľadiska výkladu dotknutých právnych noriem), v ktorej súvislosti nevykonal ani náležitým spôsobom navrhnuté dôkazy. Ide predovšetkým o výpoveď žalobcu, ktorej doplnením je potrebné ozrejmiť väčšinu z vyššie uvedených nezrovnalostí a dosiaľ opomínaných (skutkových i právnych) okolností. Ak otázka okamihu, kedy už bol zdravotný stav žalobcu ustálený natoľko, že bolo možné vykonať bodové ohodnotenie, bude spornou až do tej miery, že bude nevyhnutné odborné posúdenie, nie je vylúčené ani vyžiadanie si odborného stanoviska. Návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na stanovenie bodového ohodnotenia bolestného totiž jednoznačne zahŕňa aj (v danej spojitosti predbežnú) otázku, kedy došlo k takej stabilizácii zdravotného stavu žalobcu, že bolo možné objektívne vykonať ohodnotenie bolesti - stanovenie bodového rozsahu bolestného.

15. Krajský súd dopĺňa, že predmetom posudzovanej žaloby je nárok na náhradu škody za ublíženie na zdraví tak z titulu bolestného, ako i z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Hoci výrok napadnutého medzitýmneho rozsudku vyznieva ako týkajúci sa v úhrne uplatneného nároku na náhradu škody za ublíženie na zdraví (t.j. z titulu bolestného i z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia), z jeho obsahu vyplýva, že sa viaže výlučne k nároku na náhradu škody z titulu bolestného. Na uvedenom konštatovaní nič nemení fakt, že na viacerých miestach okresný súd v odôvodnení spomína i nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z priebehu konania je zároveň jednoznačné, že žalovaný námietku premlčania, ktorá viac-menej podmienila vydanie rozhodnutia vo forme medzitýmneho rozsudku, vzniesol iba ohľadne nároku na náhradu škody z titulu bolestného. 16. Pokiaľ okresný súd v ďalšom štádiu konania bude považovať za účelné (opätovne) vydať medzitýmny rozsudok, je žiaduce, aby aj bezprostredne vo výroku uviedol, ktorej časti uplatňovaného nároku sa jeho rozhodnutie týka. Samozrejme, uvedené platí iba za situácie, že sa bude základ nároku v rámci medzitýmneho rozsudku posudzovať len vo vzťahu k časti „celkového“ nároku.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.